Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200192 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200192.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: A. B., bytom Z. XXX, zastúpená In Medias Res s. r. o., advokátska kancelária Trnava, Sladovnícka 13, zastúpená JUDr. Ing. Pavlom Korytárom, konateľom, advokátom, proti odporcovi: Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 30. 12. 2013, č. OU-KN-PLO-2013/00013/7, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. 12. 2013. Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. 12. 2013, odporca nepriznal navrhovateľke právo navrátenie vlastníctva k pozemkom v kat. území Čalovec zapísané v PKV č. XXX parc. č. XXX/X roľa o výmere 20911m2, parc. č. XXX/X lúka o výmere 11320m2, parc. č. XXX/X lúka o výmere 25030m2, parc. č. XXX/XX pasienok o výmere 25365m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 21800m2, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 26170m2, parc. č. XXX/X lúka o výmere 2300m2 z dôvodu, že navrhovateľka A. B., rod. G., nar. XX. XX. XXXX bytom Z. XXX nespĺňa podmienky podľa § 2 zákona. V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľka si dňa 05. 11. 2004 uplatnila reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území L. po pôvodných vlastníkoch K.. a manželka A., rod. I. (rodičia manžela). V žiadosti navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosti boli pridelené v II. pozemkovej reforme manželovým rodičom: K. B. a manželka A., rod. I. a pozemky v r. 1949 museli opustiť, nakoľko začali vznikať JRD, ktoré pridelenú pôdu začali obrábať. Správny orgán po získaní všetkých relevantných dokladov a listín od navrhovateľky a príslušných orgánov a po ich preštudovaní dospel k záveru, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré si môžu uplatniť nárok. Z písomného nároku doručeného správnemu orgánu nevyplýva, že by navrhovateľka konala v mene niekoho iného. Zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov, upravujúcich zastupovanie, nemožno vyvodiť ako podmienku platnosti plnej moci jej preukázanie tretej osobe. Rozhodujúca je jej objektívna existencia, čo znamená, že z prejavu splnomocnenca musí vyplýva, že právny úkon robí v mene splnomocniteľa na základe plnej moci. Nie je na prekážku, resp. vadu právneho úkonu, ak súčasne s týmto úkonom nepredloží plnú moc. Z písomného prejavu navrhovateľky vôbec nevyplýva, že by konala v mene niekoho iného. Splnomocnenie, ktoré predložila v priebehu správneho konania a bolo doručené správnemu orgánu dňa 12. 12. 2013 bolo podpísané dňa 25. 03. 2003, teda ešte pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z. z., ktorý bol účinný od 01. 01. 2004. V tom čase ešte tento zákon neexistoval. Toto splnomocnenie je určené na prejednanie dedičstva po neb. manželovi žiadateľky P. B., ktorý zomrel dňa 06. 10. 2002. Dedičstvo po ňom bolo prejednané v konaní D 1382/02 dňa 25. 03. 2003 u notárky JUDr. Ľudmily Kutišovej. Správny orgán toto splnomocnenie pre reštitučný nárok neuznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že s rozhodnutím nesúhlasí, pretože na všetky výzvy správneho orgánu reagovala a doplnila všetky požadované doklady. Správny orgán dobre vedel, že koná v mene svojich detí a nesúhlasí s tým, aby postupom správneho orgánu ona ako účastníčka konania a jej deti utrpeli ujmu. V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože zákon č. 503/2003 Z. z. v ustanovení § 2 taxatívnym spôsobom upravuje, kto je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva, alebo priznania práva na náhradu za pozemky v zmysle ustanovenia reštitučného zákona. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 23Sp/18/2014-22 zo dňa 31. 03. 2014 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu. Navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu, podala odvolanie voči rozhodnutiu, v ktorom poukazovala na to, že v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. spĺňa podmienku oprávnenej osoby, pretože je manželkou oprávnenej osoby, a táto podmienka je splnená. Poukázal aj na Nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 123/2010-48 zo dňa 30. 06. 2010, ktorý vyslovil, že výklad ustanovenia § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. treba hodnotiť výrazom zjavného a neodôvodneného, či nespravodlivého vybočenia excesu zo štandardného výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný, resp. je v rozpore zo všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti. Aj je k dispozícii viac príkladov práv ej normy, je potrebný voliť ten, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do toho ktorého základného práva, či slobody. Z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 2 možno teda vyvodil len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené, ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, než jedna z nich, môže si uplatniť nárok len v pomere k počtu tých osôb ak tieto osoby, alebo osoby v prednejšom poradí, svoj nárok neuplatnili, a preto ich právo zaniklo. Tento zákon neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by eliminovalo nárok oprávnenej osoby v niektorej zo skupín, či v rámci jednej skupiny ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom poradí. Navrhovateľka je osoba rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb a súd a ani žalovaný nevysvetlil, v čom spočíva nedostatok oprávnenia - aktívnej legitimácie. V danom prípade súd v odôvodnení rozsudku riadne nezdôvodnil svoje rozhodnutie a svojim postupom odňal možnosť navrhovateľke konať pred súdom. Taktiež poukázal na to, že súd sa dostatočne nevysporiadal aj s plnomocenstvom navrhovateľky od jej detí zo dňa 25. 03. 2003. Správny orgán poukazoval na to, že toto splnomocnenie je podpísané ešte pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až od 01. 01. 2004. Najvyšší súd SR uznesením 3Sžr/73/2014-47 zo dňa 01. 07. 2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec vrátil na nové konanie. Najvyšší súd SR sa stotožnil s námietkou navrhovateľky týkajúcou sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu, pretože tento v preskúmavacom konaní nevyhodnotil zistené skutočnosti tak, aby zodpovedali zákonu a v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal s námietkou vo vzťahu k predloženému plnomocenstvu z 25. 03. 2003, ktoré správny orgán pre reštitučný nárok neuznal. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Považskej Bystrici bola vypočutá navrhovateľka, ktorá poukázala na to, že správny orgán nesprávne vyhodnotil plnú moc, ktorá bola predložená, nedostatočne vec právne posúdil a plnomocenstvo bolo podpísané v čase, keď už mala vedomosť o reštitučnom zákone. Zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadal aby súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. Zástupca odporcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko správny orgán správne aplikoval ustanovenia § 503/2003 Z. z. v preskúmavanom rozhodnutí. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond. Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1, e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. 12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si uplatnila dňa 05. 11. 2004 žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. území L. po pôvodných vlastníkoch K. B. a manželke A., rod. I., ktorým bola pôda pridelená na základe výmeru č. 3264/48-11 zo dňa 14. 05. 1948. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona 71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy konkrétnej veci. V danom prípade sa správny orgán zaoberal splneniu podmienky § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., teda skutočnosti, či navrhovateľka je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva v zmysle reštitučného zákona. Z pripojeného administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka dňa 03. 11. 2004 si uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva v kat. území Obce L. po pôvodnom vlastníkovi I. W., rod. A. a konkrétne uviedla vložku 306 a parcelné čísla nehnuteľností. Svoju žiadosť odôvodnila ďalej tým, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené v druhej pozemkovej reforme manželovým rodičom K. B. a manželke A., rod. I.. V r. 1949 museli nehnuteľnosti opustiť, nakoľko sa začalo zakladať JRD a pridelenú pôdu začalo užívať a obrábať. Keďže rodičia manžela i manžel zomreli pred rokom 2004 ako oprávnená osoba si uplatňuje vyššie uvedený nárok. Zo žiadosti je zrejmé, že navrhovateľka sa označila za oprávnenú osobu a neuviedla v žiadosti, že existuje splnomocnenie, na základe ktorého je splnomocnená zastupovať svoje deti v reštitučnom nároku. Správny orgán na základe takto podanej žiadosti konal s navrhovateľkou a vyžadoval o nej predloženie všetkých podkladov pre rozhodnutie. Z predložených dedičských rozhodnutí po neb. P. B. č. D XXX/XX zo dňa 21. 11. 1974 prebral dedičstvo po nebohom preberá syn poručiteľa P. B., nar. XX. XX. XXXX manžel navrhovateľky a na základe osvedčenia o dedičstve A. B., rod. I. č. D XXX/XXXX zo dňa 11. 10. 2001 nadobúda majetok syn poručiteľky P. B.. P. B. zomrel dňa 06. 10. 2002 a na základe osvedčenia o dedičstve č. D XXXX/XX zo dňa 25. 03. 2003 nadobudla do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti kat. území L. manželka A. B. Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona, si môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v tomto období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990. Podľa ods. 2, osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zomrela pred uplynutím uvedenej lehoty v ustanovení § 5, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby uvedené v poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1, e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Oprávnenými osobami boli manželia K. B. a manželka A., rod. I., ktorým predmetné nehnuteľnosti boli pridelené výmerom č. 3264/48-11 zo dňa 14. 05. 1948. Keďže títo zomreli pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z. z., oprávneným sa stali podľa § 2 ods. 2 písm. c/ deti a manžel uvedenej osoby v ods. 1 všetci rovnakým dielom. Keďže dieťa oprávnený P. B. zomrel dňa 06. 10. 2002, tiež pred účinnosťou zákona, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Navrhovateľka A. B. v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/. Krajský súd vyhodnotil uplatnený písomný nárok navrhovateľky tak, že ho podáva v svojom mene, nekoná za nikoho iného, pretože v tomto podaní neuvádza ani mená svojich detí ani existenciu splnomocnenia zo dňa 25. 03. 2003. Toto splnomocnenie bolo predložené správnemu orgánu až po vydaní rozhodnutia dňa 30. 12. 2013, resp. v súdnom konaní. Zákon č. 503/2003 Z. z. je špeciálnym zákonom, ktorý taxatívne uvádza poradie oprávnených osôb a keďže navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v tomto ustanovení, správne správny orgán rozhodol tak, že jej nenavrátil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa tohto zákona. Správny orgán pred vydaním rozhodnutia riadne zistil skutočný stav veci, konal v súčinnosti s navrhovateľkou, ktorá predkladala potrebné podklady a v priebehu celého správneho konania nepredložila splnomocnenie a ani neoznámila správnemu orgánu, že by konala v mene svojich detí. Súd má za to zo strany správneho orgánu nedošlo k pochybeniu pri rozhodovaní a tento správne aplikoval ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z. Keďže navrhovateľka nespĺňa podmienky oprávnenej osoby o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 3 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Krajský súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, pretože v konaní nemala úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.