Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6CoE/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605201741 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4605201741.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej : POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava , IČO: 36 864 421, proti povinnému : M. T., XX.XX.XXXX, bydlisko: N. XXX, S. F., zastúpený opatrovníčkou : Mgr. Ľudmila Bálentová, pracovníčka Okresného súdu Topoľčany, pre vymoženie 127,46 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo 14. mája 2012 pod č. k. 12Er/318/2005-40 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zo súdneho spisu a inej rozhodovacej činnosti (12Er/671/2005) zistil, že je potrebné posudzovať platnosť notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom predmetného exekučného konania. Notárska zápisnica č. N/3849/2004 z 23.10.2004 spísaná ako Osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlasu s vykonateľnosťou bola spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, konajúceho na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere v mene povinnej osoby, ktorá splnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa tejto notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 7.198,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú 3.840,- Sk a táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 08.07.2004 do zaplatenia. Celý dlh podľa notárskej zápisnice pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice bez toho, aby boli tieto jednotlivé položky bližšie špecifikované, a povinná osoba sa zaväzuje dlh splatiť v lehote do 02.11.2004 k rukám oprávnenej osoby. Súčasťou tejto notárskej zápisnice bola zmluva o úvere z 03.02.2004, ktorá okrem iného obsahovala splnomocnenie dlžníka pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Z vyššie uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza. Preto na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nie je možné ďalej viesť exekúciu. Podľa názoru súdu, existuje reálny rozpor v záujmoch povinného a v záujmoch Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupoval povinného pri spisovaní notárskej zápisnice, i keď povinný ho splnomocnil na tento právny úkon ešte v zmluve o úvere. Samotné splnomocnenie neobsahovalo špecifikáciu právneho záväzku, t. j. výšky pohľadávky a príslušenstva, taktiež v notárskej zápisnici je uvedená iba celková výška pohľadávky, bez špecifikácie poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia, trov za spísanie notárskej zápisnice. V prípade Mgr. Tomáša Kušníra, ako splnomocnenca ide o osobu známu iba oprávnenej a vybranú výlučne oprávnenou bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu, preto takáto osoba nemôže konať v záujme povinného, ale iba v záujme oprávnenej, na základe jej žiadosti bez toho, aby hájila záujmy povinného. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávnenej a za toto konanie si podľa splnomocnenia vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice , preto v záujme splnomocnenca je, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, pretože z toho finančne profituje a naopak, záujmom povinného nie je dospieť až k spísaniu notárskej zápisnice, pretože tým sa jej neúmerne zvyšujú náklady v súvislosti so splácaním úveru. Na základe notárskej zápisnice má oprávnená možnosť domáhať sa zaplatenia pohľadávky v exekučnom konaní i bez toho, aby o povinnosti dlžníka rozhodoval najskôr nezávislý súd. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ a nemôže slúžiť ako exekučný titul. Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého stupňa svojim postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnila s odôvodnením napadnutého uznesenia. Dňa 09.08.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh na prerušenie konania, ktorý bol predložený odvolaciemu súdu 14.08.2012. V návrhu oprávnená žiadala, aby odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Oprávnená zároveň predložila prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení : 1/ je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? 2/ je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13 EHS zabrániť vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ? Krajský súd v Nitre ako súdu odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a až spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Vyššie citované ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle § 212 OSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko jeho argumentácia bola správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a z toho dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie, až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetný poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, prípadne zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej a preto námietku oprávneného, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú a rovnako tak považoval za nedôvodnú námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia nariadená podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/456/2011 z 23.11.2011 je súd nielen oprávneným, ale aj povinným skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina, aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti). Ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa završuje vznik exekučného titulu. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je platné. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je uvedené v predtlači zmluvy o úvere a tak povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv a namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú, a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z. z. - Exekučný poriadok. Aby bola notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinným a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu, ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania bol doručený návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom považuje za potrebné poukázať na vzťah Exekučného poriadku k Občianskemu súdnemu poriadku, kde Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konanie Exekučný poriadok upravuje v § 36 ods. 5 tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba, ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací súd navyše dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie posúdiť nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predloženou otázkou výkladu Úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza, sú už konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína acte eclairé - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) a že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia Úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa na ne s predbežnou otázkou na Súdny dvor (doktrína acte clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.