Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/114/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611208320 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611208320.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., B. XXXX/X, zast. P.. F. H., bytom K., Q. XXXX/XX, proti odporkyniam: 1/ F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., B. XXXX/XX a 2/ F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Dr. T. XXXX/X, odporkyne v 1/ a 2/ rade zast. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. 02. 2012 č. k. 4C/178/2011-88, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi účastníkmi dňa 02. 01. 2010, ktorá bola daná navrhovateľke odporkyňami listom zo dňa 26. 04. 2011. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyniam v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania vo výške 487,79 eura na účet ich advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom a ktorý je ohrozením navrhovateľkinho právneho postavenia a tento nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Žaloba o určenie pretože nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti a kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len by zbytočne rozmnožovala spory. Dospel k záveru, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov, pretože i v prípade vyhovenia jej návrhu nič by sa nezmenilo na jej právnom postavení. Navrhovateľka totiž nebytové priestory prestala užívať hneď po doručení výpovede, tieto vypratala a v súčasnej dobe prevádzkuje nebytové priestory v Bratislave, pričom odporkyne sporné nebytové priestory dali do nájmu ďalšiemu podnikateľovi od 01. 12. 2011 na dobu určitú v trvaní 1 roka. V prípade, že by navrhovateľka skutočne chcela sporné nebytové priestory naďalej užívať, nie je to možné, a preto by sa svojich práv musela domáhať samostatným návrhom na plnenie, v ktorom by súd vyriešil ako predbežnú otázku i platnosť výpovede z nájmu nebytových priestorov. Rozhodnutie o neplatnosti výpovede z nájmu by preto odstránilo neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľky len
za situácie, keby navrhovateľka zostala naďalej užívať nebytové priestory aj po uplynutí výpovednej lehoty. Námietky navrhovateľky, že jej nebolo umožnené priestory riadne užívať podľa nájomnej zmluvy, označil za právne irelevantné, z ktorého dôvodu ani nevypočul navrhnutých svedkov, keď neplnenie povinnosti zo strany prenajímateľov si navrhovateľka mohla uplatniť príslušnou žalobou podľa zák. č. 116/1990 Zb.. S ohľadom na svoje závery o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu nepripustil ani jeho rozšírenie, ktorého sa navrhovateľka domáhala podaním zo dňa 28. 02. 2012, keďže výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, pričom naviac toto rozšírenie návrhu nebolo žiadnym spôsobom zdôvodnené a ani špecifikované. Samotné rozšírenie žalobného návrhu o zaplatenie sumy 40.641,49 eura s príslušenstvom považoval na podporu o jeho závere o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určovacom návrhu a o tom, že navrhovateľka si chce iba uplatňovať svoje finančné nároky voči odporkyniam. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní plne úspešným odporkyniam priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku určil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Uviedol, že tieto sú reprezentované odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu) po 57 eur, 1 úkon právnej služby v roku 2011 (účasť na pojednávaní dňa 09. 12. 2011 odročené bez prejednania veci) po 28,50 eura a za 2 úkony právnej služby v roku 2012 (účasť na pojednávaniach dňa 13. 01. a 28. 02. 2012) po 58,69 eura, všetky pri 2 zastupovaných osobách a pri znížení základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), t. j. v celkovej výške 245,63 eura, paušálnou náhradou za 3 úkony po 7,41 eura a za 2 úkony po 7,63 eura a cestovným na 3 pojednávania z Bánoviec nad Bebravou do Topoľčian a späť v sume 47,83 eura. Spolu takto priznal odporkyniam náhradu trov právneho zastúpenia v sume 487,79 eura, ktorú zaviazal zaplatiť navrhovateľku na účet advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom postupom súdu jej bola odňatá i možnosť konať pred súdom. Poukázala na to, že s odporkyňami dňa 02. 01. 2010 uzatvorila zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov rodinného domu v K., nachádzajúceho sa na ulici XX. novembra súp. č. XXX/X, do podnikania vložila nemalé finančné prostriedky, ktorých návratnosť predpokladala a očakávala vzhľadom na vypracovaný podnikateľský plán, v dôsledku správania sa odporkýň, ktoré jej znemožňovali nerušene tieto prenajaté nebytové priestory užívať, nedobrovoľne ich opustila, viackrát odporkyne bezúspešne žiadala o nápravu a zosúladenie skutkového a právneho stavu a upustenie od protiprávneho konania, o uskutočnenie osobných rokovaní a upozornila ich, že náklady, ktoré jej vznikli, si uplatní v súdnom konaní. Taktiež im oznámila, že výpoveď danú jej z nebytových priestorov považuje za neplatnú pre neuvedenie žiadneho dôvodu výpovede a že žiada o realizáciu takých krokov a právnych úkonov, ktorými odstránia protiprávny stav. Vytkla prvostupňovému súdu, že vôbec neskúmal a nevysporiadal sa so skutkovým a právnym stavom veci, neskúmal, čo predchádzalo zrušeniu prevádzky, správanie sa a konanie odporkýň, ktoré jej znemožňovali užívanie prenajatých priestorov a podnikanie, nevykonal žiadne dokazovanie a rovnako tak nevenoval pozornosť rozporným tvrdeniam odporkýň. Ďalej uviedla, že i napriek tomu, že pojednávanie na súde prvého stupňa dňa 13. 01. 2012 bolo odročené na neurčito s úlohou predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, následne na pojednávaní dňa 28. 02. 2012 súd nepripustil rozšírenie jej návrhu a taktiež zamietol i návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, z ktorého dôvodu považovala jeho konanie za zmätočné. Tým zároveň boli pošliapané i ústavou jej zaručené práva na spravodlivý proces, ľudské práva, práva na podnikanie a právo účastníka konania na rovnosť v súdnom konaní a na dokazovanie. Naviac mala za to, že rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 OSP.
Odporkyne sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v rodinnom dome v K. na ulici XX. novembra súp. č. XXX/X, danú jej odporkyňami dňa 26. 04. 2011.
V zmysle § 80 OSP návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Za určovací návrh v zmysle § 80 písm. c) OSP považuje súdna prax aj (v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu musí byť naliehavý.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Čo sa týka podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je judikatúra zajedno na tom, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez takéhoto určenia bolo právo navrhovateľa alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, ohrozený, poprípade tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) OSP má povahu preventívnu; jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu (právu) navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a naopak, nie je na mieste tam, kde právny vzťah alebo právo už porušené boli a kde je navrhovateľovi k dispozícii žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP; prevencia totiž už stráca zmysel a účinnejšou sa stáva reparácia v podobe odstránenia následkov porušenia práva, z ktorého dôvodu navrhovateľ právny záujem na určenie právneho vzťahu alebo práva už mať nemôže.
Avšak i v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, pripúšťa súdna prax, že je naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c) OSP daný, pokiaľ rozhodnutie o určovacom návrhu je spôsobilé vytvoriť pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a svojimi dôsledkami predchádzať prípadným ďalším žalobám na plnenie alebo pokiaľ prípadná žaloba o splnenie povinnosti nevystihuje (nemôže vystihnúť) celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva (a naopak určovací návrh je účinnejší, než iné právne prostriedky).
Uvedené funkcie určovacieho návrhu tak korešpondujú práve s podmienkou, aby na určení právneho vzťahu alebo práva bol naliehavý právny záujem; pokiaľ však v konkrétnom prípade nemožno očakávať, že určovací návrh tieto funkcie bude plniť, nebude splnená ani táto podmienka. V takom prípade súd bez toho, aby sa zaoberal vecou samou, návrh o určenie zamietne. Nedostatok naliehavého právneho záujmu totiž predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľa). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúcej k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
Posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených záverov preto bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred samotným posúdením platnosti alebo neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov základnú otázku a to, či navrhovateľka má na určovacom návrhu naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. I keď navrhovateľka existenciu
naliehavého právneho záujmu výslovne neodôvodnila, dá sa vyvodiť z jej prednesov, že naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení spočíva v tom, že odporkyne jej svojím správaním znemožnili užívať prenajaté nebytové priestory, v týchto ukončila svoje podnikanie, naďalej má záujem po určení neplatnosti výpovede v nich prevádzkovať podnikateľskú činnosť a že z titulu neplatnej výpovede sa od odporkýň domáha i náhrady nákladov. Za tejto situácie je podľa názoru odvolacieho súdu správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľka totiž nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu, pokiaľ je posúdenie platnosti tohto právneho úkonu otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom skončený. Posúdenie platnosti výpovede z nájmu by bolo totiž riešené len ako otázka predbežná v konaní o určení existencie práva nájmu k nebytovým priestorom, pričom samotné súdne rozhodnutie o určení neplatnosti výpovede bez ďalšieho nie je podkladom pre preukázanie existencie tohto práva. Ako správne konštatoval i súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, právoplatný návrhu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu vyhovujúci rozsudok by právne postavenie navrhovateľky nezmenil, s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka preukázateľne od 01. 05. 2011 prenajaté nebytové priestory neužíva a tieto od 01. 12. 2011 odporkyne dali do prenájmu inému nájomcovi. Určenie neplatnosti výpovede z nájmu požadované navrhovateľkou takto zreteľne nebolo považované za definitívny ciel, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti užívacieho stavu a uplatnenia si majetkových plnení z titulu porušenia zmluvy o nájme. Aj podľa názoru odvolacieho súdu preto požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie navrhovateľky sa nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje neistota daného právneho vzťahu, táto pretrváva naďalej a so zreteľom i na vyjadrenia účastníkov sa črtá potreba začať ďalšie konanie. Súčasne z obsahu spisu nevyplýva, že by s ohľadom k okolnostiam prejednávanej veci mohol byť daný naliehavý právny záujem na tomto určovacom návrhu, spočívajúci v eliminácii stavu už porušeného práva, či neistoty v právnom vzťahu, že by určovací návrh účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihoval obsah a povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi a prostredníctvom takéhoto návrhu by bolo možné dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia takýchto budúcich sporov účastníkov. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľkou v konaní tak bez ďalšieho odôvodňovalo z procesného hľadiska zamietnutie jej návrhu bez toho, aby sa súd prvého stupňa zaoberal vecou i meritórne. Námietky navrhovateľky uvádzané v jej odvolaní, týkajúce sa veci samej, sú preto právne irelevantné, pričom odvolací súd nezistil, že by postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred súdom a nezdieľa ani jej tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, keď tento v plnom rozsahu zodpovedá požiadavke na jeho riadne odôvodnenie v intenciách § 157 ods. 2 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Naproti tomu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP) pre jeho nepreskúmateľnosť, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a tým k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Výrok každého rozhodnutia všeobecného súdu konajúceho v civilnom procese totiž vyjadruje záväzný a zásadne nemeniteľný názor súdu na predmet jeho rozhodovania, ktorý však nemožno vnímať oddelene od jeho odôvodnenia, keďže v ňom má byť uvedené, z akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia v každej jeho časti prijatý, pričom tieto sú jedinými dôvodmi na vyneseniu výroku. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, potom nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, či už z dôvodu nezrozumiteľnosti, prípadne nedostatku dôvodov odôvodnenia. O takýto prípad ide i v súdenej veci, keď prvostupňový súd právne priznanie náhrady trov konania odporkyniam oprel o ust. § 142 ods. 1 OSP pre ich plný úspech vo veci, uviedol, že tieto sú reprezentované trovami právneho zastúpenia a pri určení ich výšky postupoval v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ však výšku priznaných trov stanovil v sume 487,79 eura, ktorú i zaviazal navrhovateľku odporkyniam zaplatiť, z odôvodnenia jeho rozhodnutia v tejto časti nemožno zistiť, ako k nej dospel. Je totiž v logickom rozpore, aby pri priznaní odmeny advokátovi vo výške 245,63 eur pri ním popísanom postupe, paušálnej náhrady 22,23 eura a 15,26 eura, ako i cestovných náhrad 32,94 eura a náhrad za pohonné hmoty 14,89 eura dospel k záveru, že náhrada trov právneho zastúpenia potom činí 406,49 eura (správne súčet je 330,95 eura), ktorú je potrebné navýšiť i o sumu 81,30 eura ako 20 %-nú DPH. Za danej situácie uloženie povinnosti
navrhovateľke zaplatiť odporkyniam náhradu trov prvostupňového konania vo výške 487,79 eura nemá svoj podklad v odôvodnení rozhodnutia, keď toto nepreukazuje správnosť tejto jeho výrokovej časti a neobsahuje dostatok relevantných dôvodov pre jej objasnenie. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania je preto napadnutý rozsudok nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho, pričom svoje rozhodnutie i náležitým a zákonom zodpovedajúcim spôsobom odôvodní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.