Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/265/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201224 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201224.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: D. C., H. X, T., zastúpený advokátom JUDr. Romanom Juríkom, so sídlom Advokátskej kancelárie Jazerná 19, Nové Zámky, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 10. 2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 03. 2014. Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia znížila navrhovateľovi starobný dôchodok od 20. 10. 2013 na sumu 202,50 eur mesačne podľa § 67, § 66 ods. 3, § 112 ods. 3 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Dôvodila tým, že predčasný starobný dôchodok bol navrhovateľovi dočasne zvýšený v súlade s čl. 114 nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení nariadenia (EHS) č. 574/72 aj s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky pred 01. 01. 1993. Za účelom prijatia definitívneho riešenia vo veci určenia príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných do 31. 12. 1992 bývalými zamestnancami Českého plynárenského podniku, Tranzitný plynovod, odštepný závod Praha, miesto výkonu práce Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre (ďalej len "Tranzitný plynovod") bola uzatvorená dohoda ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ministra práce a sociálnych vecí Českej republiky, podľa ktorej je s platnosťou od 22. 08. 2013 na účely aplikácie čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných z dôvodu zamestnania u zamestnávateľa Tranzitný plynovod príslušná Česká republika. V súlade so záverom vyplývajúcim z dohody je inštitúciou príslušnou na priznanie dôchodku navrhovateľa za doby zabezpečenia, ktoré získal do 31. 12. 1992 Česká správa sociálneho zabezpečenia. Spôsob hodnotenia dôb zabezpečenia získaných počas existencie Českej a Slovenskej federatívnej republiky upravuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktoré sa v súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 naďalej uplatňujú aj po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 19. 08. 2006 navrhovateľ spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov ČR získal 15083 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku bolo 41,3233 rokov obdobia poistenia. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zsp navrhovateľ dosiahol dovŕšením 62 rokov veku 20. 02. 2011. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa s poukazom na jednotlivé zákonné ustanovenia podrobne zdôvodnila postup pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku ku dňu 19. 08. 2006 a uviedla, že teoretická suma predčasného starobného dôchodku je 12303,16514 Sk mesačne, na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím splnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR možno navrhovateľovi priznať podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR. Suma jeho predčasného starobného dôchodku patriaca k 19. 08. 2006 za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR sa pritom určí ako časť teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej k 19. 08. 2006, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov ČR a predstavuje sumu 3.862,- Sk mesačne. Táto suma sa ďalej zvýšila podľa § 82 ods. 2 zsp od 01. 07. 2007 o 6,25 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 197/2007 Z. z.), čo je o 256,- Sk mesačne na 4.348,- Sk mesačne, a ďalej sa zvýšila za každý nasledujúci kalendárny rok o príslušné percentá vyššie uvedeného opatrenia a § 82 zsp. Odo dňa dovŕšenia dôchodkové veku sa predčasný starobný dôchodok podľa § 69 ods. 2 zsp stal starobným dôchodkom. Suma starobného dôchodku sa tiež zvýšila za každý kalendárny rok, čo odporkyňa bližšie odôvodnila na str. 4 preskúmavaného rozhodnutia. Suma starobného dôchodku spolu so sumami zvýšenia tak činila sumu 202,50 eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ zastúpený advokátom JUDr. Romanom Juríkom odvolanie, v ktorom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia konkrétne na čl. 114 nariadenia (EHS) č. 1408/71 a zdôraznil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie má jednak procesné vady ako aj hmotnoprávne vady. Preskúmavané rozhodnutie považoval za zmätočné z dôvodu, že je nezákonne odôvodnené. Čo sa týka hmotnoprávnych vád vytkol porušenie zákona o sociálnom poistení, zák. č. 71/167 Zb. o správnom konaní a Ústavy SR z dôvodu, že navrhovateľovi bol rozhodnutím z 26. 06. 2012 priznaný starobný dôchodok v sume 527,20 eur mesačne. Tvrdil, že neexistuje zákonný dôvod, na základe ktorého mohla odporkyňa legálne znížiť navrhovateľovi starobný dôchodok z dôvodu, že od jeho priznania v sume 527,20 eur nenastala žiadna taká skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať, že dôchodok bol navrhovateľovi priznaný vo vyššej sume, než aký mu patrí. Nezmenil sa jeho priemerný mzdový bod, doba dôchodkového poistenia, ani vymeriavacie základy rozhodujúceho obdobia, ani nič iné. Pre odporkyňu zrejme zmenu predstavuje uzavretie dohody ministrov práce sociálnych vecí a rodiny SR a ČR. Nie je však jasná povaha tejto dohody. Ak by sa pripustilo, že by mohlo ísť o medzinárodnú zmluvu, treba brať za zreteľ jej záväznosť. Jednak v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR takáto medzinárodná zmluva by nepatrila ani do jednej z kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré majú presnosť pred zákonom. Ďalej nemožno sa uspokojiť s retroaktívnosťou takejto medzinárodnej zmluvy. V ďalšom poukázal na znenie čl. 13 ods. 2 Ústavy SR a uviedol, že povinnosti rozhodne nemožno ukladať dohodami medzi slovenskými ministrami a ministrami cudzích štátov a to najmä takýmito dohodami nemožno ukracovať na právach fyzické a právnické osoby. V neposlednom rade takáto "medzinárodná zmluva" nemôže porušovať právo EU. Bod 9 prílohy č. 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71 znie: "články 12, 20, a 33 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992". V prílohe nariadenia sa teda uvádza len zmluva z roku 1992, žiadna ďalšia zmluva sa v nej neuvádza. Rovnako tak vo všeobecných poznámkach v prílohe III a ani čl. 7 ods. 3 nariadenia sa žiadna iná dohoda neuvádza a tieto ustanovenia ani nepripúšťajú výklad, ktorý by umožňoval aplikáciu ďalších dohôd, najmä nie neskorších a najmä nie ak je to v rozpore so záujmom občana EU. Tu však treba opäť zdôrazniť, že sa vychádza z extenzívneho výkladu, že dohoda ministrov je medzinárodnou zmluvou. Riešenie otázky, či ide o medzinárodnú zmluvu alebo nie je však bezpredmetné s ohľadom na jej rozpor správnym poriadkom EU a teda jej neaplikovateľnosť v tomto prípade. Dôležitou otázkou je aj výklad čl. 7 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71 v kontexte textu a účelu celého nariadenia. V uvedenej súvislosti sa viackrát vyjadril aj Krajský súd v Nitre priamo v súvislosti s "kompresorovou stanicou č. 4" v Ivanke pri Nitre a Najvyšší súd SR. Ide napr. o rozsudok krajského súdu sp. zn. 23Sd/137/2013 a rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 9So 203/2011. Preto navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie z 02. 10. 2013 (nesprávne uvedené z 02. 11. 2013) zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ na ústnych pojednávaniach zastúpený advokátom JUDr. Romanom Juríkom nesúhlasil s rozhodnutiami odporkyne z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní. Po doručení ďalšieho rozhodnutia odporkyne z 10. 03. 2014 trval na podanom odvolaní, pretože poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre aj Najvyššieho súdu SR. Dohodu ministrov práce sociálnych vecí a rodiny SR a ČR z 22. 08. 2013, na základe ktorej sa doba poistenia bývalých zamestnancov Kompresorovej stanice Nitra má považovať za poistnú dobu do 31. 12. 1992 získanú v ČR nepovažoval za euro a ústavne konformný výklad práva. Opakovane poukázal na skoršie rozhodnutia súdov v obdobnej právnej veci týkajúcej sa zamestnancov bývalej Kompresorovej stanice Nitra. Poukázal na to, že navrhovateľ vždy pracoval na území SR, nepohyboval sa na území spoločenstva ani Československa. Žiadal odvolaniu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania. Odporkyňa trvala na zákonnosti rozhodnutí z 02. 10. 2013 a z 10. 03. 2014. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť. Podľa § 142 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 261 ods. 1 zsp, suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 110) Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako. Podľa čl. 6 písm. a/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, pokiaľ ustanovenia čl. 7, 8 a 46 ods. 4 neustanovujú inak, pokiaľ ide o osoby a prípady, ktorých sa nariadenie týka nahrádza toto nariadenie ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení záväzného výlučne pre dva alebo viac členských štátov. Podľa čl. 7 ods. 2, písm. c/ nariadenia, bez ohľadu na čl. 6 sa naďalej budú uplatňovať ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto nariadenia, za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III. Podľa prílohy III, časť A - ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré sa naďalej uplatňujú bez ohľadu na čl. 6 nariadenia (čl. 7 ods. 2, písm. c/) nariadenia - sa naďalej uplatňujú čl. 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Rozdelenie ČSFR je osobitnou historickou okolnosťou a aj podľa názoru odvolacieho súdu má uplatňovanie čl. 20 Zmluvy obmedzený časový účinok, keďže v určitom časovom okamihu doby spred 1. januára 1993 už nebudú pripadať do úvahy ako doby poistenia. Vzhľadom na to je uplatňovanie čl. 20 Zmluvy v súlade s čl. 7 ods. 2, písm. c/ nariadenia. Nie je preto potrebné skúmať alternatívu výhodnosti uplatňovania čl. 20 Zmluvy pri postupe podľa nariadenia. Podľa čl. 45 ods. nariadenia, ak právne predpisy členského štátu podmieňujú nadobudnutie zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zohľadní inštitúcia tohto členského štátu do takej miery, ako je to potrebné, doby poistenia započítané podľa právnych predpisov iného členského štátu tak, akoby sa dosiahli podľa jeho vlastných právnych predpisov. Podľa čl. 46 ods. 1 citovaného nariadenia, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a ak spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi tohto členského štátu na nárok na dávky bez toho, aby bolo potrebné uplatniť čl. 45, príslušná inštitúcia tohto členského štátu vypočíta výšku dávky v zmysle právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a stanoví výšku dávky, ktorá zodpovedá celkovej dobe poistenia, ktorá sa zohľadňuje v zmysle týchto právnych predpisov. Táto inštitúcia stanoví aj výšku dávky, ktorá by pracovníkovi patrila, ak by sa uplatnili pravidlá podľa ods. 2 písm. a/ a b/. Zohľadní sa vyššia z takto stanovených dávok. Podľa č. 46 ods. 2 nariadenia, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a tento pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok, pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia čl. 45, príslušná inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel: a/ táto inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítajú podľa právnych predpisov členských štátov, ktoré sa na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní doby poistenia, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku; b/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov. c/ ak je celková dĺžka doby poistenia, ktorú pracovník dosiahol podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov pred vznikom poistenej udalosti, dlhšia ako maximálna doba, ktorú vyžadujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov na priznanie plnej výšky dávky, ak sa vezmú do úvahy ustanovenia tohto odseku, príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní maximálnu dobu namiesto celkovej dosiahnutej doby; tento spôsob stanovenia nesmie viesť k tomu, že náklady tejto inštitúcie budú väčšie ako plná výška dávky, ktorú stanovujú právne predpisy, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Podľa čl. 47 ods. 1 nariadenia na výpočet teoretickej výšky uvedenej v čl. 46 ods. 2 písm. a/ sa vzťahujú tieto pravidlá: a/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe priemerných zárobkov, priemerného príspevku, priemerného zvýšenia alebo pomeru, ktorý počas dôb poistenia existoval medzi žiadateľovým nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených osôb okrem učňov, takúto priemernú výšku alebo pomer určí príslušná inštitúcia tohto štátu výlučne na základe dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov uvedeného štátu alebo na základe nezdanených zárobkov, ktoré dotknutá osoba poberala len počas týchto dôb; b/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe výšky zárobkov príspevkov alebo zvýšení určí príslušná inštitúcia štátu zárobky, príspevky a zvýšenia, ktoré sa zohľadnia v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iného členského štátu na základe priemerných zárobkov, príspevkov alebo zvýšení zaznamenaných v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; c/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky na základe paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky, príslušná inštitúcia tohto štátu považuje paušálne zárobky alebo pevne určenú čiastku zohľadňovanú v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov za rovné paušálnym zárobkom alebo pevne určenej čiastke alebo, ak je to vhodné, priemeru paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastke zodpovedajúcej dobám poistenia dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; d/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky za niektoré doby na základe výšky zárobkov a za iné doby na základe paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky, v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní zárobky alebo pevne určené čiastky stanovené v súlade s ustanoveniami uvedenými pod písm. b/ alebo c/ alebo, ak je to vhodné, priemer týchto zárobkov alebo pevne určených čiastok; ak sa dávky počítajú na základe paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky za všetky doby dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, príslušná inštitúcia považuje zárobky, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov za rovné fiktívnym zárobkom zodpovedajúcim paušálnym zárobkom alebo pevne určeným čiastkam. V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že navrhovateľ ku dňu rozdelenia ČSFR, t. j. ku dňu 31. decembra 1992 vykonával zamestnanie v Kompresorovej stanici č. 4 Ivanka pri Nitre, teda na území Slovenskej republiky. Na základe žiadosti spísanej dňa 18. 08. 2006 o predčasný starobný dôchodok mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 01. 2008 od 19. 08. 2006 v sume 4.092,- Sk mesačne. Predčasný starobný dôchodok k 19. 08. 2006 mu bol priznaný spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov ČR, 15083 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Od priznania predčasného starobného dôchodku navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek dňa 20. 02. 2011. Z uvedeného dôvodu mu boli doručované rozhodnutia v nasledujúcich kalendárnych rokoch s obsahu ktorých vyplynulo, že sa mu zvyšoval už starobný dôchodok. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 06. 2012. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 22. 08. 2013 Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Minister práce a sociálnych vecí ČR uzatvorili Dohodu o aplikácii čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992. Účelom dohody bolo vyriešiť nevyjasnenú situáciu pri určovaní sídla zamestnávateľa, ktoré je rozhodujúce pri rozhodovaní o nároku na dôchodok za doby zamestnania pred dňom rozdelenia ČSFR, t. j. k 31. 12. 1992. Z bodu 1 tejto dohody vyplynulo, že na účely aplikácie čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992 obe strany po vzájomnej dohode považujú za miesto sídla zamestnávateľa Českú republiku u zamestnancov Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre. Právny zástupca navrhovateľa v podanom odvolaní a v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti preskúmavaným rozhodnutiam namietal nezákonnosť prijatia uvedenej dohody. Z vykonaného dokazovania v predmete konania vyplynulo, že navrhovateľ z vykonaného dokazovania bol zamestnaný od 01. 09. 1978 do 31. 12. 2004 v plynárenskom priemysle. Za existencie ČSFR tak bol zamestnaný u zamestnávateľa Český plynárenský podnik š.p. Tranzitný plynovod, odštepný závod Praha, miesto výkonu práce Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre. Od 01. 01. 1992 bol jeho zamestnávateľom zamestnávateľ so sídlom v SR a to Slovenský plynárenský priemysel Bratislava. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. V období od 01. 01. 2005 do 01. 09. 2005 bol nezamestnaný evidovaný, od 02. 09. 2005 do 15. 12. 2005 pracoval v Humanag spol. s r.o. Bratislava a od 16. 12. 2005 v Met Šaľa spol. s r.o. Šaľa. Ku dňu 19. 08. 2006 tak splnil podmienku potrebnej doby poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok len s prihliadnutím na doby poistenia získané u českého zamestnávateľa. Zo súdnej praxe vyplýva, že od roku cca 2005 bol právny problém pri posudzovaní obdobia poistenia potrebného na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok u poistencov zamestnaných do 31. 12. 1992 u Tranzitného plynovodu, odštepného závodu Praha s miestnom výkonu práce Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre. Až na základe rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sa obdobie poistenia u zamestnancov Kompresorovej stanice č. 4 Ivanka pri Nitre získané u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike považovalo za obdobie dôchodkového poistenia a to z dôvodu, že niektorí zamestnanci tejto Kompresorovej stanice č. 4 Ivanka pri Nitre po rozdelení ČSFR na dve samostatné republiky, nezískali u zamestnávateľa so sídlom v SR potrebnú dobu poistenia 15 rokov. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že nie je možné ich poistnú dobu získanú u tohto zamestnávateľa nepovažovať za obdobie poistenia získané v SR. Odporkyňa preto vo svojich jednotlivých rozhodnutiach na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorým bola vo svojich rozhodnutiach viazaná, rozhodovala len o dočasných nárokoch jednotlivých týchto zamestnancov na jednak predčasný starobný dôchodok ako aj na starobný dôchodok. S cieľom doriešenia uvedeného právneho problému, t. j. posudzovania určovania sídla zamestnávateľa, ktoré je rozhodujúce pri rozhodovaní o nároku na dôchodok za doby poistenia pred dňom rozdelenia ČSFR, t. j. k 31. 12. 1992, uzatvorili ministri práce sociálnych vecí a rodiny SR a ČR dňa 22. 08. 2013 Dohodu o aplikácii čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992. Touto dohodou bola odporkyňa v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti viazaná. Práve na základe uvedenej dohody odporkyňa pristúpila k vydaniu rozhodnutia dňa 02. 10. 2013, ktorým znížila navrhovateľovi od najbližšieho výplatného termínu už starobného dôchodku, t. j. od 20. 10. 2013 dôchodok na sumu 202,50 eur mesačne. Po preskúmaní tohto odvolaním napadnutého rozhodnutia súd konštatoval, že námietka odvolateľa týkajúca sa procesných nedostatkov, resp. vád rozhodnutia nie je opodstatnená. V kontexte z predchádzajúcimi rozhodnutiami vo veci právneho nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok neskôr starobný dôchodok odporkyňa podrobne zdôvodnila s poukazom na jednotlivé citované zákonné ustanovenia, ako vypočítala teoretickú sumu predčasného starobného dôchodku v sume 3.862,- Sk mesačne, keď vychádzala z úhrnnej doby poistenia navrhovateľa získaného aj podľa právnych predpisov ČR 41,323 rokov úhrnom a z doby poistenia navrhovateľa získaného v SR 12,9699 rokov dôchodkového poistenia a podrobne zdôvodnila, na základe ktorých jednotlivých právnych predpisov rozhodla o zvýšení tejto sumy predčasného starobného dôchodku za jednotlivé kalendárne roky a neskôr aj starobného dôchodku, na ktorý vznikol navrhovateľovi právny nárok dňom dovŕšenia dôchodkového veku. V uvedenej súvislosti súd poznamenáva, že nepovažoval za opodstatnené ani hmotnoprávne námietky navrhovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu a to napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa nepovažoval dohodu uzatvorenú dňa 22. 08. 2012 ani za zákonnú ani za ústavnú. V predmetnej právnej veci je nevyhnutné zdôrazniť, že právny nárok navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok bol priznaný rozhodnutím odporkyne len dočasne, do vyriešenia otázky určenia sídla jeho zamestnávateľa k 31. 12. 1992. V uvedenej súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 08. 11. 2006 odporkyňa pôvodne zamietla jeho žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zsp k 19. 08. 2006 z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku nebola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima a jednak z dôvodu použitia čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 14X8/71. Až s odstupom dvoch rokov, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 01. 2008, bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok spätne od 19. 08. 2006 podľa § 67 ods. 1 a § 82 ods. 2 zsp a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. Z vyššie uvedeného dôvodu napriek námietkam navrhovateľa súd považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 10. 2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. 03. 2014 podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s týmto konaním súdu jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný a čoho sa odvolateľ domáha.