Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/174/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108221835 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4108221835.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., Q. XX/XX, zast. Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, proti odporcovi: U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q. XXX, zast. Mgr. Andrejom Šabíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Staromestská 6/D, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. 02. 2012 č. k. 15C/162/2008-155, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie navrhovateľky o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.500 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú sumu povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca počnúc dňom 20. 04. 2012 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo len jednej z nich. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 11 a § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, keď výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala ochrany osobnosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 eura je dôvodný len čiastočne. Uviedol, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 04. 2006 č. k. 4T/12/2006-124, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 04. 2006, bol odporca uznaný vinným, že dňa 24. 08. 2005 viedol osobné motorové vozidlo a zozadu narazil do chodca neb. P. E., syna navrhovateľky, ktorý týmto utrpel závažné zranenia, na následky ktorých dňa 21. 09. 2005 zomrel. Navrhovateľke ako matke takto vzniklo právo na ochranu svojej osobnosti, ako aj súkromia, ktoré bolo narušené smrťou syna, a teda i právo domáhať sa odstránenia následkov tohto zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Dospel preto k záveru, že navrhovateľke vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom jej výšku určil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka smrťou syna utrpela minimálne postraumatický šok, čo je dané osobitným vzťahom matky a syna a taktiež došlo k nenávratnej deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec jej súkromného života, pričom za vzniknutú ujmu na jej osobnosti zodpovedá odporca. Dôvodil, že v danej veci nepostačovala žiadna forma zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, aby vzniknutá nemajetková ujma u navrhovateľky bola primerane vyvážená. Prihliadajúc na vysokú intenzitu nepriaznivého následku konania odporcu uzavrel, že u navrhovateľky došlo k zásahu do morálnej integrity osobnosti. Samotnú intenzitu ujmy posúdil s poukazom na charakter a intenzitu vzťahov navrhovateľky a jej nebohého syna z pohľadu jeho trvania, vytvorenia osobných, psychických väzieb, psychickú odkázanosť na oporu zomretého a jeho nenahraditeľnosť v budúcnosti. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto podľa voľnej úvahy a v súlade s požiadavkou spravodlivosti určil výšku peňažného zadosťučinenia pre navrhovateľku v sume 1.500 eur, ktorú sumu povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP a vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov vo veci. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania jej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.319 eur. Dôvodila, že odporca zámerne predlžuje súdne konania a ignoruje rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti uviedla, že odporca porušuje ust. § 160 ods. 1 a § 161 ods. 1, 2 OSP a nemá záujem vyplatiť jej nemajetkovú ujmu. Naviac odporca jej zapríčinil i psychickú traumu, na ktorú sa ambulantne lieči, pričom jej zdravotný stav sa tendenčne zhoršuje. Výpovede odporcu a svedkov P. O., Y. Q. a Y. E. označila za neopodstatnené. Záverom vytkla súdu prvého stupňa, že sa zaoberal iba citovými vzťahmi medzi jednotlivými členmi domácnosti, pričom meritu veci sa venoval iba čiastočne. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, zaoberal sa včasnosťou podaného odvolania. Podľa § 204 ods. 1 OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 57 ods. 3 OSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Podľa § 218 ods. 2 OSP, ako oneskorene nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde. V danej veci z dokladu o doručení rozsudku ( doručenky ) založenom v spise na č. l. 159 je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol navrhovateľke doručený do vlastných rúk dňa 17. 04. 2012. Lehota na podanie odvolania preto začala navrhovateľke plynúť dňa 18. 04. 2012 a posledný deň lehoty na podanie odvolania pre navrhovateľku bol deň 02. 05. 2012 ( streda ). Zo spisu však vyplýva, že navrhovateľka podala odvolanie na Krajský súd v Nitre, pričom ho zverila na poštovú prepravu až dňa 21. 05. 2012, a teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej odvolacej lehoty. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené zistenia preto odvolanie navrhovateľky ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odmietnutie odvolania svojimi účinkami korešponduje zastaveniu konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.