Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/124/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607201042 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4607201042.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: B.. C. H., bytom L. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, proti odporcom: 1./ N. D., bytom F., G. XXX/XX, 2./ G. D., bytom D., T. XXXX/XX, 3./ U. D., bytom F., G. XXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Liptovská 2/ A, 4./ C. H., bytom F., F. XXXX/X, 5./ G. H., bytom F., F. XXXX/X, 6./ C. H., bytom F., F. XXXX/X a 7./ B. H., bytom F., F. XXXX/X, odporcovia v 4./ až 7./ rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Bizoň&Partners, s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 31, o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. februára 2012, č. k. 8C/33/2007-366, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Topoľčany (v zmysle § 9 ods. 1 OSP súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 29. februára 2012, č. k. 8C/33/2007-366 návrh o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ podal dňa 31. 01. 2007 na súde návrh pôvodne voči odporcom v 1./ až 5./rade, domáhajúc sa určenia, že je oprávnený viesť exekúciu na vymoženie jeho pohľadávky voči nebohému H. D., zomrelému XX. XX. XXXX, vo výške 280.000,- Sk (9.294,30 eura) s príslušenstvom, priznanú mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 11. 1997 sp. zn. 4C/212/1995, voči jeho zákonným dedičom, a to odporcom v 1./ až 3./ rade, zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach a predajom nehnuteľností v kat. území F., zapísaných v Správe katastra Topoľčany na LV č. XXXX ako parc. č. 5926/1 zastavaná plocha o výmere 187 m2, vrátane rodinného domu súpisné číslo 2563 a parc. č. 5926/2 záhrada o výmere 199 m2 z dôvodu, že v konaní na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C/136/1999 sa domáhal voči odporcom v 4./ a 5./ rade určenia, že kúpna zmluva z mája 1999, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam z H. D. a N. D., teda odporkyne v 1./ rade na odporcov v 4./ a 5./ rade, je voči nemu právne neúčinná. Rozsudkom tohto súdu zo dňa 19. 09. 2005 bol návrh zamietnutý. Navrhovateľ podal návrh z dôvodu, že mal voči H. D. pohľadávku vo výške 280.000,- Sk (9.294,30 eura) s príslušenstvom, priznanú rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 11. 1997 sp. zn. 4C/212/1995, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 03. 1999 sp. zn. 8Co/135/1998, tento dlh mu H. D. nesplnil a vyššie uvedenou kúpnou zmluvou spolu s odporkyňou v 1./ rade nehnuteľnosť previedol na odporcov v 4./ a 5./ rade, čím mu znemožnil uspokojenie pohľadávky. Okresný súd jeho návrh zamietol, pretože kúpna zmluva, ktorou prevod sa vykonal, je absolútne neplatná, takže jej nemožno odporovať. Dňa 07. 09. 2007 navrhovateľ podal návrh na zmenu návrhu, ktorým sa okrem určenia práva viesť exekúciu domáhal určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 05. 1999 uzavretej medzi H. D. a jeho manželkou N. D. ako predávajúcimi a odporcami v 4./ a 5./ rade ako kupujúcimi, ktorou zmluvou predávajúci odpredali kupujúcim svoje nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vyššie, vklad vlastníctva bol povolený pod V 825/99. Domáhal sa aj určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16. 01. 2007 medzi odporcami v 4./ a 5./ rade ako predávajúcimi a odporcami v 6./ a 7./ rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom boli tie isté nehnuteľnosti. Vklad vlastníctva bol povolený pod č. V 164/07. Naliehavosť právneho záujmu videl navrhovateľ v tom, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a odporcami a táto neistota ohrozuje jeho právne postavenie z hľadiska vymáhania a vymoženia jeho pohľadávky priznanej mu voči nebohému H. D.. Výsledok sporu o určenie neplatnosti oboch kúpnych zmlúv môže ovplyvniť jeho postavenie v tom, že pri úspechu žaloby bude nesporné, že nebohý H. D. nezomrel nemajetný a súd z úradnej povinnosti bude musieť prejednať dedičstvo po nebohom H. D. a Správa katastra Topoľčany bude musieť uviesť do súladu zápis na LV č. XXXX so skutočnými vlastníckym stavom. Okresný súd Topoľčany o podanom návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 08. 10. 2009 č. k. 8C/33/2007-247 takto: I. súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 14. 05. 1999 uzavretá medzi H. D. a manželkou N. D. ako predávajúcimi a odporcami v 4./ a 5./ rade C. H., a manželkou G. H. ako kupujúcimi, ktorou zmluvou predávajúci odpredávali kupujúcim svoje nehnuteľnosti vedené na Správe katastra Topoľčany v LV č. XXXX kat. územie F. ako parc. č. 5926/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 187 m2, parc. č. 5926/2 záhrady vo výmere 199 m2 a rodinný dom súp. č. 2563 stojaci na parc. č. 5926/1, podľa ktorej bol vklad vlastníctva povolený pod č. V 825/99, je absolútne neplatná. II. súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 16. 01. 2007 uzavretá medzi odporcami v 4./ a 5./ rade C. H. a manželkou G. H., ako predávajúcimi a odporcami v 6./ a 7./ rade C. H. a B. H., ktorou zmluvou predávajúci odpredávali kupujúcim svoje nehnuteľnosti vedené na Správe katastra Topoľčany v LV č. XXXX kat. územie F. ako parc. č. 5926/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 187 m2, parc. č. 5926/2 záhrady vo výmere 199 m2 a rodinný dom súp. č. 2563 stojaci na parc. č. 5926/1, podľa ktorej bol vklad vlastníctva povolený pod č. V 164/07, je absolútne neplatná. III. návrh na určenie, že navrhovateľ je oprávnený viesť exekúciu na vymoženie pohľadávky voči nebohému H. D., zomrelom XX. XX. XXXX, vo výške 280.000,- Sk (9.294,30 eura) s príslušenstvom, proti jeho zákonným dedičom odporcom v 1./ až 3./ rade, a to zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach a predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. územie F. ako parc. č. 5926/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 187 m2, parc. č. 5926/2 záhrady vo výmere 199 m2 a rodinný dom súp. č. 2563 stojaci na parc. č. 5926/1, zamieta. V bode I. a II. rozsudku sa súd stotožnil s preukazovaním naliehavého právneho záujmu navrhovateľa tak ako to uviedol v návrhu a vo svojich písomných vyjadreniach. K zamietnutiu návrhu, ktorým sa domáhal práva viesť exekúciu na predmetné nehnuteľnosti súd uviedol, že zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy sa vzťahuje len na skutočného nadobúdateľa dedičstva a prechod práv a povinností na dedičov musí vyplývať z dedičského rozhodnutia, v ktorom dedičia nadobúdajú dedičstvo po poručiteľovi, takže až na základe rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve možno zistiť, kto je skutočným právnym nástupcom poručiteľa, pokiaľ ide o jeho majetok, prípadne jeho jednotlivé časti. Ďalej bolo uvedené, že ak je viacej dedičov, rozsah zodpovednosti každého z nich sa upravuje výškou ceny majetku, ktorý fakticky nadobudol. Preto bol návrh zamietnutý aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý hovorí o možnosti viesť exekúciu proti inému, avšak len po splnení vyššie uvedených predpokladov. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 03. 2011 č. k. 5Co/300/2009-302 bol rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14. 05. 1999 a o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16. 01. 2007, teda bod I. a II. výroku rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že bol nesprávny postup zo strany prvostupňového súdu, keď vychádzal zo záverov urobených v inom súdnom konaní v rámci predbežnej otázky, a to v konaní sp. zn. 7C/136/1999, v ktorom sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14. 05. 1999. Prejudiciálny záver iba súd prevzal do svojho rozhodnutia bez toho, aby urobil vlastný záver o platnosti či neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, od ktorej sa odvíja aj osud ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa 16. 01. 2007. K naliehavosti právneho záujmu krajský súd uviedol, že navrhovateľ nemôže žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, a preto má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv. V zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre okresný súd doplnil dokazovanie o výsluch odporcov v 4./ a 5./ rade, oboznámením s obsahom pripojených spisov, vyjadrení právnych zástupcov účastníkov a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 11. 1997 č. k. 4C/212/1995-76 bol nebohý H. D., právny predchodca odporcov v 1./ až 3./ rade, zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 280.000,- Sk (9.294,30 eura) s 3 % úrokom z omeškania od 01. 01. 1995 do 30. 04. 1995 a s 22 % úrokom z omeškania od 01. 05. 1995 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 05. 1999 a vykonateľnosť dňa 06. 05. 1999. Na strane odporcu - nebohého H. D. vystupovali ako vedľajší účastníci C. H. a G. H., teda odporcovia v 4./ a 5./ rade, proti ktorým dňa 30. 06. 1999 podal navrhovateľ na súde návrh na odporovanie právnemu úkonu, a to určenia, že kúpna zmluva z mája 1999, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom - odborom katastrálnym v Topoľčanoch, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX v kat. území F. z H. D. a N. D. ako spoluvlastníkov nehnuteľností na odporcov v 4./ a 5./ rade, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. 09. 2005 č. k. 7C/136/1999-220 bol návrh zamietnutý z dôvodu, že po vykonanom dokazovaní bolo zistené, že uvedená kúpna zmluva je neplatná, a preto sa nemožno voči nej domáhať odporovateľnosti právnemu úkonu. Vychádzal z toho, že odporcovia zaplatili manželom D. kúpnu cenu vo výške 1.600.000,- Sk (53.110,27 eura), avšak v predmetnej zmluve bola uvedená iná kúpna cena 1.030.937,- Sk (34.220,84 eura), a to i napriek tomu, že v minulosti bola už kúpna cena 1.600.000,- Sk (53.110,27 eura) vyplatená pri uzatváraní kúpnej zmluvy z roku 1996. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/868/1999 mal súd za preukázané, že dňa 18. 06. 1999 súdny exekútor RNDr. Jozef Podmanický podal na tomto súde žiadosť o udelenie poverenia na uskutočnenie exekúcie na základe návrhu oprávneného B.. C. H. proti povinnému H. D., pre vymoženie sumy 280.000,- Sk (9.294,30 eura) s 3 % úrokom z omeškania od 01. 01. 1995 do 30. 04. 1995 a s 22 % úrokom z omeškania od 01. 05. 1995 a na trovy konania na základe exekučného titulu - rozsudku súdu zo dňa 24. 11. 1997 č. k. 4C/212/1995 -76. Vykonaním exekúcie bol súdny exekútor v exekúcií vedenej pod č. Ex/219/99 poverený súdom 28. 10. 1999. Z uvedeného spisu ďalej súd zistil, že listom zo dňa 20. 03. 2006 upozorňuje právny zástupca právnych nástupcov po nebohom povinnom H. D., ktorými sú odporcovia v 1./ až 3./ rade, že je voči ním vedené exekučné konanie bez toho, aby na nich prešla povinnosť z exekučného titulu. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. 10. 2006 č. k. 6Er/868/1999-65 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená po tom, ako bolo zistené, že povinný zomrel dňa XX. XX. XXXX a nezanechal majetok, preto nebolo možné pokračovať v exekúcii voči dedičom povinného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. 05. 2008. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na svoje zistenie zo spisu Správy katastra Topoľčany č. V 427/96, že dňa 29. 03. 1996 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcimi H. D. a manželkou N. D. a kupujúcimi C. H. a manželkou G. H., t. j. odporcami v 4./ a 5./ rade, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vyššie. Z článku II. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1.030.937,- Sk (34.220,84 eura), ktorá cena je zhodná s ocenením predmetných nehnuteľností na základe znaleckého posudku a kúpna cena bude vyplatená do rúk predávajúcim v hotovosti a v celosti pri podpisovaní zmluvy, ktorá zmluva bola podpísaná 29. 03. 1996. Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Topoľčany z 13. 06. 1996 č. V 427/96 bol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území F., zapísané na LV č. XXXX, parc. č. 5926/1, parc. č. 5926/2 zamietnutý, pretože neboli odstránené nedostatky v stanovenej lehote do 11. 06. 1996, ktoré súviseli s tým, že na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu v Topoľčanoch z 01. 12. 1995 č. k. 4C/212/1995 vlastník nehnuteľností H. D. mal zákaz prevodu predmetných nehnuteľností. Zo spisu Správy katastra v Topoľčanoch č. V 825/99 súd zistil, že dňa 14. 05. 1999 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi H. D. a N. D. a kupujúcimi odporcami v 4./ a 5./ rade, predmetom ktorej zmluvy boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX. Z článku III. vyplýva hodnota predmetu prevodu 1.030.937,- Sk (34.220,84 eura) stanovená znaleckým posudkom znalca Ing. Ivanom Krajčovičom z februára 1995 s tým, že kúpna cena bola vyplatená predávajúcim pred podpísaním zmluvy. Vklad bol povolený dňa 03. 06. 1999 pod V 825/1999. Zo spisu Správy katastra Topoľčany č. V 164/2007 súd zistil, že dňa 16. 01. 2007 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi odporcami v 4./ a 5./ rade a kupujúcimi odporcami v 6./ a 7./ rade, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Z článku III. vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 eura). Vklad bol povolený dňa 17. 08. 2007 pod č. V 164/2007. Súd konštatoval, že predmetom konania je vyslovenie absolútnej neplatnosti posledne uvedených dvoch kúpnych zmlúv s poukazom na rozpor so zákonom podľa § 39 OZ pre rozpor vo vôli prejavenej a vôli skutočnej, pokiaľ išlo o výšku kúpnej ceny, keď kúpna cena vyplatená odporcami v 4./ a 5./ rade bola 1.600.000,- Sk (53.110,27 eura), avšak v samotnej kúpnej zmluve bola uvedená iná, nižšia kúpna cena. Podľa odporcov posudzovanie platnosti uvedeného právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 14. 05. 1999 je irelevantné, pokiaľ došlo k dohode o cene ešte predtým vo výške 1.600.000,- Sk (53.110,27 eura). Je plne na účastníkoch zmluvy, ako sa vysporiadajú so skutočnosťou, že kúpna cena bola zaplatená v tejto výške tri roky pred uzavretím posudzovanej kúpnej zmluvy, z hľadiska toho, či došlo k bezdôvodnému obohateniu na jednej strane alebo druhej, či účastníci si takéto právo uplatnili alebo nie, avšak všetky tieto skutočnosti nemôžu mať žiaden vplyv na posudzovanie platnosti alebo neplatnosti zmluvy. Ďalej poukázali nato, že v prípade vyhovenia žalobnému návrhu nie je možné zapísať vlastnícke právo do katastra nehnuteľností s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ktoré ustanovenie nepripúšťalo zápis vlastníckeho práva ak došlo k ďalšej právnej zmene, ako to bolo v tomto prípade. Ďalej uviedli, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná, keďže bola vykonateľná 06. 05. 1999 a k premlčaniu došlo napriek tomu, že bolo začaté exekučné konanie v roku 1999 tak, ako nato poukázali vo svojich stanoviskách. Po citácii ustanovení § 80 písm. c/ OSP, § 34, § 39, § 588 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. súd uviedol, že naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemá len ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorý právny vzťah v konaní ide, ale aktívne legitimovaný na určení neplatnosti zmluvy je i ten, kto nie je účastníkom tohto právneho úkonu, ale v prípade vyhovenia žalobnému návrhu môže dôjsť k priaznivému dopadu na jeho právne postavenie. V danom prípade navrhovateľ naliehavosť právneho záujmu videl v tom, že v prípade vyhovenia žalobnému návrhu, určenia absolútnej neplatnosti oboch kúpnych zmlúv, sa zlepší jeho postavenie pri vymáhaní jeho pohľadávky, ktorú mal pôvodne voči právnemu predchodcovi odporcov v 1./ až 3./ rade. Danosť naliehavého právneho záujmu vyplýva aj zo stanoviska Krajského súdu v Nitre uvádzaného v uznesení zo dňa 30. 03. 2011 č. k. 5Co/300/2009-297, v ktorom sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ nemôže žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, a teda má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv. Takto vyslovený právny názor je pre prvostupňový súd záväzný. K námietke uvedenej odporcami o vydržaní vlastníckeho práva odporcami v 4./, 5./ a následne v 6./ a 7./ rade súd uviedol, že týmto sa už zaoberal vyššie uvedeným rozsudkom, keď bolo konštatované, že chýbala dobromyseľnosť odporcom v 4./ a 5./ rade, vzhľadom nato, že boli účastníkmi konania sp. zn. 7C/136/1999, a to ako vedľajší účastníci na strane odporcu. Súd dodal, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je treba hodnotiť vždy objektívne a brať pritom do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho vzhľadom na dané okolnosti veci požadovať, nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec nepatrí. Predmetom konania je vyslovenie absolútnej neplatnosti vyššie uvedených kúpnych zmlúv. V zmysle ustanovenia § 588 OZ kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Účastníkmi kúpnej zmluvy sú predávajúci a kupujúci. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Požiadavka v písomnej forme je splnená vtedy, ak sú v písomnom vyjadrení vôle účastníkov zachytené všetky podstatné zložky ich prejavu vôle. Medzi podstatné zložky kúpnej zmluvy patrí nielen predmet kúpy a jeho riadne označenie, ale aj uvedenie kúpnej ceny. Ak má mať kúpna zmluva písomnú formu, musí byť písomne zachytená, teda aj kúpna cena v tejto zmluve dojednaná. V danom prípade v kúpnej zmluve uzavretej dňa 14. 05. 1999 kúpna cena bola uvedená odchýlne od kúpnej ceny účastníkmi dohodnutej a v skutočnosti vyplatenej ešte pred uzavretím tejto zmluvy, a to v roku 1996. Z uvedeného vyplýva, že zamýšľaná dojednaná zmluva s kúpnou cenou 1.600.000,- Sk (53.110,27 eura) nebola vyjadrená písomnou formou, takže sa nemohla stať platnou. Pre záver o neplatnosti tohto zastretého úkonu totiž zmluva s kúpnou cenou 1.600.000,- Sk (53.110,27 eura) nie je rozhodujúce, z akého dôvodu k tomu došlo. Z uvedeného vyplýva, že ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená kúpna cena odchýlna od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a nemožno považovať za platne uzavretú ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. V danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, ktorá neplatnosť sa potom vzťahuje i na druhú kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, uzavretú medzi odporcami v 4./ až 7./ rade dňa 16. 01. 2007, pretože na základe kúpnej zmluvy možno nadobudnúť vlastníctvo len od vlastníka, a preto keď prevedie vec ten, kto nie je vlastníkom, je takýto právny úkon v rozpore so zákonom a absolútne neplatný. Súd sa zaoberal naliehavosťou právneho záujmu na strane navrhovateľa domáhať sa vyslovenia absolútnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv, avšak považoval za potrebné zaoberať sa tiež naliehavosťou právneho záujmu aj z hľadiska tvrdenia odporcov, že pôvodný nárok navrhovateľa priznaný mu v rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 11. 1997 č. k. 4C/212/1995-76 je premlčaný. V zmysle ustanovenia § 110 OZ začiatok premlčacej doby je stanovený od nasledujúceho dňa, keď uplynula lehota na plnenie, teda od vykonateľnosti rozsudku. Podľa ustanovenia § 112 OZ sa premlčacia doba zastavuje po dobu konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje. To platí aj vtedy, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený podá návrh na exekúciu. Po odpadnutí prekážky plynie premlčacia doba ďalej. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie má účinky spočívania premlčacej doby ale iba v prípade, že exekúcia riadne prebieha a pokračuje podľa ustanovení exekučného poriadku. Vyššie uvedený nárok navrhovateľa na sumu 280.000,- Sk s príslušenstvom (9.294,30 eura) mu bol priznaný voči právnemu predchodcovi odporcov v 1./ až 3./ rade H. D. na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 11. 1997 č. k. 4C/212/1995, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 05. 1999 a vykonateľnosť 06. 05. 1999. Nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, teda od 07. 05. 1999 začína plynúť 10-ročná premlčacia lehota, ktorej ukončenie pripadá pri riadnom plynutí na dátum 07. 05. 2009. Z dokazovania vyplýva, že k prerušeniu jej plynutia došlo dňa 18. 06. 1999 podaním návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického, u ktorého bola vedená exekúcia pod č. Ex/219/99, keďže bol okresným súdom poverený vykonaním exekúcie dňa 28. 10. 1999 pod sp. zn. 8Er/868/1999. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa zo dňa 23. 10. 2006 č. k. 6Er/868/1999-65 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a exekúcia bola zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2008, pričom z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že povinný H. D. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Dedičské konanie po ňom vedené pod sp. zn. 1D/979/2000 bolo zastavené pre nemajetnosť, smrťou povinného došlo k strate spôsobilosti byť účastníkom konania a keď povinný nezanechal majetok, nebolo možné pokračovať v exekúcii voči jeho dedičom. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že prerušenie plynutia premlčacej doby bolo od 18. 06. 1999 do 14. 05. 2008, teda do právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 05. 2008). Bolo potrebné vychádzať z toho, že povinný H. D. zomrel dňa XX. XX. XXXX, od ktorého dňa exekúcia riadne neprebiehala, v konaní sa riadne nepokračovalo, a tak k ďalšiemu spočívaniu premlčania nedošlo i s prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a podľa § 470 OZ dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, avšak ako bolo uvedené vyššie voči dedičom povinného - odporcom v 1./ až 3. /rade nebolo možné viesť exekúciu z dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená, pretože na dedičov neprešla povinnosť z exekučného titulu, keď tento zomrel bez zanechania majetku. Z uvedeného vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej 10-ročnej doby je od 07. 05. 1999, ktorá bola prerušená od 18. 06. 1999 začatím exekučného konania, jej prerušenie trvalo do 02. 10. 2000 a od nasledujúceho dňa pokračovala, preto je nesporné, že po jej pokračovaní došlo k uplynutiu 10-ročnej lehoty, čo by znamenalo, že i v prípade úspešnosti navrhovateľa v konaní a vyslovenia neplatnosti predmetných zmlúv, prípadného obnovenia dedičského konania po poručiteľovi H. D., nebolo by možné viesť exekúciu voči jeho dedičom na uspokojenie pôvodnej pohľadávky navrhovateľa, vzhľadom na uplynutie uvedenej 10-ročnej lehoty. Nemožno preto hovoriť o naliehavosti právneho záujmu na strane navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na to, že podával nový exekučný návrh vedený u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex/363/09, súd mal zato, že takýto návrh nemôže ovplyvniť plynutie premlčacej doby, pretože nebolo preukázané, že exekúcia riadne prebieha na základe riadneho exekučného titulu a voči konkrétnym povinným osobám, preto súd návrh navrhovateľa z uvedeného dôvodu zamietol. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách konania rozhodne v zmysle citovaného zákonného ustanovenia po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je tu odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Súhlasil so spôsobom vyhodnotenia dokazovania a so skutkovými závermi okresného súdu, pokiaľ ide o dokazovanie v časti neplatnosti prvej zmluvy z roku 1996, ako aj neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 1999 a kúpnej zmluvy z roku 2007. Za správne považuje aj právne závery súdu, pokiaľ ide o vyhodnotenie tohto skutkového stavu, ako aj právne závery súdu, pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu v rozsahu argumentov používaných, neviazaných k námietke premlčania. Celá vec sa láme na právnych záveroch súdu, pokiaľ ide o vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania. Súd síce konštatuje jednotlivé kroky navrhovateľa, pokiaľ šlo o uplatnenie jeho nároku, ako aj ich časové obdobie a tiež ďalšie právne skutočnosti, ktoré majú význam pre posúdenie námietky premlčania, robí však na ich základe nesprávne právne závery a nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 112 OZ o plynutí (neplynutí) premlčacej doby. Na tomto nesprávnom právnom posúdení stoja závery zamietajúceho rozsudku. Súd síce vyhodnotil existenciu naliehavého právneho záujmu z hľadiska dôvodov a argumentácie dovtedy známej, vyslovil však nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu premlčania finančného nároku navrhovateľa, ktorý je základom tohto sporu. Súd vyslovuje v odôvodnení rozsudku v časti, kde vyhodnocuje plynutie (neplynutie) premlčacej doby a aplikuje ust. § 112 OZ, niekoľko kontroverzných právnych záverov, s ktorými navrhovateľ nesúhlasí. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie skutočne má účinky spočívania premlčacej doby, ale namieta záver súdu, že je tomu tak iba v prípade, že exekúcia riadne prebieha a pokračuje podľa ustanovení Exekučného poriadku. Takéto závery nemožno z ust. § 112 prvá veta OZ robiť. Výklad tohto ustanovenia prijatý súdom je taký, že exekúcia musí riadne prebiehať a pokračovať podľa ust. Exekučného poriadku nezávisle od toho, aké kroky robí v tejto exekúcii veriteľ, a ak aj nastanú v konaní skutočnosti, ktoré od veriteľa a jeho krokov v konaní nezávisia a len v ich dôsledku exekúcia je zastavená, súd robí záver, že exekúcia riadne neprebiehala, s dopadmi na plynutie premlčacej doby. Tento výklad je v priamom rozpore so znením ust. § 112 OZ. Toto ustanovenie výslovne viaže posudzovanie riadneho pokračovania v konaní na kroky veriteľa a nie na akékoľvek skutočnosti, ktoré v konaní nastanú. Veriteľ teda (v tomto prípade navrhovateľ ako oprávnený) musí v konaní riadne pokračovať, aby tu boli účinky neplynutia premlčacej doby. Uvedené vykladá tak, že veriteľ svojimi procesnými úkonmi nesmie brániť riadnemu priebehu konania, t. j. aby sa dosiahol jeho cieľ, ktorým je jeho meritórne skončenie. V tomto prípade, keďže ide o exekučné konanie, pôjde zrejme o dosiahnutie jeho účelu, t. j. vymoženie pohľadávky. Takýmito úkonmi, ktoré by bránili riadnemu priebehu konania, by bol napríklad úkon späťvzatia návrhu na začatie exekúcie alebo ak by neurobil úkon, bez ktorého by sa v konaní nemohlo pokračovať. Nič také sa však v exekúcii nestalo, naopak, z exekučného spisu je vidieť, že sa všetkými svojimi úkonmi snažil, aby bol dosiahnutý účel exekučného konania a ak toto konanie nebolo dotiahnuté do úspešného konca, stalo sa tak v dôsledku skutočností, ktoré boli mimo neho a nemohol ich ovplyvniť. Potom robí záver, že rečou zákona treba jeho postup v exekučnom konaní vyhodnotiť tak, že v začatom konaní navrhovateľ riadne pokračoval, t. j. premlčacia doba po dobu tohto exekučného konania, t. j. od 18. 06. 1999 do 19. 05. 2008 neplynula a tento účinok sa nezmenil ani skončením exekučného konania. Z 10-ročnej premlčacej doby preto k dnešnému dňu uplynuli len necelé 4 roky. Namietal tiež záver súdu, že exekúciu proti H. D. treba posúdiť ako takú, ktorá riadne neprebiehala, odo dňa jeho smrti, t. j. od XX. XX. XXXX. Odhliadnuc od argumentácie, ktorú uvádza je toho názoru, že samotná smrť H. D. nemohla založiť argument riadneho nepokračovania v exekučnom konaní. Samotný argument straty spôsobilosti byt' účastníkom konania nepostačuje, keďže procesne do postavenia zomrelého vstupujú jeho právni nástupcovia (dedičia). S takouto situáciou počíta napr. aj ust. § 109 OSP bez toho, aby bolo možné tvrdiť, že niektorý z účastníkov konania riadne v tomto konaní nepokračuje. Až samotné uznesenie o neprípustnosti exekúcie a následne jej zastavenie ustálilo dôvod tohto postupu, ktorý bol nepochybne mimo neho ako veriteľa, a o tento dôvod sa nijakým spôsobom nepričinil. V súbehu argumentácie, ktorú uvádza vyššie pod bodmi 1/ a 2/ potom podľa jeho názoru treba urobiť záver, že premlčacia doba po dobu, po ktorú prebiehalo exekučné konanie Ex 219/99, 8Er 868/1999, neplynula. Nakoniec namietal, že súd vôbec nevyhodnotil existenciu nového exekučného návrhu, vedeného pod číslom Ex 363/09 u súdneho exekútora Dr. Jozefa Podmanického (teraz u náhradníka JUDr. Pavla Holíka), resp. vyhodnocoval účinky tohto exekučného návrhu nesprávne. Tento návrh bol podaný výslovne a len z opatrnosti, ako už uvádzal. Záver súdu o tom, že táto exekúcia riadne neprebieha, a teda že na ňu treba taktiež vztiahnuť ust. § 112 OZ je nesprávny z tých istých dôvodov, ktoré uviedol. Navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel takto: 1./ súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 14. 05. 1999 uzavretá medzi H. D., nar. XX. XX. XXXX a manželkou N. D., nar. XX. XX. XXXX, ako predávajúcimi a odporcami v 4./ a 5./ rade C. H., nar. XX. XX. XXXX a manželkou G. H., nar. XX. XX. XXXX, ako kupujúcimi, ktorou zmluvou predávajúci odpredávali kupujúcim svoje nehnuteľnosti vedené na Správe katastra Topoľčany v LV č. XXXX kat. územie F. ako parc. č. 5926/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 187 m2, parc. č. 5926/2 záhrady vo výmere 199 m2 a rodinný dom súp. č. 2563 stojaci na parc. č. 5926/1, podľa ktorej bol vklad vlastníctva povolený pod č. V 825/99, je absolútne neplatná. 2./ súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 16. 01. 2007 uzavretá medzi odporcami v 4./ a 5./ rade C. H., nar. XX. XX. XXXX a manželkou G. H., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcimi a odporcami v 6./ a 7./ rade C. H., nar. XX. XX. XXXX a B. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorou zmluvou predávajúci odpredávali kupujúcim svoje nehnuteľnosti vedené na Správe katastra Topoľčany v LV č. XXXX kat. územie F. ako parc. č. 5926/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 187 m2, parc. č. 5926/2 záhrady vo výmere 199 m2 a rodinný dom súp. č. 2563 stojaci na parc. č. 5926/1, podľa ktorej bol vklad vlastníctva povolený pod č. V 164/07, je absolútne neplatná. Uplatnil si aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 eura a za trovy právneho zastúpenia v doterajšom konaní vo výške 9.481,33 eura a v tomto odvolacom konaní vo výške 877,52 eura. Navrhol, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu požadovanú náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia v 4./ až 7./ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Na podporu správnosti prvostupňového rozsudku a vyvrátenie nesprávnej argumentácie navrhovateľa použitej v odvolaní uviedli, že jediným právnym záujmom žalobcu v tomto konaní, a teda aj možným naliehavým právnym záujmom, bolo uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému (H. D.), ktorý však zomrel XX. XX. XXXX. Z dôvodu smrti povinného bolo exekučné konanie vedené pod č. Ex/219/99 právoplatne zastavené dňa 19. 05. 2008 uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/868/1999-65, potvrdené uznesením Krajského súdu Nitra č. k. 8CoE/9/2008-116. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu neprípustnosti vedenia exekúcie voči povinnej osobe, ktorá zomrela, a teda stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa deklaroval právny stav, ktorý vznikol momentom smrti povinného (spätne ku dňu 02. 10. 2000), a preto všetky účinky podaného návrhu na vykonanie exekúcie zanikli spätne ku dňu podania návrhu. Návrh na nariadenie exekúcie má právne účinky na spočívanie premlčacej lehoty ten vtedy, ak sú kumulatívne splnené tieto základné podmienky: existencia aktívne legitimovanej osoby (oprávneného), existencia pasívne legitimovanej osoby (povinného), existencia vymáhaného nároku a existencia majetku, ktorý môže byť postihnutý exekúciou. V prípade, ak nie sú vyššie vymedzené podmienky prípustnosti návrhu na vykonanie exekúcie splnené kumulatívne, takýto návrh je neprípustný, a preto nespôsobujúci spočívanie plynutia premlčacej lehoty podľa § 112 OZ. Vymáhaný peňažný nárok nadobudol vykonateľnosť dňa 06. 05. 1999 na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/212/1995-76. Vzhľadom na to, že návrh na vykonanie exekúcie podaný za života povinného bol vyhlásený za neprípustný z dôvodu smrti povinného, zákonná možnosť exekvovať navrhovateľov peňažný nárok uplynula vypršaním 10 ročnej premlčacej lehoty, t. j. dňa 07. 05. 2009. Z dôvodu zániku objektívnej možnosti uskutočniť exekúciu voči právnym nástupcom povinnej osoby, navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov v tomto konaní. Navrhovateľ na podporu svojich subjektívnych právnych názorov nepredložil jediný rešpektovaný právny názor obsiahnutý v odbornom komentári alebo v súdnom rozhodnutí a nielenže nijako relevantne neodôvodňuje svoje výkladové špekulácie, ale navyše rozporuje už právoplatne judikované právne názory, keď tvrdí, že exekúciu možno viesť priamo voči právnym nástupcom povinného aj bez existencie dedičského rozhodnutia, čo je v príkrom rozpore s uznesením č. k. 8CoE/9/2008-116 Krajského súdu Nitra, ktorý rozhodoval v tejto veci (viď. 3. str. odvolania, 2. bod). Na základe vyššie uvedených skutočností je odvolanie navrhovateľa nedôvodné, navrhuje ho zamietnuť a odporcom 4./ až 7./ rade priznať trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods.1 OSP, odvolaním napadnutý rozsudok preskúmal na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 1 OSP, ani na zmenu napadnutého rozsudku v zmysle § 220 OSP. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci a jeho odôvodnenie v časti týkajúcej sa nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení pre premlčanie premlčania finančného nároku navrhovateľa, ktorý je základom tohto sporu, nie je správne. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd v súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. 12. 2009 sp. zn. 4 Obo 118/2008, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bráni zaoberať sa s vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým.“ Skúmanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva pred vecným skúmaním opodstatnenosti žaloby zdôraznil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 27. 01. 2011 sp. zn. II. ÚS 382/2010-49, v ktorom uviedol: „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie či neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou existencie či neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Pokiaľ všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (spravidla žalovaného).“ Otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ OSP v konaní o neplatnosť právnych úkonov sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 22. 09. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009, v ktorom uviedol: „V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj (žalobcami v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.“ Otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti oboch kúpnych zmlúv uvedených v petite jeho návrhu súd prvého stupňa nevyriešil správne, keď dospel k záveru, že právoplatne priznaný nárok navrhovateľa je už premlčaný, a preto na požadovanom určení neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv nemá naliehavý právny záujem. Odvolací súd s takýmto záverom prvostupňového súdu nesúhlasí, pretože súd sa v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, teda v danom prípade o určení neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 14. 05. 1999 a zo dňa 16. 01. 2007, nemôže zaoberať vecnou otázkou premlčania právoplatného exekučného titulu navrhovateľa, ktorý tvorí základ jeho nároku uplatneného v žalobnom návrhu. Otázkou prípadného premlčania exekučného titulu navrhovateľa, za predpokladu, že by bolo návrhu navrhovateľa v tomto konaní vyhovené a navrhovateľ, ako to uvádza v návrhu, by potom v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva uplatnil svoju pohľadávku, by sa mohol zaoberať súd prejednávajúci dedičstvo, eventuálne exekučný súd. Odhliadnuc od tohto nesprávneho právneho posúdenia prvostupňového súdu, odvolací súd považuje argumentáciu prvostupňového súdu o premlčaní právoplatného nároku navrhovateľa majúcemu za následok nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnych zmlúv za nesprávny, pretože v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Inštitút takzvaného zastavenia plynutia premlčacej doby zabezpečí nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde, t. j. počas doby súdneho konania, ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doba vo vzťahu k právu uplatnenému v tomto konaní. Občiansky zákonník v ustanovení § 112 upravuje dva osobitné spôsoby, kedy dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby (spočívaniu premlčacej doby), a to a/ ak veriteľ uplatnil v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 veta prvá OZ), b/ ak ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané a na súde alebo inom príslušnom orgáne bolo navrhnuté začatie výkonu exekúcie (§ 112 druhá veta OZ). Účinky zastavenia plynutia premlčacej doby nastávajú aj v prípade, ak u práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie (§ 38 a nasl. Exekučného poriadku). Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie 10 ročnej premlčacej doby zastavuje a to na celý čas trvania exekúcie. Platí tu však zákonná podmienka, že veriteľ musí v začatom výkone exekúcie riadne pokračovať. Ak sa exekúcia nariadeným spôsobom skončí bezvýsledne a uznesenie, ktorým sa exekúcia zastavuje, nadobudne právoplatnosť, potom 10-ročná premlčacia doba u práva, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, plynie ďalej. Je preto na veriteľovi, aby podal v krátkom čase návrh na exekúciu iným spôsobom, prípadne aby zbytočne neváhal s opakovaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak sa oprávnený domáha nároku v premlčacej dobe a v súdnom konaní riadne pokračuje, neskončí premlčanie, pokiaľ konanie trvá (R 1/1961). Účinky zastavenia plynutia premlčacej doby má podľa § 112 druhá veta OZ aj prípad, ak u práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie 10-ročnej premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekúcie Aj tu však platí zákonná podmienka, že veriteľ musí v začatom výkone exekúcie riadne pokračovať. Ak sa exekúcia nariadeným spôsobom skončila bezvýsledne a bola preto zastavená z dôvodu, že exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) a týmto dôvodom bolo úmrtie povinného ako fyzickej osoby, a uznesenie, ktorým sa exekúcia zastavuje, nadobudne právoplatnosť, potom 10-ročná premlčacia doba u práva, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, plynie ďalej a je na veriteľovi, aby podal v krátkom čase návrh na exekúciu iným spôsobom, prípadne aby opakoval návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že právny názor súdu prvého stupňa bol správny len pokiaľ ide o uvedenie začiatku plynutia premlčacej 10-ročnej doby od 07. 05. 1999 a jej prerušenia od 18. 06. 1999 v dôsledku začatia exekučného konania, avšak za nesprávny ho treba považovať v tom, že prerušenie trvalo iba do XX. XX. XXXX, kedy povinný zomrel, a od tohto dňa že premlčacia doba pokračovala. Ako už odvolací súd vyššie uvádzal, až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (a nie od úmrtia povinného v exekučnom konaní, ako sa to nesprávne domnieva prvostupňový súd), začína ďalej plynúť premlčacia doba. V danom prípade navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie, v konaní riadne pokračoval, a to bez ohľadu na to, že v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu exekúcie pre úmrtie povinného, čím došlo k strate jeho spôsobilosti na právne úkony a strate spôsobilosti byť účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku plynutia, resp. otázku prerušenia premlčacej doby, čo malo za následok nesprávny názor ohľadom naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení a v konečnom dôsledku to viedlo k vecne nesprávnemu rozhodnutiu. K uvedenej argumentácii prvostupňového súdu ešte odvolací súd poznamenáva, že hlavným dôvodom neexistencie naliehavého právneho záujmu v tomto prípade nemôže byť argument o premlčaní nároku navrhovateľa voči uvedenej osobe. Premlčanie možno definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2 a 3), alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone (§ 583), alebo ktoré zanikajú uplynutím doby (§ 578). Veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované. Aj dlžníkovi zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Preto ak dlžník splnil svoj dlh - bez ohľadu na to, či vedel, alebo nevedel o tom, že došlo k jeho premlčaniu - splnil veriteľovi to, čo mu splniť mal (čo mu bol dlžný). V dôsledku toho dlžník nemôže úspešne žiadať, aby mu veriteľ vrátil to, čo mu dobrovoľne plnil. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie nároku na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva podľa § 112 OZ sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve, najmä žalobou na plnenie (§ 80 písm. b/ OSP), vzájomnou žalobou (§ 97 OSP), návrhom na započítanie (§ 98 OSP) a pod., bez vplyvu na plynutie premlčacej doby je však zahrnutie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve (§ 175o ods. 1 OSP), ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve (§ 175n OSP). V týchto prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa § 112 OZ, pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, sa autoritatívne nerozhoduje (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2000, sp. zn. 2 Cdo 41/2000, R 103/2001). Ustanovenie §112 OZ upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby sa rozhodlo o existencii daného práva. V začatom konaní riadne pokračuje ten účastník, ktorý svojimi procesnými úkonmi nebráni jeho náležitému priebehu tak, aby sa toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Ak bolo občianske súdne konanie o uplatnenom práve v dôsledku spätvzatia návrhu na začatie konania zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci z hľadiska ustanovenia §112 OZ potom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo. Z toho vyplýva, že k spočívaniu premlčania nedošlo. Účastník (veriteľ) môže uplatniť to isté právo na súde znova, premlčacia doba však plynie od jej začiatku, teda aj so započítaním doby, počas ktorej prebiehalo skoršie zastavené súdne konanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 1999, sp. zn. 2 Cdo 9/99, R 3/2001). V prvom rade je treba povedať, že v prípade ak účastník konania, povinný subjekt, vznesie v konaní námietku premlčania, súd aj keď existujúce právo nemôže súdne priznať. Teda právo akokoľvek existujúce pod vplyvom času zoslablo o jeho nárokovateľnosť pred príslušným orgánom (autoritou). Súd v konaní nezaujíma a ani nemôže zaujímať z vlastnej činnosti existencia splnených predpokladov premlčania uplatneného práva. Je výslovne na účastníkoch konania, či premlčanie namietnu. Dokonca súd nemôže prihliadnuť v konaní ani na námietku premlčania, ktorá bola uplatnená v mimosúdnom konaní, pokiaľ nebola uplatnená, resp. preukazovaná v konaní pred súdom. V konaní, ktorého predmetom je určenie neplatnosti právnych úkonov ako v tomto konaní, neexistuje povinný subjekt, ktorý by mohol uplatniť námietku premlčania. Dokonca neexistuje ani nárok, ktorý by mohol byť v tomto konaní úspešne namietaný ako premlčaný. Jediným dôvodom, pre ktorý by súd mohol brať do úvahy premlčanie nároku navrhovateľa voči H. D. je, ak by to bola skutočnosť, ktorá by vylučovala existenciu naliehavého právneho záujmu. V tomto prípade je však podľa právneho názoru odvolacieho súdu na mieste vyššie uvedené, konkrétne to znamená, že súd nemôže existenciu možnosti uplatnenia námietky premlčania povinných subjektov vztiahnuť ako dôvod, pre ktorý by neexistoval naliehavý právny záujem. V tomto konaní nie je ani nárok, voči ktorému by mala byť vznesená námietka premlčania a v tejto fáze ani neexistuje povinný subjekt, ktorý by vo vzťahu k judikovanému právu navrhovateľa mohol vzniesť námietku premlčania. Totiž povinnou osobou z uvedeného judikovaného práva navrhovateľa nie sú odporcovia v 1./ až 3./ rade, ale dedičia, ktorí budú dedičskými sukcessormi po H. D.. Na základe uvedeného možno k premlčaniu uzavrieť, že je nanajvýš „vecou“ oprávneného a povinného subjektu, ako s premlčaním „naložia“. Inými slovami súd nemôže brániť subjektu domáhajúcemu sa v konaní „iného“ určenia, uplatňovať svoje práva len preto, že sú splnené podmienky na úspešne vznesenú námietku premlčania. Argumentačne opačne by vyznelo, ak by išlo o právo, ktoré už ani právom nie je v dôsledku jeho preklúzie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa v tejto veci je aj v zmysle prechádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu zo dňa 30. 03. 2011 č. k. 5Co/300/2009-297 daný. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať otázkou neplatnosti kúpnych zmlúv. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP). Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.