Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoE/151/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211209263 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211209263.1
Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti povinnému: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., B. XXX/XX, o vymoženie 1.042,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 9. júna 2011, č. k. 5Er/648/2011-13, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, Ul. 1. mája 1053 (EX 2458/11) zo dňa 30. 05. 2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/648/2011. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 447/2008 Z. z. (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z. z., § 39 Občianskeho zákonníka a tiež poukazom na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora. Vychádzal z toho, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Súd prvého stupňa po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy vrátane Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., zistil, že v čl. 18 týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v čl. 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov bol výlučne ponechaný na uvážení žalobcu, teda oprávneného. Okrem toho, v prípade, ak by sa prípadné spory riešili na základe vôle žalobcu v rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa dohodli aj na tom, ktorý z rozhodcov bude viesť toto rozhodcovské konanie. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Mal za to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku vzťahu, a preto takto formulovanú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán považoval v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Záverom dodal, že takýto postup je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že rozhodcovská doložka je neprimeranou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľ. Mal za to, že uvedené tvrdenie súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise a ani v ustanovení zmluvy a predstavuje len účelovú argumentáciu na odôvodnenie záveru o neprijateľnosti podmienky zmluvy. Dodal, že práve naopak z formulácie článku 18 ods. 18.1 zmluvy vyplývalo, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Poukázal tiež na to, že vyššie uvedené ustanovenie zmluvy je v súlade s Prílohou č. 1 k smernici 93/13/EHS písmeno q), ktoré hovorí o podmienke zmluvy, a nie o rozhodcovskej doložke. Zdôraznil, že prípustnosť prejednania a rozhodnutia veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní možno vyvodiť tak z vnútroštátnej právnej úpravy (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), ako aj z komunitárneho právneho rámca (smernica 93/13/EHS príloha č. 1 písm. q). Bol toho názoru, že článok 18 ods. 18.1 a 18.2 zmluvy takéto ustanovenie neobsahuje a prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené len ako alternatíva k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom. Okrem toho namietal aj postup súdu v ním uvedenej výhrade o nedostatočnej bdelosti spotrebiteľa, keďže súd v tomto prípade uviedol len domnienku a neurčitý predpoklad bez toho, aby konkretizoval konkrétny skutkový základ, ktorého takéto tvrdenie odvodzuje. Vo vzťahu k svojej argumentácii podporne poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/166/2008-82, kde v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola posudzovaná aj platnosť rozhodcovskej doložky a kde ani tento súd nekonštatoval jej neprijateľnosť. Vychádzajúc zo zákonného textu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jeho logického a gramatického výkladu, ako i zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku považoval rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu daný a vymedzený na preskúmavanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Dodal, že posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k ust. § 159 ods. 3 OSP, § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení do 30. 06. 2009 a v znení po 01. 07. 2009 a oddelením nachádzacieho konania a konania exekučného. V rámci rozsahu preskúmavacej právomoci súdu poukázal na body 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom. Namietal, že pre konanie o výkon rozhodnutia neexistujú žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia súd vyvodzuje svoju právomoc.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 OSP vyjadril tak, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k
záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 12. 05. 2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26. 05. 2011, požiadal súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.042,25 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o. zo dňa 18. 03. 2010, sp. zn. 62/03/100, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 08. 2010 a vykonateľnosť dňa 31. 08. 2010. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 31. 05. 2011 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, výpis oprávneného z obchodného registra, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14. 08. 2009 a Rozhodcovský rozsudok, tvoriaci exekučný titul. Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané- a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v tomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka uvedená v zmluve umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňala záujem na ochrane spotrebiteľa, pretože z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Okrem toho pri rozhodcovskej doložke si spotrebiteľ nemal ani možnosť zvoliť vlastného rozhodcu, pretože oprávnený nielenže určil okruh rozhodcov, ale vymienil si aj možnosť zvoliť náhradného rozhodcu, a teda možnosť výberu je len zdanlivá a v praxi sa skutočne vôbec nenapĺňa. Naviac odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.