Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/149/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200732 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200732.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Z. G., bytom K. XXX, zastúpený advokátkou Mgr. Kristínou Černayovou, so sídlom Slnečná 4, Senec, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č. KRPZ-NR-KDI-SK-81/2011, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou osobne podanou na súd dňa 26. 09. 2011 domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Nitre zo dňa 24. 05. 2011 č. ORPZ- NR-ODI2-Pr-492/2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o priestupkoch“) a ktorým mu podľa § 22 ods. 2 písm. d/, e/ citovaného zákona bola uložená sankcia vo výške 200,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace z dôvodu, že dňa 23. 03. 2011 v čase o 20,40 h viedol motorové vozidlo zn. BMW 330XD Touring combi, EČ: NR-389EM, na križovatke ciest medzi obcami Hlohovec a Trakonice, kde pri vychádzaní z vedľajšej cesty od obce Leopoldov na hlavnú cestu II triedy č. 513 nerešpektoval dopravnú značku „P2“ (Stoj - daj prednosť v jazde!), vodorovné dopravné značenie (priečna súvislá čiara), ktoré upresňuje miesto, kde má vozidlo zastaviť a prešiel uvedenou križovatkou bez zastavenia, pričom bol zákonným spôsobom zastavený službu konajúcim policajtom OO PZ Leopoldov, OR PZ Trnava pri obci Šulekovo približne 700 m od uvedenej križovatky. Vodič bol zákonným postupom vyzvaný, aby predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozidla, z požadovaných dokladov ako vodič nepredložil doklady o vykonaní TK a EK, kontrolou čelného skla na vozidle bolo zistené, že na čelnom skle zastaveného vozidla sa nenachádzajú nálepky dokazujúce, že vozidlo bolo podrobené technickej a emisnej kontrole. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci na posúdenie veci a zistenie takej vady v konaní správneho súdnictva, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-492/2011 zo dňa 24. 05. 2011 bez náležitého a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a na základe tejto skutočnosti nie je možné považovať predmetné rozhodnutie za správne a dôvodné, a to i s poukazom na ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). V súvislosti s ospravedlnením svojej neúčasti na ústnom pojednávaní o prejednaní priestupku poukázal na ust. § 74 ods. 1 druhá veta zákona o priestupkoch a uviedol, že v tomto zákonom ustanovení nie je uvedená lehota, v ktorej by mal žalobca povinnosť predložiť ospravedlnenie svojej neúčasti na prejednaní priestupku, a preto sa správny orgán nemôže vyjadriť k včasnosti podania ospravedlnenia. Konštatoval, že o nemožnosti zúčastniť sa na pojednávaní informoval príslušný správny orgán bezodkladne telefonicky v nasledujúci deň po prejednaní priestupku, teda ihneď, ako mu to dovoľoval jeho zdravotný stav a zároveň ihneď, ako mal možnosť sa telefonicky spojiť s príslušným prejednávacím správnym orgánom. Čo sa týka konštatovania žalovaného o tom, že fotokópia lekárskej správy (potvrdenia) o ošetrení žalobcu v deň pojednávania na orthp ambulancii potvrdenej lekárom MUDr. X. B. nedokazuje zdravotnú indispozíciu žalobcu, ktorá by mu bránila v ospravedlnení sa z pojednávania, žalobca poukázal na ust. § 2, § 4 ods. 1, § 11 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj na zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých nevyplýva, že by prvostupňový alebo druhostupňový správny orgán boli poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti príslušnými posudzovať zdravotnú indispozíciu žalobcu alebo závažnosť tejto indispozície. Vytkol správnemu orgánu, že posúdenie lekárskej správy ako nepravdivej s tým, že nepotvrdzuje námietky účastníka konania v jeho odvolaní, je nesprávne, nakoľko prvostupňovému správnemu orgánu bolo predložené náležité a riadne ospravedlnenie. Uviedol, že priestupok, ktorého sa mal dopustiť, nebol nikdy zadokumentovaný žiadnym technickým zariadením, ktoré by preukázateľne dokazovalo, že sa žalobca skutočne dopustil priestupku a naviac v predmetnej veci absentujú i výpovede od osôb odlišných od službukonajúceho policajta OO PZ Leopoldov, s výnimkou príslušníka železničnej polície. V závere svojej žaloby žalobca požiadal súd o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu o tom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z dôkazov, ktoré ním predložené neboli, jedná sa o záznam o podaní vysvetlenia, resp. podanie vysvetlenia, ktorým by sa bol vyjadril k priestupku tak, že uznáva jeho spáchanie, žalovaný uviedol, že službukonajúci policajt z OO PZ Leopoldov, ktorým bol žalobca dňa 23. 03. 2011 kontrolovaný, spracoval záznam o podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý je spísaný v 3 osobe a policajt v ňom uvádza vysvetlenie, ktoré mu podal k predmetným priestupkom žalobca na mieste skutku. V zázname je uvedené, že žalobca si nie je vedomý spáchania dopravného priestupku, že na križovatke zastavil na mieste, kde mal náležitý rozhľad a až potom pokračoval v jazde. Ďalej žalobca uviedol, že TK a EK má, avšak doklad o tom zabudol doma a na čelnom skle nemá nálepky z toho dôvodu, že si menil čelné sklo. Žalovaný je toho názoru, že sa žalobca vyhýbal ústnemu pojednávaniu, čo zastieral svojou práceneschopnosťou, nakoľko bol na ústne pojednávanie riadne predvolaný a predvolanie osobne prevzal, čo potvrdil i svojím podpisom, a teda vedel o tom, že sa má dňa 24. 05. 2011 o 10,00 hod. dostaviť na ústne pojednávanie. Vzhľadom na uvedené je teda možné vyvodiť logický záver, že dňa 24. 05. 2011 o 10,00 hod. správny orgán začal ústne pojednávanie v neprítomnosti predvolaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil pred jeho začatím. Lekársku správu - nález (jej fotokópiu) o ošetrení na orthp ambulancii MUDr. B. žalobca doložil až k svojmu odvolaniu zo dňa 06. 06. 2011 a keďže išlo o fotokópiu a obsahovala určité nejasnosti, bola správnym orgánom telefonicky preverená a následne bolo zistené, že MUDr. B. takúto správu na deň 24. 05. 2011 žalobcovi nevystavil. Zdôraznil, že správnym orgánom nebol do dnešného dňa predložený originál lekárskej správy a ani iná lekárska správa, ktorá by potvrdzovala zdravotnú indispozíciu žalobcu v tom smere, že by nebol schopný sa dňa 24. 05. 2011 aspoň telefonicky ospravedlniť. Z tohto dôvodu považoval žalovaný podanú žalobu v tejto časti za bezpredmetnú a účelovú. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že uvedený priestupok nebol nikdy zadokumentovaný žiadnym technickým zariadením, ktoré by preukázateľne dokazovalo, že žalobca sa dopustil uvedeného priestupku a naviac, že príslušník železničnej polície, ktorý bol v čase vykonávania kontroly prítomný a ktorý sa vyjadril tak, že nevidel a nemôže potvrdiť, že žalobca priestupok spáchal, žalovaný poukázal na to, že policajná hliadka vykonávala kontrolu z dôvodu plnenia si povinnosti uloženými zákonom, a preto nemá pochybnosti o tom, že sa žalobca uvedeného priestupku dopustil. Uvedený priestupok vnímal svojimi zmyslami príslušník OO PZ Leopoldov pri výkone služby a príslušník železničnej polície, avšak to, že nevidel a nemôže potvrdiť, že sa žalobca priestupku dopustil, neznamená, že sa ho v skutočnosti nedopustil, ale len to, že sa na neho príslušník železničnej polície v čase, keď sa priestupku dopúšťal, nepozeral, a teda ho nemohol vidieť. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa dopustil účastník konania v súlade s ust. § 22 ods. 2 písm. d/, e/ zákona o priestupkoch, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie prihliadal na okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv na to, že za sledované obdobie bol žalobca podľa karty vodiča 5x postihnutý za priestupok z toho v 3 prípadoch porušil pravidlá v cestnej premávke závažným spôsobom. Ďalej na skutočnosť, že porušenie pravidiel cestnej premávky, ktorého sa účastník konania v tomto prípadne dopustil, je v zmysle ust. § 137 ods. 2 písm. g/ zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Žalovaný správny orgán i vzhľadom na generálnu a individuálnu prevenciu považoval uloženú sankciu za opodstatnenú, adekvátnu a dostatočnú. Čo sa týka námietky uloženej sankcie, uviedol, že táto bola uložená v zákonnom rozpätí vo výške 200 eur (zákonné rozpätie od 60 eur do 300 eur), ako i zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace (zákon umožňuje až do 2 rokov) v zmysle ust. § 22ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch. Záverom konštatoval, že vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané dostatočne, preukazuje záver, že žalobca sa svojím konaním dopustil priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch. K návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že o odklad výkonu rozhodnutia je potrebné požiadať Okresné riaditeľstvo PZ ODI Nitra, ktoré vydalo rozhodnutie o priestupku č. ORPZ- NR-ODI2-492/2011 zo dňa 24. 05. 2011. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 07. 2011, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobca sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalovaný dal súhlas s prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok súd dňa 17. 04. 2012 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP). Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že žalobca dňa 23. 03. 2011 v čase o 20,40 hod. viedol motorové vozidlo zn. BMW 330XD Touring combi, farba čierna metalíza, EČ: NR-389EM, na križovatke ciest medzi obcami Hlohovec a Trakonice, kde pri vychádzaní z vedľajšej cesty od mesta Leopoldov na hlavnú cestu II triedy č. 513 nerešpektoval dopravné značenie, a to zvislú dopravnú značku „STOP“ (Stoj - daj prednosť v jazde!) a vodorovné dopravné značenie, ktoré upresňuje miesto, kde má vozidlo zastaviť a prešiel uvedenou križovatkou smerom na Hlohovec bez zastavenia, pričom bol zákonným spôsobom zastavený službu konajúcim policajtom OO PZ Leopoldov, OR PZ Trnava pri obci Šulekovo približne 700 m od uvedenej križovatky. Vodič bol zákonným postupom vyzvaný, aby predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozidla, z požadovaných dokladov ako vodič nepredložil doklady o vykonaní TK a EK, kontrolou čelného skla na vozidle bolo zistené, že na čelnom skle zastaveného vozidla sa nenachádzajú nálepky dokazujúce, že vozidlo bolo podrobené technickej a emisnej kontrole. Následne bol vodič oboznámený s priestupkom, ktorého sa dopustil, na čo menovaný uviedol, že on na stopke stál na takom mieste, kde mal náležitý výhľad a že na vozidle má vykonanú TK a EK. Z uvedeného dôvodu bol menovaný oboznámený s tým, že bude oznámený na dopravný inšpektorát na prejednanie za uvedený skutok, nakoľko si svoju vinu nepriznal a tvrdil, že sa ničoho nedopustil. K spisovému materiálu je priložená fotodokumentácia uvedeného miesta, a to umiestnenia dopravnej značky „STOP“, ktorá bola vyhotovená v dennej dobe, nakoľko v nočnej dobe nie je možné s dostupnou technikou toto vykonať, aby bolo miesto dobre viditeľné. Menovaný sa domáhal videozáznamu z uvedeného priestupku, avšak v zmysle NP PZ č. 12/2009 čl. 16 ods. 14 je stanovený postup pri zistení priestupku, ktorý hovorí, že policajt takýto priestupok zadokumentuje záznamovou časťou technického prostriedku, ak je takýmto prostriedkom hliadka vybavená, avšak na OO PZ Leopoldov sa takýto záznamový prostriedok nenachádza a hliadka ním nebola vybavená, a preto nebolo možné takýto záznam vyhotoviť. Uvedeným konaním žalobca porušil § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch. V spise sa nachádza záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch zo dňa 23. 03. 2011, v ktorom žalobca Z. G. uviedol, že sa žiadneho priestupku nedopustil, na križovatke zastavil na mieste, kde mal náležitý rozhľad a až potom pokračoval v jazde. Ďalej uviedol, že TK a EK má, avšak doklad o tom zabudol doma a na čelnom skle nemá nálepky z toho dôvodu, že si menil predné sklo. Prvostupňový správny orgán si zadovážil evidenčnú kartu vodiča žalobcu a určil termín ústneho pojednávania na deň 24. 05. 2011 o 10,00 hod., na ktoré sa žalobca nedostavil a dňa 25. 05. 2011 sa telefonicky ospravedlnil, že sa nemohol dostaviť na ústne pojednávanie, avšak toto jeho ospravedlnenie bolo oneskorené a z tohto dôvodu bol dopravný priestupok zo dňa 23. 03. 2011 podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch prejednaný aj bez jeho prítomnosti, čo vyplýva i zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24. 05. 2011 č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-492/2011. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-Pr-492/2011 zo dňa 24. 05. 2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu podľa § 22 ods. 2 písm. d/, e/ zákona o priestupkoch sankciu vo výške 200,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace, pričom tento zákaz začne plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. S týmto rozhodnutím nebol žalobca spokojný a podal proti nemu odvolanie, ku ktorému pripojil lekársku správu - nález o ošetrení na orthp ambulancii MUDr. B., ktorá mala preukázať zdravotnú indispozíciu žalobcu v deň prejednania dopravného priestupku. Vzhľadom na predloženú lekársku správu o ošetrení v ambulancii MUDr. B. (ortopéda) žalovaný správny orgán dňa 21. 07. 2011 telefonicky kontaktoval MUDr. X. B., ktorý uviedol, že Z. G. je jeho pacientom pre chronické problémy s kolenom, avšak na deň 24. 05. 2011 v počítači neevidoval ošetrenie žalobcu a na otázku či má kliniku v Zbehoch, uviedol, že v Zbehoch žiadnu kliniku nemá a vôbec sa tam nezdržiava. Na základe uvedeného mal žalovaný správny orgán za preukázané, že potvrdenie (fotokópia) doložená k odvolaniu žalobcu sa nezakladá na pravde. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán tak, že mu nevyhovel a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí a správnosti záverov oboch správnych orgánov pri prejednávaní dopravného priestupku, teda postupu správnych orgánov a ukladanie sankcie v zmysle zákona o priestupkoch Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Podľa § 11 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou (ods. 2). Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 22 ods. 1 písm. j/ cit. zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ cit. zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. d/ cit. zákona, za priestupok podľa odseku 1 <.. písm. j/ možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, v znení neskorších predpisov, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Z administratívnych spisov oboch správnych orgánov nie je sporné a je zjavné, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzali a súd nemá pochybnosť o ich zákonnosti a vierohodnosti. Službukonajúci policajt Obvodného oddelenia PZ v Leopoldove pprap. Bc. P. Y. dňa 23. 03. 2011 vykonával hliadkovú činnosť a v rámci plnenia si svojich povinností v čase o 20,40 hod. sa nachádzal v obci Šulekovo, z ktorej vychádzal smerom na cestu II/513 na mesto Leopoldov, kde spozoroval približujúce sa vozidlo BMW 330XD Touring combi EČ: NR-389EM, ktoré viedol žalobca a pri vychádzaní z vedľajšej cesty od mesta Leopoldov nerešpektoval dopravné značenie, a to zvislú dopravnú značku “STOP“ stoj, daj prednosť v jazde) a vodorovné dopravné značenie, ktoré upresňuje miesto, kde má vozidlo zastaviť. Žalobca však v rozpore s pravidlami cestnej premávky toto vozidlo nezastavil a odbočil na cestu II/513 smerom na Hlohovec bez zastavenia. Tento skutok zadokumentoval fotodokumentáciou, pokiaľ ide o označenie tohto úseku dopravnými značkami a o správaní žalobcu ako vodiča spísal v tento deň záznam pod č. ORP-P-85/LP-TT-211, kde popísal konanie žalobcu a správanie žalobcu po oboznámení, akého porušenia dopravných predpisov sa dopustil a taktiež zo záznamu vyplýva i ďalšie porušenie žalobcu, a to, že na mieste kontroly nevedel predložiť doklad o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly na predmetné motorové vozidlo brániac sa tým, že predné čelné sklo na vozidle, na ktorom sa mali nachádzať nálepky TK a EK, má vymenené, avšak nepoprel skutok ako taký, že nemal doklad, ktorým by preukázal splnenie si povinnosti o vykonaní TK a EK kontroly na motorové vozidlo. Svoje tvrdenie o výmene čelného skla predmetného vozidla nepreukázal správnemu orgánu ani do nariadenia ústneho prejednania priestupku dňa 24. mája 2011, o ktorom bol riadne vyrozumený a predvolanie osobne prevzal dňa 26. 04. 2011, teda nepreukázal svoje tvrdenie o opaku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Čo sa týka samotného dôkazného prostriedku - záznam z 23. 03. 2011, tento súd považuje za vierohodný, nakoľko ho vyhotovil príslušník policajného zboru, ktorý vykonával hliadkovú činnosť, teda činnosť, na ktorú je oprávnený v zmysle zákona a priestupok - porušenie predpisov o cestnej premávke žalobcom opísal tak, ako ho vnímal svojimi zmyslami, ale v nadväznosti na plnenie si svojich služobných povinností v zmysle zákona. Sama skutočnosť, že ďalší príslušník (príslušník železničnej polície), ktorý spozoroval motorové vozidlo žalobcu a jeho jazdu, avšak nevedel potvrdiť, že žalobca sa predmetného priestupku, t. j. konkrétneho porušenia pravidiel cestnej premávky dopustil, aj podľa názoru súdu neznamená, že žalobca sa takéhoto priestupku nedopustil. Spôsob jazdy žalobcu na tomto úseku cestnej premávky vyplýva práve zo záznamu službukonajúceho policajta zo dňa 23. 03. 2011, ktorý jazdu žalobcu podrobne opísal a konštatoval, že žalobca nerešpektoval zvislú dopravnú značku „STOP“ a motorovým vozidlom nezastal, t. j. nezotrval na vyznačenom vodorovnom dopravnom značení, ktoré upresňuje miesto, kde sa má vozidlo zastaviť svojím motorovým vozidlom a vozidlom bez prerušenia odbočil na cestu II/513 smerom na Hlohovec. Súd preto dospel k záveru, že priestupkové konanie bolo od počiatku vedené v súlade s jeho účelom, a to ust. § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a správne orgány objasňujúce priestupok bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že skutok sa stal, je zavineným priestupkom, spáchal ho žalobca, ktorý nie je vyňatý z pôsobnosti orgánov objasňujúci priestupok podľa zákona vtedy platného a spáchanie priestupku mu bolo preukázané v súlade s ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona o priestupkoch. V tomto ustanovení § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je definovaný priestupok ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok vyslovene označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin. Súd považuje za potrebné uviesť, že zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je budovaný na princípe trestného zákona a vychádza z toho, že za zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti a priestupky, pri ktorých sa vyžaduje úmyselné zavinenie, sú uvedené v osobitnej časti zákona, pri každej skutkovej podstate. V preskúmavanej veci na uznanie zodpovednosti za priestupok sa nevyžaduje úmyselné konanie a postačuje zavinenie z nedbanlivosti bez rozdielu, či sa jedná o nedbanlivosť vedomú alebo nevedomú. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v § 3 ods. 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku, zadovážil si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, vyporiadal sa s námietkami žalobcu, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, keďže žalovaný odôvodnil aj výšku sankcie za zistené porušenia žalobcu podľa zák. č. 8/2009 Z. z., teda že porušil ust. § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. b/, g/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré sa v podstate týkajú jeho ospravedlnenia na určený termín ústneho prejednania priestupku v spojitosti s doloženou lekárskou správou - nález, ktorú mal vystaviť podľa odtlačku pečiatky MUDr. X. B. - ortopéd, súd sa stotožňuje so záverom žalovaného správneho orgánu, ktorý túto námietku (totožnú v odvolacom konaní) posúdil v súlade so zákonom, ako i s praxou súdov v zmysle ustálenej judikatúry podľa R 58/1995 a súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú, nakoľko zo spisu nie je sporné a vyplýva, že bol riadne predvolaný na nariadené ústne pojednávanie, predvolanie riadne prevzal a z jeho obsahu vyplýva deň, hodina a miesto prejednania priestupku, čo bolo stanovené na 24. mája 2011 o 10,00 hodine. V písomnom predvolaný bol riadne poučený aj o následkoch, ak sa nedostaví na prejednanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia, že jeho vec môže byť prejednaná aj bez jeho prítomnosti. Žalobca v podanej žalobe opisným spôsobom urobil svoj výklad predloženého lekárskeho nálezu ním samým, ako i oznámením označeného lekára príslušníkovi PZ, ktorý vec prejednával. Súd je toho názoru, že táto argumentácia žalobcu je právne bezvýznamná, nakoľko označený lekár na predloženej lekárskej správe uviedol, že žalobca je jeho pacientom, avšak takýto doklad nevystavil, jeho návštevu v ordinácii nemá v počítači zaznamenanú. Žalobca bol za ním, avšak na presný dátum si nevie spomenúť, uviedol iba to, že to bolo po ordinačných hodinách, kedy ho vyhľadal z dôvodu bolesti v kolene. Súd nemá dôvod pochybovať o stanovisku označeného lekára k tejto veci vo vzťahu k žalobcovi, pretože označený lekár žalobcu pozná ako dlhodobého pacienta a nie je dôvod spochybňovať jeho výpoveď urobenú na telefonický dotaz príslušníka PZ. Pokiaľ ide o žalobcu a jeho tvrdenie, že mal zdravotné problémy, nič mu nebránilo sa riadne osobne alebo telefonicky alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú mal možnosť žalobca sám poveriť, aby ho ospravedlnila z neúčasti na nariadenom ústnom pojednávaní ešte pred jeho termínom, t. j. do 10,00 hod. dňa 24. 05. 2011, čo však žalobca neurobil. Taktiež nedoložil žiadny relevantný doklad ani v rámci odvolacieho konania, že išlo o náhlu, nepredvídateľnú, objektívnu prekážku v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktorá mu bránila zúčastniť sa nariadeného ústneho pojednávania o prejednaní priestupku. Súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené podmienky na prejednanie priestupku v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že správne orgány dospeli k právnemu záveru v súlade so zákonom. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu ako odvolateľa. So skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov sa súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na ich odôvodnenie. Nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).