Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/12/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310200904 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4310200904.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: S., L. XX, 2/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: J. XXX, 3/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: J. XXX, 4/ U.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: I. I., X. mája . 3, 5/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: K., J. D. XX, navrhovatelia zastúpení advokátkou: JUDr. Eva Mihóková, so sídlom Zlaté Moravce, 1. mája 22, proti odporcom : 1/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: J. XX, 2/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko : K., I. XX, zastúpení advokátkou : JUDr. Jana Ondrášiková, so sídlom Levice, Bernolákova 12, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Levice z 1. októbra 2010 pod č. k. 9C/22/2010-55 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovatelia v l. až 5. rade s ú p o v i n n í zaplatiť odporcom v l. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,20 eura na účet právnej zástupkyne JUDr. Jany Ondrášikovej do 3 dni od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že darovacia zmluva registrovaná Správou katastra Levice 31. 10. 2008 pod V XXXX/ XXXX, ktorú uzavrel odporca v 2. rade s odporkyňou v l. rade je neplatná. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX kat. úz. J., parc. č. 423/6, parc. č. 521, parc. č. 554, parc. č. 555, parc. č. 758/1, parc. č. 758/2, parc. č. 759, parc. č. 805, parc. č. 1033, parc. č. 1495, parc. č. 2071, parc. č. 2236/1, parc. č. 2236/2, parc. č. 2289, parc. č. 2399/1, parc. č. 2399/27, parc. č. 2400, parc. č. 2492/1, parc. č. 2492/2, parc. č. 2523. Odporkyňa v l. rade darovala svoj spoluvlastnícky podiel k predmetných nehnuteľnostiam odporcovi v 2. rade a týmto úkonom ako spoluvlastníci boli dotknutí, keďže im spoluvlastnícky podiel nebol ponúknutý v rámci predkupného práva, preto sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu. Poukázali na to, že každý spoluvlastník nehnuteľnosti má svoje práva k nehnuteľnosti a tieto práva si môže každý z nich uplatňovať aj jednotlivo. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. J. sú v podielovom spoluvlastníctve 136 spoluvlastníkov v rôznych spoluvlastníckych podieloch. Navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastník v podiel 504/88000, navrhovateľ v 2. rade v podiele 525/80000, navrhovateľka v 3. rade v podiele 630/80000, navrhovateľka v 4. rade v podiele 540/80000 a navrhovateľka v 5. rade v podiele 126/80000. Odporca v 2. rade darovacou zmluvou, ktorú uzavrel s odporkyňou v l. rade a M. A. ako darcami dňa 31.12.2008 nadobudol ich spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v podiele 1008/80000 a s týmto podielom je evidovaný pod poradovým číslom 57 na LV č. XXX. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 136 ods. 1, § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 91 ods. 2 veta prvá OSP uviedol, že ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve niekoľkých spoluvlastníkov, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú podľa zákona oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Z toho treba vyvodiť, že ide o spoločenstvo nerozlučné preto, ak sporu nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Uviedol, že neobstojí stanovisko navrhovateľov, že v danom prípade nejde o nútené spoločenstvo, ale každý spoluvlastník je oprávnený sa domáhať svojich práv samostatne. Právo domáhať sa svojich práv samostatne skutočne má každý jeden spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, ale toto právo k nehnuteľnosti musí uplatňovať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, pretože ich práva a povinnosti sú spoločné a nerozdielne. V danej veci, pokiaľ ostatní spoluvlastníci nevystupujú na strane navrhovateľa, musia vystupovať v konaní na strane odporcu. Obtiažnosť zaangažovania ich do konania vzhľadom na ich počet je bezvýznamná. V konečnom dôsledku samí navrhovatelia uviedli, že si vytvorili spoločenstvo vlastníkov a v súčasnosti prebieha proces jeho zlegalizovania. Súd vzhľadom na vady podania a stanovisko navrhovateľov neskúmal, či skutočné spoločenstvo existuje, či má právnu subjektivitu, ale aj táto skutočnosť má podstatný význam pre určenie okruhu účastníkov konania, ich procesnú legitimáciu v konaní. Ďalšia okolnosť, ktorá je vadou vyplýva z darovacej zmluvy. Darovaciu zmluvu uzavrel okrem odporcov aj M. A., ako ďalší darca, ktorý však nie je označený ako účastník konania a keďže ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, potom je M. A. ďalším nerozlučným spoločníkom na strane pasívne legitimovaných účastníkov konania. Nakoľko neboli splnené hmotnoprávne podmienky konania, súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešným odporcom priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci, účasť na nemeritórnom pojednávaní v rozsahu 1, účasť na pojednávaní 01.10.2010) pričom odmena za 1 úkon právnej pomoci vzhľadom na zastupovanie viacerých účastníkov bola znížená o 50 %. Ďalej súd priznal v rámci trov právneho zastúpenia režijný paušál a DPH. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietali nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali na to, že z údajov LV nevyplýva spoluvlastníctvo členov pozemkového spoločenstva podľa zák. č. 181/1995 Z. z. Súd prvého stupňa uviedol, že prebieha proces legalizácie vytvoreného spoločenstva vlastníkov, v celom ďalšom konaní však vychádzal z charakteru spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ako spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva bez toho, že by sa zaoberal znením ust. § 7 zák. č. 181/1995 Z. z., ktorý hovorí o podmienkach prevodu spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia uviedli, že nepopierajú existenciu nerozlučného spoločenstva podľa § 91 ods. 1 OSP, domnievajú sa však, že v danom prípade sa domáhajú ochrany svojho zákonného predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu, v ktorom je hmotnoprávne legitimovaný každý spoluvlastník samostatne. Sporové konania je ovládané dispozičným princípom, nie je možné nikoho nútiť, aby v určitom konaní vystupoval ako navrhovateľ. Pokiaľ by sa na uplatnenie procesnej ochrany vyžadoval spoločný úkon všetkých spoluvlastníkov, potom by nedosiahnutie konsenzu na jeho uplatnení nevyhnutne viedlo k odopretiu procesnej ochrany ako celku, t.j. aj tým, ktorí o túto ochranu stáli. Odporkyňa v l. rade previedla vlastníctvo svojho podielu v prospech tretej osoby nerešpektujúc predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, preto každý z dotknutých spoluvlastníkov má v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na ochranu. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporcovia. Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvého stupňa správne zamietol podanú žalobu s poukazom na ust. § 91 ods. 2 OSP o nerozlučnom procesnom spoločenstve v spojení nedostatkom aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Právna úprava podielového spoluvlastníctva neumožňuje, aby bol predmet konania prejednaný samostatne voči každému spoluvlastníkovi. Nie je preto prípustné, aby sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy v prospech všetkých spoluvlastníkov k nehnuteľnosti, aj tých, ktorí sa konania nezúčastnili. Navrhovatelia pri podaní žaloby pochybili aj v otázke pasívnej legitimácie na strane odporcov, keďže účastníkom darovacej zmluvy bola aj M. A.. V občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí zmluvu uzavreli. Ďalej uviedli, že navrhovatelia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Podľa ich názoru ani nemôže byť daný, pretože žalobu podali len piati podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a nie všetci a táto nesmeruje proti všetkým účastníkom darovacej zmluvy. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľov (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku a časti právneho posúdenie vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V danej veci sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo 17.10.2008, ktorou odporkyňa v l. rade a M. A. darovali odporcovi v 2. rade svoje spoluvlastnícke podiely každý v 504/80000 na nehnuteľnosti kat. úz. J., zapísané na LV č. 529. Odporca v 2. rade sa tak stal na základe predmetnej darovacej zmluvy spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 1008/80000.V súčasnosti má k nehnuteľnostiam vlastnícke právo 137 spoluvlastníkov. Prvostupňový súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, pretože zastával názor, že účastníkmi konania mali byť všetci spoluvlastníci predmetných nehnuteľností (ako nerozluční spoluvlastníci) a všetci účastníci darovacej zmluvy, ktorej určenie neplatnosti je predmetom konania. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne aktívnej vecnej legitimácie. Právne posúdenie tejto otázky súdom prvého stupňa nie je vecne správne. Vec môže byť vo vlastníctve viacerých vlastníkov (§ 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podiel vyjadruje mieru, akou sa vlastníci podieľajú na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatívnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb). Konanie ohľadne vlastníctva k nehnuteľnostiam majú spoluvlastníci nehnuteľnosti postavenie samostatných (nie však nerozlučných) spoločníkov v spore, teda každý z nich v konaní koná sám za seba. Ideálny podiel na spoluvlastníctve nehnuteľností má charakter samostatnej veci, takže právny osud jednotlivých podielov sa posudzuje samostatne. Aktívne legitimovanou v žalobe o určenie neplatnosti zmluvy je osoba, ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by kladné rozhodnutie o takej žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Z uvedených skutočností vyplýva, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže domáhať ochrany spoluvlastníctva v súdnom konaní o určenie neplatnosti zmluvy, t.j. ktorýkoľvek spoluvlastník je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pričom nejde o nerozlučné spoločenstvo. Žaloba a konanie netrpia nedostatkom aktívnej legitimácie. Pokiaľ ide o posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa v tomto smere. Na rozdiel od spoluvlastníkov ako samostatných spoločníkov pri domáhaní sa ochrany vlastníckeho práva , v konaní o neplatnosť zmluvy vystupujú účastníci zmluvy ako nerozluční spoločníci, t. j. účastníkmi takého konania musia byť všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Účastníkmi darovacej zmluvy boli odporkyňa v l. rade a M. A. ako darujúci a odporca v 2. rade ako obdarovaný. Navrhovatelia však svoju žalobu podali iba voči odporkyni v l. rade a odporcovi v 2. rade, M. A. sa nestal účastníkom konania. Pritom dispozičné právo s návrhom na začatie konania majú výlučne navrhovatelia, okruh účastníkov určujú oni. Ak nie sú účastníkmi konania všetci, ktorí uzavreli zmluvu, potom ide o nedostatok pasívnej legitimácie . Vzhľadom k správnemu vecnému posúdeniu nedostatku pasívnej legitimácie súdom prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP z uvedeného dôvodu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešným odporcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,20 eura, ktorá pozostáva z jedného úkonu právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za ktorý patrí právnej zástupkyni odporcov odmena pri zastupovaní 2 osôb, 2 x 27,75 eura (základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50 % pri zastupovaní 2 osôb), 2 x režijný paušál 7,21 eura a DPH 13,28 eura v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. - advokátska tarifa. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.