Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26CoE/70/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237214 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111237214.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Česká republika, zast. JUDr. Romanom Dulom, advokátom so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, proti povinným: 1/ B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX U., 2/ LUCOTRADE, s.r.o., so sídlom Hornočermánska 800/65, IČO: 36 562 491, 3/ "WIWALDI" Trading s.r.o., so sídlom Štefánikova 84, Nitra, IČO: 35 933 836, zastúpení JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom do sídlom Štefánikova 84, Nitra, o odklad exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 18Er/1268/2011-48 zo dňa 20. februára 2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 18Er/1268/2011-48 zo dňa 20. februára 2012 r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vo veci vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/6/2012. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. b), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd prvého stupňa konštatoval, že dňa 24.01.2012 doručil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii spolu s návrhom na odklad exekúcie. Súd prvého stupňa si k rozhodovaniu o návrhu na odklad exekúcie pripojil spis sp. zn. 7C/7/2012, pričom zistil, že z dôvodu nesprávneho zapísania veci do registra „C“ bola vec prevedená do registra „Cb“ a bola jej pridelená sp. zn. 28Cb/6/2012. Súd prvého stupňa z obsahu súdneho spisu zistil, že navrhovateľ podal žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.11.2011, ktorá je podkladom exekučného titulu. Navrhovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý dňa 13.02.2012 zaplatil. Ďalej konštatoval, že nakoľko v prebiehajúcom konaní o vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu prebiehajúcom na Okresnom súde Nitra môže dôjsť k situácii, že zmluva o prevode obchodného podielu bude vyhlásená za neplatnú a tým sa exekučný titul stane neúčinným a teda v takomto prípade možno očakávať zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V záujme predchádzania nezvratným nepriaznivým následkom exekúcie, zvážiac postavenie oprávneného, ktorý odkladom exekúcie nebude vážne poškodený, súd prvého stupňa exekúciu odložil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je stručné, bez dostatočných hodnotiacich úvah súdu a ako také je nepreskúmateľné a svojvoľné. Z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, či súd povolil odklad exekúcie na základe návrhu povinných v zmysle § 56 ods. 1 alebo § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by sa povinný v 1. rade bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Mal za to, že súd sa zaoberal následkami odkladu exekúcie na oprávneného a preto povolil odklad exekúcie práve podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže citoval aj ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený sa v odvolaní zaoberal aj dôvodmi, pre ktoré nemal byť odklad povolený ani v zmysle tohto ustanovenia. V napadnutom uznesení chýbajú akékoľvek úvahy súdu, prečo dospel k záveru, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Rozhodnutie je tak vnútorne protirečivé a nemožno z neho preto vyvodiť, že by bola splnená podmienka „ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená“. Skutočnosť, že povinný v 1. rade podal žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu nemožno samu o sebe považovať za dôvod pre odklad exekúcie. Nemožno ani konštatovať, že by súd podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinným a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Napadnutým uznesením tak súd prvého stupňa rozhodol jednostranne v prospech povinných, pričom nezohľadnil práva oprávneného, v prospech ktorého bola exekúcia nariadená. Ako uviedol, do dnešného dňa mu nebola doručená žaloba o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a to nielen v tomto exekučnom konaní, ale ani v konaní 28Cb/6/2012. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie teda neobsahuje dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých je vynesené, v odôvodnení nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nie je proporcionálne, čím je aj v rozpore s účelom Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a o návrhu na odklad exekúcie rozhodnúť tak, že odklad exekúcie súd nepovolí. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj právny zástupca povinných v 1. až 3. rade, pričom uviedol, že je nepochybné, že povinný v 1. rade dňa 12.01.2012 podal na Okresnom súde Nitra žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.11.2011. Nestotožnil sa s tým, že podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu nemožno samo o sebe považovať za dôvod pre odklad exekúcie. Je nepochybné, že podaním žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorú podal povinný v 1. rade dochádza k právnej situácii, na základe ktorej sa napáda právny titul, z ktorého celá exekúcia vyplýva. Mal za to, že súd sa nemal a ani nemá v konaní o odklad exekúcie podrobnejšie zaoberať dôvodmi, pre ktoré sa povinný v 1. rade domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko týmito dôvodmi sa bude zaoberať súd v právnej veci o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu v inom samostatnom konaní. Napadnuté rozhodnutie tak považoval za správne. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.12.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.12.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 08.12.2011 udelil súdnej exekútorke JUDr. Eleonóre Noskovej, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, Banská Bystrica, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice napísanej notárkou JUDr. Alenou Motyčkovou, so sídlom Notárskeho úradu Štefánikova trieda 52, Nitra č. k. N 266/2011 NZ 44142/2011 NCRIs 45223/2011 zo dňa 10.11.2011. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.01.2012 postúpil súdu žiadosť o rozhodnutie o námietkach proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Ustanovenie § 56 Exekučného poriadku upravuje predpoklady na povolenie odkladu exekúcie, resp. dôvody na odklad exekúcie, ktorý v exekučnom konaní zabezpečuje ochranu povinného. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Dôvodom na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povolenie odkladu exekúcie podľa tohto ustanovenia predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie "ak možno očakávať", že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie, pred povolením odkladu exekúcie z uvedených dôvodov by malo byť teda aspoň dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie. Ďalej je potrebné uviesť, že aj keď je základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní predovšetkým ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, zároveň na druhej strane musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto aj na vydanie rozhodnutia o odklade exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Odvolací súd ďalej konštatuje, že je na súde, aby okrem vyššie uvedeného aj spravodlivo zhodnotil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného spôsobeného eventuálnym odkladom, najmä s poukazom na celkový stav veci. V naznačenom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Oprávnený v podanom odvolaní poukázal najmä na to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je stručné, bez dostatočných hodnotiacich úvah súdu a ako také je nepreskúmateľné a svojvoľné. V napadnutom uznesení chýbajú akékoľvek úvahy súdu, prečo dospel k záveru, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Rozhodnutie je tak vnútorne protirečivé a nemožno z neho preto vyvodiť, že by bola splnená podmienka „ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená“. Skutočnosť, že povinný v 1. rade podal žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu nemožno samu o sebe považovať za dôvod pre odklad exekúcie. Nemožno ani konštatovať, že by súd podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinným a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03) je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len “ústava”) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len “dohovor”). Preto ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP treba z hľadiska vyššie uvedených článkov ústavy a dohovoru aj s ohľadom na príslušnú judikatúru ESĽP (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26 týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) vykladať a uplatňovať tak, že uznesenie okresného súdu o odklade exekúcie musí obsahovať v odôvodnení dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých je vynesené a musí sa týkať nielen dôvodov, pre ktoré možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, ale aj proporcionality medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený oproti povinnej a účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004). Odôvodnenie rozhodnutia je tak podstatná časť rozhodnutia a to najmä z hľadiska jeho presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozsudku (príp. uznesenia), uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozhodnutia účastníkmi konania a aj odvolacím súdom. Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vo veci vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/6/2012. Rozhodnnutie však napriek tomu neobsahuje hodnoverným a presvedčivým spôsobom odôvodnené splnenie podmienok podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, na základe ktorého súd rozhodol. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení len uvádza, že nakoľko v prebiehajúcom konaní o vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu prebiehajúcom na Okresnom súde Nitra môže dôjsť k situácii, že zmluva o prevode obchodného podielu bude vyhlásená za neplatnú a tým sa exekučný titul stane neúčinným a teda v takomto prípade možno očakávať zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v tomto prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, preto treba vychádzať z právneho názoru, že notárska zápisnica je ako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t.j. jedná sa o procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom iba za predpokladu, že bola spísaná predpísaným spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané ustanovením § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Notár pri spisovaní notárskej zápisnice nie je oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, významné bude iba posúdenie, či notárska zápisnica ako verejná listina je po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom. Iba nedostatok zákonom stanovených formálnych náležitostí spôsobuje, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, čo je následne dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o odklade exekúcie bez ďalšieho odklad exekúcie povolil a to len s poukazom na prebiehajúce konanie o vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu a možné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a to bez uvedenia konkrétnych úvah, ktoré ho k tomu viedli. Napadnuté uznesenie tak trpí nedostatkom dôvodov, čo spôsobilo jeho arbitrárnosť a následne aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, na ktoré sa súd prvého stupňa odvoláva je totiž zrušenie alebo neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení ani v tomto smere ani vzhľadom na závery odvolacieho súdu uvedené vyššie nijakým spôsobom nevysvetlil príčinnú súvislosť medzi konaním o vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu a zrušením, resp. neúčinnosťou notárskej zápisnice, na podklade ktorej prebieha exekučné konanie. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Napadnuté uznesenie, ktoré je v tomto prípade neúplené a nepreskúmateľné podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilo zároveň aj to, že odvolanie oprávneného má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Oprávnený na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré mu zákon umožňuje. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov stotožniac sa s tvrdeniami odvolateľa, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec vrátil podľa § 221 ods. 2 OSP súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa, ktorému sa vec podľa § 221 ods. 2 OSP vracia na ďalšie konanie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.