Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/308/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201625 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4212201625.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. B., X. XX, prechodne N., biskupa N. 45/3, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.737,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. augusta 2012, č. k. 8C/80/2012-80, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 213,50 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 57,95 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o. Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1, 2, 3 OSP, a keďže právny zástupca navrhovateľa vzal návrh na začatie konania v plnom rozsahu späť pred začatím pojednávania, súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 OSP tak, že mu ich nepriznal, pretože mal za to, že jeho trovy nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukázal pritom na to, že vedľajší účastník vo veci nevystupoval ako splnomocnený zástupca odporcu a o vstupe do konania odporca nemal doposiaľ ani vedomosť. Zdôraznil, že vedľajší účastník len oznámil vstup do konania, pričom o predmetnom konaní nemal žiadnu vedomosť (oznámenie vstupu do konania je v množstve vecí totožné a všeobecné). Mal za to, že vedľajší účastník sa sám, dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania. Právny zástupca Združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania a bolo založené na ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho úlohou v spotrebiteľských sporoch, preto súd udelenie plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom považoval za nedôvodné a za zbytočné navyšovanie trov konania. Uvedené vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a výnimočnú okolnosť, pre ktorú vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, pričom trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka ani nemožno vyhodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník včas odvolanie, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci, spočívajúcom v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 OSP. Pre aplikáciu ustanovenia § 150 OSP sa podľa neho vyžadovalo, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Mal za to, že citované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahovalo také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia § 150 OSP dôvodná a správna. O procesnej disciplinovanosti vedľajšieho účastníka v tomto prípade nemohlo byť sporu z dôvodu, že vedľajší účastník si uplatňoval v konaní iba dva úkony právnej služby. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Pri zohľadnení základných skutkovo-právnych okolností tohto a ďalších obdobných konaní iniciovaných navrhovateľom bolo nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporcu bol v čase podania návrhu premlčaný. Považoval za nepochybné, že navrhovateľ sa spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka a vznesení námietky premlčania právnym zástupcom bol nútený vziať návrh späť. To podľa neho znamenalo, že odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane odporcu vystupoval vedľajší účastník, ktorý podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby právnym zástupcom, namietal, že súd mal v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobnejšie uviesť dôvody, prečo náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Poukázal tiež na to, že vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. V kontexte uvedeného stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za účelové a zjavne nesprávne a odporujúce zákonom SR a predpisom EÚ. Absurdnosť takéhoto stanoviska zvýrazňovala podľa neho skutočnosť, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si navrhovateľ v konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a súdy mu ju priznávajú. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv. Súd prvého stupňa svojim postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že je dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy konania. Okrem toho dodal, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania alebo v tejto časti výroku napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Ak by aj predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, ak by združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorú budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, pričom o prejednávanom prípade nemá žiadnu vedomosť. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorých pre to nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov. Z uvedených dôvodov navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil a navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania v sume 57,96 eura. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.737,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 883,24 eura od 29. 06. 2011 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 31. 08. 2004 uzavrel postupca s odporcom Zmluvu č. 211880474, na základe ktorej poskytol postupca odporcovi peňažné prostriedky. Odporca splátky v stanovených termínoch neplnil, čím porušil svoju povinnosť. Z toho dôvodu došlo k odstúpeniu od zmluvy a vyzvaniu odporcu na úhradu dlžnej sumy. Dňa 08. 06. 2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Spotrebiteľské združenie OSA, ktorý zároveň vzniesol námietku premlčania. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol zaslaný návrh a právnemu zástupcovi navrhovateľa bol oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania. Následne sa vedľajší účastník k návrhu vyjadril a navrhovateľ podaním zo dňa 03. 08. 2012 súdu oznámil, že návrh berie v celom rozsahu späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Navrhol, aby súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle § 150 OSP. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. V danej veci vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. Popri zásade úspechu vo veci platí pri trovách konania aj zásada zavinenia, pričom zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak potom navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu (R 49/1993). Keďže v danej veci vzal navrhovateľ po vznesení námietky zaujatosti vedľajším účastníkom konania návrh späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol, platí, že z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporkyne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka. Argumentáciu súdu, že o trovách je potrebné rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 OSP a že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľa. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 213,50 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k veci) po 81,33 eura podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Pri výpočte hodnoty jedného úkonu právnej pomoci súd vychádzal zo sumy 1.737,50 eura, a nie ako uvádzal vedľajší účastník zo sumy 1.814,50 eura, avšak hodnotu jedného úkonu si vedľajší účastník vyúčtoval v správnej výške. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 57,95 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (odvolanie v časti trov konania) v sume 40,66 eura podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.