Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 9Co/78/2024 6119257036 05. 03. 2025 JUDr. Dana Popovičová ECLI:SK:KSKE:2025:6119257036.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., A. A. C. B., D. XX, E.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Petzvalova 5 proti žalovanej: F. G., so sídlom v B., C. X, E.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Jánom Vozárom, advokátom so sídlom v Spišskom Podhradí, Mariánske námestie 8, v konaní o zaplatenie 2.064,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 29.11.2023 č.k. K2-12C/14/2019-389 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.1.2024 č.k. K2-12C/14/2019-398 takto rozhodol: Potvrdzuje o trovách konania.
rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietajúcom výroku a vo výroku
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim v poradí druhým rozsudkom konanie o zaplatenie 49,80 eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovanej zaplatenia 1.569,60 eur s prísl. titulom dlžného nájomného a zmluvnej pokuty vo výške 495 eur. 3. V priebehu konania zobral žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie 49,80 eur, po zohľadnení námietok žalovanej ohľadom výšky nedoplatku za mesiace november a december 2017, pričom žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím vyslovila súhlas, preto súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že zmluvou o prenájme zo dňa 24.01.2017 žalobca ako prenajímateľ odplatne prenajal žalovanej ako nájomcovi spoločné priestory bytového domu (priestory bývalej kočikárne), pozostávajúce z jednej samostatnej miestnosti o výmere 30 m2 a žalovaná ako nájomca sa zaviazala za užívanie nájmu platiť dojednané nájomné vo výške 165 eur mesačne. Z článku I. bod 4 zmluvy vyplynulo oprávnenie nájomcu predmet nájmu užívať na podnikateľský účel ako obchodný priestor, a to výlučne na účely prevádzky salónu krásy (t.j. pánske, dámske, detské kaderníctvo, kozmetické a vizážistické služby, manikúra - pedikúra). V čl. II bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ odovzdáva predmet nájmu nájomcovi v takom stave, v akom sa tento nachádza pri podpise zmluvy, a to bez toho, aby mal prenajímateľ povinnosť predmet nájmu uviesť nájomcovi do takého stavu, ktorý zodpovedá dohodnutému účelu užívania predmetu nájmu - prevádzky salónu krásy. Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že nájomca si sám a len na vlastné náklady
uvedie predmet nájmu do stavu spôsobilého na užívanie predmetu nájmu za účelom prevádzky salónu krásy. Z článku II bod 13 zmluvy vyplynulo, že v prípade porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti nájomcu, stanovenej mu zmluvou je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške trojmesačného nájomného za každé porušenie zmluvnej povinnosti. Zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká nájomcovi povinnosť splniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. V článku V bodu 3 písm. b) zmluvy si zmluvné strany dojednali, že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu aj pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako dva mesiace mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom (t.j. úhrad za plnenia) alebo s úhradou poplatku alebo s úhradou nedoplatku z vyúčtovania. Výpovedná lehota bola dojednaná v článku V bod 6 zmluvy na tri mesiace, a počíta sa od prvého dňa nasledujúceho po doručení výpovede. 5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním tiež ustálil, že listom označeným ako „odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 20.6.2017 žalovaná odstúpila od zmluvy v zmysle § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej nespôsobilosti predmetu nájmu na dohodnuté užívanie podľa článku I. bod 4 zmluvy, nakoľko na prenajímateľom realizované stavebné úpravy stavby bytového domu špecifikovaného v článku I. bod 1 zmluvy na základe stavebného povolenia Mesta Košice, pracoviska Košice-Západ, č. F.-XX/XX/XXX zo dňa 08.12.2009 nemôže byť vydané kolaudačné rozhodnutie z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok zo strany prenajímateľa a bez toho prenajaté priestory nemôžu slúžiť na účely prevádzky salónu krásy poľa čl. I bod 4 zmluvy, o čom prenajímateľ vedel, resp. mal vedieť už pri podpise zmluvy. Odstúpenie od zmluvy žalobca prevzal 26.06.62017. 6. Žalobca listom zo dňa 04.07.2017 oznámil žalovanej, že odstúpenie od zmluvy ňou učinené zo dňa 20.06.2017 považuje za nedôvodné a neplatné, nakoľko výmenu dverí mala realizovať žalovaná. V zmluve bolo jasne dohodnuté, že nájomca na vlastné náklady uvedie predmet nájmu do stavu, ktorý zodpovedá dohodnutému účelu užívania predmetu nájmu prevádzky salónu krásy. Z rozhodnutia uvedeného žalovanou o povolenie zmeny v užívaní stavby bytového domu vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia odstránila nedostatky zistené obhliadkou predmetnej stavby. Žalobca zároveň týmto listom vypovedal zmluvu a uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu vo výške trojmesačného nájomného v sume 495 eur. Výpoveď zmluvy bola žalovanej doručená 11.07.2017. 7. Listom zo dňa 01.08.2017 označeným „odpoveď k listu zo dňa 04.07.2017“ žalovaná oznámila žalobcovi, že dohoda obsiahnutá v článku II bod 2 zmluvy nezahŕňa realizáciu úkonov potrebných na vydanie kolaudačného rozhodnutia, nakoľko toto malo byť zabezpečené zo strany prenajímateľa už pred podpisom zmluvy. Nevydanie kolaudačného rozhodnutia znamená právnu nespôsobilosť predmetných priestorov byť predmetom nájmu. Oznámila žalobcovi, že jeho výpoveď považuje za neplatný právny úkon. 8. Z rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice – Západ ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu č. H./XXXXX-XX/E. z 29.5.2017 súd prvej inštancie zistil, že tento úrad vyzval navrhovateľa – žalovanú, ktorá požiadala o zmenu v užívaní časti stavby bytového domu na D. I. J. XX C. B. a v priestoroch kočikárne navrhla prevádzku starostlivosť o ľudské telo – kaderníctvo, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia odstránila nedostatky zistené obhliadkou predmetnej stavby, ktoré bránia jej užívaniu a zabezpečila doplnenie svojej žiadosti o predpísané náležitosti: zabezpečiť odstránenie nedostatkov z hľadiska riešenia požiarnej ochrany stavby v rozsahu záverov uskutočneného ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním t.j. vyhodnotiť v projektovej dokumentácii riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby skutkový stav nového umiestnenia vstupných plastových dverí do navrhovanej prevádzky a s tým spojené nové odstupové vzdialenosti a predložiť stavebnému úradu kladné stanovisko K. L. D. F. M. M. C. B.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že dňa 4.4.2017 žalovaná požiadala o povolenie zmeny v užívaní v časti stavby predmetného bytového domu, kde v priestoroch kočikárne na prízemí je navrhnutá prevádzka starostlivosti o ľudské telo – kaderníctvo. V rámci prebiehajúceho konania bolo zistené, že na zmenu dokončenej stavby tohto bytového domu formou stavebných úprav, bolo vydané stavebné povolenie Mestom Košice pod č. F.-XX/XX/XXX zo dňa 8.12.2009. Stavebné úpravy boli povolené o.i. aj v zmene časti spoločných priestorov na priestory na prenájom, pričom prístup do týchto priestorov bol v zmysle schválenej projektovej dokumentácie z interiéru jednotlivých vchodov bytového domu s požiarnym zabezpečením protipožiarnych dverí. Pre uvedenú zmenu dokončeného bytového domu formou stavebných úprav nebolo stavebným úradom vedené kolaudačné konanie – t.j. do dnešného dňa nebol stavebníkom podaný pre túto stavbu na
stavebnom úrade návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Pri miestnej obhliadke bolo zistené, že vykonané stavebné úpravy na prenájom nie sú zrealizované v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou v stavebnom konaní o.i. aj v rozpore so schváleným riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby z 09/2009 vypracovaným špecialistom požiarnej ochrany E. D. a schváleným K. D. C. B.. Vstupné dvere do týchto priestorov navrhovanej prevádzky sú osadené odlišne, namiesto umiestnenia protipožiarnych dverí z interiéru sú osadené plastové dvere z exteriéru v tesnej blízkosti do vchodu bytového domu. V rámci predmetného konania bolo K. D. C. B. vydané záporné stanovisko, ktoré nesúhlasí s vydaním kolaudačného rozhodnutia z dôvodu, že z hľadiska požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti nie sú riešené nové odstupové vzdialenosti. Uvedené má vplyv na zmenu účelu využitia priestorov na kaderníctvo, čo je v rozpore s ust. § 4 písm. k/ zák. č. 314/2001 Z.z. 9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., § 40a, § 49a, § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1 a § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 82 ods. 1, 5 a § 85 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebného zákona), § 4 písm. i/, § 5 písm. a/, § 6 ods. 2 zák. č. 314/2001 Z.z., § 1 ods. 1, § 7 ods. 1, 5 písm. a/ vyhl. č. 478/2008 Z.z. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 10. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo pochýb o tom, že strany sporu uzavreli dňa 24.1.2017 nájomnú zmluvu ohľadom predmetných nebytových priestorov výlučne na účely prevádzky salónu krásy. Na túto zmluvu súd neaplikoval zák. č. 116/1990 Zb. (ako si to zmluvné strany v zmluve dohodli), nakoľko spoločné priestory a zariadenia domu nie sú v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona nebytovými priestormi. Túto zmluvu preto posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. 11. Podstatou predmetného sporu bolo podľa názoru súdu vyporiadať sa s otázkou relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy o nájme v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, ktorej sa žalovaná dovolávala. V danom prípade preto rozhodujúcou skutočnosťou bolo zistenie, či žalovaná pred uzavretím zmluvy mala vedomosť o tom, že pre získanie potrebných povolení je potrebná výmena plastových dverí za protipožiarne a dodržanie odstupových vzdialeností, na ktorú výmenu bol podľa názoru žalovanej povinný žalobca ako prenajímateľ. Tento ju však na túto skutočnosť pred uzavretím zmluvy neupozornil a tým ju uviedol do omylu, pričom išlo o skutočnosť podstatnú pre uzatvorenie nájomnej zmluvy. 12. Súd prvej inštancie v tej súvislosti dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že žalovanú uviedol žalobcu do omylu, keď ju pri uzavretí zmluvy ubezpečil, že predmet nájmu je spôsobilý na dohodnuté užívanie a zamlčal jej tú skutočnosť, že prenajaté priestory neboli riadne skolaudované, teda nebolo k nim vydané rozhodnutie o zmene v užívaní časti stavby bytového domu na D. J. X C. B., o čom mal žalobca vedomosť. Žalovanej podľa názoru súdu nemožno vytknúť, že si nepreverila správnosť ubezpečenia žalobcu o spôsobilosti predmetných priestorov na dojednané užívanie a to ani potom, ako jej bola predložená projektová dokumentácia. Žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčí o tom, že by žalobca dal akýkoľvek dôvod žalovanej pochybovať o spôsobilosti predmetu nájmu k dojednanému účelu a to ani potom, ako jej bola predložená projektová dokumentácia. Žalovaná nemala žiaden dôvod pochybovať, že prevádzku kaderníctva bude možné v daných priestoroch zriadiť. 13. Žalovaná sa tak dôvodne dovoláva relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy v súlade s § 49a Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva, že tento právny úkon (nájomná zmluva) stratila platnosť a účinnosť, teda zrušila sa od počiatku. 14. Na základe týchto úvah žalobu o zaplatenie dlžného nájomného a zmluvnej pokuty súd zamietol ako nedôvodnú. 15. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že iná nájomníčka žalobcu H. A. získala od stavebného úradu povolenie na zmenu v spôsobe užívania časti stavby súd uviedol, že na rozdiel od žalovanej, ktorú žalobca o potrebe výmeny dverí za protipožiarne pred uzavretím nájomnej zmluvy neinformoval, túto nájomkyňu (H. A.) ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy o týchto skutočnostiach informoval. 16. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
17. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavému výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu ust. § 49a Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že na základe neho osoba, ktorá sa omylu dovoláva je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach prípadu, resp. skutočnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. S poukazom na ustálenú judikatúru (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/1251/2002, 28Cdo/1988/2006, 32Cdo/928/2009, 22Cdo/2526/2016 a tiež v súvislosti s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Cdo/392/2008) mal odvolateľ za to, že žalovaná ako podnikateľka sa v zmluve o nájme zaviazala uviesť prenajaté priestory do stavu spôsobilého na užívanie prevádzky salónu krásy sama a na svoje náklady. Svedok N. O. na pojednávaní dňa 17.9.2020 uviedol, že zo strany stavebného úradu bolo žalovanej oznámené, že bude potrebné predložiť projektovú dokumentáciu za účelom vydania povolenia zmeny v užívaní časti stavby, pričom povolenie v užívaní časti stavby je v zmysle ust. § 85 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) kolaudačným rozhodnutím (na konanie o zmene v užívaní časti stavby sa primerane vzťahujú ust. § 76 až 84 Stavebného zákona). V prípade, ak žalovaná považovala výmenu vchodových dverí za skutočnosť rozhodujúcu pre uzatvorenie zmluvy o prenájme (a teda omyl v tejto skutočnosti ako podstatný) tak bolo v tomto prípade nevyhnutné z jej strany v záujme zachovania obvyklej miery starostlivosti, aby obhliadkou na mieste zistila, či vchodové dvere, ktoré považuje za rozhodujúce pre uzatvorenie zmluvy o prenájme a ktoré boli t.č. osadené, spĺňajú predmetnú požiadavku. Žalovaná mala dostatočné množstvo času a neobmedzený prístup do predmetu nájmu pred podpisom zmluvy za účelom, aby mohla tento priestor prehliadnuť a pripraviť ho na kolaudačné konanie, o čom po celý čas vedela, že bude povinná takto postupovať. Nemožno opomenúť tiež významnú skutočnosť, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že bola uvedená do omylu ohľadom kolaudácie predmetného priestoru a tvrdí, že bola ubezpečovaná o tom, že priestor je skolaudovaný ako samostatný nebytový priestor, čo žalobca rozporuje, je otázne prečo uzavrela zmluvu, ktorej predmetom bolo prenajatie spoločných priestorov a zariadení bytového domu v zmluve bližšie špecifikovaných. Tvrdenia žalovanej sú vnútorne rozporné a nemajú odraz v jej samotnom konaní. Na jednej strane tvrdí, že bola uvedená do omylu ohľadom kolaudácie, pričom zmluvu uzatvorila, aj keď nešlo o priestor skolaudovaný ako nebytový priestor, ale predmetom nájmu boli spoločné priestory a zariadenia bytového domu. Je pravdou, že v danom prípade nebola skolaudovaná rekonštrukcia týchto priestorov, na čo sa však zaviazala samotná žalovaná a o čom mala vedomosť už pred uzavretím zmluvy. Žalovaná bola oboznámená, že bude musieť požiadať o vydanie povolenia zmeny v užívaní časti stavby, čo predstavuje kolaudačné rozhodnutie. Žalovaná, keďže si bola vedomá, že prenajíma neskolaudovaný priestor na účel podľa zmluvy, mala si sama zabezpečiť od prenajímateľa projektovú dokumentáciu už pred podpisom zmluvy a pre ňu podstatné skutočnosti (vchodové dvere) si na mieste preveriť a nie až následne po podpise zmluvy. O poskytnutie projektovej dokumentácie požiadala až o mesiac po uzavretí zmluvy. Nie je v záujme právnej istoty zmluvných strán a je nelogické, aby sa žalovaná zaviazala predmet nájmu uviesť do stavu spôsobilého na dohodnuté užívanie a na druhej strane namietala relatívnu neplatnosť zmluvy z dôvodu, že predmet nájmu nie je skolaudovaný, resp. že je potrebné vykonať na ňom úpravy, aby mohol byť skolaudovaný. Žalobca o probléme s predmetnými dverami nevedel, nakoľko inak by na túto skutočnosť žalovanú upozornil tak, ako to urobil u ďalšej nájomníčky p. G.. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že otázka dverí bola pre ňu podstatnou skutočnosťou, na túto sa mala výslovne dotazovať u žalobcu. Žalobca omyl nevyvolal ani o ňom nevedel, pričom žalovaná nevyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú od nej právna úprava požaduje. 18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny. Pokiaľ sa v zmluve zaviazal uviesť predmet nájmu do stavu spôsobilého na užívanie predmetu nájmu za účelom prevádzky salónu krásy, z predzmluvných jednaní vyplýva, že išlo o základné úpravy a opravy predmetu nájmu ako napr. vymaľovanie, položenie podláh a líšt, osadenie sanity. Predmet nájmu obsahoval právne vady a nezodpovedal účelu zmluvy, keďže v zmysle § 82 ods. 5 zák. č. 50/1976 Zb. je v prípade užívania stavby ako prevádzky kolaudačné rozhodnutie osvedčením o spôsobilosti na prevádzku. Tento predmet nájmu nebol spôsobilý na prevádzku. Povinnosť uviesť predmet prenájmu do takého stavu, aby bol spôsobilý na prevádzku zaťažuje prenajímateľa. Projektovú dokumentáciu žiadala od žalobcu od samého počiatku, ale bola jej vydaná až po podpise zmluvy. Žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu potom, ako ju žalobca ubezpečil, že predmet nájmu je spôsobilý na dohodnuté užívanie a že na prenajímané priestory je vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré jej bude poskytnuté po podpise zmluvy. Nemala dôvod podozrievať zmluvného partnera. Tiež uviedla, že v minulosti sa
v týchto priestoroch nachádzalo kaderníctvo a stavebné úpravy vykonané žalobcom boli ukončené pred 10 rokmi. Nemala žiaden dôvod domnievať sa, že bude mať problém pri vybavovaní zmeny účelu stavby. Žalobca ju úmyselne neoboznámil so skutočnosťami rozhodnými pre uzatvorenie zmluvy. 19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii. 20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 21. Rozsudok je v spojení s opravným uznesením v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.3.2025 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 210/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa 27.2.2025 v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p. 23. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. 25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. 26. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 27. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 28. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovné: 29. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného a zmluvnej pokuty vychádzajúc zo zmluvy o prenájme uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom dňa 24.1.2017. Výsledky dokazovania vykonané na súde prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu svedčia o potrebe zamietnuť žalobu žalobcu o plnenie z nájomnej zmluvy, keďže žalovaná dôvodne vzniesla v konaní ako procesnú obranu námietku relatívnej neplatnosti tejto nájomnej zmluvy pre omyl v predmete zmluvy, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu – nájomnej zmluvy. 30. Podľa § 49a právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 31. V danom prípade bolo v konaní pred súdom aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že žalobca uviedol žalovanú pri uzavretí predmetnej zmluvy o nájme do omylu, keď ju ubezpečil, že predmet nájmu je spôsobilý na dohodnuté užívanie a zamlčal jej tú rozhodujúcu skutočnosť, že prenajímané
priestory neboli skolaudované, teda nebolo k nim vydané rozhodnutie o zmene v užívaní časti stavby, o čom žalobca mal vedomosť, keďže sám nepodal návrh na kolaudáciu predmetnej stavby. Možno sa len stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nemala žiaden dôvod pochybovať o spôsobilosti predmetu nájmu k dojednanému účelu a tiež nemala možnosť preveriť si správnosť ubezpečenia žalobcu o spôsobilosti predmetu nájmu na dohodnuté užívanie. 32. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. O omyl pôjde aj vtedy, pokiaľ druhý účastník omyl vyvolal, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. Z ust. § 49a Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. 33. Z ust. § 664 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť prenajímateľa prenechať nájomcovi predmet nájmu v takom stave, aby bol spôsobilý k užívaniu dojednaným alebo obvyklým účelom. 34. Z obsahu preskúmavanej zmluvy síce vyplýva, že žalovaná ako nájomkyňa mala prenajaté priestory využívať na prevádzku salónu krásy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na svoje náklady predmetné priestory do stavu spôsobilého na užívanie za účelom prevádzky salónu krásy aj uviesť, vychádzajúc z obsahu zmluvy a vôle zmluvných strán išlo však o základné úpravy a opravy predmetu nájmu ako napr. maľovanie, položenie podláh a líšt, osadenie sanity a pod. Z obsahu nájomnej zmluvy však nevyplýva, že by sa žalovaná ako nájomca zaviazala predmet nájmu uviesť do takého stavu, aby spĺňal podmienky stanovené zákonom (§ 664 Občianskeho zákonníka). 35. V konaní nebolo pochýb o tom, že predmetom nájmu sa stali neskolaudované priestory, ktorú skutočnosť žalobca ani nespochybňoval. Dôkazy vykonané na súde prvej inštancie svedčia o tom, že pre zmenu dokončeného bytového domu formou stavebných úprav nebolo stavebným úradom vedené kolaudačné konanie, keďže stavebníkom nebol podaný návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Stavebné úpravy stavebníkom neboli zrealizované v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou v stavebnom konaní, okrem iného aj pre rozpor so schváleným riešením protipožiarnej bezpečnostnej stavby, keďže vstupné dvere do týchto priestorov navrhovanej prevádzky boli osadené odlišne a namiesto umiestnenia protipožiarnych dverí z interiéru boli osadené plastové dvere z exteriéru v tesnej blízkosti do vchodu bytového domu. Všetky tieto významné skutočnosti žalovaná zistila až potom, ako požiadala príslušný stavebný úrad o zmenu v užívaní časti stavby bytového domu a z tohto dôvodu bola vyzvaná na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré bránia užívaniu stavby a tiež, aby zabezpečila doplnenie žiadosti o predpísané náležitosti. 36. V danom prípade je právne významným zistenie, že žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom potom, ako ju ubezpečil, že predmet nájmu je spôsobilý na dohodnuté užívanie, teda že zodpovedá stavebným predpisom. Žalobcovi ako stavebníkovi pritom musela byť známa tá skutočnosť, že predmetné priestory neboli skolaudované, keďže sám nepodal návrh na ich kolaudáciu príslušnému stavebnému úradu. Žalovaná ani podľa názoru odvolacieho súdu nemala žiaden dôvod pochybovať o spôsobilosti predmetu nájmu k dojednanému účelu a to ani potom, ako jej bola predložená projektová dokumentácia. Žalovanej nemožno vytknúť, že by nezachovala obvyklú mieru starostlivosti pri uzatváraní predmetnej zmluvy a názor odvolateľa o tom, že sama mala ohliadkou na mieste zistiť, že vchodové dvere sú nesprávne osadené, resp. že nespĺňajú požiadavku stanovenú stavebným úradom nemožno považovať za správny. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby pri ohliadke nehnuteľnosti zistil, že táto nie je postavená v súlade s projektovou dokumentáciou najmä za situácie, keď sám nie je účastníkom stavebného konania. Žalovaná nemala žiaden rozumný dôvod pochybovať o tom, že nejde o priestory, ktoré by boli skolaudované. Samotná tá skutočnosť, či po právnej stránke išlo o spoločné priestory a zariadenia bytového domu alebo nebytové priestory je v týchto súvislostiach bez právneho významu.
37. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala vedomosť o tom, že bude musieť požiadať o vydanie povolenia zmeny v užívaní časti stavby, čo ani sama nespochybnila. Táto skutočnosť však nemá vplyv na posúdenie právneho úkonu ako relatívne neplatného z dôvodov vyššie uvedených. 38. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny. 39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).