Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202340 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4207202340.2
Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Svätý Peter, so sídlom Svätý Peter, Mierová 42, IČO: 34 014 675, zast. JUDr. Zoltánom Dékaňom, advokátom so sídlom Komárno, Ul. Školská 1027, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky š.p., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, 2/ Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, Lesný závod Palárikovo, obaja zastúpení JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou so sídlom Zlaté Moravce, ul. 1. mája 22, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 10. 2011 č. k. 10C/43/2007-341 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 02. 2012 č. k. 10C/43/2007-387, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovaných na prerušenie konania, v ktorom sa žalobca domáha v zmysle zák. č. 161/2005 Z. z. vydania nehnuteľnosti v kat. úz. Y. R., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1104/2 - lesné pozemky o výmere 21.802 m2, vedenú ako parcelu registra „E“. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP dôvodiac, že po preštudovaní žalovanými označených nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2009, III. ÚS 382/2009 a I. ÚS 12/2010, v ktorých sú vyslovené rozdielne stanoviská senátov Ústavného súdu na problematiku určitosti a zrozumiteľnosti písomnej výzvy na vydanie nehnuteľností podľa zák. č. 161/2005 Z. z. a jej náležitostí, zistil, že nie je daný dôvod na prerušenie konania v tejto právnej veci.
Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadli žalovaní domáhajúc sa ním jeho zmeny a prerušenia konania. Namietali, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naviac, prvostupňový súd svoje rozhodnutie bližšie nezdôvodnil, v dôsledku čoho je toto nepreskúmateľné. Ďalej uviedli, že sú splnené podmienky a zákonné predpoklady pre prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP a to až do zjednotenia odlišných právnych názorov ústavných senátov na zodpovedanie otázky určitosti a zrozumiteľnosti písomnej reštitučnej výzvy ako platného právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že výzva žalobcu, ktorou si uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k sporom dotknutej nehnuteľnosti, nemohla byť akceptovaná, pretože vo výzve označená parcela nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, nie je v ňom evidovaná ani parcela o výmere 22.008 m2 podľa identifikácie z roku 1994 a v katastri nehnuteľností evidovaná parcela nebola predmetom písomnej výzvy.
Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania(§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Prerušenie konania ako dočasné procesné rozhodnutie súdu prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičnej zásady súdu prerušiť konanie v prípadoch prebiehajúceho iného konania, ktoré by mohlo dopomôcť k vyriešeniu otázky, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v danej veci a to až do doby jeho právoplatného skončenia. Pre rozhodovanie súdu o prerušení konania je preto významné, či výsledok iného sporu začatého na podnet účastníka konania môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu a toho, v ktorom konanie bolo prerušené.
V prejednávanej veci predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvého stupňa zo dňa X19. 10. 2011 č. k. 10C/43/2007-343 domáha, aby súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť vydať mu nehnuteľnosť v kat. úz. Y. R., vedenú na LV č. XXXX ako parc. č. 1104/2 - lesné pozemky o výmere 21.802 m2, vedenú ako parcelu registra „E“. Žalobca svoj nárok vyvodzuje zo zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. Dňa 21. 01. 2011 bola Ústavnému súdu SR doručená sťažnosť Slovenského pozemkového fondu so sídlom Bratislava, Búdkova 36, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 09. 2010 č. k. 14Co/177/2010-575 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. 05. 2009 č. k. 13C/55/2007-322. Uznesením ústavného súdu zo dňa 03. 02. 2011 č. k. II. ÚS 42/2011-17 bola sťažnosť Slovenského pozemkového fondu prijatá na ďalšie konanie, pričom v rámci tohto konania Slovenský pozemkový fond dňa 17. 01. 2011 podal podnet ústavnému súdu na postup podľa § 6 zák. č. 38/1993 Z. z., ktorým by došlo k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu na problematiku určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy.
Na námietku odvolateľov, ktorí okrem nesprávneho právneho posúdenia veci vytýkali i nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd skúmal, či uvedené rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád konania, zakladajúcu dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 OSP.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vychádzajúc z ust. § 169 ods. 1, 2 v spojení s § 157 ods. 2 OSP vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú preň rozhodujúce. Zároveň jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Pokiaľ rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím dochádza k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a účastníkovi konania je tak odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
V danom prípade preskúmavané uznesenie súdu prvého stupňa zákonom kladené požiadavky na riadne odôvodnenie nespĺňa. Okrem citácie zákonného ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP a opísania obsahu faxového podania právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 17. 10. 2011 súd prvého stupňa iba uviedol, že po preštudovaní nálezov ústavného súdu dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, a preto návrhu žalovaných nevyhovel. Pre takmer úplnú absenciu dôvodov preto nie je možné z neho zistiť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení, či v konaní ústavného súdu sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre jeho rozhodnutie v danej veci a či výsledok konania vedeného na Ústavnom súdu SR pod sp. zn. II ÚS 42/2011 je relevantný i pre toto konania. Zvlášť za situácie, pokiaľ niet pochýb o tom, že otázka určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy podľa § 5 ods. 3 zák. č. 161/2005 Z. z. ako jednej zo základných podmienok pre vydanie nehnuteľnosti oprávnenej osobe je i v tomto konaní určujúcou pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o návrhu žalovaných na prerušenie konania, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami odvolateľov uplatnenými v ich odvolaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.