Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200219 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200219.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce, Bernolákova 4, Zlaté Moravce, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. januára 2014 č. S/2013/02011-2.1,O-271/2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou zo dňa 04. 03. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 01. 2014 č. S/2013/02011-2.1,O-271/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 22. 10. 2013 č. 46-I/13/práv., ktorým bola žalobcovi uložená pokutu v sume 5.000,- eur. Jedná sa už o v poradí druhé rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa a ich vydaniu predchádzalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 07. 2013, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. 04. 2013 z dôvodu zistenia viacnásobných pochybení. Správny orgán prvého stupňa po vrátení veci doplnil dokazovanie a k protokolu vypracoval dodatok, ktorý bol prerokovaný so štatutárnym orgánom žalobcu a dňa 22. 10. 2013 vydal nové rozhodnutie. V podanej žalobe žalobca poukázal na ust. § 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na slovenské technické normy, ale neuvádza, či sa tieto vzťahujú aj na dodržiavanie technických predpisov, nedodržanie ktorých je vytýkané v samotnom rozhodnutí. Žalovanému vytkol, že k námietke ohľadom dobrovoľnosti dodržiavania slovenských technických noriem a ich nezáväznosti sa nevyjadril, čím spôsobil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Slovenské technické normy sú verejne nedostupné, čo potvrdzuje i samotné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom je uvedené, že presná citácia ustanovenia slovenskej technickej normy nie je možná, nakoľko neoprávnené rozmnožovanie alebo rozširovanie noriem je v rozpore so zákonom. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 23. 01. 2014 nevysporiadal s absenciou odôvodnenia výšky pokuty, ktorú možno uložiť až do 100.000,- eur, pričom určenie pokuty nie je ponechané na svojvôli správneho orgánu a je nevyhnutné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako dospel k výške pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená a úvahy o výške pokuty a dôvodoch jej uloženia v konkrétnej sume nie sú uvedené ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, v dôsledku čoho potom žalobca nemá vedomosť, akými úvahami správne orgány dospeli k sume, v ktorej bola pokuta uložená a nie je odôvodnené, prečo výška pokuty nemohla byť nižšia. Absencia odôvodnenia výšky pokuty je závažným nedostatkom, ktorý zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jeho základnou náležitosťou, ale i právom žalobcu, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžp/20/2011. Žalovaný sa ani len nezaoberal argumentom žalobcu ohľadne nevyhnutnosti odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a tento nedostatok neodstránil. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že nebolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom by mal možnosť objasniť všetky okolnosti týkajúce sa predmetnej kontroly. V prípade, ak neexistuje osobitný predpis, správny orgán je povinný aplikovať všeobecný predpis, t. j. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 21 ods. 1 ukladá povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak sa tým prispeje k objasneniu veci. Žalobca bol toho názoru, že ústne pojednávanie by jednoznačne k objasneniu veci prispelo a toto právo mu bolo odňaté bez akéhokoľvek odôvodnenia a v rozpore so zákonom. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. 04. 2013 vyslovil záver, že tento správny orgán viacnásobne pochybil, a to nielen hmotnoprávne, ale i procesne a podľa názoru žalobcu sa potom správny orgán nemôže odvolávať na zistenia uvedené vo svojom rozhodnutí zo dňa 26. 04. 2013, pretože tieto nie sú riadne podložené a zdokumentované. Pri predošlých kontrolách vykonaných u žalobcu neboli zo strany inšpektorátu práce zistené žiadne nedostatky, ale počas prvej kontroly bolo zistených množstvo nedostatkov, ktoré neboli dostatočne špecifikované, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Tvrdenia inšpekcie o dlhodobom pretrvávaní nedostatkov sú preto v rozpore s výsledkami predchádzajúcich kontrol, ktoré nie sú súčasťou spisu. V dôsledku toho, že pôvodné konanie, v ktorom boli zistené nedostatky a z neho vyplývajúce rozhodnutie boli zaťažené procesnými vadami, zo získaných dôkazov a kontrolných zistení nie je možné v ďalšom konaní vychádzať. Nové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2013 však tieto nedostatky neodstránilo a tento mal vo svojom rozhodnutí rozhodovať iba na základe zistení, ktoré získal pri druhej kontrole. Podľa názoru žalobcu nie je prípustné vychádzať zo zistení predchádzajúcej kontroly, teda zo zistení, ktoré boli samotným odvolacím orgánom v jeho rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013 označené za dôkazovo nepodložené a teda za nepreukázané. V rozhodnutí žalovaného, ktorým potvrdil uloženie pokuty v sume 5.000,- eur nie sú uvedené časové údaje, kedy malo ku kontrolným zisteniam dôjsť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca taktiež uviedol, že postupom žalovaného boli porušené ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákona o inšpekcii práce. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2014 k podanej žalobe uviedol, že pokuta v sume 5.000,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1, písm. a/, treťom bode zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce v období od 08. 08. 2012 do 21. 08. 2012. Skutkový stav medzi účastníkmi konania nie je sporný, nakoľko žalobca v podanej žalobe nerozporoval správnosť skutkových zistení v prípade žiadneho z postihovaných protiprávnych konaní. K námietke žalobcu ohľadne slovenských technických noriem žalovaný uviedol, že správne orgány sa s namietanou nezáväznosťou týchto noriem vo svojich rozhodnutiach vysporiadali. Normy, ktoré žalobca uvádza (s odvolaním sa na ust. § 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ako nezáväzné, sú technické normy, ktoré sú vhodné na posudzovanie zhody určených výrobkov podľa vyššie citovaného zákona. Technické normy, ktoré sú uvedené v protokole, ako i v rozhodnutiach správnych orgánov, popisujú činnosti a povinnosti prevádzkovateľov technických zariadení, ktorých splnenie znamená splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predmetné normy je možné zakúpiť zákonným spôsobom, resp. v rámci realizácie práva nahliadnuť do spisu sa žalobca s ich znením mohol oboznámiť na inšpektoráte práce. S poukazom na uvedené túto námietku žalobcu považoval žalovaný za nedôvodnú. K námietke o nezdôvodnení uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pokuta bola určená inšpektorátom práce po dôkladnom zvážení relevantných skutočností vyplývajúcich z ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán sa vysporiadal so zákonnými kritériami pre určenie jej výšky tak, ako to požaduje zákonodarca i aplikačná prax súdov. Žalovaný bol toho názoru, že pokuta uložená žalobcovi je primeraná, pričom plní obe funkcie (preventívnu a represívnu) a je dostatočne odôvodnená. Z toho dôvodu sa žalovaný stotožnil so skutkovými zisteniami, ako i s odôvodnením výšky uloženej pokuty, ktorú považoval za adekvátnu zisteným porušeniam povinností. K ďalšej námietke žalobcu o nenariadení ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správne orgány dospeli k tomu názoru, že nedostatky, za ktoré bol žalobca postihnutý, boli zistené dostatočne a správne aj bez ďalšieho dokazovania. V spise sa nachádza dôkaz, a to zápisnica zo dňa 10. 09. 2013, v ktorej zamestnanec žalobcu (elektrikár) jednoznačne uviedol, že na výťahu nebola v čase vykonávanej inšpekcie práce tabuľka „návod na obsluhu“ a že z vykonávanej vizuálnej prehliadky sa nerobil, ani sa doteraz nerobí písomný záznam. Správny orgán prvého stupňa potom už nevidel potrebu nariadiť ústne pojednávanie s cieľom opätovne vypočuť elektrikára, ktorého výpoveď bola získaná už predtým, a to zákonným spôsobom. Povaha veci podľa názoru správnych orgánov nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, nakoľko bola objasnená pri výkone inšpekcie práce. Skutkové zistenia inšpekcie práce žalobca nerozporoval ani v podanom odvolaní. Za účelovú a vykonštruovanú považoval žalovaný námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že správny orgán sa nemôže odvolávať na zistenia uvedené v rozhodnutí zo dňa 26. 04. 2013, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 08. 07. 2013 z dôvodu viacnásobného hmotnoprávneho a procesného pochybenia prvostupňového správneho orgánu. Správny orgán prvého stupňa v rámci nového prejednania veci doplnil dokazovanie a vypracoval dodatok č. 2 k protokolu, ktorým sa i napriek zmene znenia nedostatkov nemenil ich obsah a podstata. Na základe predchádzajúcich a novoobstaraných dôkazov potom správny orgán prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol, pričom sa pridržiaval právneho názoru žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013 vytkol jednak nesprávnosť zaradenia popísaného skutkového stavu veci pod použité zákonné dikcie, nedostatočné vyšpecifikovanie protiprávneho konania ako i nepreukázanosť skutkového stavu veci. Správny orgán prvého stupňa následne zosúladil popis skutkov s dikciami zákona, ktorých porušenie sa žalobcovi kladie za vinu, doplnil do výrokovej časti rozhodnutia podstatné skutočnosti potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a na podporu správnosti svojich skutkových zistení ohľadne chýbajúcej tabuľky na výťahu obstaral ďalší dôkaz, a to výpoveď osoby pracujúcej v pozícii údržbára a elektrikára, ktorá túto skutočnosť doznala. Právne neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa neuvedenia časových údajov, kedy malo dôjsť ku kontrolným zisteniam, pretože táto skutočnosť jasne vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že postihované správne delikty boli zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej u žalobcu v dňoch 08. 08. 2012, 09. 08. 2012, 15. 08. 2012, 16. 08. 2012 a 21. 08. 2012. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom toto porušenie bolo postihnuté v intenciách zákona a suma uloženej pokuty bola primerane a zákonným spôsobom odôvodnená. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Žalobca v podaní zo dňa 19. 08. 2014 uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 04. 2013 bolo zrušené z procesných dôvodov, nakoľko správny orgán nedodržal procesný postup pri zaobstaraní dôkazov a táto skutočnosť spôsobila nezákonnosť jeho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom nemožno vychádzať z výsledkov dokazovania a samotných dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie zrušeného rozhodnutia a bolo potrebné vykonať nové dokazovanie, nie doplniť dokazovanie, ktoré bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Bol toho názoru, že povaha veci vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania s tým, že správny orgán sa nemal riadiť svojim subjektívnym názorom, ale stavom veci, ktorá sa mala bližšie objasniť. Tvrdil, že nepopiera voľnú úvahu správneho orgánu pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, ale s týmito úvahami správneho orgánu nebol oboznámený. Uloženú pokutu bolo potrebné náležite odôvodniť a uviesť, ako správny orgán dospel k jej výške, pričom tento nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý potvrdzuje nedostupnosť slovenských technických noriem a za nelogické považoval, aby sa s týmito normami oboznámil až zo spisu, v ktorom sa však nenachádzajú. Nie je možné ukladať sankcie za nedodržanie technických noriem, ktoré nie sú verejne dostupné a ukladať pokutu, ktorá nie je riadne zdôvodnená. Povinnosťou správnych orgánov bolo vykonať nové dokazovanie a nie vychádzať z dôkazov, ktoré i podľa tvrdenia žalovaného boli obstarané nezákonným procesným postupom. Žalobca opätovne žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 01. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalovaného a žalobcu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 11. 02. 2015. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že sa v ňom nachádza protokol zo dňa 21. 08. 2012 č. INA-39-06-2.2/P-A22,A24,A25-12 o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná u žalobcu v dňoch 8., 9., 15., 16. a 21. 08. 2012 a v ktorom sú v časti I/ Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, písm. B/ Novozistené nedostatky pod bodom 1 až 64 uvedené nedostatky zistené za kontrolované obdobie roku 2012. Protokol bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 21. 08. 2012 a na základe jeho pripomienok a námietok bol dňa 03. 09. 2012 vypracovaný dodatok č. 1 k tomuto protokolu, v ktorom sú uvedené stanoviská inšpektorátu práce k jednotlivým námietkam žalobcu. V podaní zo dňa 28. 03. 2013 správy orgán prvého stupňa, t. j. Inšpektorát práce Nitra oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenia predpisov uvedených v protokole v časti I/ Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, písm. B/ Novozistené nedostatky pod bodmi 2, 22, 34, 35 a 59 a následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2013 uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie tam uvedených povinností. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 08. 07. 2013 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 04. 2013 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, a to pre viacnásobné pochybenia nielen hmotnoprávne, ale i procesnoprávne. V priebehu ďalšieho konania bola dňa 10. 09. 2013 spísaná zápisnica o podaní informácie so zamestnancom žalobcu K. D., ktorý pracuje ako údržbár, elektrikár. Žalobca bol v podaní zo dňa 11. 09. 2013 vyzvaný na prerokovanie dodatku č. 2 k protokolu (zo dňa 21. 08. 2012), ktorý bol spísaný dňa 23. 09. 2013 a v ten deň i prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu. K tomuto dodatku sa žalobca písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. 09. 2013, a to konkrétne k bodom 2, 22, 34 a 59 protokolu zo dňa 21. 08. 2012. V podaní zo dňa 08. 10. 2013 boli žalobcovi oznámené výsledky doplneného dokazovania, ktoré budú podkladom pre vydanie nového rozhodnutia s tým, že v určenej lehote sa môže s nimi oboznámiť. Žalobca určenú lehotu nevyužil a následne dňa 22. 10. 2013 vydal správny orgán prvého stupňa nové rozhodnutie, ktorým opätovne žalobcovi uložil pokutu 5.000,- eur za porušenie tam uvedených povinností, ktoré bolo zistené u žalobcu pri výkone inšpekcie práce v dňoch 08. 08. , 09. 08., 15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal nezáväznosť slovenských technických noriem s poukazom na ust. § 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že v predmetnom rozhodnutí nie sú špecifikované všetky nedostatky, ktoré správny orgán zistil pri výkone kontroly a za ktoré bola pokuta uložená, pričom bol povinný presne špecifikovať správne delikty, ktoré sú predmetom uloženia pokuty a uviesť i správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, za ktorý bola uložená sankcia v zmysle absorpčnej zásady. Správnemu orgánu prvého stupňa vytkol nedostatočnú špecifikáciu správneho deliktu vo výrokovej časti jeho rozhodnutia a nedostatočné zdôvodnenie výšky uloženej pokuty, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Taktiež namietal, že správny orgán nenariadil ústne pojednávanie, na ktorom by žalobca objasnil všetky skutočnosti týkajúce sa vykonanej kontroly, pričom toto právo mu bolo odňaté bez akéhokoľvek odôvodnenia. Bol toho názoru, že správny orgán sa nemohol v novom rozhodnutí odvolávať na zistenia uvedené v rozhodnutí zo dňa 26. 04. 2013, nakoľko tieto nie sú riadne zdokumentované, čo konštatoval i žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013 a povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo vykonať novú kontrolu, pretože na zistenia predchádzajúcej kontroly nebolo možné prihliadať, nakoľko tieto zistenia žalovaný označil za dôkazovo nepodložené. Následne žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 23. 01. 2014, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2013 zamietol a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Podľa § 6 ods. 1, písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a/ vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa § 9 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať a/ stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení. Podľa § 21 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi. Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby. Podľa § 22 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, úlohy bezpečnostno-technickej služby vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Úlohy bezpečnostno-technickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa, ktorého kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti je uvedený v prílohe č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik môže vykonávať odborné úlohy u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, ---------------------------------------------- 3) § 39 Zákonníka práce. Podľa § 7 ods. 3, písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia. Podľa § 16 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce a/ všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov. Podľa § 19 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/ , ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Podľa § 9 ods. 1, písm. c/vyhl. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, stav bezpečnosti technického zariadenia kontroluje c/ odbornou prehliadkou a odbornou skúškou revízny technik. Podľa § 39 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré viedli k uloženiu pokuty a zároveň posúdiť dôvodnosť jej uloženia v sume 5.000,- eur. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje okrem iného inšpekciu práce, ktorou sa v zmysle ust. § 2, písm. a/, bod 3 tohto zákona rozumie i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vyššie uvedené ustanovenie priamo odkazuje na ust. § 39 Zákonníka práce, ktoré definuje právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobca v dňoch 08., 09., 15., 16. a 21. 08. 2012 kontrolu dodržiavania týchto predpisov, ako i predpisov týkajúcich sa bezpečnosti technických zariadení a výsledky svojich zistení zhrnul do protokolu zo dňa 21. 08. 2012 pod bodmi 1 až 69, pričom v časti I/ Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, písm. B/ tohto protokolu pod bodmi 1 až 64 boli uvedené nedostatky na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s poukazom na príslušný právny predpis, ktorý bol porušený, resp. i na príslušnú technickú normu, ktorú žaloba porušil. V ten istý deň, t. j. 21. 08. 2012 bol protokol prerokovaný so zástupcom žalobcu a na základe jeho vyjadrenia bol spísaný dodatok č. 1 (zo dňa 03. 09. 2012) k protokolu, v ktorom správny orgán reagoval na pripomienky žalobcu k jednotlivým bodom protokolu, ktoré žalobca namietal. Následne správny orgán prvého stupňa začal proti žalobcovi správne konanie o uložení pokuty, a to za porušenie povinností, ktoré bolo žalobcovi vytknuté pod bodmi 2, 22, 34, 35 a 59 protokolu v znení dodatku č. 1 k tomuto protokolu. Uvedené znamená, že proti žalobcovi bolo začaté správne konanie pre nedostatky uvedené v protokole zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 1, ako bod: 2/ zamestnávateľ poveril činnosťou bezpečnostno-technickej služby bezpečnostného technika, pričom pre zdravotníctvo sa vyžaduje stupeň odbornej spôsobilosti autorizovaný bezpečnostný technik, čo je v rozpore s § 21 ods. 3 a § 22 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., 22/ neboli predložené periodické prehliadky pre zariadenia v objektoch s nebezpečenstvom výbuchu napr. RSP, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, n/ zákona č. 124/2006 Z. z., nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3 a 4.4 STN EN 60079-17:2008, 34/ nebola vykonaná predpísaná kontrolná činnosť, resp. neboli predložené platné správy z vonkajších odborných prehliadok, odborných skúšok tlakových nádob stabilných (ďalej len TNS) napr. vzdušníka vo VS interné a ohrievačov TÚV vo VS chirurgia, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, n/ a § 9 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. a § 9 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., 35/ nebola vykonaná predpísaná kontrolná činnosť, resp. neboli predložené platné správy z vnútorných odborných prehliadok odborných skúšok TNS napr. vzdušníka vo VS interné a ohrievačov TÚV vo VS chirurgia, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, n/ a § 9 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. a § 9 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., 59/ na výťahu nosnosti 1.600 kg - interný pavilón - pravý chýbala na prízemí výťahu tabuľka „Návod na obsluhu“, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 124/2006 Z. z., nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5 STN 27 4009 časť 2:1988. Dodatkom č. 2 zo dňa 23. 09. 2013 k protokolu bola na základe tam uvedených dôkazov (predloženia listinných dokladov vrátane zápisnice spísanej so K. D. o podaní informácie) vykonaná zmena vyššie uvedených bodov (pričom body 34 a 35 boli zlúčené do jedného ako bod 34) nasledovne: 2/ zamestnávateľ poveril činnosťou služby bezpečnostného technika p. K. L., nar. 09. 12. 1968 so stupňom odbornej spôsobilosti bezpečnostný technik, pričom pre zdravotníctvo sa vyžaduje stupeň odbornej spôsobilosti autorizovaný bezpečnostný technik, čo je porušením § 21 ods. 3 a § 22 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 22/ zamestnávateľ nepredložil záznamy z periodických prehliadok pre zariadenia v objektoch s nebezpečenstvom výbuchu v regulačnej stanici plynu v objekte nemocnice, konkrétne vizuálna prehliadka a prehliadka zblízka, čo je porušením § 16 ods. 2 písm. a zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z .z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 34/ nebola vykonaná predpísaná kontrolná činnosť, neboli vykonané vonkajšie odborné prehliadky, odborné skúšky v stanovených lehotách, tlakových nádob stabilných (ďalej len TNS) vzdušníka vo výmenníkovej stanici interné v. č. 109635/1985 a ohrievačov teplej úžitkovej vody vo výmenníkovej stanici chirurgia v. č. 334/1976 a v. č. 335/1976, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. a/ a § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., pričom ust. § 9 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MPSVaR č. 508/2009 Z. z. a § 9 vyhlášky č. 508/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov, upravuje konkrétnu osobu, ktorá má vykonávať odborné prehliadky a odborné skúšky, ktorými sa kontrolný stav bezpečnosti technických zariadení, 59/ na výťahu nosnosti 1.600 kg - interný pavilón - pravý chýbala na prízemí výťahu tabuľka „Návod na obsluhu“, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. a/, zákona č. 124/2006 Z. z., nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5 STN 27 4009 časť 2:1988. Tieto zistenia žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 10. 2013, ktorým mu bola uložená pokuta 5.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona a ani v podanej žalobe nenamietal, a preto súd vychádzajúc zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 OSP, sa zameral len na tie námietky, ktoré žalobca v podanej žalobe výslovne namietal, pričom zistený skutkový stav týkajúci sa porušenia povinností vytknutých pod bodmi 2, 22, 34 a 59 protokolu zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013 považoval za nesporný. Pod bodom II. podanej žaloby žalobca namietal, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou záväznosti, resp. nezáväznosti technických noriem uvedených v protokole, pričom poukazoval na ust. § 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 01. 2014 ale i odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2013 súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Za potrebné však súd považuje uviesť, že v zmysle zák. č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení neskorších predpisov (zák. č. 632/1992 Zb., ktorým sa mení zákon č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách) sa ustanovenia štátnych noriem schválených pred účinnosťou tohto zákona považujú do 31. 12. 1994 za záväzné, pokiaľ Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky do tejto doby nezverejní zmenu ich záväznosti, alebo pokiaľ z ich obsahu nevyplýva, že ide o ustanovenia odporúčané. Od 01. 01. 1995 bola teda ukončená dovtedajšia záväznosť slovenských technických noriem a tieto sú ďalej nezáväzné, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Uvedené znamená, že slovenské technické normy sú platné, ale od 01. 01. 1995 všeobecne nezáväzné. Nezáväznosť technickej normy sa prejavuje v tom, že pri danej problematike je možné použiť i iné riešenie ako stanovuje norma s tým, že nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať minimálne pôvodnej požiadavke zakotvenej v norme. Platí hierarchia predpisov v zmysle: zákon, vyhláška, slovenská technická norma, iný predpis, pričom nižší predpis môže byť prísnejší ako vyšší, ale nikdy nie naopak. Konkrétne správny orgán žalobcovi vytkol, že nepostupoval v súlade s technickou normou s označením STN EN 60079-17 (výbušné atmosféry, časť 17: Prehliadka a údržba elektronických zariadení, kde sú v časti 4.3., 4.3.3. a 4.4. upravené prehliadky, druhy prehliadok a periodické prehliadky) a taktiež mu vytkol, že nepostupoval v súlade s technickou normou s označením STN 274002 (Elektrické výťahy. Projektovanie a konštruovanie. Spoločné ustanovenia). Žalobca v podanej žalobe neuviedol, prečo by sa na neho nemali vzťahovať vyššie uvedené a platné technické normy a neoznačil ani žiadnu inú právnu alebo technickú normu, resp. úpravu, ktorá by sa danej problematiky týkala a v zmysle ktorej postupoval. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je natoľko dôležitá, že nemôže byť ponechaná svojvôli jednotlivých zamestnávateľov, ale existujú právne predpisy, vrátane technických noriem, ktoré túto problematiku podrobne upravujú, čo vyplýva i z ust. § 39 ods. 1 Zákonníka práce. Otázkou platnosti technických noriem sa podrobne zaoberal i Ůstavní soud ČR v náleze zo dňa 26. 05. 2009 uverejnenom v Sbírke zákonů ČR pod sp. zn. 241/2009 Sb., ktorý sa vyjadril i k ich dostupnosti. V súlade s názorom žalovaného je potrebné konštatovať, že slovenské technické normy je možné zakúpiť legálnym spôsobom, resp. žalobca mohol v prípade záujmu do týchto noriem nahliadnuť v rámci správneho konania na správnom orgáne, pričom tieto nemusia byť súčasťou administratívneho spisu. Naviac je potrebné uviesť, že zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (na ktorý poukazoval i žalobca v podanej žalobe) v ust. § 1, písm. a/, b/ upravuje okrem iného spôsob ustanovovania technických požiadaviek na výrobky, ktoré by mohli ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo majetok osôb, alebo životné prostredie ako i práva a povinnosti právnickej osoby určenej na činnosti podľa tohto zákona, ktoré súvisia s tvorbou, so schvaľovaním a s vydávaním slovenských technických noriem. Tvorba, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem je upravené v ust. § 6 tohto zákona a ich vydanie sa oznamuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, kde si taktiež možno normy i zaobstarať v tlačenej aj elektronickej verzii. Neobstojí potom tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť s technickými normami, nakoľko zákon upravuje prístup k nim a sú dostupné i v špecializovaných predajniach. Technické normy sa s poukazom na ust. § 2 ods. 1, písm. a/, bod 3 zák. č 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý odkazuje na ust. § 39 Zákonníka práce, považujú za ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a inšpekcia práce je oprávnená vykonávať dozor nad ich dodržiavaním a tak tomu bolo i v predmetnej veci pri vykonávaní inšpekcie u žalobcu. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal absenciu odôvodnenia sumy uloženej pokuty tvrdiac, že riadne odôvodnenie uloženej pokuty je základnou náležitosťou rozhodnutia a jeho nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. S týmto konštatovaním žalobcu ohľadne základných náležitostí rozhodnutia treba súhlasiť. Nemožno však súhlasiť s tvrdením o nedostatočnom zdôvodnení sumy uloženej pokuty. V predmetnej veci bola žalobcovi ako zamestnávateľovi uložená pokuta v sume 5.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností (presne špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia s uvedením skutkového stavu a porušeného ustanovenia právneho predpisu) vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/, tretí bod tohto zákona, pričom horná hranica uloženej pokuty bola zákonom stanovená až do 100.000,- eur a spodná hranica nebola stanovená. K výške uloženej pokuty, ktorú žalobca považoval za neprimerane vysokú, je potrebné uviesť, že ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako i preventívny. Postih za porušenie povinnosti, resp. nesplnenie povinnosti musí mať silu odradiť od nezákonného postupu, a to tak samotného účastníka konania, ako i ďalšie právnické, resp. fyzické osoby oprávnené na podnikanie a zamestnávajúce zamestnancov v pracovnom pomere. Takýto účinok však môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu, ktorý je i vecne správne vyvodený. Treba konštatovať, že výška uloženej sankcie v rámci zákonom určeného rozpätia, resp. sadzby je zásadne otázkou správneho uváženia, ale táto voľná úvaha pri rozhodnutí o výške sankcie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu a zásadám logického myslenia. Súd teda skúmal, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 OSP) a či pokuta bola uložená s prihliadnutím na závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, pričom dospel k tomu záveru, že pokuta 5.000,- eur bola žalobcovi uložená dôvodne. Za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1, písm. a/, tretí bod zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda za porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo možné uložiť pokutu od 0,- eur až do 100.000,- eur, a preto pokuta v sume 5.000,- eur podľa názoru súdu zodpovedá závažnosti a počtu zistených porušení povinností žalobcu, ako i závažnosti ich následkov, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil. Pokutu v tejto výške treba podľa názoru súdu považovať za adekvátnu a dostatočnú sankciu za protiprávne konanie, ktorého sa žalobca nepochybne a preukázateľne dopustil, keď porušil svoje povinnosti presne špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, pričom uložená pokuta podľa názoru súdu zodpovedá i požiadavke generálnej prevencie. Je potrebné zdôrazniť, že pokuta bola žalobcovi uložená za štvornásobné porušenie právnych predpisov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 08. 08., 09. 08., 15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012, a to: - za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 21 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 22 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ, ktorý nemal dostatok odborných zamestnancov na výkon preventívnych a ochranných služieb, poveril výkonom preventívnych a ochranných služieb bezpečnostného technika p. K. L., nar. 09. 12. 1968 so stupňom odbornej spôsobilosti: bezpečnostný technik, pričom podľa prílohy č. 1 k vyššie citovanému zákonu sa pre zdravotníctvo vyžaduje stupeň odbornej spôsobilosti pre výkon preventívnych a ochranných služieb: autorizovaný bezpečnostný technik (bod 2 v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013), - za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1, písm. a/ a z ust. § 9 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona a z ust. § 9 ods. 1, písm. c/ vyhl. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov, nakoľko si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v slade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že nebola vykonaná predpísaná kontrolná činnosť, neboli vykonané vonkajšie odborné prehliadky, odborné skúšky v stanovených lehotách tlakových nádob stabilných (ďalej len TNS) vzdušníka vo výmenníkovej stanici interné v. č. 109635/1985 a ohrievačov teplej úžitkovej vody vo výmenníkovej stanici chirurgia v. č. 334/1976 a v. č. 335/1976 (bod 34 v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013), - za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5 STN 27 4009 časť 2:1988, nakoľko si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že na výťahu nosnosti 1.600 kg - interný pavilón - pravý chýbala na prízemí výťahu tabuľka „Návod na obsluhu“ (bod 59 v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013), - za porušenie povinností vyplývajúcich zo zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvedených v ust. § 16 ods. 2 písm. a/ tohto zákona tým, že zamestnávateľ nepredložil inšpektorovi práce záznamy z periodických prehliadok pre zariadenia v objekte Mestskej nemocnice prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce, Bernolákova 4, Zlaté Moravce, konkrétne vizuálnej prehliadky a prehliadky zblízka (bod 22 v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013). Pokutu až do výšky 100.000,- eur by bolo možné samostatne uložiť za každý z týchto správnych deliktov, ale nakoľko sa jedná o zbiehajúce sa správne delikty (zistené v priebehu výkonu jednej inšpekcie práce), správny orgán uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi iba jednu pokutu v sume 5.000,- eur, a to podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie vyššie uvedených a konkrétne špecifikovaných povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a, prvom bode až treťom bode tohto zákona, ku ktorým patrí i zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška pokuty podľa názoru súdu je primeraná zisteným nedostatkom a odráža všetky podstatné okolnosti, na ktoré je povinný správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadať (ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), najmä na závažnosť a mieru porušenia povinností žalobcu ako i závažnosť následkov, ktoré by zo zistených porušení mohli vzniknúť. Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd po oboznámení sa o obsahom predloženého administratívneho spisu a s výsledkami dokazovania vykonaného v správnom konaní nedospel k záveru o potrebe zmeniť výšku uloženej pokuty v rámci moderačného práva súdu Za nedôvodnú súd považoval i námietku žalobcu týkajúcu sa nenariadenia ústneho pojednávania. Na konanie o správnych deliktoch sa s poukazom na ust. § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z ust. § 21 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V predmetnej veci osobitný zákon, teda zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje nariadenie ústneho pojednávania, čo znamená, že jeho nariadenie nebolo obligatórne. Bolo teda na posúdení a rozhodnutí správneho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi, resp. či jeho nariadenie vyžaduje povaha veci a či sa tým prispeje k objasneniu veci. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. S poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu bol súd toho názoru, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený pri výkone inšpekcie práce v dňoch 08. 08., 09. 08., 15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012 a zaznamenaný v protokole zo dňa 21. 08. 2012 o výsledku inšpekcie práce, ku ktorému sa žalobca vyjadril, pričom správny orgán prvého stupňa dňa 03. 09. 2012 vypracoval k protokolu dodatok č. 1, v ktorom zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu a následne dňa 26. 04. 2013 vydal rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi. V podanom odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca nenamietal zistený stav veci po skutkovej stránke. Žalovaný však v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 04. 2013 zistil pochybenia (nedostatočná špecifikácia protiprávneho konania žalobcu a jeho správne subsumovanie pod príslušné zákonné ustanovenie, nedostatočné dôkazné a skutkové podloženie zistených nedostatkov v prípade chýbajúcej tabuľky na výťahu a neuvedenia mena osoby bezpečnostného technika), ktoré boli dôvodom zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, pričom v tomto konaní už správny orgán postupoval v intenciách právneho názoru žalovaného a zistené nedostatky odstránil. Ohľadne chýbajúcej tabuľky na výťahu požiadal o poskytnutie informácie zamestnanca žalobcu na pracovnej pozícii údržbár - elektrikár, ktorý dňa 10. 09. 2013 do zápisnice potvrdil, že na výťahu v internom pavilóne nebola v auguste 2012 tabuľka s nápisom „Návod na obsluhu“ a zadovážil i listinné doklady preukazujúce, že v čase vykonávania inšpekcie práce osoba poverená vykonávaním služby bezpečnostného technika K. L. mala osvedčenie na výkon činnosti „bezpečnostný technik“, pričom v organizácii žalobcu sa vyžadovalo osvedčenie „autorizovaný bezpečnostný technik“. Následne dňa 23. 09. 2013 bol spísaný dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 21. 08. 2012, v ktorom už správny orgán presne špecifikoval konanie žalobcu porušujúce predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia, pričom žalobca podal k nemu vyjadrenie zo dňa 27. 09. 2013. V podaní zo dňa 08. 10. 2013 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil výsledky doplneného konania s tým, že má právo sa s nimi oboznámiť v určenej lehote. Žalobca však túto možnosť nevyužil a následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 10. 2013 rozhodnutie (postupujúc podľa právneho názoru žalovaného v rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013), ktorým žalobcovi opätovne uložil pokutu 5.000,- eur. Žalobca i proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom však nenamietal nedostatky v zistení skutočného stavu veci. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je i súd toho názoru, že v predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie, nakoľko skutočný stav veci bol dostatočne zistený vykonanou inšpekciou práce a zachytený v protokole zo dňa 21. 08. 2012 v znení jeho dodatkov č. 1 a 2, pričom žalobca ho v podaných odvolaniach (ani v žalobe) nenamietal. Ústne pojednávanie nebolo potrebné nariadiť ani za účelom vykonaného doplnenia písomných dôkazov, resp. ich verifikácie, s ktorými bol žalobca oboznámený, ale žiadnym spôsobom sa k nim nevyjadril. Z predloženého administratívneho spisu a samotného protokolu o výsledku inšpekcie v znení jeho dodatkov vyplýva a nie je sporné, aké nedostatky boli zistené u žalobcu a správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. 10. 2013 jednotlivé zistenia špecifikoval po skutkovej stránke s uvedením konkrétneho porušenia povinností žalobcu a jeho subsumovania pod príslušné ustanovenie právneho predpisu uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a z neho vyplývajúcich skutkových zistení je i podľa názoru súdu nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení konkrétnych povinností (čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 08. 08., 09. 08., 15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012) uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. S poukazom na takto zistený skutkový stav, s ktorým sa súd stotožnil, správny orgán prvého stupňa potom dôvodne vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. 10. 2013 uložil žalobcovi pokutu 5.000,- eur, pričom na základe odvolania žalobcu žalovaný toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Postup a spôsob rozhodovania odvolacieho správneho orgánu, ktorý má v odvolacom konaní široké oprávnenia, upravuje ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci. V zásade je jeho povinnosťou preskúmať celé odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, ani skutkovými zisteniami a právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a podľa výsledkov konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. V predmetnej veci si podľa názoru súdu žalovaný dôvodne osvojil správne skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré neboli sporné a vyplývajú z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení jeho dodatkov č. 1 a 2 a dôvodne rozhodnutie tohto správneho orgánu zo dňa 22. 10. 2013 potvrdil, pričom svoje rozhodnutie zo dňa 23. 01. 2014 riadne a v súlade so zákonom zdôvodnil, vrátane zdôvodnenia uloženia pokuty 5.000,- eur. Vychádzajúc zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 01. 2014, súd konštatoval, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade s vyššie citovaným zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného. V postupe žalovaného vo vzťahu k žalobcovi súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 01. 2014 podľa názoru súdu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom predmetnou vecou sa dôsledne zaoberal a v zmysle zákona i rozhodol. Záver, ktorý žalovaný ustálil na základe zistených skutkových okolností vo svojom rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia, pričom toto svoje rozhodnutie i dostatočne vyargumentoval. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i žalovaného nepochybne vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie štyroch povinností, ktoré sú skutkovo i právne (vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) dostatočne špecifikované a svoje rozhodnutie i pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty riadne zdôvodnili. Za absolútne nedôvodnú súd považoval i námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že pri rozhodovaní správny orgán prvého stupňa nemohol použiť zistenia získané pri prvej kontrole (z dôvodu zistenia množstva procesných vád a nedostatkov), ale mal rozhodovať iba na základe zistení druhej kontroly. Predovšetkým je potrebné uviesť, že u žalobcu bola vykonaná v roku 2012 jedna inšpekcia práce v auguste 2012, ktorej výsledky sú zhrnuté v protokole zo dňa 21. 08. 2012 v znení neho dodatkov. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo zrušené predovšetkým z dôvodov pochybení v samotnom rozhodnutí (najmä pokiaľ ide o nedostatočnú a nepresnú špecifikáciu porušenia povinností žalobcu a jej subsumovanie pod príslušné ustanovenie právneho predpisu), a nie z dôvodu procesných vád vykonanej inšpekcie. Preto po doplnení písomných dôkazov, resp. ich verifikácii bolo podľa názoru súdu možné a dokonca potrebné vychádzať zo zistení získaných v rámci vykonanej inšpekcie v auguste 2012, a nie z výsledkov „druhej kontroly“, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe, pretože takáto „kontrola“ u žalobcu v roku 2012, ani v roku 2013 vykonaná nebola. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. V závere svojho rozhodnutia súd upriamuje pozornosť žalobcu na tú skutočnosť, že v žalobe zo dňa 04. 03. 2014 bol označený ako „Mestská nemocnica s poliklinikou prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce“. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je však i zriaďovacia listina žalobcu v znení dodatku č. 1, v zmysle ktorého sa dňom 01. 10. 2006 zmenil názov žalobcu ako príspevkovej organizácie na „Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce“ a pod týmto názvom bol žalobca zapísaný v štatistickom registri organizácií i ku dňu 09. 02. 2015, pričom s takto označeným subjektom správne orgány i konali, čo vyplýva z ich rozhodnutí. S poukazom na uvedené zistenia potom i súd upravil označenie žalobcu v podanej žalobe v súlade so zriaďovacou listinou a zápisom v štatistickom registri organizácií, ako i samotnými rozhodnutiami. Označenie žalobcu v žalobe, teda „Mestská nemocnica s poliklinikou prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce“ je však prekvapujúce i s poukazom na tú skutočnosť, že jeden z konateľov právneho zástupcu žalobcu (JUDr. CIMRÁK s.r.o.), ktorý zrejme žalobu i podpísal, bol na základe poverovacieho dekrétu zo dňa 12. 09. 2013 poverený výkonom funkcie riaditeľa subjektu s názvom Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce, čo sa malo premietnuť i v podanej žalobe v podobe správneho a aktuálneho označenia žalobcu, ktoré právnemu zástupcovi žalobcu nepochybne muselo byť v čase spísania a podania žaloby známe. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).