Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/198/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606200574 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4606200574.2
Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: SPLENDID, spol. s.r.o., Pod Kalváriou 16, Topoľčany, IČO: 31 674 224, o vymoženie sumy 1.948,85 eur, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 12Er/308/2006 a u súdnej exekútorky JUDr. Beatrix Vargovej, Štefánikova 49, Nitra pod sp. zn. Ex 28/2006, o odvolaní oprávneného zo dňa 16.06.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. júna 2015 č. k. 12Er/308/2006-56 v časti o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej náhradu trov exekúcie vo výške 62,23 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany č. 700-1510095705-GC04/05 zo dňa 03. 11. 2005.
Ďalej uviedol, že súdna exekútorka navrhla (podaním zo dňa 11. 06. 2013) zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 12Er/308/2006-16 zo dňa 24. 09. 2013 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil (I. výrok), oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej náhradu trov exekúcie vo výške 38,28 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11CoE/6/2014-29 zo dňa 29. 01. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodne o návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z 11. 06. 2013. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 12Er/308/2006-40 zo dňa 25. 04. 2014 návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie zamietol. Súdna exekútorka podaním zo dňa 09. 09. 2014 opätovne navrhla zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z podnetu a exekučného spisu súdnej exekútorky vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR a súd nezistil, že by povinný bol vlastníkom alebo držiteľom motorových vozidiel. V evidencii Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave sa povinný od 22. 04. 2008 nenachádza, nemé žiadnych zamestnancov a na účtoch nemá žiadne finančné prostriedky. Mesto Topoľčany súdu oznámilo, že povinný na území mesta nemá žiadnu prevádzku (napriek tomu, že v meste má podľa výpisu z Obchodného registra sídlo). Taktiež súdu sa zásielky adresované povinnému vrátili späť s tým, že adresát je neznámy. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na
strane povinného predpoklad dosahovania príjmu v blízkej budúcnosti a súd prvého stupňa mal za to, že bolo dostatočne preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podotkol, že rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery počas exekučného konania, ktoré začalo v roku 2006 nezmenili. Nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné vykonávať exekúciu. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri, t. j. že nezanikla, totiž neodôvodňuje záver, že je aj fungujúcou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť, skutočne podniká a má majetok.
O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § § 200 ods. 5 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a podľa ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008, tak že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 62,23 eur. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 36,52 eur (za získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 2x zisťovanie účtu povinného, 5x zisťovanie majetku povinného, t. j. za 11 úkonov po 3,32 eur, § 14 ods. 1písm. b/, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008), náhrady hotových výdavkov vo výške 15,34 eur (poštovné, 14,64 eur, poplatok 0,70 eur, § 22 citovanej vyhlášky) a dane z pridanej hodnoty vo výške 10,37 eur (20 % zo sumy 51,86 eur, § 196 citovanej vyhlášky). Trovy exekúcie priznal súd súdnej exekútorke podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov za exekučnú činnosť, ktorá bola vo veci vykonávaná, pričom súd vychádzal z exekútorkou predloženého vyúčtovania trov a exekučného spisu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Namietal zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko bol toho názoru, že Okresný súd Topoľčany pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Poznamenal, že súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Poukázal na ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Povinný ako spoločnosť s ručením obmedzeným by mal mať v zmysle § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii. Súdny exekútor počas doterajšieho výkonu exekúcie nepristúpil k predaju obchodného podielu povinného, ani podniku ako takého. Z napadnutého uznesenia nie je možné určiť, či sa súdny exekútor zaoberal súpisom hnuteľných vecí, či zisťoval iné majetkové hodnoty povinného. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 06. 2015 zrušil.
K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 23. 06. 2015 vyjadrila súdna exekútorka JUDr. Beatrix Vargová a uviedla, že Okresný súd Topoľčany správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 06. 2015 v časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24. 01. 2006, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného zo dňa 16. 01. 2006 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodnutia č. 700-1510095705-GC04/05 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Topoľčany dňa 03. 11. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 12. 2005 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2005. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 30.01.2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Beatrix Vargovú. Podaním zo dňa 11. 06. 2013 navrhla súdna exekútorka zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného a vyúčtovala si trovy exekúcie v sume 42,- eur, na náhradu ktorých navrhla zaviazať oprávneného. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 12Er/308/2006-16 zo dňa 24. 09. 2013 exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej náhradu trov exekúcie vo výške 38,28 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v zákonnej lehote. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 11CoE/6/2014-29 zo dňa 29. 01. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 12Er/308/2006-40 zo dňa 25. 04. 2014 návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie zamietol. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 12Er/308/2006-44 zo dňa 02. 07. 2014 o náhrade trov exekúcie súdnej exekútorky nerozhodol. Podaním zo dňa 09. 09. 2014 navrhla súdna exekútorka zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného a vyúčtovala si trovy exekúcie v sume 63,46 eur, na náhradu ktorých navrhla zaviazať oprávneného. Dňa 09. 06. 2015 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Beatrix Vargovej náhradu trov exekúcie vo výške 62,23 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti o zastavení exekúcie bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.
Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním
Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (v časti zastavenia exekúcie) a dôvodmi podaného odvolania oprávneného dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného zo dňa 16. 06. 2015 proti výroku o zastavení exekúcie nebolo možné vyhovieť, nakoľko oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať existenciu majetku povinného, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného.
K námietke oprávneného, že obchodný podiel obchodnej spoločnosti (oprávneného) podlieha exekúcii a súdny exekútor počas doterajšieho výkonu exekúcie nepristúpil k jeho predaju, ani k predaju podniku ako takého, odvolací súd uvádza, že exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti, ak ide o takú obchodnú spoločnosť, ktorá podľa platnej úpravy v Obchodnom zákonníku obsahuje inštitút obchodného podielu definovaného ako práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Takouto spoločnosťou je spoločnosť s ručením obmedzeným a s poukazom na § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka aj komanditná spoločnosť. Exekúciu postihnutím obchodného podielu podľa súčasnej úpravy obchodných spoločností v Obchodnom zákonníku nemožno vykonať na účasť vo verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá neobsahuje vlastníctvo obchodného podielu v tom zmysle, v akom je to v spoločnosti s ručením obmedzeným. Exekúcia postihuje obchodný podiel v súlade s hmotnoprávnou úpravou. Exekútor však neprevádza, ani nespeňažuje obchodný podiel, ale svojimi exekučnoprávnymi úkonmi dosahuje zánik povinného v spoločnosti a vznik nároku povinného na vyrovnací podiel (ak mu nevznikol iný nárok, napríklad nárok na likvidačnom zostatku), ktorý sa stáva pohľadávkou a tá sa stáva predmetom exekúcie. V danom prípade je povinným spoločnosť SPLENDID, spol. s r.o., ktorá existuje, t. j. nebola vymazaná z obchodného registra a spoločníkmi sú U. Q. a G.. E. D., teda fyzické osoby, pričom súdny exekútor vedie exekúciu proti právnickej osobe. Keďže exekúcia v predmetnej veci bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, námietka odvolateľa, že podľa ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, odvolací súd považoval za bezpredmetnú.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 09. 06. 2015 v časti výroku o zastavení exekúcie, pričom v závere odvolania uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 06. 2015 zrušil.
S výrokom o zastavení exekúcie súvisí aj výrok o trovách exekučného konania, avšak s poukazom na ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné od 01. 11. 2013 a prechodné ust. § 243b ods. 3, veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd odvolaním proti výroku o trovách exekučného konania nezaoberal. Súd prvého stupňa odvolaciemu súdu predložil na rozhodnutie odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V takom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné postupovať pri rozhodovaní o trovách konania podľa aktuálnej právnej úpravy Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, ktorá odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania nepripúšťa (avšak podľa zákona takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu OSP odvolanie vždy pripúšťa), čo znamená, že nastupuje režim podľa ust. § 374 ods. 4, veta tretia OSP a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 09. 06. 2015 sa v dôsledku podania odvolania v časti výroku o náhrade trov exekučného konania zrušilo priamo zo zákona.
Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2 OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekučného konania zrušilo a o trovách exekučného konania opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.