Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200217 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200217.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. V. S., J. T.. XXXX/ X, A., zastúpenej: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. decembra 2014 č. 56436-2/2014-BA, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 25. 02. 2015 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 12. 2014 č. 56436-2/2014-BA, ako i rozhodnutie pobočky žalovaného v Žiline zo dňa 20. 10. 2014 č. 348/20144-ZA-DGP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 18. 09. 2014 si uplatnila nárok na dávku garančného poistenia z titulu platobnej neschopnosti svojho zamestnávateľa - Akadémia vzdelávania o.z., Žilina, ktorý sa stal platobne neschopný a nemohol tak uspokojiť jej nároky na mzdu v sume 1.400,- eur, t. j. menej ako v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a na náhradu súdnych trov v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru na súde v zmysle rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. 02. 2013 č. k. 6Cpr/6/2012-65.
Pobočka žalovaného v Žiline jej však rozhodnutím zo dňa 20. 10. 2014 nárok na dávku garančného poistenia nepriznala, a to z dôvodu, že v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t. j. od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014 nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou garančného poistenia.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 29. 12. 2014 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie svojej pobočky v Žiline zo dňa 20. 10. 2014 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňou požadované neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012 nespadajú do obdobia od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014, teda do obdobia, ktoré žalovaný považuje za obdobie posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, a teda neboli splnené zákonné podmienky na priznanie dávky garančného poistenia.
Žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný nesprávne a v rozpore so zákonom usúdil, že nemá nárok na dávku garančného poistenia vzhľadom na skutočnosť, že tento nárok si uplatnila z dôvodu jej neuspokojeného nároku z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého pred obdobím posledných 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 01. 2014 pod sp. zn. 10Sžso/26/2013, zo dňa 18. 03. 2014 pod sp. zn. 1Sžso/23/2013, zo dňa 15. 04. 2014 sp. zn. 1Sžso/31/2013 a ďalšie, v ktorých tento súd rozhodoval v obdobných veciach a právne názory uvedené v týchto rozhodnutiach tvoria zásadné východisko pre posúdenie výkladu sporného ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona upravuje výšku dávky, a nie podmienky jej priznania, pričom výkladom zákona nemožno rozširovať podmienky pre priznanie toho ktorého inštitútu v ňom uvedeného. Ak sú podmienky pre priznanie dávky garančného poistenia ustanovené v § 102 vyššie citovaného zákona, nemožno z ust. § 103 tohto zákona vyvodzovať ďalšie podmienky zákonodarcom neustanovené. Podmienkami pre vznik nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia sú jednak platobná neschopnosť zamestnávateľa a nemožnosť zamestnávateľa uspokojiť nároky zamestnanca špecifikované v ust. § 102 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Obe tieto podmienky žalobkyňa spĺňa a žiadne iné zákonom nie sú stanovené.
Ustanovenie § 103 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje len výšku dávky garančného poistenia za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v § 102 ods. 1 tohto zákona. Zo systematického i gramatického výkladu zákona treba vyvodiť záver, že ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona upravuje len rozsah náhrady z dávky garančného poistenia za neuspokojené nároky zamestnanca na mzdu podľa ust. § 102 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, a to konkrétne v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa skončil, teda či skončil v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo nie, ale rozhodujúce je, že pracovnoprávny vzťah skončil v období pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa a v prípade preukázania, že sú splnené podmienky ustanovené v § 102 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vzniká zamestnancovi nárok na dávku garančného postenia najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu.
Pre rozhodnutie o priznaní dávky garančného postenia na základe žiadosti žalobkyne bolo teda rozhodujúce, či boli splnené podmienky nároku na dávku garančného poistenia v zmysle ust. § 102 ods. 1 vyššie citovaného zákona a v prípade, že áno, táto dávka sa poskytne v rozsahu najviac troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne predchádzajúcich (nie bezprostredne) vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ustanovenie § 103 ods. 2 tohto zákona nie je možné vykladať tak, že podmienkou priznania dávky garančného poistenia je, aby posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne u zamestnávateľa muselo bezprostredne predchádzať začiatku platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa, pretože takýmto výkladom by správny orgán fakticky stanovil zamestnancovi ďalšiu podmienku vzniku nároku na dávku garančného poistenia, ktorá však nevyplýva z ust. § 102 ods. 1 tohto zákona.
Takýto výklad vyplýva i zo Smernice rady Európskych spoločenstiev č. 80/987/EHS zo dňa 20. 10. 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá v zmysle prílohy č. 5 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bola zakomponovaná do tohto zákona. Zo znenia tejto smernice, článok 4 ods. 2, tretia zarážka vyplýva, že slovné spojenie „posledných 18 mesiacov“ sa viaže na „trvanie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu“, a nie na „predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa“. Uvedené možno vyvodiť z čiarky umiestnenej za slovným spojením „pracovnoprávneho vzťahu“. Z ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyplýva, že Slovenská republika prijala potrebné opatrenia v zmysle čl. 3 vyššie citovanej Smernice tak, že deň uvedený čl. 3, ods. 1 Smernice je deň podľa článku 3 ods. 2, tretia zarážka (alebo deň, keď sa začala platobná neschopnosť zamestnávateľa, alebo skončila pracovná zmluva, alebo pracovný vzťah s príslušným zamestnancom z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa). V prípade, ak by mal byť výklad čl. 4 ods. 2 tretej zarážky Smernice, ako aj ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov taký, ako ho prezentuje žalovaný, tak by znenie týchto ustanovení bolo obdobné ako v čl. 4 ods. 2, prvej zarážky Smernice, t. j.: „za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval v období šiestich mesiacov prechádzajúcich dňu, ku ktorému nastala platobná neschopnosť zamestnávateľa“.
Žalobkyňa bola toho názoru, že má právo na vyplatenie dávky garančného poistenia v celkovej uplatnenej sume a rozhodnutím žalovaného zo dňa 29. 12. 2014 jej bolo toto právo odopreté.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 03. 2015 k podanej žalobe uviedol, že žalobkyňa si uplatňovala neuspokojené nároky z pracovného pomeru u zamestnávateľa Akadémia vzdelávania, o.z. a žiadala o poskytnutie dávky garančného poistenia za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 08. 2012 v sume 1.400,- eur. Žalovaný poukázal na ustanovenia zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (resp. tieto ustanovenia citoval), v zmysle ktorých postupoval a uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 07. 2014 pod sp. zn. 2R/3/2013 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Akadémia vzdelávania, o.z. a začaté konkurzné konanie. Týmto dňom sa predmetný zamestnávateľ stal platobne neschopný. Pracovnoprávny vzťah žalobkyne u tohto zamestnávateľa trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V predmetnej veci platobná neschopnosť zamestnávateľa žalobkyne vznikla dňa 28. 07. 2014 a obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014. Žalobkyňou uplatnené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012, nespadajú do obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v rámci ktorého si žalobkyňa mohla neuspokojené nároky uplatniť. Žalobkyňa si teda v súvislosti s platobnou neschopnosťou jej bývalého zamestnávateľa mohla uplatniť dávku garančného poistenia za obdobie od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014.
Žalovaný bol toho názoru, že v ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona je zakotvený časový rozsah, do ktorého musia spadať neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ktorých náhrada môže byť uspokojená dávkou garančného poistenia. Začiatok tohto časového rozsahu je ohraničený: a/ obdobím posledných 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v prípade, ak skončenie pracovného pomeru predchádzalo vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo pracovný pomer stále trvá, alebo b/ poslednými 18 mesiacmi predchádzajúcimi skončeniu pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v prípade ak skončenie pracovného pomeru nasledovalo po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v uvedenom 18 mesačnom časovom období, a to v rozmedzí troch mesiacov. Skutočnosť, že už v období pred skončením pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne jej zamestnávateľ nevyplácal mzdové nároky, nie je možné považovať za platobnú neschopnosť na účely garančného poistenia. Žalovaný bol toho názoru, že v ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona je zakotvený časový rozsah, do ktorého musia spadať neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktorých náhrada môže byť uspokojená dávkou garančného poistenia. Účelom právnej úpravy nebolo, aby dávkou garančného poistenia boli uspokojované akékoľvek neuspokojené pracovnoprávne nároky zamestnanca pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ale len také, ktoré príčinne a časovo súvisia so vzniknutou platobnou neschopnosťou zamestnávateľa.
Žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala na článok 3 a 4 Smernice Rady 80/987/EHS z 20. 10. 1980, ktorá však bola zrušená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. 10. 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a nové znenie sa odlišuje od znenia článkov 3 a 4 predchádzajúcej smernice. Ani na základe obsahu smernice účinnej v predchádzajúcom období však nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z právnych názorov ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal (zo dňa 15. 05. 2013 sp. zn. 4Sžso/22/2013, zo dňa 17. 07. 2013 sp. zn. 4Sžso/38/2013, sp. zn. 4Sžso/39/2013, resp. zo dňa 29. 04. 2014 sp. zn. 7Sžso/22/2013) a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaného písomné stanovisko zo dňa 07. 05. 2015, v ktorom zotrvala na dôvodoch podanej žaloby. Doplnila, že každý zamestnanec má možnosť uplatňovať svoje nároky v
občianskoprávnom konaní, ale iba do dňa platobnej neschopnosti zamestnávateľa s tým, že skutočnosť, či do dňa platobnej neschopnosti zamestnávateľa na účely garančného poistenia aj dôjde k reálnemu uspokojeniu jeho nároku, nedokáže zamestnanec svojím konaním ovplyvniť.
Bola toho názoru, že i nároky zamestnancov voči zamestnávateľovi za obdobie pracovnoprávneho vzťahu dlhšie ako 18 mesiacov pred platobnou neschopnosťou zamestnávateľa a neuspokojené do dňa platobnej neschopnosti zamestnávateľa, časovo a vecne súvisia s platobnou neschopnosťou zamestnávateľa, nakoľko tieto nároky musia v čase platobnej neschopnosti zamestnávateľa existovať, avšak do začatia konkurzného konania neboli uhradené len zo subjektívneho presvedčenia zamestnávateľa o spornosti týchto nárokov a od tohto dňa nebudú v plnom rozsahu uhradené len so subjektívneho presvedčenia zamestnávateľa o spornosti týchto nárokov. V tejto súvislosti poukazovala žalobkyňa na ust. § 234 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vlastne dopĺňa proces priznania nároku na dávku garančného poistenia a ust. § 102 sa § 103 tohto zákona je nevyhnutné vykladať práve v súvislosti s týmto ustanovením, ktoré neuvádza žiadnu časovú hranicu, resp. obmedzenie pre priznanie nároku na dávku garančného poistenia tak, ako to prezentuje žalovaný.
Skutočnosť, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. 10. 2008 nahradila Smernicu Rady Európskych spoločenstiev č. 80/987/EHS zo dňa 20. 10. 1980, na ktorú poukazovali i v podanej žalobe, nepovažuje žalobkyňa za významnú pre výklad ust. § 102 a ust. § 103 vyššie citovaného zákona. Práve znenie Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 80/987/EHS je významné pre výklad ust. § 102 a § 103 tohto zákona, nakoľko práve táto smernica bola v zmysle prílohy 5 k zák. č. 461/2003 Z.z . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zakomponovaná do tohto zákona, pričom text ust. § 102 a ust. § 103 vyššie citovaného zákona sa nezmenil ani po nahradení tejto smernice. Žalobkyňa bola toho názoru, že má nárok na dávku garančného poistenia.
Z pripojeného administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že žalobkyňa si v pobočke žalovaného v Žiline uplatnila nárok na dávku garančného poistenia, a to žiadosťou zo dňa 08. 09. 2014, ktorá bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená dňa 18. 09. 2014, pričom ako dátum vzniku platobnej neschopnosti svojho bývalého zamestnávateľa, t .j. Akadémia vzdelávania, o.z. uviedla deň 28. 07. 2014 s tým, že jej pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012. Neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu si uplatnila za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 08. 2012 v sume 1.400,- eur. Žalobkyňa zároveň predložila i pracovnú zmluvu zo dňa 09. 07. 2008, uzavretú medzi zamestnávateľom (Akadémia vzdelávania, Žilina) a ňou ako zamestnancom. Dňa 18. 09. 2014 bol správnemu orgánu prvého stupňa predložený i rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. 02. 2013 č. k. 6Cpr/6/2012-65, v zmysle ktorého bol odporca (Akadémia vzdelávania, Žilina) povinný navrhovateľke (žalobkyni v tomto konaní) zaplatiť sumu 3.900,- eur (ktorá pozostávala z neuhradenej časti mzdy za mesiac júl 2012 v sume 500,- eur a z neuhradenej časti mzdy za mesiac august sume 3.400,- eur) s príslušenstvom. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že žalobkyňa so svojím zamestnávateľom ukončila pracovný pomer okamžite dňom 31. 08. 2012.
Dňa 28. 07. 2014 Okresný súd Žilina vydal uznesenie v konaní pod sp. z. 2R/3/2013, ktorým zastavil reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi, t. j. Akadémia vzdelávania o.z., Žilina, začal konkurzné konanie proti tomuto dlžníkovi a zároveň vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom do funkcie správcu ustanovil JUDr. Milotu Ferenčíkovú, PhD.. Podľa potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobkyne (zastúpeného správcom konkurznej podstaty JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD.) zo dňa 16. 09. 2014 je ako dátum vzniku platobnej neschopnosti vyznačený dátum 28. 07. 2014, teda dátum, kedy bolo vydané uznesenie o začatí konkurzného konania. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 10. 2014 rozhodnutie č. 348/2014-ZA-DGP, v zmysle ktorého podľa ust. § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyňa nemá nárok na dávku garančného poistenia vzhľadom na to, že v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa, t. j. od 28. 01. 2013 do 27. 08. 2014 nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou garančného poistenia. Žalobkyňa podala proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie (dôvody ktorého sú prakticky totožné s dôvodmi podanej žaloby), o ktorom žalovaný rozhodol dňa 29. 12. 2014 pod č. 56436-2/2014-BA tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. 10. 2014 potvrdil ako vecne správne. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.
03. 2014 v konaní pod sp. zn. 10Sžso/23/2013 a rozsudok zo dňa 10. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. 1Sžso/41/2013.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 12. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, sociálne poistenie podľa tohto zákona je a/ nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b/ dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c/ úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d/ garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e/ poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Podľa § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu, považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Podľa § 18 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 102 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a/ nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b/ nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c/ nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d/ nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e/ nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f/ nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g/ nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h/ nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i/ nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j/ nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k/ nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l/ súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia. Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.
Podľa § 103 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a/ až h/ sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok. Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Podľa § 234 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa do ôsmich dní od jej vzniku. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej pobočke.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 12. 2014 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. 10. 2014, ktorým správny orgán prvého stupňa žalobkyni podľa ust. § 102 ods. 1 a ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nepriznal nárok na dávku garančného poistenia, a to s poukazom na konštatovanie, že v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa, t. j. od 28. 01. 2013 do 27. 08. 201, nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou garančného poistenia.
V predmetnom správnom konaní o priznanie dávky garančného poistenia správne orgány vychádzali z toho, že žalobkyňa ukončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa dňom 31. 08. 2012 a nárok na dávku garančného poistenia si uplatnila za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 08. 2012, a to žiadosťou zo dňa 08. 09. 2014, doručenou správnemu orgánu prvého stupňa dňa 18. 09. 2014. Bývalý zamestnávateľ žalobkyne sa stal dňom 28. 07. 2014 platobne neschopný, pričom tento dátum uviedla žalobkyňa i v žiadosti o dávku garančného poistenia ako dátum vzniku platobnej neschopnosti. Pri určovaní dňa vzniku platobnej neschopnosti bývalého zamestnávateľa žalobkyne bolo potrebné vychádzať z ust. § 12 ods. 3 vyššie citovaného zákona, a teda z tej skutočnosti, že konkurzné konanie proti jej bývalému zamestnávateľovi začal súd bez návrhu podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (konkurzné konanie sa začalo z dôvodu, že veriteľský výbor neschválil reštrukturalizačný plán v reštrukturalizačnom konaní a súd zastavil reštrukturalizačné konanie) a v takom prípade sa považuje
deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Okresný súd Žilina vydal uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania a začatí konkurzného konania dňa 28. 07. 2014, kedy i vyhlásil konkurz na majetok bývalého zamestnávateľa žalobkyne, v dôsledku čoho sa potom dátum 28. 07. 2014 považuje za deň vzniku jeho platobnej neschopnosti a z tohto dátumu bolo potrebné vychádzať pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku.
Správny orgán prvého stupňa nepriznal žalobkyni uplatnený nárok na dávku garančného poistenia podľa ust. § 102 ods. 1 a § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tieto ustanovenia sú navzájom prepojené a je potrebné vychádzať z ich skutočného znenia. Ustanovenie § 102 tohto zákona „podmienky nároku na dávku garančného poistenia“ v skutočnosti upravuje, že zamestnanec zamestnávateľa má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktoré sú vymenované v ust. § 102 ods. 1, písm. a/ až l/ vyššie citovaného zákona. Ustanovenie § 103 „výška dávky garančného poistenia“ v skutočnosti v ods. 2 upravuje rozsah dávky garančného poistenia, ktorý možno poskytnúť zamestnancovi tak, že táto dávka sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Platobná neschopnosť bývalého zamestnávateľa žalobkyne vznikla dňom 28. 07. 2014 a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ukončila u neho pracovný pomer dňom 31. 08. 2012 bolo teda potrebné sledovať obdobie 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti bývalého zamestnávateľa žalobkyne, nakoľko skončenie pracovného pomeru predchádzalo vzniku platobnej neschopnosti bývalého zamestnávateľa. V prípade žalobkyne sa teda jedná o obdobie 18 mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti jej bývalého zamestnávateľa, t. j. obdobie od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014 a v prípade, ak by ňou uplatnený nárok spadal do tohto obdobia, bolo by možné žalobkyni (v prípade, že by spĺňala i ďalšie podmienky) priznať nárok na túto dávku v rozsahu najviac troch mesiacov. Nárok na dávku garančného poistenia uplatnený žalobkyňou za obdobie od 01. 08. 2012 do 31. 08. 2012 do vyššie uvedeného obdobia evidentne nespadá, v dôsledku čoho žalobkyni nebolo možné priznať nárok ňou uplatnený, čo správny orgán prvého stupňa a následne i žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne zdôvodnili.
V prejednávanom prípade pracovnoprávny vzťah žalobkyne k jej bývalému zamestnávateľovi skončil skôr, ako vznikla jeho platobná neschopnosť a v dobe, ktorá predchádza vzniku platobnej neschopnosti o viac ako 18 mesiacov. Na daný prípad by sa vzťahovala tá časť ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona, ktorá znie „dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa“, ale len za predpokladu, že doba posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu bezprostredne predchádzala začiatku platobnej neschopnosti. Uvedené znamená, že nepostačuje akákoľvek doba 18 mesiacov pred platobnou neschopnosťou zamestnávateľa, ale táto doba musí bezprostredne predchádzať začiatku platobnej neschopnosti. Aj podľa názoru súdu, pokiaľ pracovnoprávny vzťah žalobkyne skončil dňom 31. 08. 2012, t. j. viac ako 18 mesiacov pred dňom začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, nie je splnená podmienka pre poskytnutie dávky garančného poistenia, pretože pracovnoprávny vzťah v predchádzajúcich osemnástich mesiacoch pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa netrval. Skutočnosť, že samotný pracovnoprávny vzťah žalobkyne trval od 01. 08. 2008 do 31. 08. 2012, sama o sebe nie je dôvodom pre poskytnutie dávky garančného poistenia.
Podľa názoru súdu uvedený výklad zodpovedá účelu garančného poistenia a nie je v rozpore ani so systematickým výkladom zákona. Je pravdou, že ust. § 102 vyššie citovaného zákona má nadpis „podmienky nároku na dávku garančného poistenia“ a ust. § 103 tohto zákona má nadpis „výška dávky garančného poistenia“, ale je potrebné vychádzať zo znenia týchto ustanovení. Znenie ust. § 103 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyjadruje súvislosť s ust. § 102 tohto zákona. Určenie výšky dávky garančného poistenia podľa ust. § 103 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktoré ustanovuje povinnosť odvodov poistného a dane, je možné realizovať len u zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah trval 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Účelom dávky garančného poistenia nie je uspokojenie akýchkoľvek skorších nárokov bývalého zamestnanca
zamestnávateľa, k čomu vedie výklad žalobkyne. Časový rozsah nárokov podľa ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona má za cieľ riešiť aktuálny akútny stav finančnej núdze zamestnanca spôsobený platobnou neschopnosťou zamestnávateľa, a tento časový rozsah je pre daný prípad určený práve obdobím posledných 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti, v ktorom už pracovný vzťah žalobkyne k bývalému zamestnávateľovi netrval.
Vyššie uvedený názor súdu vychádza zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 04. 2015, sp. zn. Snj 73/2014 na zjednotenie výkladu ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého: I. Rozsah uspokojenia nárokov zamestnancov z garančného poistenia upravuje zákon o sociálnom poistení v § 103 ods. 2, podľa ktorého dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. II. Pokiaľ zákon o sociálnom poistení stanovuje, že dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, potom pod uvedeným obdobím posledných 18 mesiacov treba rozumieť obdobie 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Týmto stanoviskom sa súd pri posudzovaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci riadil, nakoľko bolo prijaté práve za účelom zjednotenia rozhodovacej činnosti súdov vo veciach interpretácie a výkladu ust. § 103 vyššie citovaného zákona. Najvyšší súd SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku okrem iného uviedol: Ustanovenie § 103 ods.1 konkretizuje spôsob určenia výšky priznávanej dávky garančného poistenia. Ustanovenie § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v súlade s článkom 4 Smernice 2008/94 obmedzuje zodpovednosť Sociálnej poisťovne ako záručnej inštitúcie za neuspokojené nároky zamestnancov, vyplývajúce z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov tak, že v súlade s článkom 4 ods. 2 pododsek 1 a 3 Smernice určuje dĺžku obdobia, za ktoré má Sociálna poisťovňa plniť neuspokojené nároky na najviac 3 mesiace v referenčnom období 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich buď začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ustanovenie § 103 ods. 3 zákona o sociálnom poistení upravuje v súlade s článkom 4 ods. 3 Smernice maximálnu výšku garančnej dávky. Ak teda zákonodarca v ustanovení § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v súlade s článkom 4 Smernice obmedzil zodpovednosť Sociálnej poisťovne ako záručnej inštitúcie tak, že ide o obdobie 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti (alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa), potom pod takým referenčným obdobím nemožno rozumieť akékoľvek obdobie 18 mesiacov, ale iba obdobie 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa). Ustanovenie § 103 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení preto nemožno vykladať tak, že by zamestnanec mal nárok na dávku garančného poistenia za ktorékoľvek obdobie predchádzajúce platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ustanovenie § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať tak, že zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, uvedenú v § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, len vtedy, ak ide o nárok za najviac tri mesiace trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich platobnej neschopnosti zamestnávateľa (písm. a) alebo bezprostredne predchádzajúcich dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa (písm. b).
V súvislosti s týmto zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR k ust. § 103 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je potom podľa názoru súdu bezpredmetné poukazovať na ust. § 234 ods. 3 tohto zákona, z ktorého vyplýva povinnosť pre tam uvedené subjekty potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa ust. § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, čo žiadnym spôsobom neobmedzuje lehotu 18 mesiacov zakotvenú v ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona.
Pokiaľ účastníci konania poukazovali na Smernicu Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (žalobkyňa) a na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (žalovaný), k tomu je potrebné uviesť, že od 01. 01. 2011 bola do prílohy č. 5 (zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zahrnutá pod č. 9 i Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008), ktorá zrušila predchádzajúcu Smernicu Rady 80/987/ EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Stalo sa tak bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva s tým, že odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto novú smernicu. Uvedené znamená, že od 01. 01. 2011 bola do nášho právneho poriadku zakomponovaná i Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES bez toho, aby došlo k zmene ust. § 102 a ust. 103 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sú chránení zamestnanci pracujúci v rámci Európskej únie pred platobnou neschopnosťou ich zamestnávateľov. Systém ochrany poskytovaný garančným poistením je určený legislatívou toho štátu, kde dochádza k výkonu činnosti zamestnanca. Nároky, ktoré je možné podľa smernice preplatiť dávkou garančného poistenia, sú definované ich charakterom, obdobím, za ktoré patria, ako i maximálnou sumou. V garančnom poistení sa preplácajú neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, pričom jednotlivé štáty si samé určia referenčné obdobie, z ktorého je možné náhradu nevyplatených mzdových nárokov požadovať.
Slovenská republika pristúpila k určeniu tohto referenčného obdobia tak, že v ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zakotvené, že dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Určenie tohto referenčného obdobia umožňovala i Smernica Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá bola prijatá do nášho právneho poriadku od 01. 01. 2005. Právna úprava (ust. § 103 ods. 2 vyššie citovaného zákona) ostala nezmenená i po prevzatí Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá rovnako umožňovala, resp. umožňuje členským štátom obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií (Sociálna poisťovňa) za výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov. Smernica teda umožňuje jednotlivým štátom obmedziť obdobie, za ktoré má dávka garančného poistenia patriť. Náhrada nevyplatených nárokov sa v zmysle našej právnej úpravy poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nakoľko žalobkyňa si nárok na dávku garančného poistenia uplatnila za obdobie od 01. 08 2012 do 31. 08. 2012, ktoré ale nespadalo do obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti (28. 07. 2014) jej bývalého zamestnávateľa (teda do obdobia od 28. 01. 2013 do 27. 07. 2014), ani do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich skončeniu pracovnoprávneho vzťahu (31. 08. 2012) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa (pre prípad, že by skončenie pracovného pomeru nasledovalo po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa), nebolo jej možné ňou uplatnený nárok priznať. Z týchto dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami žalobkyne v podanom odvolaní ohľadne uplatneného nároku na dávku garančného poistenia, pričom jednoznačne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobkyni priznať dávku garančného poistenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).