Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 2Cob/152/2025 8717208366 25. 08. 2026 JUDr. Natália Štrkolcová ECLI:SK:KSKE:2026:8717208366.4
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: TATRAKON spol. s r. o., so sídlom Ulica priemyselná 5668, 059 51 Poprad, IČO: 31 692 613, zastúpeného JUDr. Dagmar Schmidtovou, advokátkou so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 17081289, proti žalovanému v 1. rade: AVA-stav, s. r. o., so sídlom Puškinova 700/90, 924 01 Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpenému JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 42 426 189, žalovanému v 2. rade: A. B. - Uhlomarket, miesto podnikania Družstevná 3298/16, 058 01 Poprad, IČO: 32 861 800, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 4.169,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku VI. rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18Cb/69/2017-424 zo dňa 9. septembra 2025, takto rozhodol: M e n í výrok VI. rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18Cb/69/2017-424 zo dňa 2025 tak, že žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
9. septembra
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade (výrok I.), zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade v časti o zaplatenie istiny 4.169,10 eur (výrok II.), žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.169,10 eur od 23.6.2017 do 4.12.2024 do troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (výrok III.), žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (výrok IV.), žalobcovi priznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.) a žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VI.) 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca pôvodne navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.169,10 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 23.6.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný v 1. rade dňa 24.4.2017 vykonával zemné a výkopové práce v rámci svojej podnikateľskej činnosti pre tretiu osobu. Počas vykonávania týchto prác došlo k poškodeniu elektrického kábla, čo spôsobilo výpadok elektrickej energie a prerušenie prevádzky podniku žalobcu. Prerušenie dodávky elektrickej energie zaznamenané dňa 24.4.2017 v čase od 14:13 do 22:10 hod. spôsobené žalovaným v 1. rade malo za následok znehodnotenie výrobkov produkovaných žalobcom, ktoré museli byť zlikvidované, čím žalobcovi vznikla škoda predstavujúca výrobné náklady znehodnoteného výrobku a ušlý zisk, ktorý by získal ich predajom. Okrem toho za účelom minimalizovania rozsahu škody a následného odstraňovania vzniknutej situácie musel žalobca zabezpečiť mimoriadnu pracovnú zmenu, čím žalobcovi vznikli aj mzdové náklady. Označená škodová udalosť bola nahlásená poisťovni, s ktorou mal žalobca uzatvorenú poistnú zmluvu, avšak poisťovňa
odmietla plniť s odôvodnením, že dojednané poistenie sa nevzťahuje na druh škody, ktorý žalovaný v 1. rade spôsobil žalobcovi. Žalobca preto faktúrou č. 31700031 splatnou dňa 22.6.2017 vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 4.169,10 eur titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade túto sumu žalobcovi nezaplatil. 3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie keď tvrdil, že škoda bola žalobcovi spôsobená v dôsledku výpadku energie, za dodávku ktorej nie je zodpovedný žalovaný v 1. rade ale dodávateľ energie, a že výkopové práce, pri ktorých došlo k poškodeniu kábla, nevykonával on, ale pre neho ich vykonával na základe objednávky žalovaný v 2. rade. 4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 18Cb/69/2017-96 zo dňa 25.9.2019 pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2019. 5. Žalobca podaním zo dňa 12.12.2024 vzal žalobu proti žalovaným v 1. rade a v 2. rade v časti o zaplatenie istiny 4.169,10 eur späť z dôvodu, že žalovaný v 1. rade dňa 5.12.2024 žalovanú istinu žalobcovi zaplatil. Navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.169,10 eur od 23.6.2017 do 4.12.2024, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 6. Súd prvej inštancie postupom podľa §§ 144, 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil (výrok I.) a konanie proti žalovanému v 1. rade v časti o zaplatenie istiny 4.169,10 eur zastavil (výrok II.). Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, súd prvej inštancia v tejto časti považoval nárok žalobcu proti žalovanému v 1. rade za dôvodný a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.169,10 eur od 23.6.2017 do 4.12.2024 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (výroky III. a IV.). 7. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 256 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.). 8. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 CSP tak, že žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že žalobca podal žalobu proti žalovanému v 2. rade nedôvodne a procesne zavinil zastavenie konania proti žalovanému v 2. rade (výrok VI.). 9. Proti výroku VI. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že neprizná žalovanému v 2. rade náhradu trov konania, alternatívne aby priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. 10. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalobou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného v 1. rade. Podľa žalobcu sa jednalo o zodpovednosť za škodu objektívnu a preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť v prospech žalobcu. Na pojednávaní dňa 22.1.2019 namietal žalovaný v 1. rade svoju pasívnu legitimáciu, keď predložil objednávku, ktorou si u žalovaného v 2. rade objednal výkopové práce pre žalobcu. Žalobca v podaní zo dňa 20.2.2019 vyjadril právny názor, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného v 1. rade, aj keď na výkon prác použil žalovaný v 1. rade tretiu osobu (žalovaného v 2. rade – pozn. odvolacieho súdu) a dodal, že nemal vedomosť o objednávke prác medzi žalovanými. Na základe prednesov žalovaného v 1. rade, aby do konania vstúpil žalovaný v 2. rade, súd prvej inštancie navrhol žalobcovi na zváženie, či nepodá návrh na pristúpenie žalovaného v 2. rade do konania, nakoľko žalovaný v 1. rade tvrdil, že za škodu zodpovedá žalovaný v 2. rade. Žalobca argumentoval, že nevedel, ako súd posúdi vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, preto rozšíril okruh žalovaných o žalovaného v 2. rade. Po piatich rokoch od podania žaloby súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil nahradiť trovy konania žalovaným. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením sp. zn.
2Cob/52/2023 zo dňa 25.9.2024. Po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom žalovaný v 1. rade škodu (istinu pohľadávky – pozn. odvolacieho súdu) žalobcovi zaplatil. 11. Žalobca mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne. K náprave žalovaným v 1. rade došlo až po podaní žaloby, dokonca až po rozhodnutí odvolacieho súdu. Preto žalovaný v 1. rade zavinil zastavenie konania a vznik trov, ktoré by žalobcovi ako ani ďalším účastníkom nevznikli, ak by žalobcovi nebola spôsobená škoda. Dôvodil, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie” je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne, v dôsledku čoho je za osobu, ktorá zastavenie konania zavinila, považovaný aj žalovaný, ktorý svojím konaním vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť podania žaloby o náhradu škody. Žalobca mal za to, že po späťvzatí žaloby viac neexistoval legitímny predmet súdneho prieskumu (účel súdnej ochrany, ktorej sa žalobca domáhal). Pokiaľ súd zistil, že za zastavenie konania je procesne zodpovedný žalovaný v 1. rade, je v rozsahu 100 % zodpovedný za náhradu trov súdneho konania voči všetkým účastníkom sporu. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu rozšíriť o ďalšieho žalovaného v 2. rade, ale po rozhodnutí odvolacieho súdu škodu žalobcovi zaplatil, čím vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. 12. Žalobca uzavrel, že súd prvej inštancie mal jednoznačne osvedčené, že trovy konania by žalovanému v 2. rade neboli vznikli, ak by žalovaný v 1. rade uznal svoju objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalovaný v 1. rade nesie plnú zodpovednosť aj za podanie žaloby žalobcom, pretože odmietol vzniknutú a preukázanú škodu žalobcovi nahradiť. Dodal, že procesné zavinenie v tomto prípade vzniklo iba procesným postupom súdu prvej inštancie a stanoviskom žalovaného v 1. rade k požiadavke žalobcu o náhradu škody (nutnosť žalobcu podať žalobu) a následne úhradou istiny. 13. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné. 15. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 16. Vyššie citované zákonné ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Za predpokladu, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, má súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Ak žalobca žalobu zobral zobrať späť pre správanie žalovaného, ktoré spočíva v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom platí, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. 17. Odvolací súd udáva, že konanie proti žalovanému v 2. rade bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu po tom, ako žalovaný v 1. rade priebehu konania zaplatil žalobcovi žalovanú istinu. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium úspechu vo veci, ako to spravil súd prvej inštancie, ktorý v odseku 27. odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca podal žalobu proti žalovanému v 2. rade nedôvodne. Späťvzatie žaloby žalobcu proti žalovanému v 2. rade bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného v 1. rade, ktorý sa v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Za dôvodné považuje odvolací súd prisvedčiť žalobcovi, že trovy konania by žalovanému v 2. rade neboli vznikli, ak by žalovaný v 1. rade uznal svoju objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu a že procesné zavinenie v tomto prípade vzniklo iba stanoviskom žalovaného v 1. rade k požiadavke žalobcu o náhradu škody a následne úhradou istiny pohľadávky. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil v súlade s ust. § 388 CSP výrok VI. odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).