Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611201007 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611201007.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., L. XXX, zast. Mgr. Martinom Giertlom, Bratislava, Nadácia Charty 77, Občianska právna poradňa, Staromestská 6/d, proti odporkyni: L. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., A. XXX/X, zast. JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, o vrátenie daru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. 12. 2011 č. k. 5C/30/2011-63, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa od odporkyni domáhala vydania nehnuteľností v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 613/1 - zastavaná plocha o výmere 121 m2, parc. č. 614 - záhrada o výmere 1.818 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. 613/1 v celosti a nehnuteľnosti v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX ako parcela č. 613/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 v 1-ici z titulu vrátenia daru. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o tejto rozhodne samostatným uznesením.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ako i ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na danú vec vzťahuje, dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, keď neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre vrátenie daru. Mal za preukázané, že účastníčky konania dňa 28. 07. 2003 uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorou navrhovateľka darovala odporkyni majúce sa vydať nehnuteľnosti a to i s ťarchou, bezplatným doživotným užívacím právom a právom doopatrovania v prospech matky navrhovateľky L. Q., pričom hodnota darovaných nehnuteľností predstavovala sumu 259.310,-Sk. Odporkyňa bola navrhovateľkou vyzvaná na vrátenie daru listom zo dňa 30. 05. 2010 z dôvodu nezhôd s jej matkou, ktorá sa opakovane sťažovala na správanie odporkyne, keď odporkyňa ju obmedzuje v jej právach, nestará sa o ňu, neopatruje ju, zakázala jej návštevy rodiny a známych, stresuje ju, rozhadzuje jej veci, vyhráža sa jej a vyzýva ju na odsťahovanie sa do domova dôchodcov, čoho dôsledkom bolo i podanie trestného oznámenia matkou navrhovateľky na odporkyňu dňa 22. 02. 2010. Poukazujúc na výpovede svedkov a to najmä L. B., D. D., P. B., ako i na výsledky súdneho konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8C/38/2008, ako i priestupkového konania Obvodného úradu Topoľčany pod č. A/210/01149-4BL konštatoval, že v konaní nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne voči navrhovateľke alebo jej matke, resp. ostatným členom jej rodiny. Tvrdenia navrhovateľky v tomto smere žiaden zo svedkov nepotvrdil, trestné stíhanie na podnet matky navrhovateľky voči odporkyni nebolo začaté, vec bola postúpená na prejednanie priestupku a aj toto konanie bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku odporkyni nebolo preukázané. Tvrdenia navrhovateľky o správaní sa odporkyne porušujúcom dobré mravy preto označil za nepravdivé.
V tejto súvislosti poukázal i na to, že práve k nevhodnému správaniu sa dochádzalo voči odporkyni a jej rodine a to zo strany brata navrhovateľky L. Q., najmä po jeho neúspechu v súdnom konaní vedenom s odporkyňou, ktoré vyústilo do odsťahovania sa odporkyne z darovanej nehnuteľnosti v roku 2007 do A.. Pod vplyvom syna sa zmenilo aj správanie matky navrhovateľky L. Q. k odporkyni, ktorá začala odmietať jej starostlivosť, ktorú jej do tej doby odporkyňa riadne poskytovala. Návrh navrhovateľky preto ako nedôvodný zamietol. Postupujúc v intenciách § 151 ods. 1 OSP rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jej návrhu v celom rozsahu. Dôvodila, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti darovala odporkyni ako veľkorysú nezištnú pomoc sesternici, ktorá iniciatívne sama opakovane prejavovala vôľu s rodinou dom vlastniť, užívať a rekonštruovať a tento dar s vďakou prijala aj s ťarchou doživotného užívacieho práva matky navrhovateľky a povinnosťou ju doopatrovať, poznajúc dobre jej pomery a zdravotný stav. Mala za to, že v konaní preukázala, že odporkyňa v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a vôľou prejavenou v predmetnej darovacej zmluve nakladala s týmto darom spôsobom, ktorý sa prieči účelu, na ktorý bol poskytnutý a opakovane svojím konaním sa dopúšťa takých skutkov, že je nemorálne, aby si predmet daru ponechala. Hoci odporkyňa aj svedkovia ňou navrhnutí sa snažili zavádzajúcimi tvrdeniami presvedčiť, že odporkyňa mala záujem dom užívať a zabezpečiť v ňom aj doopatrovanie v prospech jej matky, je nespochybniteľné, že odporkyňa ihneď po obdarovaní začala dom rekonštruovať spôsobom, že protiprávne porušila práva vlastníka priľahlých susedných nehnuteľností. V dôsledku takéhoto jej konania sa rapídne zhoršili rodinné a susedské vzťahy, následne odstránením vybudovanej kúpeľne a WC znefunkčnila a znemožnila riadne užívanie domovej nehnuteľnosti a po zabezpečení bytu sa odporkyňa aj spolu s rodinou doňho presťahovali. Odporkyňa takto dar opustila i napriek tomu, že mala vedomosť o citovej a sociálnej väzbe matky navrhovateľky na darovaný dom a o túto sa prestala ako povinná osoba riadne starať. Konanie odporkyne označila za zištné, keď dar riadne neužíva a užívacie právo jej matky nenapĺňa, v čom vzhliadla opakované, hrubé, úmyselné porušovanie dobrých mravov a nevďačnosť, čím je splnená základná podmienka pre vrátenie daru. Naviac vrátením daru by nedošlo preukázateľne k ohrozeniu existencie odporkyne, ani by nevznikol stav jej hmotnej núdze.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Úvodom namietala, že odvolanie navrhovateľky nespĺňa náležitosti podľa § 205 ods. 1 OSP. Poukazujúc na jej záverečné stanovisko zo dňa 20. 12. 2011 mala za to, že nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov tvrdených navrhovateľkou. V tejto súvislosti uviedla, že práve navrhovateľka ju presvedčila, aby išla bývať s rodinou do darovaného domu, aby za matku nemusela platiť vysoké nedoplatky za plyn a elektriku, z ktorého dôvodu odmietla pridelený byt a nedoplatky uhradila. V darovanom dome nebola kúpeľňa, ani WC, tieto vybudovali po dohode s bratom navrhovateľky, od ktorej následne brat navrhovateľky odstúpil a zrekonštruovali i dom. O matku navrhovateľky sa riadne starala v súlade s dohodnutými podmienkami darovania do doby, pokiaľ jej v tom nebolo zabránené pre ataky zo strany brata navrhovateľky, ktoré negatívne vplývali na jej psychiku, ako aj psychiku maloletých detí. Bola takto nútená sa i s rodinou z domu odsťahovať, avšak matka navrhovateľky ju niekoľkokrát za týždeň navštevovala, u nej sa kúpala, jedla, prala jej veci, finančne vypomáhala až do doby, kým to nezistil brat navrhovateľky a tento jej zakázal chodiť k nim na návštevy. Od tej doby ju matka navrhovateľky odmietala, neskôr navrhovateľka ju zobrala bývať k sebe do N., čím jej znemožňuje poskytovať starostlivosť.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľky na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni domáhala vydania nehnuteľností v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 613/1 - zastavaná plocha o výmere 121 m2 s rodinným domom súp. č. XXX a parc. č. 614 - záhrady o výmere 1.818 m2 v celosti a na LV č. XXX ako parcela č. 613/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 v 1-ici z titulu vrátenia daru.
Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí dôsledne a v súlade s konštantnou judikatúrou osvetlil princípy a hľadiská významné pre posúdenie, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Odvolací súd sa k nim ako všeobecne platným pripája, tieto nepovažuje za potrebné duplicitne opakovať, a preto na ne ako na svoje vlastné len v ďalšom poukazuje.
Posudzujúc predmetnú vec vo svetle týchto hľadísk odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej zákonnej úpravy vyvodil z neho i správny právny záver. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré si osvojil.
Na zvýraznenie ich správnosti len podčiarkuje, že niet sporu o tom, že konaním dotknuté nehnuteľnosti nadobudla odporkyňa od navrhovateľky darovacou zmluvou zo dňa 28. 07. 2003, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Topoľčany dňa 29. 09. 2003 pod č. V1796/03. Podľa čl. IV predmetnej zmluvy sa tieto prevádzali s ťarchou a to bezplatným doživotným užívacím právom a právom doopatrovania v prospech L. Q., rod. B., okrem parcely č. 613/3. Preukázateľne vychádzajúc zo zhodných tvrdení oboch účastníčok, odporkyňa do septembra 2005 spolu s rodinou nehnuteľnosti užívala, tieto postupne rekonštruovala a na základe dohody s bratom navrhovateľky L. Q. o zámene pozemku zriadila na tomto kúpeľňu a WC, ktoré dovtedy v rodinnom dome neboli. Rovnako tak riadne zabezpečovala i starostlivosť o matku navrhovateľky, ktorá s nimi v predmetnom rodinnom dome bývala. K zmene došlo po septembri 2005, kedy sa odporkyňa s rodinou z rodinného domu odsťahovala, naďalej však zostalo zachované jeho užívanie matkou navrhovateľky. Dovtedajšia každodenná starostlivosť odporkyne o matku navrhovateľky tak bola redukovaná a uskutočňovala sa naďalej len počas návštev matky navrhovateľky u odporkyne (viackrát týždenne) tým, že dporkyňa jej zabezpečila stravu, nákup, oprala ošatenie, umožnila okúpať sa a poskytla jej peniaze, ktoré skutočnosti nerozporovala ani navrhovateľka. Samotné prerušenie spolužitia odporkyne s matkou navrhovateľky a jej odsťahovanie sa z rodinného domu však bolo motivované konfliktným, závadným a agresívnym správaním sa L. Q., ohrozujúcim psychické zdravie odporkyne a jej maloletých detí, čo okrem iných dôkazov bolo deklarované i v konaní Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8C/38/2008 a ktorého ďalším dôsledkom bolo i následné prerušenie návštev a odmietanie akejkoľvek starostlivosti zo strany odporkyne matkou navrhovateľky a vzájomných stykov.
Pokiaľ za zhora popísanej situácie odporkyňa po septembri 2005 neposkytovala matke navrhovateľky starostlivosť, z ktorej skutočnosti navrhovateľka i vyvodzuje dôvod na vrátenie daru, jej konanie takto nenapĺňa znaky konania hrubo porušujúceho dobré mravy, či už voči samotnej navrhovateľke (čo ani nebolo tvrdené) alebo členom jej rodiny, ku ktorým matka navrhovateľky nepochybne patrí. Nemožno totiž od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby v situácii neakceptovateľnej z hľadiska bežných noriem občianskeho spolužitia a dokonca priamo ohrozujúcej ju i jej blízkych spôsobenú práve synom osoby odkázanej na starostlivosť, naďalej matku navrhovateľky opatrovala a žila s ňou v rodinnom dome, kde je neustále jej synom atakovaná. V tomto smere bolo potrebné zohľadniť i skutočnosť, že darované nehnuteľnosti boli prevedené na odporkyňu s právom doopatrovania v prospech L. Q., ktoré nebolo bližšie v darovacej zmluve špecifikované ohľadne spôsobu výkonu tohto práva a odporkyňa ho prevzala ako pôvodne osobný záväzok navrhovateľky. Naviac navrhovateľka i napriek svojej vedomosti o okolnostiach brániacich odporkyni v starostlivosti o jej matku nevykonala žiadne úkony smerujúce k odstráneniu tohto závadného stavu. V neposlednom rade bolo potrebné vziať na zreteľ i skutočnosť, že samotná matka navrhovateľky ďalšiu starostlivosť odporkyne výslovne odmietala a po odchode odporkyne z rodinného domu nezostala ani bez akejkoľvek pomoci ostatných rodinných príslušníkov
(deti). S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a pri nepreukázaní ďalšieho závadného správania sa odporkyne voči matke navrhovateľky tvrdeného navrhovateľkou (obmedzovanie v prístupe a v užívaní nehnuteľností, zákaz návštev a rodiny, psychický nátlak na vysťahovanie sa, rozhadzovanie osobných vecí), hoci ju v tomto smere stíhala dôkazná povinnosť, neboli preto splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru v zmysle § 630 OZ.
Záverom reagujúc na argumentáciu navrhovateľky uvádzanú v jej odvolaní odvolací súd len poznamenáva, že tvrdenia o tom, že odporkyňa dom rekonštruovala spôsobom porušujúcim práva vlastníka priľahlých pozemkov, čoho dôsledkom bolo rapídne zhoršenie rodinných a susedských vzťahov, že odstránením kúpeľne a WC znefunkčnila riadne užívanie domovej nehnuteľnosti a dar užívala spôsobom priečiacim sa jeho účelu, sú zavádzajúce, keď nielenže z vykonaného dokazovania nevyplynuli, ale ním boli vyvrátené.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.