Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/418/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110202139 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4110202139.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. P. XX, zastúpená O. K., bytom A. P. XX, proti odporcovi: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. nad K., Z. G. XXX/XX, toho času Cyprus, W. T. I. C, L. XXX, W. S. XX, XXXX P., Z. N., zast. JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o. so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu odporcu na zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. júna 2013 č. k. 15C/26/2010-371, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto: Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku Y. K., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 4.500 Sk na sumu 300 eur mesačne od 29. 01. 2010 do 31. 12. 2012, z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 300 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013 a z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 120 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne od 01. 07. 2013 s tým, že výživné je odporca povinný platiť do rúk navrhovateľky do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 14C/95/2004-25 zo dňa 12. mája 2004 v časti o výživnom. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného a vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného z a m i e t a . Zaostalé výživné za čas od 29. 01. 2010 do 31. 05. 2014 v sume 5.504,52 eura je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Trovy tlmočného znáša štát. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť platiť výživné na plnoleté dieťa: Y. K., nar. XX. XX. XXXX vo výške 300 eur mesačne a to, počnúc dňom 29. 01. 2010 až naďalej, ktoré výživné je povinný platiť odporca do rúk navrhovateľky vždy do 28. dňa každého mesiaca. Súd návrh vo zvyšku zamietol a zamietol aj vzájomný návrh odporcu. Titulom zaostalého výživného za čas od 29. 01. 2010 do 31. 05. 2013 vo výške 6.314,52 eura uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zaostalé výživné navrhovateľke do 365 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania a rozhodol, že trovy tlmočného znáša štát. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 132, § 160 ods. 1 a § 142 ods. 3 OSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka, ktorá je plnoletá, podala návrh na začatie konania na Okresnom súde Nitra 29. 01. 2010. Posledné výživné na ňu bolo určené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/7/2007-87 zo dňa 26. 06. 2007 vo výške 4.500 Sk mesačne, t. j. 150 eur mesačne, rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 06. 2005 č. k. 13P/381/2004-45 súd zaviazal odporcu, aby platil na výživu vtedy ešte mal. Y. K., nar. XX. XX. XXXX mesačne 4.500 Sk od 01. 08. 2003 do 31. 05. 2004. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 07. 2005. Rodičia navrhovateľky boli manželmi do 05. 08. 2004, kedy ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 05. 2004 sp. zn. 14C/95/04. Vyživovacia povinnosť alebo plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť. Navrhovateľka je v akademickom roku 2011/2012 zapísaná na denné štúdium, do prvého ročníka Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Navrhovateľka ako dieťa odporcu nie je schopná sama sa živiť, preto odporca má povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť ako rodič voči navrhovateľke ako k dieťaťu. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľka ako dieťa odporcu má právo podieľať sa na životnej úrovni odporcu. Navrhovateľka tvrdila, že má mesačné výdavky 1.000 eur, odporca ako jej rodič jej posielal výživné po 150 eur mesačne, matka jej dáva 100 eur mesačne, žije spolu s matkou v rodinnom dome, obec A. P.. Navrhovateľka nikde nepracuje a nemá žiadny príjem. Zástupca odporcu tvrdil, že odporca má čistý mesačný príjem 1.360 eur, jeho mesačné výdavky sú 947,05 eura, z toho prenájom bytu 650 eur, životná poistka 147,05 eura a výživné 150 eur. Jeho čistý mesačný príjem, berúc do úvahy horeuvedené výdavky, je 450 eur. Súd uviedol, že k tejto sume 450 eur treba prirátať výživné 150 eur, teda podľa názoru súdu, keď neberieme do úvahy výživné, odporca má čistý mesačný príjem 650 eur. Je slobodný, žije s družkou, nemá iné vyživovacie povinnosti. Matka navrhovateľky pracuje, v čase od januára 2010 do novembra 2011 mala čistý mesačný príjem 139,15 eura. Za čas od 01. 06. 2012 do 31. 05. 2012 matka navrhovateľky mala čistý mesačný príjem 450,37 eura. Pracuje na dobu neurčitú v Slovenskej poľnohospodárskej univerzite od 01. 03. 2012. V januári a februári 2012 mala čistý mesačný príjem 257,30 eura. Odporca pracuje v štáte Cyprus. Podľa svedka Z. D. bol odporca zamestnaný v spoločnosti Sunway Space Ergonomics LTD a až do júla 2010 mal mzda vo výške 850 eur mesačne a od augusta 2010 je jeho mzda 1.378 eur, niekedy 1.480 eur brutto. Odporca uviedol, že nie je ochotný platiť súdu 400 eur mesačne od 01. 01. 2010. Žije z platu a nemá iné príjmy ako jeho plat 1.450 eur. Býva so svojou partnerkou. Má prenajatý byt, za prenájom platí 450 eur mesačne. Okrem toho pre osobný život na Cypre potrebuje 150 eur životné poistenie, je fajčiar, 550 eur nájom bytu, 150 eur posiela navrhovateľke, 140-150 eur životné poistenie, náklady na benzín 250 eur. Súd mal za preukázané, že odporca má životné náklady 850 eur, je registrovaný v Sociálnej poisťovni a odvody platí zamestnávateľ. Má zmluvu o nájme bytu, v byte býva s družkou a za spoločné sumy platia 550 eur vrátane vody, elektriny, býva v byte družky, dovolenku čerpá v lete. V čase posledného rozhodovania súdu mala dcéra 13 rokov a teraz má 21 rokov. Dňa 23. 04. 2013 odporca podal vzájomný návrh a žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 150 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne, počnúc dňom 24. 04. 2013 a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 05. 2004 č. k. 14C/95/04-25 v časti určenia výživného. V tomto vzájomnom návrhu tvrdil, že dňa 28. 12. 2012 došlo k podstatnej zmene pomerov, keď stratil zamestnanie v dôsledku výpovede zamestnávateľa. Odporca sa musí od 06. 12. 2012 pravidelne hlásiť ako uchádzač o zamestnanie a dostáva podporu 186 eur týždenne, t. j. 744 eur mesačne. Nie je schopný platiť ani doteraz určené výživné, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 05. 2004 č. k. 14C/95/04-25. Keďže odporca nepreukázal zmenu pomerov na jeho strane, súd jeho vzájomný návrh zamietol. Navrhovateľka potvrdila, že výživné za mesiace: január, február a marec 2013, za každý mesiac vo výške 150 eur, odporca navrhovateľke zaplatil. Za takto zisteného skutkového stavu súd dospel k tomu záveru, že od posledného rozhodnutia v roku 2004 došlo ku zmene pomerov na strane navrhovateľky. Navrhovateľka má výdavky do 1.000 eur, na tieto výdavky jej prispieva jej matka sumou 100 eur mesačne. Navrhovateľka je plnoletá, nie je schopná sama sa živiť. Nemá žiadny príjem, preto súd dospel k záveru, že podanému návrhu navrhovateľky treba vyhovieť, počnúc dňom 29. 10. 2010, kedy podala osobne návrh na začatie konania. Súd teda zmenil pôvodné rozhodnutie o výživnom, lebo došlo ku zmene pomerov na návrh navrhovateľky a to dňom 29. 01. 2010. Výživné určil vo výške 300 eur mesačne, keď podľa názoru súdu je odporca schopný takúto výšku výživného navrhovateľke platiť. Priemerný mesačný zárobok odporcu je v rozpätí od 850 eur do 1.480 eur. Náklady odporcu sú v sume 850 eur. Súd preto návrhu v časti vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľka žiadala určiť výživné od 01. 01. 2010. Súd určil výživné od 29. 01. 2010, teda od toho dňa, kedy bol podaný návrh na začatie konania na súde a súčasne vyčíslil zaostalé výživné za čas od 29. 01. 2010 až do 31. 05. 2013 sumou 6.314,52 eura. Keďže nemal za preukázané, že sú splnené podmienky na to, aby došlo ku zníženiu výživného, súd vzájomný návrh odporcu zamietol. Podľa zákonného ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd určil, že odporca môže toto peňažné plnenie vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil. Bral do úvahy sociálny stav odporcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, a keďže navrhovateľka ako účastníčka mala vo veci len čiastočný úspech, súd jej mohol priznať plnú náhradu trov konania, lebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľka však náhradu trov nežiadala, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku súdu 1. stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie v rozsahu výroku I., III. až IV., odôvodniac ho neúplne zisteným skutkovým stavom veci a nesprávnym právnym posúdením veci a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na nové konanie. Z dôvodu, že navrhovateľka je už plnoletá, žiadal priznať prvostupňové trovy vo výške 845,93 eura a odvolacie trovy v sume 147,46 eura. Súd prvého stupňa v rozsudku nezohľadnil elektronicky predložené dôkazy podpísané zaručeným elektronickým podpisom, potvrdzujúce, že je bez práce od 28. 12. 2012 a je evidovaný na vecne a miestne príslušnom cyperskom úrade práce a jeho mesačný príjem pozostáva z dávok v nezamestnanosti vo výške 744 eura a tým aj nesprávne zdôvodnil, že ako odporca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal zmenu pomerov na jeho strane. Na druhej strane súd nezohľadnil, že navrhovateľka popri štúdiu si privyrába v zahraničí, má priateľa, ktorý jej zapožičal osobné motorové vozidlo a uviedla, že jej mesačné výdavky sú vo výške 1.000 eur, pričom matka jej dáva mesačne 100 eur. Má za to, že navrhovateľka je schopná sa sama živiť a v súčasnosti žije nad pomery svojich oboch biologických rodičov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a žiadal priznať prvostupňové trovy a trovy odvolacieho konania. Navrhovateľka k odvolaniu odporcu uviedla, že namieta nepodložené tvrdenia odporcu, ktorý dlhodobo žije v zahraničí, s ňou vôbec nekomunikuje a dlhé roky o ňu nejaví žiadny záujem a svoju vyživovaciu povinnosť si už niekoľko mesiacov riadne neplní. Ako to bolo preukázané v prvostupňovom konaní, je študentkou vysokej školy s denným vyučovaním a samozrejme, že ako dvadsaťdvaročná má aj vyššie výdavky a výživné určené rozvodovým rozsudkom jej rodičov nepostačuje ani minimálne na pokrytie jej výdavkov. Podľa jej názoru na výchove dieťaťa by sa mali rodičia podieľať rovnakým spôsobom a ak to nejde, tak aspoň primerane finančne. Keďže v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, tak tá sa podľa jej názoru oveľa vyššou mierou podieľa na jej výchove finančne, ako jej otec. Odporca tvrdí, že si privyrába v zahraničí. Toto popiera, toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. V zahraničí nikdy nepracovala. To, že jej priateľ občas požičia svoje motorové vozidlo, aby si uľahčila cestovanie z dediny do mesta, alebo aby odviezla svoju matku do alebo zo zamestnania, pretože pracuje na nočné zmeny, nezbavuje odporcu povinnosti platiť výživné a podľa jej názoru ani neodôvodňuje to, aby bol rozsudok súdu 1. stupňa akýmkoľvek spôsobom zmenený. Z uvedených dôvodov navrhla odvolanie odporcu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil. Predmetom konania bolo zvýšenie výživného od odporcu na navrhovateľku od 01. 01. 2010 na sumu 400 eur mesačne, pričom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel čiastočne, po sumu 300 eur mesačne od 29. 01. 2010 a vo zvyšku bol návrh navrhovateľky zamietnutý. Protinávrh odporcu na zníženie výživného na sumu 30 eur od 24. 04. 2013 bol zamietnutý. V dôsledku odvolania odporcu je predmetom odvolacieho konania vyhovujúca časť návrhu navrhovateľky (zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne od 29. 01. 2010) a zamietnutie návrhu odporcu na zníženie výživného. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú alebo vysokú školu, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. O výživnom na navrhovateľku bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 12. 05. 2004 č. k. 14C 95/2004-25, ktorým bola vyživovacia povinnosť na navrhovateľku určená v sume 4.500 (149,37 eura) mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. augusta 2004. Navrhovateľka v tom čase navštevovala 7. ročník základnej školy. Odporca podľa jeho vyjadrenia dosahoval príjem z podnikania 30.000 Sk (995,82 eura) brutto mesačne, aj keď podľa potvrdenia daňového úradu bol jeho príjem 5.077 Sk mesačne. Matka navrhovateľky poberala opatrovateľský príspevok v sume 6.000 Sk (199,16 eura) mesačne. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce zistiť, či od ostatného rozhodnutia o výživnom na navrhovateľku došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala. Odvolací súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ktoré doplnil na odvolacom pojednávaní a zistil, že matka navrhovateľky mala v roku 2010 mesačný príjem 134,66 eura, v roku 2011 mala mesačný príjem 143,88 eura, od 01. 03. 2012 pracuje na SPU, kde mala v roku 2012 priemerný mesačný čistý príjem v sume 450,37 eura a teraz je jej príjem podľa jej vyjadrenia do 500 eur mesačne. Odporca mal v roku 2010 čistý mesačný príjem 1.014,83 eura, v roku 2011 mal čistý mesačný príjem 1.463,50 eura, od januára do mája 2012 mal čistý mesačný príjem 1.418,80 eura, od 03. 01. 2013 do 03. 07. 2013 poberal príspevok v nezamestnanosti v celkovej sume 4.842,49 eura, čo predstavuje sumu 807,08 eura mesačne a od vtedy nemá žiadny pravidelný príjem, pričom brigádami si zarobí 30-40 eur týždenne. Odvolací súd, vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu potom dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu a čiastočne dôvodný bol aj návrh odporcu na zníženie výživného. Dôvodom na zvýšenie výživného na navrhovateľku, počnúc od podania návrhu, teda od 29. 01. 2010 bola jednak skutočnosť, že od ostatného rozhodovania o výživnom na navrhovateľku uplynul dlhý čas (viac ako 9 rokov), pričom už samotná táto skutočnosť je dôvodom na zvýšenie výživného. U navrhovateľky však došlo aj k nárastu jej potrieb, pretože v čase ostatného rozhodovania o výživnom bola navrhovateľka žiačkou 7. ročníka základnej školy a t. č. je študentkou 4. ročníka vysokej školy, čím došlo k nárastu jej potrieb. Navrhovateľka v priebehu konania uvádzala svoje náklady v sume až 1.000 eur mesačne, neskôr v sume 541 eur mesačne. Odvolací súd všetky výdavky navrhovateľky nepovažoval za nevyhnutné, najmä vzhľadom k príjmom rodičov a ich možnostiam a tiež vzhľadom k tomu, že navrhovateľka uvádzala medzi svoje výdavky napr. na telefón v sume 50 eur mesačne, pričom jej matka tieto náklady uvádzala len v sume 10 eur mesačne a náklady na kaderníka v sume 30 eur mesačne a kozmetičku v sume 20 eur uvádzala len navrhovateľka, pričom jej matka takéto náklady neuvádzala, pričom výživné má odzrkadľovať možnosti a schopnosti rodičov. Časť výdavkov navrhovateľky odvolací súd nepovažoval za preukázané, keď navrhovateľka nezdokladovala ani náklady na doučovanie v sume ako uvádzala, najskôr 135 eur mesačne, neskôr 115 eur mesačne a tiež náklady na laserové odstránenie znamienka 50 eur mesačne. Napriek tomu je nesporné, že výdavky navrhovateľky sa zvýšili a návrh navrhovateľky bol podaný čiastočne dôvodne. Vzhľadom k príjmom rodičov však odvolací súd považoval za primerané zvýšenie výživného od podania návrhu, teda od 29. 01. 2010 na sumu 300 eur mesačne, pretože v roku 2010 mala matka navrhovateľky príjem nižší oproti ostatnému rozhodovaniu o výživnom, pričom príjem odporcu sa nepatrne zvýšil, avšak zvýšenie výživného je dôvodné, najmä vzhľadom k uplynutiu dlhšej doby a vzhľadom k nárastu potrieb navrhovateľky ako vysokoškoláčky oproti potrebám žiačky základnej školy. Výživné v takejto sume súd určil na navrhovateľku do 31. 12. 2012, pretože od 31. 12. 2012 je odporca nezamestnaný a od januára do júna 2013 poberal dávky v nezamestnanosti v sume 807,08 eura mesačne. Z tohto dôvodu, vychádzajúc z príjmu rodičov navrhovateľky a jej odôvodnených potrieb, odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť za obdobie od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013 v sume 120 eur mesačne, čím došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti a od 01. 07. 2013, odkedy odporca nemá žiaden pravidelný príjem a zarába si brigádnicky, pričom podľa jeho tvrdenia si tak zarobí 120 eur mesačne, odvolací súd výživné znížil na odporcom navrhovanú sumu 30 eur mesačne, aj keď minimálne výživné za toto obdobie bolo v sume 27,13 eura mesačne (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), čím došlo k ďalšiemu zníženiu výživného na navrhovateľku a vo zvyšku návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného, ako aj vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného zamietol. Pri určení výživného v takýchto sumách súd vychádzal z nákladov navrhovateľky a príjmu a výdavkov jej rodičov, pričom u odporcu došlo k podstatnej zmene pomerov z dôvodu straty zamestnania, keď najskôr poberal podporu v nezamestnanosti a t. č. už nemá žiadny pravidelný príjem, čo sa muselo odzrkadliť vo výške vyživovacej povinnosti a u matky navrhovateľky došlo od júna 2012 k nárastu jej príjmu. Takto určené výživné považoval odvolací súd za primerané možnostiam a schopnostiam rodičov a odôvodneným potrebám navrhovateľky. Keďže odporca platil na navrhovateľku do marca 2013 výživné v sume 150 eur mesačne, za mesiace apríl až december jej zaplatil sumu 270 eur (9 x 30 eur) a za mesiace január až marec 2013 zaplatil na výživné navrhovateľky sumu 90 eur (3 x 30 eur), zročné výživné predstavuje sumu 5.504,52 eura a pozostáva z nedoplatku za mesiac január 2010 (od 29. 01. 2010 do 31. 01. 2010) v sume 14,52 eura (150 : 31 x 3), nedoplatku za mesiace február až december 2010 v sume 1.650 eur (150 x 11), nedoplatku za rok 2011 v sume 1.800 eur (150 x 12), preplatku za mesiace január až marec 2013 v sume 90 eur (3 x 150, čo zaplatil - 3 x 90, čo mal zaplatiť), nedoplatku za mesiace apríl až jún 2013 v sume 270 eur (3 x 120, čo mal zaplatiť - 3 x 90, čo zaplatil) a nedoplatku za mesiace apríl a máj 2014, kedy odporca výživné na navrhovateľku neuhradil. Zaostalé výživné v sume 5.504,52 eura odvolací súd podľa § 160 ods. 1 OSP odporcovi uložil zaplatiť do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, keď zohľadnil výšku zaostalého výživného, majetkové pomery odporcu, ako aj to, že dlh na výživnom narástol na takúto sumu z dôvodu neplnenia si riadne jeho povinností. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 242 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP, a keďže obaja účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, o trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu (tlmočného) odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 6 OSP a trovy štátu, ktoré vznikli prekladom odporcom predložených listín, zaviazal zaplatiť štát. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.