Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/61/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200216 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200216.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: C.. I. P., bytom X., U. XX, zastúpený advokátom Mgr. Jánom Polákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Miletičova 64, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2013. Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2013, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.
Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ si požiadal žiadosťou zo dňa 02. 12. 2013 o priznanie starobného dôchodku od 02. 12. 2010.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č .721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov , ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bo zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.
Vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku 7So/138/2011 z 15. 08. 2012 pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzal z ustanovení § 21, § 14 ods. 4 a § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku , t.j. dňa 17. 03. 1996.
Z obsahu spisového materiálu, najmä z oznámenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave zo dňa 18. 11. 2013 č. SPOU-OSZ-32.806-18/2013-VZ vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. 05. 1999 priznaný starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov.
Podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z. z., starobné dôchodku z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona považujú sa za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona. Poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Keďže nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, odporkyňa jeho žiadosť zamietla.
Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie nie je správne, priznanie uplatneného práva nie je relevantné a žiadal ho zrušiť.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 02. 2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že ak navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku dňa 17. 03. 1996.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 18. 11. 2013 bol navrhovateľovi od 01. 05. 1999 priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaný vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.
Potvrdením Ministerstva vnútra SR bolo preukázané, že na nárok na starobný dôchodok mu bola zhodnotená doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Spojený veľkoobchod Chynorany od 17. 03. 1959 do 31. 12. 1959 v III. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Drogérie Nové Zámky od 01. 01. 1960 do 31. 08. 1960 v III. kategórií, doba základnej vojenskej služby od 01. 09. 1960 do 29. 09. 1962 v II. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Drogérie Nové Zámky od 30. 09. 1962 do 02. 07. 1963 v III. kategórii, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa STS Nové Zámky od 03. 07. 1963 do 30. 06. 1964 v III. kategórií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Ústredný podnik poľnohospodárskej techniky Bratislava od 01. 07. 1964 do 15. 10. 1967 v III. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Československá automobilová doprava Nové Zámky od 16. 10. 1967 do 28. 02. 1977 v III. kategórií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa ELITEX Nitra od 01. 03. 1977 do 30. 06. 1977 v III. kategórii, dobu služobného pomeru v policajnom zbore od 01. 07. 1977 do 31. 01. 1978 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01. 02. 1978 do 25. 01. 1998 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru po veku v PZ od 26. 01. 1998 do 30. 06. 1998.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával za jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 27. 02. 2014.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 721/2004 Z. z., v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01. 01. 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.
Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia vzniká dňom splnenia podmienok stanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.
Podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú pokiaľ ide o príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra orgán príslušného ministerstva.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR bolo preukázané, že mu bol priznaný starobný dôchodok od 01. 05. 1999, kde mu bola zhodnotená všetka doba aj civilného zamestnania.
Z pripojeného spisu Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil žiadosťou dňa 01. 05. 1999 o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01. 05. 1999 starobný dôchodok. Súd preto vychádza z predložených listinných dôkazov, preto konštatoval, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Je nesporné, že navrhovateľovi ako príslušníkovi policajného zboru bol priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. a rozhodol o ňom príslušný orgán dôchodkového zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinný pred 01. 01. 2004, bol všeobecným predpisom sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahoval aj na policajtov. Až od 01. 07. 2002 došlo k čiastočnému vylúčeniu policajtov zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, a to na účely výsluhového zabezpečenia, ale iba za dobu ich služby v policajnom zbore.
Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že starobný dôchodok navrhovateľa priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. (01. 01. 2002), vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, je naďalej starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov.
Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, už raz priznaný od 01. 05. 1999, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa zákona o sociálnom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nie je možné priznať ďalší starobný dôchodok, z toho dôvodu je jeho žiadosť nedôvodná, aby mu pre nový nárok na starobný dôchodok boli započítané doby zamestnania a ďalšie doby zamestnania, ktoré mu už boli zhodnotené pri starobnom dôchodku.
V súlade s ustanovením § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v konaniach o zmene sumy dávky za obdobie pred 01. 01. 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.
Keďže starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR a odporkyňa nikdy nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná právomoc rozhodnúť ani za ďalšie doby zamestnania. Rozhodnúť o nároku na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania pred vznikom nároku na starobný dôchodok a za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je v prípadoch uvedených v § 143d zákona 328/2002 Z. z. daná právomoc útvarom Ministerstva vnútra SR.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd sa stotožnil so závermi správneho orgánu, a preto rozhodnutie zo dňa 30.12.2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.
Navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.