Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 7To/107/2025 7221010804 28. 05. 2026 JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková ECLI:SK:KSKE:2026:7221010804.6
Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. mája 2026, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, s použitím § 135b ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13.06.2025 sp. zn. K2-4T/40/2021 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie okresného prokurátora. odôvodnenie: Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 13. júna 2025 sp. zn. K2-4T/40/2021 podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 4 Pv 417/20/8803 zo dňa 23.07.2021, pre skutok právne kvalifikovaný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, s použitím § 135b ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, že od presne nezisteného času, najmenej od 1. januára 2020, si na doposiaľ presne nezistených miestach a od doposiaľ bližšie nestotožnenej osoby opakovane, v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zadovažoval omamné a psychotropné látky, a to najmenej metamfetamín (pervitín), a ktoré následne distribuoval a odpredával ďalším osobám v rôznych množstvách a ktoré najmenej dňa 07.12.2020 v rozpore s ustanoveniami § 4 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov neoprávnene prechovával, a to v byte v mieste svojho trvalého bydliska v C. E. F. D. XX, a to v minimálnom množstve 28,24 gramov s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej 282 bežných jednotlivých dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v II. skupine zoznamu omamných a psychotropných látok tvoriaceho prílohu č. 1 k cit. zákona, s tým, že hodnota tejto drogy bola stanovená na sumu najmenej 1.412 Eur, s tým že taktiež od presne nezistenej doby do 19.03 hod. dňa 07.12.2020 neoprávnene prechovával omamné a psychotropné látky - metamfetamín (pervitín) v garáži bez označenia na ul. A. G. X, za benzínovým čerpadlom H. I. C., kde bola na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 07.12.2020 vykonaná prehliadka, pri ktorej bol zaistený plastový uzatvárateľný sáčok s bielo - sivým kryštalickým práškom, kde na základe expertízneho skúmania KEÚ PZ Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2787 zo dňa 25.01.2020 bolo zistené, že sa jedná o kryštalickú látku s obsahom metamfetamínu a s obsahom metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 1,31 g, s priemerným obsahom 55,5 hmotnostných percent metamfetamínu, kde z uvedeného množstva by bolo
možné pripraviť najmenej 13 bežných jednotlivých dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín - pervitín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom hodnota tejto drogy bola stanovená na sumu najmenej 65,50 Eur, a od presnej nezistenej doby do 22.10 hod. dňa 07.12.2020 neoprávnene prechovával omamné a psychotropné látky - metamfetamín (pervitín) v osobnom motorovom vozidle zn. J. J. K., L. G. M., v ktorom bola na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 07.12.2020 vykonaná prehliadka, pri ktorej bola zaistená plastová nádoba s obsahom bielej kryštalickej látky, kde na základe expertízneho skúmania KEÚ PZ Košice č. PPZKEU-KE-2020/2787 zo dňa 25.01.2020 bolo zistené, že sa jedná o kryštalickú látku s obsahom metamfetamínu a s obsahom metylsulfonylmetánu (MSM) o celkovej hmotnosti 50,23 g, s priemerným obsahom 57,7 hmotnostných percent metamfetamínu, kde z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej 502 bežných jednotlivých dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín - pervitín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom hodnota tejto drogy bola stanovená na sumu najmenej 2.511,50 Eur, čím takto celkovo neoprávnene prechovával omamné a psychotropné látky - metamfetamín (pervitín) o celkovej hmotnosti 79,78 gramov, s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, čo zodpovedá minimálne 797 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorej hodnota je celkovo vo výške najmenej 3.989 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, prokurátor podal odvolanie, v ktorom uviedol nasledovné. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nasledovné skutočnosti: Súd sa nestotožnil s argumentáciou uvedenou v obžalobe, keďže v priebehu hlavného pojednávania neboli preukázané skutočnosti, ktoré by nepochybne potvrdzovali, že sa skutku dopustil obžalovaný. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že kľúčový svedok obžaloby, I. N. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania vo vlastnej veci. Z uvedeného dôvodu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Konajúci súd však túto výpoveď nevyhodnotil ako dôveryhodnú a preukaznú, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že svedok v čase výpovede čelil vlastnému trestnému stíhaniu pre rovnaký druh trestnej činnosti, pričom v minulosti bol už právoplatne odsúdený za druhovo rovnakú trestnú činnosť. Tieto okolnosti zásadne znižujú vierohodnosť jeho výpovede, najmä v situácii, keď jej obsah nebol podporený žiadnymi ďalšími objektívnymi dôkazmi. Výpoveď tohto svedka preto nebolo možné považovať za spôsobilú na preukázanie viny obžalovaného. Rovnako neobstojí ani tvrdenie obžaloby založené na prepisoch telekomunikačnej prevádzky, konkrétne hovorov a SMS správ z telefónneho čísla registrovaného na obžalovaného. Z obsahu tejto komunikácie nemožno jednoznačne a spoľahlivo vyvodiť záver, že by sa týkala distribúcie omamných a psychotropných látok. Použité výrazy sú neurčité, nejednoznačné a absentuje akýkoľvek iný dôkaz, ktorý by ich význam v trestnoprávnom kontexte potvrdzoval alebo objasňoval. Samotná registrácia telefónneho čísla na obžalovaného, ani obsah predmetných správ, ktorý neobsahuje konkrétne odkazy na drogovú trestnú činnosť, nepostačujú na vyvodenie záveru o jeho vine. Forenzná analýza mobilného telefónu obžalovaného nezistila žiadnu priamu komunikáciu týkajúcu sa drogovej trestnej činnosti, neboli v ňom nájdené žiadne fotografie omamných látok a obsah komunikácie neobsahoval žiadne explicitné správy, ktoré by bez pochybností usvedčovali obžalovaného zo skutku. Záver o vine obžalovaného nevyplýva ani zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, či zo zápisnice o prehliadke iných priestorov. Pokiaľ ide o dôkazy získané na základe domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov, konajúci súd konštatuje, že hoci znalecké posudky preukázali prítomnosť omamných a psychotropných látok v
priestoroch, ktoré boli v istom vzťahu k obžalovanému, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by obžalovaný s týmito látkami manipuloval alebo mal vedomosť o ich prítomnosti. Na žiadnom z predmetov, ktoré boli v rámci týchto prehliadok zaistené a spájané s manipuláciou s omamnými látkami, neboli zistené stopy DNA ani odtlačky prstov obžalovaného. Hoci boli omamné látky nájdené v rámci domovej prehliadky, tieto sa nachádzali na miestach, ku ktorým obžalovaný nemal výlučný prístup. Navyše, pokiaľ ide o garáž a motorové vozidlo, v ktorých boli drogy taktiež zaistené, bolo preukázané, že k týmto priestorom mal prístup širší okruh osôb. Konajúci súd konštatuje, že z obsahu uvedených zápisníc sa nepodáva existencia akéhokoľvek relevantného spojenia medzi obžalovaným a drogovou činnosťou, ktorá je predmetom tohto trestného konania. Súd si je vedomý špecifík dokazovania v oblasti drogovej kriminality, ktorej charakter býva prevažne latentný a komunikácia medzi zúčastnenými osobami je často zámerne zakódovaná alebo šifrovaná. Táto okolnosť však nemôže byť dôvodom na oslabovanie dôkazného štandardu a rezignáciu na požiadavku spoľahlivého a zákonného preukázania viny. Práve pre tento špecifický charakter je nevyhnutné, aby záver o vine bol opretý o ucelený reťazec dôkazov, ktoré vo vzájomných súvislostiach vedú k jedinému možnému záveru. Takýto súbor dôkazov však v danom prípade absentuje. V úplnom závere svojich hodnotiacich úvah súd poukázal na existenciu pravidla in dubio pro reo. S vyššie uvedenými právnymi úvahami súdu sa nestotožňuje z nižšie uvedených dôvodov: V prvom rade nesúhlasí s tvrdením súdu, že v danej veci boli splnené podmienky na aplikáciu zásady "in dubio pro reo". Súd spochybnil vierohodnosť svedka N., keďže tento odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania vo vlastnej veci pre ten istý druh trestnej činnosti, pričom aj v minulosti bol odsúdený za rovnaký druh trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že svedok I. N. odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní, súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde vypovedal, že od obvineného pravidelne kupoval drogy, prípadne vymieňal za drogy rôzne veci ako bicykel a podobne. Detailne aj popísal, koľko od obvineného kupoval drogy. Bolo to 50,- € za kubík pervitínu. Uviedol, že obvinený predával niekoľko druhov pervitínu a bol zbehlý v tejto problematike. Taktiež uviedol, že obvinený od neho chcel, aby mu zohnal O. a E. v maximálnom množstve. Tieto mu však svedok nezabezpečil. Konštatuje, že svedok N. vypovedal po zákonnom poučení, okrem iného aj o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov. Preto niet dôvodu spochybňovať pravdivosť jeho tvrdení. Tento svedok podrobne opísal, akým spôsobom a za koľko si kupoval pervitín od obvineného. Je nemysliteľné, aby svedok, hoc sám právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť v inej trestnej veci, si skutočnosti prezentované v jeho výpovedi vymýšľal. V rámci trestného konania neboli zistené žiadne reálne skutočnosti, resp. motív, prečo by tento svedok klamal. Je pravdou, že svedok mal "skúsenosti" s drogovou trestnou činnosťou, avšak táto skutočnosť automaticky neznamená, že vo svojej výpovedi klamal, práve naopak, práve skúsenosť s drogami nasvedčuje tomu, že tento svedok sa vedel relevantne vyjadriť k trestnej činnosti súvisiacej s drogami. Súd pri "spochybnení" výpovede svedka N. uviedol, že jej obsah nebol podporený žiadnymi ďalšími objektívnymi dôkazmi. K vyššie uvedenej úvahe súdu je potrebné uviesť, že pravdivosť výpovede svedka nemožno vyvodzovať za predpokladu, že musí byť bezpodmienečne podporená aj inými dôkazmi. Je pravdou, že forenznou analýzou mobilného telefónu obžalovaného nebola zistená žiadna priama komunikácia súvisiaca s drogovou trestnou činnosťou. Taktiež na žiadnom z predmetov, ktoré boli v rámci prehliadky garáže (druhý skutok uvedený v obžalobe) a pri prehliadke vozidla zn. J. J. (tretí skutok v obžalobe) zaistené a spájané s manipuláciou s omamnými látkami, neboli zistené stopy DNA ani odtlačky prstov obžalovaného. Obžalovaný bol s predmetným vozidlom v G. P. (spoločne s O. K.) a bezprostredne po návrate z G. P. boli drogy nájdené v tomto vozidle. Súd síce uviedol, že do vozidla a garáže mali prístup aj iné osoby, ale svedok N. uviedol, že drogy si kupoval od obžalovaného, a nie od iných osôb. Obžalovaný nepochybne bol užívateľom predmetnej garáže a predmetného vozidla, aj keď nie jediným, avšak nepochybne "väčšinovým" užívateľom garáže a vozidla.
Súd správne poukázal na špecifiká dokazovania v oblasti drogovej kriminality, ktorej charakter býva prevažne latentný a komunikácia medzi zúčastnenými osobami je často zámerne zakódovaná alebo šifrovaná, kde tomu tak bolo aj v tejto trestnej veci. Všetky vyššie uvedené dôkazy, teda v prvom rade výpoveď priameho svedka N., ako aj ďalšie dôkazy (najmä zápisnica o domovej prehliadke, zápisnica o prehliadke vozidla a zápisnica o prehliadke garáže a prepisy hovorov), je potrebné vyhodnotiť vo vzájomnom kontexte, pričom tieto dôkazy tvoria ucelený reťazec dôkazov, ktoré vo vzájomných súvislostiach vedú k jedinému možnému záveru o tom, že obžalovaný sa dopustil protiprávnej činnosti opísanej v obžalobnom návrhu. Preto navrhuje, aby súd lI. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Po vykonanom dokazovaní je potrebné konštatovať, že jediným priamym dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného je na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.12.2021 prečítaná výpoveď svedka I. N. vykonanej v prípravnom konaní z čl. 79 až 86. Prečítaná výpoveď z čl.83 až 86 je procesne nepoužiteľná, lebo bola vykonaná pred vznesením obvinenia dňa 28.10.2020. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané 9.12.2020 a 12.4.2021. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.12.2021, kedy svedok z dôvodu nebezpečenstva privedenia si trestného stíhania, keď boli prečítané jeho výpovede, tak ani jedna z procesných strán dokonca ani súd neodstraňoval zásadný rozpor z prípravného konania. Len obžalovaný A. B. sa vyjadril, že prečítaná výpoveď je nepravdivá. Po prečítaní jeho výpovedí rozpory ostali nevysvetlené, čo však nemožno vyhodnotiť ani v prospech a ani v neprospech obžalovaného. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že z výpovede svedkyne O. K., ktorá opísala päťročné spolužitie s obžalovaným A. B. tak, že spočiatku bolo spoľahlivé a bezproblémové, ktoré sa postupne zmenilo v dôsledku problematického správania jej príbuzného. Chodil domov opitý, a neskôr sa svedkyni priznal, že „fetuje“. Obžalovanému sa táto situácia nepáčila, medzi nimi vznikali hádky, pričom obžalovaný jej príbuznému vyčítal, že do bytu prichádzajú osoby, ktoré „robia s drogami“. Tieto osoby boli napr. I. N., ktorý niekedy prišiel s H. C.. Z judikatúry súdov Slovenskej republiky možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa § 2 ods.10 Tr.por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania a pre ktorý bola podaná obžaloba, že ho spáchal obžalovaný a že je skutok trestným činom. Na základe vyššie uvedeného je potrebné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a aby existoval spoľahlivý záver, že skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Mestský súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.11.2025 v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie rozhodnutia mestského súdu zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Trestnej veci A. B. venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vytknúť. Mestský súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval,
keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok kladený mu za vinu spáchal obžalovaný A. B.. V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na dôsledné a zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku mestským súdom, najmä na str. 8 až 11, s ktorými sa stotožnil v celom rozsahu a z ktorého vyplýva tiež to, ako sa vysporiadal s argumentáciou prokurátora, ktorá bola obsahovo totožná s jeho vyjadreniami a hodnotením prezentovaným v podanom odvolaní. Podrobnejšie hodnotenie dôkazov by bolo nadbytočné, nakoľko by išlo len o opakovanie úvah mestského súdu. Krajský súd zhodne konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok kladený obžalovanému za vinu. Možno súhlasiť s prokurátorom v tom smere, že mestský súd vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného, avšak nielen jednotlivo a izolovane, ale aj vo vzájomných súvislostiach a nadväznosti, pričom takýto postup bol v danom prípade za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak, prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo na mieste, nakoľko niektoré jeho tvrdenia boli predpokladmi a domnienkami a nie skutočnosťami jednoznačne a bezpečne preukázanými vykonaným dokazovaním. Krajský súd dospel k záveru, že síce nie je vylúčené, že sa skutky stali resp. že sa skutkov, kladených mu za vinu mohol aj dopustiť obžalovaný, dokonca možno konštatovať, že je z takého konania v určitej miere podozrivý vzhľadom na súhrn dôkazov v minimálnej časti vyznievajúcich v jeho neprospech, avšak v tomto smere pretrvávajú viaceré nezanedbateľné pochybnosti, ktoré by nemohlo rozptýliť ani prípadné vykonanie ďalších dôkazov. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej dôkaznej situácie mal krajský súd zato, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, že mestský súd postupoval zákonne a správne, keď v konečnom dôsledku obžalovaného A. B. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že už uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Tos/59/2022 z 15. 6. 2022 bol obžalovaný A. B. počas hlavného pojednávania prepustený z väzby na slobodu s poukazom na konštatáciu, že vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní priamočiaro neposilňuje dôvodnosť podozrenia zo spáchania žalovaných skutkov (väzbu v tom čase vykonával 18 mesiacov). Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada „in dubio pro reo“. Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania, je prioritná požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie prokurátora v súlade s ustanovením § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.