Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612206912 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:3612206912.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom: 1. W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, 2. A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 119,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. októbra 2014 č. k. 4C/9/2013-192 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania vo vzťahu k odporkyni v 2. rade p o t v r d z u j e .
V časti náhrady trov vedľajšieho účastníka sa rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia v sume 206,31 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A.
Odporkyni v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 10 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na zaplatenie sumy 119,50 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 100,58 eura od 24. 09. 2009 do zaplatenia voči odporkyni v 2. rade zamietol. Konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal a posledným výrokom zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 618,92 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 2, § 533, § 588, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 119,50 eura s príslušenstvom voči odporkyni v 2. rade nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Navrhovateľ sa zaplatenia pohľadávky pôvodne domáhal od oboch odporcov, avšak v priebehu konania podaním zo dňa 16. 01. 2013 zobral návrh späť proti odporcovi v 1. rade, a keďže
odporca v 1. rade napriek výzve súdu sa nevyjadril, či súhlasí so späťvzatím návrhu voči nemu alebo nie a súd ho upozornil, že jeho pasívny postoj bude považovať za súhlas so späťvzatím návrhu, tak súd podľa § 96 ods. 1, 2 OSP konanie proti odporcovi v 1. rade zastavil. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie sumy 119,50 eura s príslušenstvom od odporkyne v 2. rade oprel o písomnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporkyňou v 2. rade dňa 16. 06. 2010, avšak súd tento právny úkon považoval za neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť, a preto na základe neplatného právneho úkonu nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. V dohode je odporkyňa v 2. rade označená ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., avšak žiadnym spôsobom nie je špecifikované, k akému záväzku odporkyňa v 2. rade pristupuje, pričom ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že pristúpiť k záväzku je možné len písomnou formou po dohode s veriteľom a táto dohoda musí obsahovať prehlásenie tretej osoby, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, čím sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, a teda zo znenia tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v písomnej dohode s veriteľom musí byť peňažný záväzok špecifikovaný, aby bolo jasné, k akému záväzku tretia osoba pristupuje. Uvedenú presnú špecifikáciu záväzku dohoda uzavretá medzi odporkyňou v 2. rade a navrhovateľom postráda a záväzok odporcu v 1. rade v tejto dohode o pristúpení k záväzku nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný a tento nedostatok nemôže nahradiť ani ďalšie znenie dohody, podľa ktorého odporcovia v 1. a 2. rade uznávajú, čo do dôvodu a výšky, záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe predchádzajúcej zmluvy o úvere uzavretej medzi spoločnosťou GE Money a. s. a odporcom v 1. rade. Pokiaľ odporkyňa v 2. rade platným spôsobom nepristúpila ku konkrétnemu peňažnému záväzku odporcu v 1. rade, keďže tento nie je v dohode žiadnym spôsobom špecifikovaný, tak následne ani nemohla tento záväzok uznať, pretože v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka sa výslovne uvádza, že dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky, avšak v tomto prípade nemôže ísť o dlh odporkyne v 2. rade, ktorý mala uznať, keďže táto riadne nepristúpila k záväzku. Na základe uvedeného mal súd za to, že zo strany odporkyne v 2. rade nedošlo k platnému pristúpeniu k záväzku na základe dohody uzavretej s navrhovateľom dňa 16. 06. 2010, keďže tento právny úkon v časti pristúpenia k záväzku je absolútne neplatný pre jeho neurčitosť, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym výkladom, nakoľko by to bolo v rozpore s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda odporkyňa v 2. rade platne nepristúpila k záväzku odporcu v 1. rade, tak nemohlo dôjsť z jej strany ani k platnému uznaniu záväzku, a preto uplatnenie pohľadávky v sume 119,50 eura s príslušenstvom zo strany navrhovateľa voči odporkyni v 2.rade súd nepovažoval za oprávnené, keďže odporkyňa v 2. rade v tomto konaní nie je pasívne legitimovaná. Z uvedených dôvodov súd návrh na zaplatenie sumy 119,50 eura spolu s úrokom z omeškania voči odporkyni v 2. rade v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním im žiadne trovy nevznikli. Zároveň súd podľa uvedeného zákonného ustanovenia priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania a to na trovách právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 618,92 eura. Uvedená náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná za 2 úkony právnej služby po 16,60 eura (vyjadrenie vo veci samej a vyjadrenie k odvolaniu) a 2x režijný paušál po 7,81 eura, čo je spolu 48,82 eura, pričom súd skúmal aj účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je možné priznať trovy iba za vyjadrenie zo dňa 30. 01. 2013, ktoré viedlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa, avšak nie aj za prevzatie a prípravu zastúpenia, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka vo viacerých súdnych konaniach zastupuje vedľajšieho účastníka bez toho, aby sa vopred skontaktoval s odporcami a iba predkladá všeobecné plné moci a podáva prakticky totožné vyjadrenia, a preto by bolo neúčelné, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia aj za prevzatie a prípravu zastúpenia. Okrem toho, právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za doplnenie vyjadrenia zo dňa 09. 12. 2013, pretože v spise sa žiadne takéto vyjadrenie nenachádza. Za úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka po vrátení spisu z odvolacieho súdu mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 23. 09. 2014 v sume 4,15 eura (§ 13a/ ods. 4 veta druhá zákona č. 655/2004 Z. z. - odročenie pojednávania bez prejednania veci), ako aj za účasť na pojednávaní dňa 21. 10. 2014 v sume 16,60 eura a 2x paušál po 8,04 eura, čo je spolu 36,83 eura. Cestovné na pojednávanie dňa 23. 09. 2014 z Lučenca do Topoľčian a späť bolo vyčíslené právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na sumu 87,60 eura (320 km pri základnej náhrade 0,183 eura/km a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,5 litra/100 km a cena 1,40 eura/liter) a náhrada za stratu času na sumu 130,10 eura (10 polhodín po 13,01 eura) a v takejto výške mu aj boli tieto náklady priznané. Za účasť na pojednávaní dňa 21. 10. 2014 bolo cestovné priznané vo výške 86,55 eura (310 km pri základnej náhrade 0,183 eura/km a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,5 litra/100 km a cene 1,48 eura/ liter) a náhrada
za stratu času vo výške 134 eur (10 polhodín po 13,40 eura), spolu teda trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka po vrátení spisu z odvolacieho súdu prestavujú sumu 475,08 eura, k čomu je potrebné pripočítať DPH vo výške 20 %, t.j. 95,02 eura, a teda spolu to činí 570,10 eura. K tejto sume je potrebné pripočítať sumu 48,82 eura ako trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli do rozhodnutia súdu druhého stupňa, a preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 618,92 eura.
Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh voči odporkyni v 2. rade a v časti trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V podanom odvolaní poukázal na ustanovenia § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 533, § 110 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Z obsahu dohody jednoznačne vyplýva vôľa odporkyne v 2. rade pristúpiť k záväzku, ktorý je v bode 2.1 dohody dostatočne identifikovaný, pričom zároveň odporkyňa v 2. rade tento záväzok uznala. V bode 1.3 dohody je jasne a zrozumiteľne hrubým písmom uvedené: „Osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.“ Bolo by v rozpore s pravidlami výkladu právnych úkonov vykladať jednotlivé body dohody izolovane a neprihliadať na vôľu konajúcej osoby. Z dohody nepochybne vyplýva, že odporkyňa v 2. rade mala jasnú vedomosť, že pristupuje k záväzku, k akému záväzku pristupuje, pričom tento záväzok zároveň aj uznala. Spôsob vyhodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa považuje za zarážajúci, kedy súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporkyňa v 2. rade pristúpila k záväzku odporcu v 1. rade, uznala záväzok voči navrhovateľovi a zároveň aj potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Takéto vyhodnotenie listinných dôkazov považuje za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu odporcu ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť. Z vykonaného dokazovania nie je tiež zrejmé, ako súd dospel k záveru, že navrhovateľ odporkyni v 2. rade podstrčil dohodu na podpis. Zrejmé je však to, že súd si len osvojil ničím nepodložené, zavádzajúce a účelové tvrdenia vedľajšieho účastníka. K trovám konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov uviedol, že tieto považuje za neúčelné, ako i poukázal na to, že ide o drobný spor, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 150 ods. 2 OSP, kedy súd nemal priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vôbec, prinajmenšom ho nemal zaviazať na náhradu cestovných výdavkov a náhradu straty času, ktoré sú v porovnaní s výškou pohľadávky neprimerane vysoké.
Vedľajší účastník na strane odporcov v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Námietky navrhovateľa v podanom odvolaní považuje za irelevantné. Súd prvého stupňa správne ustálil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporkyne v 2. rade s poukazom na neplatnosť jej pristúpenia k danému záväzku. V konaní bola správne ustálená absolútna neplatnosť predmetného právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti, nakoľko nebol konkretizovaný záväzok, ku ktorému mala odporkyňa v 2. rade pristúpiť. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16. 06. 2010 zároveň postráda výslovné prehlásenie odporkyne v 2. rade o pristúpení k záväzku dlžníka, t.j. odporcu v 1. rade v rozpore s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka. Predformulované dohody navrhovateľa o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sú zároveň súdmi SR celorepublikovo judikované ako nekalá obchodná praktika. Ďalej uviedol, že súd pri priznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Poukaz navrhovateľa na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP nie je dôvodný. Dikcia predmetného zákonného ustanovenia stanovuje možnosť, ale nie povinnosť súdu moderovať vzniknuté trovy konania v drobných sporoch, pričom nevymedzuje kritéria ich neprimeranosti voči uplatňovanej pohľadávke. Aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože priemerní spotrebitelia sa nedokážu v súdnom konaní náležite brániť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania vo vzťahu k odporkyni v 2. rade je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, a v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmeniť tak, že navrhovateľ bude povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia v sume 206,31 eura.
Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporcom v 1. a 2. rade domáhal vydania rozsudku, ktorým by im súd uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 119,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100,58 eura od 24. 09. 2009 do zaplatenia, ako i trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 26. 01. 2007 uzatvoril postupca (GE Money, a. s.) s odporcom v 1. rade Zmluvu o úvere č. 1087715256, na základe ktorej poskytol postupca odporcovi v 1. rade úver vo výške 149,38 eura, pričom odporca v 1. rade sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca v 1. rade si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009) predstavovala sumu 119,50 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 100,38 eura, z úroku z omeškania vo výške 2,32 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 16,50 eura. Z odôvodnenia návrhu ďalej vyplýva, že odporkyňa v 2. rade uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa najprv vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1. februára 2013 č. k. 4C/9/2013-97, ktorým návrh zamietol, odporcom v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia v sume 24,41 eura, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa, uznesením zo dňa 27. júna 2014 č. k. 9Co/133/2013-144 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. októbra 2014 č. k. 4C/9/2013-192, ktorý v časti zastavenia konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, pre absenciu odvolania v tejto časti, nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania odporkyne v 2. rade podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na toto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa sa zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a preskúmal ho len z týchto dôvodov.
Na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k dôvodom odvolania navrhovateľa, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa - k posúdeniu pristúpenia odporkyne v 2. rade k
záväzku, ako i posúdeniu uznania dlhu, odvolací súd dodáva, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcami, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade je potrebné Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podpísanú odporkyňou v 2. rade dňa 16. 06. 2010, vyhodnotiť ako neplatný právny úkon, a to z dôvodov, ktoré správne ustálil súd prvého stupňa. Každý právny úkon musí spĺňať potrebné kritéria, preto, aby mohol byť platný, musí byť riadne prejavená vôľa tento právny úkon uzavrieť, právny úkon musí byt uzavretý určite, slobodne a vážne, inak je neplatný s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V predmetnej Dohode zo dňa 16. 06. 2010 mala odporkyňa v 2. rade pristúpiť k záväzku, ktorý mal odporca v 1. rade voči právnemu predchodcovi navrhovateľa. Pristúpenie k záväzku je pritom koncipované len jednou vetou v rozsahu „osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.“ pričom v uvedenej dohode nie je vôbec uvedené, k akému záväzku odporkyňa v 2. rade pristupuje, aké sú následky tohto pristúpenia, je tu len odkaz na ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka, keď bežný spotrebiteľ nemusí ani vedieť, čo samotný význam slova pristúpenie k záväzku znamená. Už samotný názor Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nezodpovedá obsahu, z ktorého mieni navrhovateľ pristúpenie k záväzku dôvodzovať. Aby sa však dalo pristúpenie vyvodiť pri nezodpovedajúcom názve z obsahu, muselo by v ňom byť vyjadrené o to zjavnejšie. Obsah však iba identifikuje osobu v pozícii pristupujúceho, bez špecifikácie záväzku, ku ktorému má pristúpiť a ďalej u nej konštatuje hneď uznanie záväzku tam špecifikovaného ako záväzku z úverovej zmluvy. Pre absenciu jednoznačného vyjadrenia, že odporkyňa v 2. rade pristupuje k záväzku, absenciu identifikácie záväzku, ku ktorému mala pristúpiť, nie je z listiny Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku skutočne jednoznačne zrejmé, že zachytáva prejav vôle odporkyne v 2. rade, ktorého obsahom by bol úmysel stať sa navrhovateľovým dlžníkom vo vzťahu k presne identifikovanému záväzku. S ohľadom na uvedené potom záver súdu prvého stupňa, že takéto dojednanie medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade, obsahom ktorého malo byť pristúpenie odporkyne v 2. rade k záväzku, je absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potrebné považovať za správny. Rovnako je potom správny záver súdu prvého stupňa i o tom, že pokiaľ odporkyňa v 2. rade platne nepristúpila k záväzku odporcu v 1. rade, nemohla tento záväzok ani uznať. K uvedenému odvolací súd udáva, že uzavretú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, je podľa názoru odvolacieho súdu, s poukazom už na vyššie konštatované, potrebné považovať za uzavretú zo strany navrhovateľa pomocou nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná. Rovnako možno konštatovať, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Rovnako odvolací súd ako vecne právny potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, keď o týchto súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, riadiac sa zásadou plného úspechu účastníka konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že odporkyni v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli, ako ani si žiadne trovy konania neuplatnila, súd prvého stupňa jej preto trovy konania nepriznal.
Vo vzťahu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti odvolaním navrhovateľa napadnutého rozsudku je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmeniť. Z hľadiska navrhovateľom namietanej účelnosti trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd udáva, že súdom prvého stupňa ustálený záver o tom, že trovy vedľajšieho účastníka boli vynaložené účelne, je správny. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 09. 01. 2013, pričom dňa 30. 01. 2013 zaslal súdu prvého stupňa vyjadrenie k veci samej, v ktorom poukázal na spotrebiteľský charakter sporu, na neplatnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ako i vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na plnenie tých splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním návrhu. Rozsudkom zo dňa 01. 02. 2013 súd prvého stupňa návrh zamietol, pričom jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu navrhovateľa bola i vedľajším účastníkom vznesená námietka premlčania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ku ktorému zaujal vedľajší účastník na strane odporcov dňa 05. 04. 2013 rozsiahle písomné stanovisko. Po zrušení tohto rozhodnutia odvolacím
súdom a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie sa vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastnil pojednávania vytýčeného súdom prvého stupňa na 23. 09. 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, ako i pojednávania konaného dňa 21. 10. 2014, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu v prejednávanej veci preto podľa názoru odvolacieho súdu možno jednoznačne ustáliť záver o účelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov, keď vedľajší účastník aktívnym a účinným spôsobom bránil práva účastníkov, ktorých v konaní podporoval, vo veci podal kvalifikované písomné vyjadrenia, pričom obsahom jeho vyjadrenia doručeného súdu prvého stupňa dňa 30. 01. 2013 bolo vznesenie námietky premlčania, na ktorú súd prvého stupňa následne pri rozhodovaní prihliadol. Rovnako bránil práva odporcov ako účastníkov konania, ktorých v konaní podporoval, aktívnou účasťou na pojednávaniach. V tomto konaní, pri aktívnom vystupovaní vedľajšieho účastníka na strane odporcov a účinnej pomoci v spore ním podporovaným účastníkom preto vedľajším účastníkom vynaložené trovy boli vynaložené účelne, a to v rozsahu priznaných úkonov právnej služby tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, s ohľadom na skutočnosť, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 119,50 eura, ktorý spor je v zmysle ustanovenia § 200ea OSP drobným sporom, dospel k záveru o dôvodnom uplatnení ustanovenia § 150 ods. 2 OSP a trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov, priznané súdom prvého stupňa vo výške 618,92 eura, primerane znížil, keďže takto priznaná suma trov právneho zastúpenia bola neprimeraná voči navrhovateľom uplatňovanej pohľadávke na plnenie. Za primerané odvolací súd považoval zníženie týchto trov o 2/3, teda na sumu 206,31 eura, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov zmenil a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy právneho zastúpenia v sume 206,31 eura.
Pri rovnakom posúdení účelnosti trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov v odvolacom konaní odvolací súd o trovách vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, za súčasnej aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 10 eur za vyjadrenie k podanému odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku, pri hodnote úkonu právnej pomoci 16,60 eura, režijný paušál 8,39 eura a 20% DPH, spolu suma 39,99 eura, primerane znížené odvolacím súdom o 2/3 na sumu 10 eur. O výške trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov odvolací súd rozhodol v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporkyni v 2. rade odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.