Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 7To/48/2025 7124010367 18. 09. 2025 Ing. JUDr. Milan Husťák ECLI:SK:KSKE:2025:7124010367.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4. Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 26.2.2025 sp. zn. 44T/8/2024 takto rozhodol: Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C. D. XXX, E. C. – E., podľa § 149 ods.3, ods.4 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. ukladá trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B.. Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 44T/8/2024 zo dňa 26.2.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 21.01.2023 v čase o 21:25 hod. ako vodič osobného motorového vozidla zn. F. D., ev. č. C., viedol vozidlo po ul. G. H. C. v smere od I. A. C. I. J. H. C., kde na úrovni E. K., A. XXXX, C., na riadne vyznačenom priechode pre chodcov narazil prednou časťou vozidla do chodca A. G. nar. XX.XX.XXXX a jeho psa, ktorí prechádzali po uvedenom priechode z pravej strany na ľavú z pohľadu vodiča, ktorých po náraze odhodilo od vozidla a spadli na zem, čím v dôsledku zrážky vozidla s chodcom a psom, došlo k zraneniu chodca A. G., ktorý následkom zranení nasledujúci deň podľahol, a taktiež došlo aj k usmrteniu psa, pričom požitie alkoholických nápojov u vodiča vozidla na mieste nehody zistené nebolo, avšak následne potom, čo sa vodič dňa 22.01.2023 v čase o 00:24 hod. dobrovoľne podrobil odberu biologického materiálu krvi a moču, bola toxikologickým vyšetrením č. 127/2023, L. D. M. N. O. G. G., J.
P. X, C., zistená u vodiča pozitívna prítomnosť na látku Metamfetamín a látku Amfetamín, ktorých presná hodnota bola stanovená odborným vyjadrením č. 4/2023 znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia odvetvie toxikológia, a to metamfetamín v hodnote 864,34 ng/ml a amfetamín v hodnote 52,02 ng/ml, pričom tieto hodnoty boli následne posúdené v znaleckom posudku č. 73/2023 vypracovanom znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, kde zo záveru posudku vyplynulo, že obvinený dňa 21.01.2023 v čase okolo 21:25 hod. bol v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť bezpečne motorové vozidlo, pričom týmto konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f), ods. 2 písm. d) s poukazom na § 137 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), písm. t) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Súd za to obžalovanému podľa § 149 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenej Q. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., R. XXXX/X, zastúpenej splnomocnencom S. T. U., G. G. I. V. XX, XXX XX D., Q.: XX XXX XXX z titulu nemajetkovej ujmy škodu v sume 17.500,- € (sedemnásťtisícpäťsto eur). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú Q. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., R. XXXX/ X, zastúpená splnomocnencom S. T. U., G. G. I. V. XX, XXX XX D., Q.: XXX XXX XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor a obžalovaný. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu sa neriadil ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný A. B. sa v prípravnom konaní k trestnej činnosti nepriznal. Vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní o vine je nutné vnímať ako účelové, v snahe docieliť, aby uložený trest bol čo najmiernejší. Obžalovaný spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) ods. 4 Tr. zák., pričom hrubým spôsobom porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f), ods. 2 písm. d) s poukazom na § 137 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), písm. t) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to závažnejším spôsobom konania spočívajúcim v porušení dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona o cestnej premávke. Obžalovaný A. B. sa dopustil žalovaného skutku pod vplyvom návykovej látky metamfetamínu v hodnote 864,34 ng/ml a amfetamínu v hodnote 52,02 ng/ml, teda v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť bezpečne motorové vozidlo a svojím konaním spôsobil smrť. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol vyše 50-krát postihnutý za spáchanie priestupkov na úseku dopravy a teda je zrejmé, že u obžalovaného ide o nezodpovedného vodiča. Vzhľadom na následok trestného činu, závažnosť trestnej činnosti, povahu a charakter trestnej činnosti, okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, osobu obžalovaného a postoj k trestnému činu v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, je možné konštatovať, že u obžalovaného A. B. neexistoval dôvod na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd zrušil rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 44T/8/2024 zo dňa 26.2.2025 vo výroku o treste, uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody v trvaní 48 mesiacov so zaradením pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 rokov. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania odôvodneného prostredníctvom obhajcu uviedol, že následok ktorý obžalovaný spôsobil – smrť poškodeného ľutuje. Ospravedlňuje sa celej rodine poškodeného. Poukazuje vyslovenú úprimnú sústrasť, ktorú doložil do trestného spisu. Obžalovaný po tragickej udalosti sa zmenil. Vyplýva to z dôkazov a charakteristík na osobu obžalovaného a aj zo záruky za výchovu a prevýchovu. Obžalovaného dcéra je autistka s oslabenou imunitou, ktorá je často chorá. Je
odkázaná na prítomnosť obžalovaného a jeho pomoc. Obžalovaný s manželkou bývajú u starých rodičov. Starí rodičia sú vážne chorí a odkázaní na dennú prítomnosť a pomoc obžalovaného, čo doložili čestnými prehláseniami zo 4. 11. 2024, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu, je potrebné uviesť, že na objektívne posúdenie poveternostných podmienok na mieste dopravnej nehody v jej čase nepostačovalo vyjadrenie SHMÚ z 26. 9. 2023, č. 207-3575/2023/11666, ale bolo potrebné zistiť rozhľadové pomery na strane obžalovaného ako vodiča a poškodeného, vrátane objektivizácie kedy poškodeného - chodca mohol obžalovaný spozorovať, kde sa poškodený v tom čase nachádzal a kedy vstupoval do jazdnej dráhy vozidla. Poukazujúc na vyššie skutočnosti bolo potrebné vykonať vyšetrovací pokus za pomoci figuranta na zistenie rozhľadových pomerov (rozbúraná cesta, blato, aké bolo osvetlenie a dosvitu v kritickom mieste dopravnej nehody, keďže v mieste dopravnej nehody verejné osvetlenie nesvietilo a chodec bol v tmavom oblečení) a stanovenie vzdialenosti, v ktorej obžalovaný mohol po prvý krát vidieť poškodeného - chodca vstupovať do jazdnej dráhy vozidla. Až po určení rozhľadových pomerov a tejto vzdialenosti bolo možné ustáliť mieru zodpovednosti účastníkov dopravnej nehody. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že nesúhlasí s tvrdením, že k dopravnej nehode došlo na riadne vyznačenom priechode pre chodcov. Rovnako nesúhlasí so záverom znalkyne, ktorá konštatovala zistenie T. a W.. Poukazuje na zápisnicu o výsluchu svedkyne T. G. R. na čl. 310 a nasl., kde svedkyňa uviedla, že ako znalec z odboru psychiatrie vypracovala znalecký posudok 73/2023 a k bodu 4/ uviedla, že „ vzhľadom na opakované páchanie daného skutku obvineným, kedy bol pod vplyvom návykovej látky, odporúča u obvineného vyšetrenie závislosti na omamných a psychotropných látkach, vyšetrenie závislosti na omamných a psychotropných látkach tak v uvedenom bode došlo k omylu z dôvodu, že menovec obvineného bol v minulosti vyšetrený na jej ambulancii pre užívanie návykových látok, z toho dôvodu bolo odporúčané vyšetrenie tejto závislosti, avšak sa nejedná o osobu obžalovaného. Skutočnosti tak uvedené v skutkovej vete sa nezakladajú na pravde. Z doteraz vykonaných dôkazov a zistených skutočností nemožno jednoznačne vyvodiť dostatočne odôvodnený záver, že tak závažný prečin, ktorý je obžalovanému kladený za vinu spáchal obžalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu v Košiciach zo dňa 26.2.2025 sp. zn. 44T/8/2024 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená, ktorá považuje uložený nepodmienečný trest odňatia slobody prvostupňovým súdom za sklamanie. Obžalovaný počas vedenia hlavných pojednávaní neprejavil žiadnu ľútosť a ani sa neospravedlnil. Účelovo dva dni pred rozsudkom zaslal list (išlo o radu obhajcu), v ktorom sa ospravedlnil, aby dosiahol čo najmenší trest. Obžalovaný svojim konaním úplne robil súkromný život celej rodine. Zabil milovaného manžela, s ktorým šťastne spoločne žili 30 rokov. Po oznámení smrti manžela policajtmi, uvažovala o tom najhoršom... Doposiaľ má depresie, nedokáže ísť sama na miesta, kde spoločne chodili. Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. po riadnom a zákonnom poučení urobil vyhlásenie o vine, na základe čoho mestský súd po návrhu prokurátora prijal toto vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 a nasl. Tr. por. a následne vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody. Mestský súd po vykonaní dokazovania k osobe obžalovaného pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jej nápravy vrátane prijatého vyhlásenia obžalovaného (§ 39 ods. 5 Tr. zák.), t.j. že sa obžalovaný sa k trestnej činnosti sa priznal a skutok úprimne oľutoval. Krajský súd sa s týmito právnymi úvahami vo vzťahu k uloženému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia nestotožnil a uvádza nasledovné. Zo záverov znaleckého posudku č. 73/2023 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria T. G. R. vyplynulo, že u obžalovaného bolo toxikologickou analýzou zistená prítomnosť 864,34 ng/ml metamfetanímu - (pervitín) a 52,02 ng/ml amfetamínu. Zistené koncentrácie látok v krvi u obžalovaného presahovali hladinu, kedy je vodič spôsobilý bezpečne viesť – riadiť motorové
vozidlo. Z psychiatrického hľadiska obžalovaný A. B. v čase vedenia motorového vozidla nemohol primerane reagovať svojimi zmyslami (vnemami zrakovými, sluchovými na vzniknuté situácie v cestnej premávke.) Záverom je nutné uviesť, že zistená hladina metamfetamínu / amfetanínu nad hladinu 150 ng/ml je považovaná za hranicu, kedy osoba nie je spôsobilá bezpečne viesť motorové vozidlo, čo ekvivalente zodpovedá hranici 1 promile alkoholu. Zo záverov znaleckého posudku č. 320/2023 vypracovaného znalkyňou T. C. F. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou v zmysle psychózy. U obžalovaného bola toxikologickým vyšetrením zistená prítomnosť metamfetamímu a amfetamínu. Rozpoznávacia a ovládacia schopnosť bola v čase spáchania skutku zmenšená nepodstatne, a to pod vplyvom psychoaktívnej látky. Zo záverov znaleckého posudku č. 22/2023 vypracovaného znalcom z odboru Cestná doprava, odvetvia technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave Q. J. Q. D. je zrejmé, že vstup chodca na vozovku, na vyznačený priechod pre chodcov bol uskutočnený z technického hľadiska bez nebezpečenstva vo vzťahu k rýchlosti jazdy najvyššej dovolenej v predmetnom úseku 30 km/h. Chodec svojim pohybom po vozovke nevytvoril pre vodiča F. D. náhlu prekážku z technického hľadiska, nakoľko vodič by pri správnej technike jazdy zastavil s vozidlom pred miestom zrážky. Rýchlosť vozidla obžalovaného v čase zrážky bola ustálená na hranici 57 až 63 km/hod., pričom na danom úseku bola povolená maximálna rýchlosť 30 km/hod. Bezprostrednou príčinou nehody bolo prekročenie povolenej rýchlosti, ktorá v danom úseku bola 30 km/h. Technika jazdy obžalovaného nebola správna. Je teda nepochybné, že ak by obžalovaný dodržal správnu techniku jazdy a pohyboval by sa najvyššou povolenou rýchlosťou 30 km/h a reagoval by z technického hľadiska včas (po uplynutí reakčného času s využitím maximálneho brzdného účinku) došlo by k zastaveniu vozidla F. D. pred koridorom pohybu chodca. Priznanie a uznanie viny, ak je spojené s úprimným oľutovaním činu je možné podľa zaužívanej súdnej praxe prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vzhľadom na procesné prejavy obžalovaného, ktorý ukladal trest za spáchaný skutok pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby nereflektoval na osobu obžalovaného a to s konštatovaním, že prvostupňový súd neprihliadal na okolnosti za ktorých došlo k spáchaniu skutku a rovnako neprihliadal na osobu obžalovaného, konkrétne na množstvo spáchaných priestupkov na úseku dopravy, čo charakterizuje osobnosť obžalovaného. V zmysle výkladových pojmov základných povinností vodiča upravených v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (vo vzťahu k rýchlosti vedenia motorového vozidla) jednoznačne vyplýva, že vodič motorového vozidla nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť ustanovenú zákonom alebo dopravnou značkou a musí vždy prispôsobiť rýchlosť vozidla stavu a povahe vozovky, poveternostným podmienkam, viditeľnosti a jazdiť takou rýchlosťou aby mohol bezpečne zastaviť pred prekážkou, ktorú môže predvídať. Navyše je pokiaľ ide o miesto, na ktorom je osadená dopravná značka označujúca zníženie najvyššej dovolenej rýchlosti, je povinnosťou vodiča túto rešpektovať a to z jednak z objektívnych dôvodov majúcich základ napríklad v prácach, ktoré zhotoviteľ na komunikácii realizuje a alebo z iných objektívnych dôvodov, ako sú neprehľadné zákruty, pri prechádzaní priechodu pre chodcov, okolo detí, cyklistov, zastávok MHD a podobne. Podľa názoru krajského súdu to platí aj v prejednávanom prípade obzvlášť pri umiestnenej dopravnej značke priechod pre chodcov, ktorá označuje miesto určené na bezpečný prechod chodcov cez komunikáciu, čo znamená, že vodič motorového vozidla musí vždy prispôsobiť rýchlosť vozidla konkrétnym okolnostiam, t.j. stave, povahe vozovky, poveternostným podmienkam, nočnej dobe a podobne. Odvolací súd z vyššie uvedeného dôvodu neakceptoval odvolaciu námietku, týkajúcu sa uloženia zníženého trestu o jednu tretinu v zmysle ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. zohľadňujúc všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska ukladania druhu trestu a jeho výmery predovšetkým k okolnostiam týkajúcich sa osoby obžalovaného a okolnostiam na strane prípadu, za akých došlo k spáchaniu skutku - na priechodne pre chodcov a pod vplyvom psychoaktívnych látok a takmer dvojnásobnému prekročeniu najvyššie dovolenej rýchlosti. Naopak stotožnil sa s názorom okresného prokurátora, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je nedostatočný a to k osobe obžalovaného, ktorý bol doposiaľ viac ako 50-krát priestupkovo postihnutý na úseku dopravy, z čoho 12-krát sa priestupok týkal prekročenia maximálne povolenej rýchlosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sám podľa § 322 ods.3 Tr. por. uložil obžalovanému A. B. podľa § 149 ods.3, ods.4 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov nepodmienečne, lebo takýto trest považoval za primeraný, ktorý splní účel trestu sledovaný individuálnou a generálnou prevenciou. Z dôvodu, že obžalovaný nebol ešte vo výkone trestu odňatia slobody podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 319 Tr.por. zamietol odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený, lebo ostatné výroky rozsudku mestského súdu sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.