Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/174/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111207124 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111207124.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: S. S., naposledy bytom E., K. XX, zastúpená opatrovníčkou JUDr. Annou Gronskou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom AK Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 103,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/1/2012-64 zo dňa 13. apríla 2012 v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci samej zastavil. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľa zaviazal povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 58,15 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň upravil Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený v kolkových známkach vo výške 9,87 Eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.03.2011 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 103,49 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava dodal a odpredal odporkyni na základe zmluvy o dodávke plynu zemný plyn. Odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť za odber zemného plynu cenu stanovenú cenníkom platným v čase uskutočnenia dodávky. Pohľadávka bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.02.2010 postúpená na navrhovateľa. Ďalej uviedol, že po vznesení námietky premlčania uplatnenej pohľadávky zo strany opatrovníka odporkyne a vedľajšieho účastníka navrhovateľ zobral svoj návrh späť pred prvým pojednávaním a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 96 ods.1 OSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods.2 OSP dôvodiac, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si trovy konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur (48,46 Eur + 20% DPH) za 2 úkony právnej služby vychádzajúce z tarifnej hodnoty 103,49 Eur /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej á 16,60 Eur a režijný paušál 7,63 Eur + 20% DPH/ v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ a to v časti výroku, ktorým bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov konania. Namietal, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Ďalej uviedol s poukazom na ustanovenie § 93 ods.1, 2 OSP a § 3 ods.5 Zák. č. 250/2007 Z.z., že zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, navrhovateľ sa nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Zdôraznil, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukázal na to, vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa údajov registrácie MV SR samotné združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 Zák. č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Mal za to, že keď sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, v opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012, ktorý vyslovil názor, „Úvaha navrhovateľa /pozn. občianske združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľa/, že vzhľadom na svoj cieľ - ochrana spotrebiteľa, ktorý sleduje, má mať nárok na automatické ustanovenia zástupcov z radov advokátov je však celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.“ Mal za to, že v danom prípade je právne zastúpenie vedľajšieho účastníka nadbytočné, účelové, nehospodárne, keďže združenie sa samo, reflektujúc k jeho stanovám, prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Podľa názoru navrhovateľa konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 OSP. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur s DPH, ktoré pozostávajú z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 Eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 Eur s DPH za podanie odvolania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril len vedľajší účastník na strane odporkyne. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. V dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej žalovanej prostredníctvom združenia bol v konaní spotrebiteľ úspešný. S poukazom na § 3 ods.4, § 25 Zák.č. 250/2007 Z.z. uviedol, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov. Európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nadväzujúc na vnútroštátnu právnu úpravu preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods.2 Ústavy. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR napr.II. ÚS 78/03, II.ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Mal za to, že aj vedľajší účastník, ako je občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto je vedľajší účastník právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastúpenie realizovať len za prísudok. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, príp. mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Súd pri priznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal na novelu ustanovenia § 137 OSP účinnú od 1.1.2012, ktorá svedčí o odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy a teda nie je dôvod ani na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur s DPH (8,30 + 7,63 + 20% DPH) za podanie odvolania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 2 vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta. Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 2 OSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd vzhliadol najmä v tom, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa absentuje skutkové, ako aj právne zdôvodnenie v tom, či vo vzťahu navrhovateľa k odporkyni bol vzatý návrh späť zavinene z dôvodov ustanovených v § 146 ods. 2 veta prvá OSP alebo z dôvodov podľa vety druhej citovaného ustanovenia. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je daná potom aj z toho dôvodu, že z neho nevyplýva ani tá skutočnosť, ako sa súd vysporiadal /skutkovo a právne/ s účelnosťou uplatnených /vyčíslených/ trov vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktoré vyčíslenie súd prvého stupňa prevzal za svoje bez toho, aby sa jednak vysporiadal s účelnosťou právneho zastúpenia ako takou, ako aj s účelnosťou jednotlivých úkonov právnej služby. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne vo veci v zmysle ustanovenia § 226 OSP, podľa ktorého je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí a zároveň svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.