Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoE/113/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112201548 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112201548.1
Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Debtinvest Limited so sídlom 33 Porter Road, P. O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ (reg. č.) 609 191, zastúpeného Mgr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 50, proti povinnej: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. XX, o vymoženie sumy 1.636,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. februára 2012, č. k. 19Er/52/2012-15, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla so sídlom Exekútorského úradu Jilemnického 12, Martin, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 12. 2011. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ako aj o ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 18. 01. 2005, v článku III. bod 5 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Dodal, že často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve a veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Mal za to, že na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, keďže si rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. S poukazom na uvedené zastal názor, že takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Naviac dodal, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči aj dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je preto v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vydania poverenia. Odôvodil ho tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, a to najmä, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je značne neurčité, nakoľko v ňom absentuje adekvátne odôvodnenie. Zastal názor, že exekučný súd vo všeobecnosti jednoznačne konal nad rámec zákona, resp. prekročil svoje právomoci, ktoré mu vyplývajú z ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, na ktoré súd v odôvodnení poukázal. Vytýkal tiež nedostatočné zohľadnenie skutočnosti, že k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru došlo dňa 18. 01. 2005, a preto sa nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve, aj keď je podľa súčasnej právnej úpravy neprijateľná podmienka, je neplatná. Mal za to, že exekučný súd mal jednotlivé ustanovenia úverovú zmluvu posudzovať v zmysle právnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy, pričom zdôraznil, že ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v platnom znení bolo do Občianskeho zákonníka zakomponované až počnúc dňom 01. 01. 2008. Dodal, že exekučný súd je teda povinný v obdobných prípadoch vždy osobitne zohľadniť, či rozhodcovská doložka môže mať dopad na práva a povinnosti zmluvných strán v tom zmysle, že spôsobí nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nerovnováha musí byť značná. S poukazom na to namietal, že exekučný súd nedostatočne zohľadnil odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, pretože z tohto nevyplýva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj nedostatočne zohľadnil to, že z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento okrem iného konštatoval, že úverovú zmluvu preskúmal aj v súvislosti s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. že táto nie je ani v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a pod. Keďže zo samotného rozhodcovského rozsudku nevyplývala značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, konštatoval, že súd nesprávne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, resp. túto tak predčasne označil bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci (najmä bez preštudovania príslušného rozhodcovského spisu). Okrem toho namietal aj to, že z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva oprávnenie preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S poukazom na § 40 ods. 1 písm. a), b), § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že rozhodcovský súd vydal svoje rozhodnutie v súlade s procesnoprávnymi predpismi, ako aj predpismi práva hmotného. Zdôraznil, že rozhodcovské konanie prebehlo, resp. rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez účasti povinného ako spotrebiteľa. Zastal tiež názor, že v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky exekučný súd nie je ex offo oprávnený skúmať neprijateľnosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve v rámci exekučného konania (t.j. opätovne došlo k prekročeniu právomoci exekučného súdu). Záverom tiež poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristina Rodrígues Nogueira zo dňa 06. 10. 2009, ako aj skutočnosť, že ani obsah spornej rozhodcovskej doložky nenapĺňa dikciu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné strany sa dohodli na prednostnom, a nie výlučnom prejednaní prípadných sporov v rozhodcovskom konaní.
K odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie podané nebolo.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 21. 12. 2011, kedy došiel súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Gallovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov v zastúpení rozhodcu JUDr. Jozefa Humenského, sp. zn. II/2011-3557 zo dňa 27. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 14. 07. 2011. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 18. 01. 2012 návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a na výzvu súdu právny zástupca oprávneného predložil súdu zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru spolu so Všeobecnými podmienkami VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, na základe čoho súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Formuláciou rozhodcovskej doložky v článku III. bod 5 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru došlo aj k rozporu s ustanovením § 93b ods. 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31. 08. 2005, ktoré ukladalo bankám povinnosť dať klientovi možnosť neprijať rozhodcovskú doložku - „Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. (OSP, Exekučný poriadok).“ Uvedené nenarúša ani skutočnosť, že predchodca oprávneného v zmluve uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na prednostnom prejednaní prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, pretože absentovala možnosť klienta odmietnuť predložený návrh. Naviac, odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že ak za neprijateľnú zmluvnú podmienku musí byť považovaná rozhodcovská doložka poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený prístup k všeobecnému súdu, nútiaca ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým skôr musí byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiadny výber neposkytuje. O takýto prípad išlo aj v konkrétnej veci, nakoľko v danom prípade bolo presne stanovené, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom.
Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.