Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200329 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200329.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, zastúpená advokátkou JUDr. Annou Polonyovou, Chorvátska 12, Bratislava, 2/ JUDr. K. D., V. XX, R., 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, 4/ H. L., U. XXX/X, F., 5/ G. L., U. XXX/X, F., 6/ B. H., H. XX/XX, F. (ktorá na základe splnomocnenia zastupuje účastníkov konania v rade 4/, 5/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 14/) ,7/ Ing. G. H., W.. K. X/X, F., 8/ T. D., G.. I. XX/XX, Q., 9/ C. L., U.. O. XX, F., 10/ C. V., D. T. XX, R., 11/ C. L., D. D. XXXX/X, M., 12/ Y. C., N. 4, F., 13/ Ing. N. H., X. G. XX, R., 14/ C. H., H. XX/XX, F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. apríla 2014 č. OU-NR-OVBP2-2014/021915-003, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. apríla 2014 č. OU-NR-OVBP2-2014/021915-003 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca v žalobe zo dňa 31. 03. 2015, podanej s poukazom na ust. § 35 ods. 1 písm. b/, § 249 os. 3 a § 250b ods. 1, 5 OSP, žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie účastníčok konania B. H. a T. D. proti rozhodnutiu Mesta Tlmače zo dňa 30. 12. 2014 č. 1568/2012-SP/ Naď. a toto rozhodnutie, ktorým bola vyvlastnená časť pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území F., potvrdil. Poukázal na to, že vyvlastnenie je prípustné len za splnenia zákonných ustanovení, a to len vo verejnom záujme na základe zákona, pričom účel vyvlastnenia musí byť v súlade s verejným záujmom, musí sa dodržať zásada subsidiarity, t. j. že účel nemožno dosiahnuť inak, spravidla dohodou medzi obmedzovaným vlastníkom, vždy a bezvýnimočne za náhradu, ktorá sa poskytuje v peniazoch, pričom len zákon by mohol určiť naturálnu náhradu a len v nevyhnutnom rozsahu.
Zo žalobou napadnutého rozhodnutia nie je možné dostatočne zistiť, či bola splnená i podmienka, že účel vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť inak. V tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia arbitrárne a v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s námietkami účastníkov konania, ktorí tvrdili, že účel vyvlastnenia, a to stavba čistiarne odpadových vôd, sa dá dostatočne dosiahnuť i napojením kanalizácie na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli SES Tlmače, a.s., ktorú by malo mesto odkúpiť, resp. umiestnením čistiarne v katastrálnom území H. L.. Odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia neobsahuje ani zmienku o tom, prečo sa čistiareň odpadových vôd umiestňuje priamo
na pozemkoch, ktoré sú predmetom napádaného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Tým, či sa účel vyvlastnenia nedal dosiahnuť aj uzavretím zámennej zmluvy a poskytnutím náhradného pozemku, sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a uspokojil sa iba s konštatovaním, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania a ani Mesto Tlmače nevlastnia pozemky, ktoré by mohli byť použité ako náhradné. Možnosťou, že takéto pozemky by navrhovateľ vyvlastňovacieho konania kúpil a následne i zamenil s vlastníkmi dotknutých pozemkov, sa správne orgány nezaoberali.
Taktiež podľa názoru žalobcu nebola jednoznačne preukázaná podmienka poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnený pozemok, a to z dôvodu netransparentnosti zisťovania všeobecnej ceny vyvlastniť sa majúcich pozemkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí pod sp. zn. 8Sžo/19/2008, z ktorého vyplýva, že analýza porovnateľných nákupov v znaleckom posudku nesmie chýbať, čo ale v predmetnej veci v znaleckom posudku, vypracovanom znalcom Ing. Miroslavom Terlandom, absentuje. Primeraná náhrada sa vždy zisťuje analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady cien podľa stavebných prác. Definícia všeobecnej ceny sa ustálila v zmysle súčasnej judikatúry tak, že je to cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť z voľnej ruky v mieste, kde leží a v rozhodujúcom čase. Povinnosť navrhovateľa vyvlastňovacieho konania podať i návrh náhrady nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky, o to viac, že zo strany dotknutých vlastníkov boli predložené vážne výhrady proti navrhovanej náhrade, najmä čo do výšky ponúknutej finančnej náhrady určenej v znaleckom posudku, pričom zároveň namietali netransparentnosť takto určenej ceny, spochybňujúc správnosť výpočtu určenej náhrady a podklady pre vypracovanie znaleckého posudku. S týmito námietkami účastníčok vyvlastňovacieho konania sa správny orgán nevysporiadal a len konštatoval, že cena bola navrhnutá na základe znaleckého posudku. Žalobca bol toho názoru, že správny orgán mal možnosť ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom viazaný na navrhovateľa vyvlastňovacieho konania, a to ani na základe zadania znaleckého posudku. S poukazom na uvedené potom žalobca nezistil riadne skutočný stav veci v zmysle základných zásad platných v správnom konaní. V spisovom materiáli sa nenachádzajú ani kúpne zmluvy, ktorými správny orgán argumentuje v odôvodnení svojho rozhodnutia a ktoré majú preukazovať primeranosť finančnej náhrady.
Podmienka, že vyvlastnenie sa má uskutočniť iba v nevyhnutnom rozsahu, bola podľa názoru správneho orgánu splnená geometrickým plánom, ktorý je však iba technickým podkladom pre právnu zmenu a nemožno iba ním odôvodniť zákonnosť rozsahu vyvlastnenia. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia je podľa názoru žalobcu arbitrárne.
V podanej žalobe žalobca zároveň uviedol, že konanie sa začalo na základe návrhu Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá žiadala vyvlastniť viacero pozemkov, pričom správny orgán prvého stupňa o tomto návrhu rozhodol viacerými samostatnými rozhodnutiami (tromi), ale takýto postup nemá oporu v ustanoveniach zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a spôsobuje zmätočnosť konania, keď sa o jednom a tom istom návrhu, týkajúcom sa toho istého okruhu účastníkov, rozhoduje tromi rôznymi rozhodnutiami, ktoré sa doručujú iba vybraným účastníkom konania. Každé z konečných rozhodnutí sa týkalo všetkých účastníkov konania už i z toho dôvodu, že sa jedná o susedné pozemky a takýto postup správneho orgánu, keď sa ostatní účastníci vyvlastňovacieho konania nedozvedeli o ďalších vydaných rozhodnutiach, porušuje minimálne ust. § 33 vyššie citovaného zákona a účastníkom konania nebolo umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k ich podkladom. Minimálne dve rozhodnutia neboli účastníkom vyvlastňovacieho konania doručené a bolo im odopreté právo podať odvolanie proti nim.
Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014, ktorým nezrušil rozhodnutie Mesta Tlmače o vyvlastnení pozemku, bolo vydané v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že nebolo preukázané vyvlastnenie za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu a že účel vyvlastnenia sa nedal dosiahnuť inak. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca protest zo dňa 14. 08. 2014 v konaní pod sp. zn. Kd 122/14/4400-10, pričom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR protestu prokurátora nevyhovelo, a to rozhodnutím zo dňa 07. 10. 2014 č. 22441/2014/ B625-SV/59275/Pek. O rozklade účastníčok konania T. D. a B. H. proti tomuto rozhodnutiu rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tak, že rozhodnutím zo dňa 29. 01. 2015 č. 213/2014 zamietol podaný rozklad a rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora potvrdil. Dôvody týchto rozhodnutí sú pre žalobcu neakceptovateľné.
V závere žaloby žalobca uviedol, že z nezákonného rozhodnutia žalovaného nebolo možné nadobudnúť žiadne práva, a teda žiadne práva Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti ako navrhovateľa vyvlastňovacieho konania nemôžu byť ani dotknuté.
Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2015, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07. 04. 2014, ktorý bol potvrdený i rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 07. 10. 2014, ako i rozhodnutím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 29. 01. 2015 č. 213/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 02. 2015.
Bol toho názoru, že žaloba prokurátora by mala smerovať proti rozhodnutiu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 213/2014, a teda mala smerovať proti Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Takýto názor vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžo/124/2009 a 2Sžo/229/2010, v zmysle ktorých predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy OSP môže byť iba rozhodnutie vydané v konaní o proteste prokurátora, nie však pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré prokurátor napadol prokurátorským protestom.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol a konanie zastavil.
V predmetnej veci podali vyjadrenie i účastníci konania, a to B. H. a T. D. v podaniach zo dňa 24. 04. 2015, ktoré zhodne uviedli, že sa stotožňujú s podanou žalobou. Prílohou tohto vyjadrenie bolo i podanie zo dňa 13. 09. 2013 adresované správnemu orgánu prvého stupňa v rámci vyvlastňovacieho konania.
Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2015 uviedol, že sa nebude vyjadrovať k dôvodom žaloby, teda či boli v danom prípade splnené podmienky vyvlastňovacieho konania (zásada subsidiarity, výška primeranej náhrady a nevyhnutý rozsah vyvlastnenia), vzhľadom na absenciu faktických informácií zo spisového materiálu.
Žalobcom označená účastníčka konania v 2. rade JUDr. K. D. v podaní zo dňa 29. 04. 2015 uviedla, že nebola účastníčkou správneho konania a zrejme nedopatrením ju žalobca označil za zúčastnenú osobu. Z toho dôvodu jej neprislúcha vyjadrovať sa k meritu veci.
Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania, t. j. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 29. 04. 2015, v ktorom k jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že účastníci konania boli v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania výslovne upozornení na to, že námietky, ktorými navrhujú iné technické riešenie stavby, resp. napojenie kanalizačnej siete na čistiareň odpadových vôd, bolo možné uplatniť pri schvaľovaní územného plánu Mesta Tlmače a v územnom konaní, nakoľko vo vyvlastňovacom konaní na takéto námietky už nemožno prihliadať. Názor žalobcu, podľa ktorého sa správny orgán nezaoberal vyššie uvedenými možnosťami, nemá oporu v zákone. K primeranosti priznanej náhrady za vyvlastnenie pozemku tento účastník konania uviedol, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu využívanú na poľnohospodárske účely mimo zastavaného územia obce, preto ako vyplýva zo znaleckého posudku, nebolo možné použiť porovnávaciu metódu na určenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej územným plánom na výstavbu čistiarne odpadových vôd, pričom v danom mieste, v danom čase a ani v nedávno uskutočnených predajoch sa poľnohospodárska pôda mimo zastavaného územia nepredávala na výstavbu.
K rozsahu vyvlastnenia tento účastník konania uviedol, že podkladom pre jeho určenie bolo právoplatné územné rozhodnutie, pričom poukázal na to, že k návrhu na vyvlastnenie bol pripojený geometrický plán. Touto otázkou, teda rozsahom vyvlastnenia, sa už zaoberalo vo svojom rozhodnutí Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako i jeho minister, ale žalobca sa právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí, ktorým nebolo vyhovené protestu, vôbec nezaoberal. K nedoručeniu rozhodnutí ostatným účastníkom konania navrhovateľ vyvlastňovacieho konania uviedol, že tvrdenia žalobcu v tomto smere nemajú oporu v zákone a v tejto súvislosti poukázal na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, medzi ktorých ale nepatria vlastníci susediacich pozemkov s vyvlastňovaným pozemkom. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby podanej žalobcom - prokurátorom, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, je nepostačujúce na posúdenie veci. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. v podaní zo dňa 22. 10. 2012, adresovanom mestu Tlmače, navrhla vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území F. vo veci „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“. Poukázala na právoplatné rozhodnutie mesta Tlmače zo dňa 10. 10. 2006 č. 1560/2005 - Kr. (územné rozhodnutie o umiestnení stavby) a na tú skutočnosť, že ako investor pripravuje výstavbu vyššie označenej líniovej stavby, v rámci ktorej sa má vybudovať i stavebný objekt čistiarne odpadových vôd v katastrálnom území F.. Podľa geometrického plánu je potrebné pre areál čistiarne odpadových vôd majetkovoprávne usporiadať, t. j. získať do vlastníctva stavebníka časti zo 6 pozemkov - parciel reg. „. o celkovej výmere 2836 m2 pre novoutvorené parcely reg. „. č. XXX/XX až XXX/XX. Spoločnosť ako stavebník nadobudla do svojho vlastníctva kúpou takmer 60 % potrebných častí pozemkov a dohodou sa ešte nepodarilo vykúpiť v celosti časť pozemku parcela reg. „. č. XXX/X, ktorej výlučným vlastníkom podľa LV č. XX bol C. H., ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel a dedičské konanie po ňom nie je ukončené. Spoločnosť oslovila zákonných dedičov ako potenciálnych vlastníkov tohto pozemku a zaslala im výzvu na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s návrhom výšky kúpnej ceny v sume 4,34 eur za m2, t. j. za celkovú kúpnu cenu 1.805,44 eur s upozornením, že ak v zákonnej lehote 15 dní na výzvu neodpovedia, bude sa predpokladať, že dohodu odmietajú. Jedna z potenciálnych dedičiek B. H. oznámila, že nesúhlasí so stavbou čistiarne odpadových vôd na pozemku, a teda ani s odpredajom. Ostatní potenciálni dedičia na výzvu neodpovedali. Všeobecná hodnota pozemku bola určená znalcom jednotne v rámci celého areálu čistiarne odpadových vôd v znaleckom posudku znalca Ing. Miloslava Terlandu zo dňa 14. 03. 2012 pod č. 35/2012 v sume 4,34 eur za m2 pozemku, a to v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania, t. j. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. teda navrhol, aby v jeho prospech bolo vyvlastnené vlastnícke právo k častiam pozemkov v katastrálnom území F. okrem iného i voči dedičom po zomrelom C. H., výlučnom vlastníkovi pozemku parcela registra „. č. XXX/X - orná pôda v celkovej výmere 1524 m2, zapísanom na LV č. XX časť, diel č. 5 pre novoutvorenú parcelu registra „. č. XXX/XX o výmere 416 m2, ostatné plochy, prislúchajúca výmera záberu 416 m2 za náhradu 1.805,44 eur podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa 09. 02. 2012 č. 36627011-34/2012, vyhotoveného spoločnosťou ALL GEO, Geodetické služby. V závere návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva zo dňa 22. 10. 2012 navrhovateľ vyvlastňovacieho konania uviedol, že spoločnosť už získala vlastníctvo k 1.637,50 m2 z celkového záberu 2836 m2 pozemkov a k ukončeniu majetkovoprávneho usporiadania chýba 1198,50 m2, bez ktorých nie je možné vydať povolenie na uskutočnenie líniovej stavby - vodohospodárskeho diela, financovaného aj z Kohézneho fondu Európskej únie.
Prílohou návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania bolo rozhodnutie o umiestnení stavby označenej ako „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“ vydané mestom Tlmače dňa 10. 10. 2006 č. 1560/2005 - Kr., ako i znalecký posudok č. 35/2012, vypracovaný dňa 14. 03. 2012 znalcom Ing. Miloslavom Terlandom vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. XXX/XX - XXX/XX v katastrálnom území F., ktorý na určenie ceny vyvlastňovaných pozemkov ako vhodnú metódu použil metódu polohovej diferenciácie a ich cenu určil na 4,34 eur za m2. Všeobecnú hodnotu pozemkov potrebných pre areál čistiarne odpadových vôd v celkovej výmere 2836 m2 určil na 12.308,24 eur. Súčasťou znaleckého posudku je i výpis z katastra nehnuteľností na parcelu registra „. evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X vo výmere 51773 m2 - orná pôda.
Ako ďalšie prílohy návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva navrhovateľ vyvlastňovacieho konania predložil listiny, ktorými preukazoval, že potenciálnym dedičom po pôvodnom vlastníkovi C. H. (T. D.,
Ing. G. H., H. L., K. L., C. H., T. H., B. H., N. H., Y. C., C. L., C. V. a C. L.) ponúkol odkúpenie nehnuteľnosti a zaslal im návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a návrh zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena.
T. D. v podaní zo dňa 17. 09. 2012 a 16. 10. 2012 okrem iného oznámila, že znalec nemal dostatočné odklady pre správne určenie ceny pozemku a cena za odkúpenie sa jej zdala nízka, pretože bola určená ako trávnatý porast, a nie ako orná pôda. Uviedla, že nesúhlasí s predajom, pretože nie je zákonným dedičom, cena je neadekvátna a navrhla iné možnosti riešenia umiestnenia stavby čistiarne odpadových vôd. S ponukou na odkúpenie nesúhlasila ani B. H., ktorá okrem iného uviedla, že nemá záujem o predaj časti parcely č. XXX/X a za primeranú náhradu by považovala náhradu v zmysle „pozemok za pozemok“ v katastrálnom území F..
Podľa LV č. XX v katastrálnom území F. je ako vlastník parcely registra „. č. XXX/X vo výmere 1524 m2 - orná pôda zapísaný C. H. narodený XX. XX. XXXX.
V priebehu vyvlastňovacieho konania sa uskutočnili na základe oznámenia zo dňa 06. 11. 2012 a 15. 08. 2013 o začatí vyvlastňovacieho konania dve ústne pojednávania (27. 11. 2012 a 13. 09. 2013), pričom účastníci konania boli poučení, že ak majú námietky proti vyvlastneniu, tieto musia uplatniť najneskôr pri ústnom konaní. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú podania B. H., v ktorých navrhovala iné možnosti riešenia, vyjadrila nesúhlas s navrhovaným vyvlastnením, ktoré je možné len v nevyhnutnej miere a v prípade, že sa tak stane, žiadala ako náhradu pozemok v celej výmere parc. č. XXX/X v tej istej lokalite. B. H., T. D. a Y. C. na pojednávaní dňa 27. 11. 2012 uviedli, že nesúhlasia s predajom pozemkov a s ich vyvlastnením pre čistiareň odpadových vôd, pričom žiadali o náhradný pozemok. Na týchto svojich námietkach zotrvali i na pojednávaní konanom dňa 13. 09. 2013. Následne správny orgán prvého stupňa (mesto Tlmače) vydal dňa 30. 12. 2013 rozhodnutie č. 1568/2012 - SP/Naď. (druhé v poradí), ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vyvlastnil C. H. (zomrelom dňa XX. XX. XXXX) ako výlučnému vlastníkovi pozemku parcela registra „. č. XXX/X - orná pôda v celkovej výmere 1524 m2, zapísanom v LV č. XX časť, diel č. 5, pre novovytvorenú parcelu registra „.“ č. XXX/XX o výmere 416 m2, ostatné plochy, prislúchajúca výmera záberu je 416 m2 za náhradu 1.805,44 eur v prospech Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na účely výstavby vodohospodárskeho diela „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“, na ktorú bolo dňa 10. 10. 2006 vydané územné rozhodnutie č. 1560/2005.
Na základe odvolania B. H. a T. D. proti tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodoval žalovaný ako odvolací správny orgán a dňa 07. 04. 2014 pod č. OU-NR-OVBP2-2014/021915-003 vydal rozhodnutie, ktorým podané odvolania zamietol a napadnuté rozhodnutie zo dňa 30. 12. 2013 č. 1568/2012 - SP/Naď. o vyvlastnení časti pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území F. potvrdil.
Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra v podaní zo dňa 14. 08. 2014 pod č. Kd 122/14/4400- 10 a dôvody tohto protestu (vo vyvlastňovacom konaní nebolo preukázané vyvlastnenie za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu a že sa účel vyvlastnenia nemohol dosiahnuť aj inak) sú v podstate totožné s dôvodmi podanej žaloby. Žalovaný protestu prokurátora nemienil vyhovieť a predložil ho na rozhodnutie Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2014 pod č. 22441/2014/B625-SV/59275/ Pek protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra zo dňa 14. 08. 2014 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07. 04. 2014 nevyhovelo.
Na základe rozkladu T. D. a B. H. proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 07. 10. 2014 vo veci rozhodoval ako príslušný správny orgán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý svojim rozhodnutím ministra č. 213/2014 zo dňa 29. 01. 2015 pod č. 28424/2014/D220-SLP/77991-M potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 07. 10. 2014 pod č. 22441/2014/B625-SV/59275/Pek a rozklad T. D. a B. H. zamietol. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 06. 02. 2015.
Podľa § 108 ods. 1, 2, 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku
2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, b) vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území a pre zabezpečenie podmienok ich ochrany, c) vykonanie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, d) vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe, e) vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia, f) výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov, g) výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny podľa osobitných predpisov, h) výstavbu plynárenských zariadení podľa osobitných predpisov, i) výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov osobitného určenia podľa osobitných predpisov, j) účely dobývania ložísk nerastov podľa osobitných predpisov, k) výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov, l) stavby dráhy a jej súčastí a stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčasti alebo na účel zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, m) zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky podľa osobitných predpisov, n) výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu podľa osobitných predpisov, o) uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov, p) zriadenie alebo prevádzkovanie verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa § 110 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.
Podľa § 111 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá.
Podľa § 111b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 112 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [ § 143 písm. c)]. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.
Podľa § 113 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.
Podľa § 113a ods. 1, písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania a) je Slovenský pozemkový fond, ak ide o pozemok, s ktorým nakladá, b) sú účastníci konania o dedičstvo a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve,
Podľa § 114 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 34 ods. 1 až 6 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 36 vyššie citovaného zákona, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
Účelom správnej žaloby prokurátora podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b/ a ust. § 250b ods. 5 OSP je ochrana zákonnosti. Vo všeobecnosti platí, že prokurátor môže podať žalobu o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo prokurátorskému protestu; zákon mu však ukladá dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania (Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.) z nezákonného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nemohol nadobudnúť žiadne práva, a teda žiadne jeho práva nemôžu byť podanou žalobou ani dotknuté.
V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že správna žaloba prokurátora slúži predovšetkým na zabezpečenie ochrany zákonnosti a je v súlade s požiadavku právneho štátu, aby všetky subjekty práva mohli očakávať, že správne orgány budú rozhodovať podľa práva. Súd bol toho názoru, že z hľadiska práva nič nebránilo prokurátorovi v prejednávanej veci obrátiť sa so správnou žalobou na súd, keďže prokurátorskému protestu v správnom konaní nebolo vyhovené a žaloba smeruje k obnoveniu zákonnosti a neznamená šikanózne uplatňovania práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania, t. j. k navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania Možno tiež konštatovať, že navrhovateľa vyvlastňovacieho konania nebolo možné v predmetnom správnom konaní (i vzhľadom na niektoré jeho ďalej uvádzané a nepreukázané tvrdenia) považovať sa dobromyseľnú osobu, na ktorej práva by mal žalobca pri podávaní správnej žaloby prihliadať.
Úlohou súdu bolo teda preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 04. 2014 a posúdiť, či ako odvolací správny orgán postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 12. 2013, ktorým tento C. H. (zomrelom dňa XX. XX. XXXX) ako výlučnému vlastníkovi pozemku parcela registra „. č. XXX/ X - orná pôda v celkovej výmere 1524 m2, zapísanom v LV č. XX časť, diel č. 5, pre novovytvorenú parcelu registra „. č. XXX/XX o výmere 416 m2, ostatné plochy, prislúchajúca výmera záberu je 416 m2 za náhradu 1.805,44 eur podľa ust. § 108 ods. 2, písm. k/ vyššie citovaného zákona vyvlastnil v prospech Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na účely výstavby vodohospodárskeho diela „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“, na ktorú bolo dňa 10. 10. 2006 vydané územné rozhodnutie č. 1560/2005.
V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). V čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového protokolu č. 1 sa poskytuje ochrana majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu.
Súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, prípustná podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyvlastnenie je najširšie upravené v ust. § 108 až § 116 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, len v nevyhnutnom rozsahu a len za náhradu, ktorej primeranosť sa v prípade poskytnutia v peniazoch určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.
Vo vyvlastňovacom konaní nebolo sporné, že C. H. ako vlastník pozemku parcely registra „. č.XXX/X vo výmere 1524 m2 - orná pôda (podľa LV č. XX v katastrálnom území F.), ktorého časť vo výmere 416 m2 navrhla vyvlastniť Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. za náhradu 1.805,44 eur zomrel ešte v roku 2010 a dedičské konanie po ňom nebolo ukončené ani v priebehu tohto vyvlastňovacieho
konania. S poukazom na ust. § 113a ods. 1, písm. b/ vyššie citovaného zákona potom boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania účastníci konania o dedičstvo po zomrelom C. H., okruh ktorých správnemu orgánu oznámil notár prejednávajúci dedičstvo po zomrelom. Títo v priebehu konania bránili svoje subjektívne práva a vznášali námietky proti vyvlastneniu predmetného pozemku, pričom poukazovali najmä na vplyv stavby čistiarne odpadových vôd na životné prostredie, na to, že znalec nemal dostatočné podklady pre správne určenie ceny pozemku, neadekvátnosť ceny (cena za odkúpenie pozemku je nízka a bola určená ako za trávnatý porast a nie ako za ornú pôdu), navrhovali iné riešenie vzhľadom a blízkosť ďalšej čistiarne odpadových vôd, resp. ako primeranú náhradu žiadali iný porovnateľný pozemok. Správny orgán prvého stupňa tieto námietky posúdil tak, že niektoré mali byť predmetom územného konania, a preto na ne nemožno vo vyvlastňovacom konaní prihliadať, resp. že mesto Tlmače a ani navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nevlastní žiadne pozemky, ktoré by mohli byť poskytnuté ako náhradné. Pokiaľ ide o cenu vyvlastňovaného pozemku, správny orgán prvého stupňa poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Miloslava Terlanda a na tvrdenie navrhovateľa vyvlastňovacieho konania o tom, že do svojho vlastníctva už dohodou (kúpou) nadobudol takmer 60 % (1637,50 m2) potrebných častí pozemkov z celkového záberu 2836 m2 a tým je potvrdené, že cena určená znaleckým posudkom je trhovou cenou porovnateľných nehnuteľností v tom istom čase, mieste a kvalite. Tieto dôvody akceptoval i žalovaný, čo vyplýva z jeho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07. 04. 2014, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 12. 2013 potvrdil ako vecne správne.
Žalobca v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07. 04. 2014 (ktorú podal z dôvodu, že nebolo vyhovené jeho protestu proti tomuto rozhodnutiu) namietal predovšetkým, že z neho nie je možné zistiť, či bola dodržaná zásada subsidiarity, teda že účel vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť inak (s poukazom na tvrdenie účastníkov vyvlastňovacieho konania o možnosti napojenia kanalizácie na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli spoločnosti SES Tlmače, a.s.), že nebola dodržaná transparentnosť zisťovania primeranej náhrady za vyvlastňovaný pozemok a nebol preukázaný nevyhnutný rozsah vyvlastnenia.
Po oboznámení sa s dôvodmi podanej žaloby, obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i s obsahom predloženého administratívneho spisu, súd dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný sa dôsledne neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ale ani ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje i na vyvlastňovacie konanie a na rozhodovanie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu.
V prvom rade súd poukazuje na ust. § 110 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Cieľom vyvlastnenia v predmetnej veci bolo získanie pozemkov do vlastníctva navrhovateľa vyvlastňovacieho konania za účelom výstavby čistiarne odpadových vôd. Konkrétnu dohodu medzi navrhovateľom vyvlastňovacieho konania a jeho účastníkmi (dedičmi po zomrelom vlastníkovi pozemku parc. č. XXX/ X v katastrálnom území F. C. H.) v zmysle prechodu vlastníckeho práva k tomuto pozemku, resp. k jeho časti na navrhovateľa vyvlastňovacieho konania podľa názoru súdu nebolo možné uzavrieť, a to z dôvodu neskončeného dedičského konania a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré navrhovateľ vyvlastňovacieho konania (ešte pred jeho začatím) predložil dedičom po C. H., títo odmietli podpísať, nakoľko s navrhovaným riešením nesúhlasili. V priebehu vyvlastňovacieho konania však jeho účastníci poukazovali na (resp. navrhovali) iné možnosti riešenia, napr. možnosť napojenia kanalizácie na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli spoločnosti SES Tlmače, a.s., ktorá podľa ich názoru má potrebnú kapacitu a takto by sa dal dosiahnuť účel vyvlastnenia (realizácia stavby na čistenie odpadových vôd). S týmto ich tvrdením sa správne orgány podľa názoru súdu dostatočne nevysporiadali a odkazovali ich na územné konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 10. 10. 2006 č. 1560/2005 - Kr. o umiestnení stavby označenej ako „Aglomerácia F. - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“, v ktorom je okrem iného uvedené, že stavba bude umiestnená v obci Tlmače, Veľké Kozmálovce, v katastrálnom území F., H. L., pričom ako jedna z podmienok pre jej umiestnenie je uvedené, že táto stavba bude ako líniová stavba a stavba čistiarne odpadových vôd v katastrálnom území F. a H. L.. Za takejto situácie bolo podľa názoru súdu povinnosťou správneho orgánu v priebehu vyvlastňovacieho konania a v rozhodnutí jednoznačne účastníkom konania vysvetliť a ozrejmiť dôvody, pre ktoré je potrebné vyvlastniť práve časť pozemku patriacu ich právnemu predchodcovi, najmä ak v rozhodnutí o umiestnení stavby absentujú parcelné
čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje (vzhľadom na to, že sa jedná o líniovú stavbu). Podrobnejšie sa bolo potrebné zaoberať podľa názoru súdu i námietkou účastníkov vyvlastňovacieho konania spočívajúcou v inej možnosti riešenia čistenia odpadových vôd, najmä pokiaľ poukazovali na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v blízkosti tej, ktorá sa má sčasti postaviť i na vyvlastňovanej časti ich pozemku. Pokiaľ nebola možná dohoda s vlastníkom už existujúcej čistiarne odpadových vôd ohľadne jej využitia, resp. z iných dôvodov nie je možné túto využiť, správny orgán mal navrhovateľa vyvlastňovacieho konania vyzvať, aby v tomto smere vzhľadom na námietky účastníkov vyvlastňovacieho konania predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nemožnosti využitia tejto čistiarne a dôvody tvrdenej nemožnosti využitia mal vo svojom rozhodnutí jednoznačne pomenovať a účastníkom konania vysvetliť. Je totiž potrebné vychádzať z toho, že v rámci vyvlastňovacieho konania musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel a vždy je potrebné preukázať existenciu verejného záujmu na vyvlastnení. Skúmanie existencie verejného záujmu náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver i náležite zdôvodniť najmä s poukazom na účastníkmi konania tvrdenú blízkosť už existujúcej čistiarne odpadových vôd a možnosti jej využitia. Bolo teda potrebné jednoznačne objasniť, prečo verejný záujem vyžaduje potrebu výstavby novej čistiarne odpadových vôd v meste Tlmače na mieste vyvlastniť sa majúcej časti pozemku, vzhľadom na blízkosť už existujúcej čistiarne odpadových vôd.
Za dôvodnú považoval súd i námietku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenú časť pozemku. Nemožno spochybniť, že vyvlastnenie sa vždy uskutočňuje za náhradu, pričom prednosť má majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok vo forme pridelenia náhradného pozemku, za predpokladu, že sa tak pôvodný a nový vlastník pozemku dohodli, teda ak pôvodný vlastník pozemku súhlasí s takouto formou náhrady. V predmetnej veci niektorí z účastníkov konania (dedičov po pôvodnom vlastníkovi C. H.) v priebehu vyvlastňovacieho konania požadovali náhradu vo forme iného pozemku, pričom mali i konkrétne požiadavky na takýto pozemok (v tej istej lokalite, s prístupovou asfaltovou cestou, s určitou šírkou), resp. žiadali o rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúcu časť pozemku. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania však v priebehu vyvlastňovacieho konania tvrdil, že v katastrálnom území F. nie je vlastníkom pozemku, ktorý by bolo možné použiť ako náhradný pozemok a účastníci konania žiadny takýto konkrétny pozemok v konkrétnej lokalite, ktorý by prichádzal do úvahy (napriek ich požiadavkám) a patril by navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania ani neoznačili. Vzhľadom na takto zistený stav sa zatiaľ javí, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenú časť pozemku vo forme pridelenia náhradného pozemku nie je možné a v prípade vyvlastnenia preto prichádza do úvahy len primeraná náhrada v peniazoch. Je bezpredmetné sa zaoberať tým, či mesto Tlmače má pozemky vhodné ako náhradné pozemky, resp., že pozemky poskytlo v iných prípadoch, pretože mesto nie je účastníkom predmetného vyvlastňovacieho konania, ale koná ako správny orgán, povinnosťou ktorého bolo skúmať, či náhrada v sume 4,34 eur za m2 vyvlastneného pozemku je primeraná náhrada i s poukazom na to, že znalecký posudok bol vypracovaný v marci 2012 a žalovaný rozhodoval v apríli 2014, a teda bolo potrebné posudzovať i aktuálnosť tejto náhrady.
Primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny znaleckým posudkom. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa (vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie) podľa ust. § 111 ods. 2 zák. č 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, pričom táto cena má byť určená znaleckým posudkom. Správny orgán pri určení ceny za vyvlastnený pozemok vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Miloslavom Terlandom dňa 14. 03. 2012 pod č. 35/2012, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc. č. XXX/XX - XXX/XX v katastrálnom území F., ktorý predložil navrhovateľ vyvlastňovacieho konania a ktorý znalec vypracoval na základe jeho (navrhovateľa vyvlastňovacieho konania) objednávky. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že postupoval podľa prílohy č. 3 k vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a použil metódu polohovej diferenciácie (a zdôvodnil prečo nebolo možné použiť i ďalšie metódy) s tým, že použitie porovnávacej metódy je vylúčené vzhľadom na nedostatok podkladov pre danú lokalitu a typ stavby.
Z predloženého znaleckého posudku však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok (jeho časť), určená metódou polohovej diferenciácie, ktorú znalec použil, zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako to vyžaduje vyššie citovaný zákon. Tento zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo
porovnateľnej, teda nebude vychádzať len z polohy a umiestnenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že cena bola určená znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti. Tu je zároveň potrebné uviesť, že správny orgán sa pri posudzovaní primeranosti náhrady uspokojil so znaleckým posudkom, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastňovacieho konania a jeho ničím nepodloženým a nepreukázaním tvrdením, že dohodou už získal vlastníctvo k 1637,50 m2 pozemkov z celkového záberu 2836 m2 pozemkov, čo je asi 60 %. V tomto smere však navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné posúdiť napr. i primeranosť cenovej náhrady v danej lokalite. Správny orgán je povinný v rámci vyvlastňovacieho konania skúmať, či predložený cenový návrh je zákonný, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že účastníci vyvlastňovacieho konania v jeho priebehu vznášali i námietky týkajúce sa ceny vyvlastňovaného pozemku. Podľa názoru súdu mal správny orgán pri zisťovaní primeranej náhrady obstarať potrebné podklady napr. i dopytom na realitné kancelárie ohľadne cien pozemkov v danej lokalite, resp. mal možnosť obstarať potvrdenie mesta Tlmače o cenách pri nedávnych prevodoch vlastníctva porovnateľných pozemkov. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady mal správny orgán možnosť s poukazom na ust. § 36 zák. č 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ustanoviť znalca a znaleckým posudkom obstaraným správnym orgánom by sa potom určila zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňovaný pozemok ako trhová cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. V tejto súvislosti súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa náhrady za vyvlastňované pozemky (rozsudok zo dňa 20. 11. 2014 v konaní pod sp. zn. 8Sžo/63/2014, zo dňa 24. 09. 2014 v konaní pod sp. zn. 6Sžr/86/2014 a 8 Sžo 16/2008, ktorý uvádzal i žalobca v podanej žalobe) a z právnych názorov vyjadrených v týchto rozhodnutiach vychádzal i v predmetnej veci.
K námietke žalobu ohľadne rozsahu vyvlastnenia je potrebné uviesť, že správny orgán rozsah vyvlastnenia odôvodnil geometrickým plánom zo dňa 09. 02. 2012 č. 3667011-34/2012. Tu je potrebné uviesť, že s poukazom na ust. § 110 ods. 3 vyššie citovaného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. V predmetnej veci navrhovateľ vyvlastňovacieho konania navrhol vyvlastnenie iba časti pozemku par. č. XXX/X o celkovej výmere 1524 m2, a to konkrétne dielu 5 novovytvorenej parc. č. XXX/XX o výmere 416 m2. Účastníci konania však v jeho priebehu pre prípad vyvlastnenia žiadali náhradu za celý pozemok, čo odôvodnili obmedzením činnosti na jeho zvyšku s poukazom na pestovanie plodín na ornej pôde. Povinnosťou správneho orgánu, konajúceho o vyvlastnení, potom bolo skúmať, či vyvlastní nehnuteľnosť len v navrhovanom rozsahu alebo vyvlastnenie rozšíri. Podľa názoru súdu bolo potrebné skúmať, či by vlastník mohol využívať zostávajúcu časť pozemku, resp. by ho mohol využívať len s neprimeranými ťažkosťami, teda bolo potrebné skúmať využiteľnosť zvyšku pozemku. Spôsob, akým sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odôvodnením rozsahu vyvlastnenia (odkazom na geometrický plán), nepovažoval krajský súd za dostatočný a právne relevantný pre náležité posúdenie žiadosti účastníkov konania o náhradu za celý pozemok.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014 zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP) a jeho povinnosťou bude opätovne rozhodnúť o odvolaní účastníčok vyvlastňovacieho konania B. H. a T. D. proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 30. 12. 2013, pričom v odvolacom konaní má rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje i na vyvlastňovacie konanie, resp. konanie podľa zák. č 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 140 tohto zákona. Uvedené znamená, že napríklad môže doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť a ak sú na to dôvody, žalovaný rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaný zruší a vec vráti správnemu orgánu prvého stupňa vtedy, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania, pričom tento správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že správne orgány neskúmali, či sa cieľ vyvlastnenia nedal dosiahnuť aj uzavretím zámennej zmluvy a poskytnutím náhradného pozemku je potrebné uviesť, že zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval, alebo inak získaval pozemky za účelom ich zámeny, a preto v prípade, ak navrhovateľ konania nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu, je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch. Navrhovateľ vyvlastnenia v priebehu vyvlastňovacieho konania tvrdil, že nedisponuje žiadnymi náhradnými pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu a z tohto dôvodu môže poskytnúť žalobcovi náhradu za vyvlastnenie len formou peňažnej náhrady.
Pokiaľ žalobca označil za účastníčku súdneho konania v 2. rade i JUDr. K. D., podľa názoru súdu nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko táto preukázateľne nebola účastníčkou vyvlastňovacieho konania, a preto nemala byť ani účastníčkou súdneho konania s poukazom na ust. § 250 ods. 6 OSP, na čo i správne poukázala vo svojom podaní zo dňa 29. 04. 2015. Uvedené pochybenie žalobcu však nespôsobuje nedôvodnosť podanej žaloby vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu.
K námietke žalobcu, že správny orgán nedoručoval ďalšie rozhodnutia vydané vo vyvlastňovacom konaní ostatným jeho účastníkom (C. D. a L. L.) s poukazom na tú skutočnosť, že vyvlastňovacie konanie sa začalo na základe jedného návrhu, ale boli vydané tri rozhodnutia, súd uvádza, že v ustanovení § 108 až 116 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nie je upravený okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania tak, ako je to pri iných druhoch konania upravených týmto zákonom (napr. územné konanie, stavebné konanie, konanie o dodatočnom povolení stavby a iné). Je však nepochybné, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú vlastníci vyvlastniť sa majúcich pozemkov. V prípade, že vo vyvlastňovacom konaní vydá správny orgán viacero rozhodnutí (každé vo vzťahu k dotknutému vlastníkovi pozemku) a tieto doručí len tým účastníkom, ktorých sa týkajú a nie i vlastníkom susedných vyvlastňovaných pozemkov, takýto postup podľa názoru súdu nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom. Pokiaľ by si súd osvojil názor žalobcu, prezentovaný v podanej žalobe (povinnosť doručiť jednotlivé rozhodnutia vydané vo vzťahu k jednotlivým účastníkom vyvlastňovacieho konania i ďalším, teda všetkým jeho účastníkom i v prípade, ak sa ich bezprostredne netýkajú, ale mohli by sa ich týkať len ako vlastníkov susedných vyvlastňovaných pozemkov), znamenalo by to v konkrétnom prípade, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko nebolo doručené i ďalším účastníkom vyvlastňovacieho konania a proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu nemožno podať žalobu podľa piatej časti druhej hlavy OSP s poukazom na ust. § 247 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého predpokladom postupu podľa tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Naviac protest prokurátora možno tiež podať len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čo vyplýva z ust. § 27 ods. 1, písm. e/ zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda žalovaný zvolil taký postup, že na základe jedného návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania vydal po vykonaní spoločného vyvlastňovacieho konania vo vzťahu k trom vlastníkom vyvlastniť sa majúcich pozemkov tri samostatné rozhodnutia a tieto doručoval len tým účastníkom, ktorých sa ako vlastníkov vyvlastňovaných pozemkov týkajú, takýto postup podľa názoru súdu nemožno považovať za nezákonný.
V súvislosti s námietkou žalovaného (s odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžo/124/2009 a 2S6o/229/2010), že žaloba žalobcu mala smerovať proti rozhodnutiu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zo dňa 29. 01. 2015 č. 213/2014, a teda proti Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR súd uvádza, vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú mu známe a boli vydané v určitých konkrétnych veciach. Túto námietku žalovaného však súd nepovažuje za dôvodnú a poukazuje na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. Snj 124/00, ktoré je stále aktuálne a z ktorého vyplýva: „ak prokurátor podáva podľa § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p. návrh na začatie konania (žalobu) na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v prípade, v ktorom sa nevyhovelo protestu prokurátora a ak to vyžaduje verejný záujem, tento návrh treba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb“. V predmetnej veci za takéto rozhodnutie treba považovať rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie B. H. a T. D. a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. mesta Tlmače zo dňa 30. 12. 2013 č. 1568/2012 - SP/Naď. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora je dôležité len z pohľadu plynutia a zachovania zákonnej lehoty na podanie žaloby, ale žaloba prokurátora smeruje vždy proti rozhodnutiu, ktoré bolo protestom napadnuté. Súd sa teda riadil vyššie uvedeným stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, s ktorým korešpondujú i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. zo dňa 11. 10. 2011 v konaní
pod s. zn. 1 Sžr 11/2011, zo dňa 29. 09. 2011 v konaní pod sp zn. 5Sžo/15/2011, zo dňa 01. 08. 2014 v konaní pod sp. zn. 6Sžf/66/2013, zo dňa 16. 09. 2014 v konaní pod sp. 6Sžf/85/2013.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).