Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/265/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201224 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4013201224.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: D. C., bytom T., H. 2, zastúpený JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 62, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 10. 2013, 03. 02. 2014 a 10. 03. 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a vec vracia odporkyni na nové konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 995,28 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Romana Juríka, vedeného vo VÚB IBAN G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 10. 2013, bol navrhovateľovi znížený starobný dôchodok od 20. 10. 2013 na sumu 202,50 eur mesačne, podľa § 65 v spojení s § 112 ods. 3 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1, písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009. Navrhovateľovi predčasný starobný dôchodok odporkyňa zvýšila podľa čl. 114 nariadenia EHS č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, SZČO a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení nariadenia EHS č. 574/1972, aj s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR pred 01. 01. 1993. V súlade so záverom dohody ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v ČR, podľa ktorej je splatnosťou od 22. 08. 2013 na účely aplikácie čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzu SR a ČR o sociálnom zabezpečení na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných z dôvodu zamestnania u zamestnávateľa Tranzitný plynovod príslušná Česká republika. V súlade so záverom vyplývajúcim z dohody je príslušnou inštitúciou na priznanie dôchodku za doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal počas existencie ČSFR upravuje čl. 20 Zmluvy a príslušnou inštitúciou je česká správa sociálneho zabezpečenia. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok navrhovateľ k 16. 08. 2006 získal, spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov ČR 15083 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo pre účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 41,3233 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 19. 08. 2006 je 214,68 Sk. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 dosiahne dovŕšením 62 rokov veku 20. 02. 2011. Od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku od 19. 08. 2006 do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. do 20. 02. 2011 chýba 1646 dní. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku je 12.303,165 Sk mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s dobou poistenia získaného aj podľa právnych predpisov ČR a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa znižuje. Za 1646 dní sa znižuje o 27,50 %, to znamená o 4.666,71 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 1,9129 x 41,3233 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 214,67 eur - 4666,717881 = 12.303,16514 Sk mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu k 19. 08. 2006 je 4.980,-Sk mesačne. 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 5.976,-Sk. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľa je 12.303,-Sk mesačne, na ktorú by mu vznikol nárok ak by sa mu aj do doby poistenia získaného podľa právnych predpisov ČR považovali aj doby dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Tým splnil podmienky pre predčasný starobný dôchodok. Súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku je 4,5055. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. 01. 2012 je 9,8182 eur. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je 22,20 eur mesačne a je určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 2,2527 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,8182 eur. K 31. 12. 2011 sa starobný dôchodok vyplácal v sume 170,30 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 192,50 eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 170,30 eur a 22,20 eur. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z. sa starobný dôchodok zvyšuje o 3,3%, čo je o 6,40 eur mesačne, na 198,90 eur mesačne. Pretože suma dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov ČR, zvýši sa suma dôchodku v roku 2013 podľa § 82 ods. 13 zákona č. 252/2012 Z. z. o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov SR. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bola ustanovená v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v r. 2013, a je 11,20 eur mesačne. Suma zvýšenia 3,60 eur mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 11,20 eur mesačne a koeficientu 0,31386409, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. Suma starobného dôchodku, spolu so sumou zvýšenia je 202,50 eur mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10. 03. 2014 odporkyňa navrhovateľovi určila sumu starobného dôchodku v sume 205,30 eur mesačne, z dôvodu, že na základe správneho zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov ČR, ktoré bolo zaslané českou správou sociálneho zabezpečenia na zmenovom formulári E 205 CZ zo dňa 31. 01. 2014 sa suma starobného dôchodku nezmenila. Krajský súd v Nitre rozsudkom 19Sd/265/2013-47 zo dňa 17. 06. 2014 potvrdil predmetné rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu, podal voči rozsudku odvolanie a žiadal ho zrušiť a vrátiť odporkyni na nové rozhodnutie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/203/2011 zo dňa 30. 01. 2013, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sd/137/2013-53 zo dňa 22. 07. 2013 zmenený tak, že rozhodnutie odporkyne bolo zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podľa ktorého okolnosť, že dňom 01. 01. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR nemôže byť občanovi ČSFR, teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je právny nástupcom ČSFR. S občanmi, ktorí získali poistenie do 31. 12. 1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území SR. Takýto postup by bol v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Najvyšší súd SR uznesením č. 9So/183/2014-75 zo dňa 30. 03. 2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre 19Sd/265/2013-47 zo dňa 17. 06. 2014 a vec vrátil súdu na nové konanie. Poukázal na tú skutočnosť, že krajský súd na pojednávaní dňa 29. 04. 2014 oboznámil ako predmet konania aj rozhodnutie odporkyne zo dňa 03. 02. 2014, č. 490 220 3180 0, ktorým odporkyňa zmenila svoje rozhodnutie z 02. 10. 2013, č. XXX XXX XXXX X, v časti výroku aj odôvodnenia, avšak bez zmeny výšky starobného dôchodku 202,50 eur od 20. 10. 2013. Oboznámil aj rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. 03. 2014, č. XXX XXX XXXX 0, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí nezmenená suma starobného dôchodku 205,30 eur mesačne, aj po zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov ČR na základe oznámenia Českej správny sociálneho zabezpečenia. Po prejednaní veci dňa 17. 06. 2014 však krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozhodnutie z 02. 10. 2013, č. XXX XXX XXXX 0, v spojení s rozhodnutím z 10. 03. 2014, č. XXX XXX XXXX 0. V odôvodnení rozsudku sa zaoberal len rozhodnutím odporkyne z 02. 10. 2013, č. XXX XXX XXXX X. O zmenovom rozhodnutí z 03. 02. 2014, č. XXX XXX XXXX X, s ktorým oboznámil účastníkov konania na pojednávaní dňa 29. 04. 2014, krajský súd nerozhodol. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia na pojednávaní dňa 20. 02. 2017. Prítomný navrhovateľ trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Nesúhlasil s výpočtom starobného dôchodku a žiadal všetky tri napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť späť odporkyni a v prípade úspechu si žiadal náhradu trov konania. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 18. 02. 2014. Ku dňu rozdelenia ČSFR bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa Český plynárenský podnik š.p., tranzitný plynovod OZ Praha, ktorý mal sídlo na území Českej republiky, i keď miesto výkonu práce navrhovateľa bola Kompresorová stanica č. 4, Nitra Ivanka. Keďže vznikol rozpor v otázke príslušnosti k dobám pred 01. 01. 1993 sociálna poisťovňa pre nárok na vznik starobného dôchodku a určenie jeho sumy zhodnotila doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR od 01. 07. 1967 do 31. 12. 1992 dočasne tak, ako by išlo o obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. Zo všetkých dostupných dôkazov má odporkyňa jednoznačne za preukázané, že pracovný vzťah navrhovateľa, ktorý pracoval na pracovisku Kompresorová stanica č. 4 Nitra - Ivanka vykonával Tranzitný plynovod so sídlom v Prahe. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Pri vstupe SR a ČR do Európskej únie sa na úpravu vzťahov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia použijú koordinačné nariadenia EÚ. Podľa čl. 2 Nariadenia EP a Rady č. 888/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa toto nariadenie vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov ako aj na ich rodinných príslušníkov. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia po vstupe SR a ČR do Európskej únie sa naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Po niekoľkých rokovaniach bolo výmenou listov ministra práce, sociálnych vecí ČR zo dňa 07. 08. 2013 a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 22. 08. 2013 potvrdené, že na účely aplikácie čl. 20 ods. 1 Zmluvy za miesto sídla zamestnávateľa Tranzitný plynovod považujú Českú republiku. Výmenou listov ministrov bolo dohodnuté tak, že ak sociálna poisťovňa dočasne zvýšila dôchodok bývalému zamestnancovi Tranzitného plynovodu podľa čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady aj za doby zabezpečenia získané pred 01. 01. 1993 bolo potrebné v súlade s touto dohodou ministrov znížiť sumu starobného dôchodku. V súlade s uvedeným odporkyňa podľa § 112 ods. 3 znížila dôchodok navrhovateľovi od 20. 10. 2013, pretože bolo zistené, že sa mu priznal dôchodok vo vyššej sume ako patril, pričom k zníženiu došlo odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už dávka vyplatila. Podľa § 65 ods. 1, nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol podľa § 65 ods. 2 dovŕšením 62 rokov veku, t. j. dňa 20. 02. 2011. Od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku od 19. 08. 2016 do dovŕšenia dôchodkového veku do 20. 02. 2011 chýba navrhovateľovi1646 dní. Teoretická suma starobného dôchodku je 12.252,61074 Sk mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s dobou poistenia získaného aj podľa právnych predpisov ČR a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa znižuje. Za 1646 dní sa znižuje o 27,50 %, to znamená o 4.647,54200 Sk mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 1,9129 x 41,1535 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 214,67 - 4647,54200 = 12 252, 61074 Sk mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 19. 08. 2006 je 4.980,-Sk mesačne. 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 5.976,-Sk. Teoretická suma navrhovateľovho predčasného starobného dôchodku 12.252,61074 Sk mesačne, na ktorú by mu vznikol nárok, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím splnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR je možné priznať podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady č. 1408/1971 len v sume zodpovedajúcej obdobu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR. Suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia a obdobie získané podľa právnych predpisov ČR sa zvýši v r. 2013 o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov SR. Pevná suma zvýšenia v r. 2013 je 1,20 eur mesačne. Suma zvýšenia 3,60 eur mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 11,20 eur mesačne a koeficientu 0,31515909, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. Suma starobného dôchodku, spolu so zvýšením je 202,50 eur. Pevná suma zvýšenia dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v r. 2014 je 8,80 eur mesačne a suma zvýšenia 2,80 eur mesačne je určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 8,80 eur mesačne a koeficientu 0,315909, takže suma starobného dôchodku, spolu so zvýšením je 205,30 eur mesačne. Krajský sú preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l ods.1 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Predmetom preskúmavania je rozhodnutie odporkyne o zníženie výšky starobného dôchodku od 20. 10. 2013 na sumu 202,50 eur mesačne vypočítaného podľa § 66 ods. 3, § 67, § 112 ods. 3 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 1408/1971 o uplatnení systémov sociálneho zabezpečenia za zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúci sa v rámci spoločenstva. Ku dňu rozdelenia ČSFR navrhovateľ bol zamestnaný v Tranzitnom plynovode OZ Praha, kompresorovej stanice č. 4, Nitra - Ivanka, a preto sa tieto doby považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok je povinná za ne poskytnúť príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia. Spornou medzi účastníkmi konania je otázka nároku navrhovateľa na vyrovnanie rozdielu medzi takto vypočítaným starobným dôchodkom v súčte so starobným dôchodkom z ČR a výškou dôchodku, ktorý bol vypočítaný len podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak by všetky doby poistenia boli hodnotené ako doby získané u zamestnávateľa so sídlom na území SR. Vo veci nie je sporné, že všetky doby zamestnania navrhovateľ získal v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území SR a nie je sporné ani to, že zamestnávateľ navrhovateľa k 31. 12. 1992 mal sídlo na území ČR. Do rozdelenia ČSFR, t. j. k 01. 01. 1993 bol jednotný systém dôchodkového zabezpečenia. Z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti Československého štátu je občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť dňom 01. 01. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR, teraz občanovi SR na ujmu. Túto požiadavku navrhovateľa odporkyňa nezohľadnila a v odôvodnení preskúmavania rozhodnutia iba skonštatovala, že suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR, podľa ktorých je povinná postupovať, pri v pôsobnosti SP nie je stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia podľa čl. 39 Ústavy SR. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania ani to, že všetky doby poistenia navrhovateľ získal v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území SR. Nie je sporné vzhľadom na dĺžku konania tejto veci a ani tá skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľa k 31. 12. 1992 mal sídlo na území ČR. V rozsudku 9So/200/2011, 9So/124/2013 NSSR uviedol: „Česká republika a Slovenská republika vznikli rozdelením spoločného štátu ČSFR k 01. 01. 1993, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového zabezpečenia z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, ktorej časti Československého štátu je občan zamestnaný, resp. kde má sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť, že dňom 01. 01. 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi SR na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. Poistenie získané do 31. 12. 1992 za existencie spoločného štátu na území ČR preto nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia a z toho dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31. 12. 1992 sídlo na území SR. Takýto postup by podľa názoru odvolacieho súdu bol v rozpore s čl. 12 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v SR ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v ČR“. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu ako aj pri strate živiteľa. Okolnosť, že spôsob výpočtu teoretickej časti výšky starobného dôchodku v SR je v zmysle čl. 52 ods. 1 písm. a/ nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení odvodený z priemerných príspevkov a dôb hodnotených iba v SR, nie je z pohľadu čl. 39, ods. 1, Ústavy SR podstatná. Z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR vyplýva právo občana na primerané zabezpečenie v starobe. V kontexte s týmto článkom a zákazom diskriminácie uvedeným v čl. 12 Ústavy SR je potrebné si uvedomiť, že SR je jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR nejde o klasické zamestnanie v cudzine (v inom členskom štáte EÚ) do 31. 12. 1992 sa do doby zamestnania na území ČSFR hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte. Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy, zamestnanie v ČR je možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 01. 01. 1992, resp. po 30. 04. 2004 za zamestnanie v inom členskom štáte únie. Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa nariadenia a čl. 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení tak že v intenciách uplatnených ustanovení nariadenia a zmluvy ide iba o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR. V prípade, že takto určená základná výška dôchodkov ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak na území SR ako aj na území ČR ale aj všetky priemerné príspevky od 01. 01. 1984 do 31. 12. 1992 (resp. pri použití § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení aj pred 01. 01. 1984), potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume rovnajúcemu sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorý by navrhovateľovi patrila ak by mu všetky doby poistenia a príspevky hodnotené do 31. 12. 1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov. Okolnosť, že zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis takýto postup doteraz priamo neupravujú je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na výpočet dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, treba vychádzať priamo z čl. 12 a 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR. Dôchodkové poistenie, teda aj starobné poistenie vykonáva sociálna poisťovňa, ktorá je povinná vypočítať starobný dôchodok poistencovi aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne a priznať mu ho v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľom, ktorí mali sídlo na území SR. Takýto postup je v súlade s ústavne konformným výkladom právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie v rámci a v súlade s Ústavou SR. V čase rozdelenia ČSFR a prijatia zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území ČSFR jednotná právna úprava zákon č. 100/1988 Zb., takže v prípade výpočtu dôchodkov v ich súčte z oboch republík sa v prvopočiatkoch nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území SR. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v ČR a sociálne poistenie v SR v neskoršom období. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výšku rozhodnúť a priznať mu ho v takej výške aby súčet jeho starobných dôchodkov z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktoré mali sídlo na území SR. Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu podľa § 250r O. s. p. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne, správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto súd rozhodnutia zo dňa 02. 10. 2013, 03. 02. 2014 a 10. 03. 2014 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, z dvoch právnych úkonov (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba) 130,16 x 2 + 2x režijný paušál po 7,81 euro, účasť na pojednávaní dňa 29. 04. 2014, 17. 04. 2017, odvolanie dňa 16. 10. 2014, 3 úkony po 134,- eura, + 3x režijný paušál po 8,04 eura, náhrada za stratu času 2x 40,20 eura, cestovné 6,28 + 6,37 eura, účasť na pojednávaní dňa 05. 09. 2016 - 143,- eura + režijný paušál 8,58 eur, cestovné 5,69 eura, strata času 42,90 eura, trovy právneho zastúpenia spolu 995,28 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť na účet JUDr. Romana Juríka vedeného VÚB IBAN SK39 0200 0000 0016 8755 6551, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.