Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200046 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200046.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r. o., Priemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, v konaní zastúpený: BOĽOŠ Advokátska kancelária s. r. o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/530814/2014 zo dňa 03.12.2014, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015 sa žalobca domáhal, aby súd postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/530814/2014 zo dňa 03.12.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra, kontaktné miesto Zlaté Moravce č. 9416301/5/3992299/2014 zo dňa 26.08.2014, vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania. Uviedol, že dňa 18.12.2014 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/530814/2014 zo dňa 03.12.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, kontaktné miesto Zlaté Moravce č. 9416301/5/3992299/2014 zo dňa 26.08.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 vo výške 2.723 eur použitím úrokovej sadzby 15 % ročne zo sumy neodvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 16.989,96 eura za 390 dní omeškania, t. j. za obdobie od 05.04.2013 do 30.04.2014 (dátum vykonania ročného zúčtovania za rok 2013). Z obsahu prvostupňového rozhodnutia potvrdeného odvolacím orgánom je zrejmé, že omeškanie žalobcu začalo v období pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu (23.05.2013) a malo skončiť po skončení reštrukturalizácie. S prihliadnutím na správnym orgánom tvrdený začiatok omeškania, všetky skutočnosti determinujúce existenciu vyrubeného úroku z omeškania boli dané pred začatím reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na uvedené je pohľadávka žalovaného právom na peňažné plnenie, ktoré malo byť uplatnené v reštrukturalizácii prihláškou, a keďže sa tak nestalo, právo na peňažné plnenie podľa § 84 ods. 1 písm. g) v časti vety za bodkočiarkou daňového poriadku zaniklo, v dôsledku čoho nemohlo byť prvostupňovým rozhodnutím zákonne vyrubené. Ak by sa aj tento právny záver ukázal ako nesprávny, v dôsledku jeho neprihlásenia v reštrukturalizácii a po potvrdení reštrukturalizačného plánu sa podľa § 120 ods. 1 druhej vety ZKR v spojení s § 155 ods. 2 ZKR stalo nevymáhateľným. Žalobca nenamieta, že správca dane je povinný v stanovených prípadoch vyrubiť úrok z omeškania, avšak existenciu tejto povinnosti nemožno posudzovať izolovane len s odkazom na doslovný jazykový výklad § 156 ods. 1 daňového poriadku, ale v spojení s ustanoveniami upravujúcimi zánik vyrubovacieho práva, ako aj účelom vyrubenia úroku z omeškania, ktorým nepochybne je jeho následné vymáhanie. Rozhodnutie a postup správcu dane, ktorým daňovému subjektu po skončení reštrukturalizácie vyrubuje úrok z omeškania za omeškanie so splnením právnej povinnosti, ku ktorému došlo v čase pred začatím reštrukturalizačného konania a ktorý je podľa osobitných noriem obsiahnutých v ZKR nevymáhateľný, nemôže byť zákonným postupom, pretože tak nemôže ísť o efektívnu správu daní, na ktorej má štát nepochybný záujem, ani nemôže dôjsť k naplneniu samotného účelu sankcie smerujúcej k represii daňového subjektu a k predchádzaniu opakovaného porušovania povinností. Keďže jediným legitímnym účelom vydania a existencie napádaného rozhodnutia je dosiahnutie splnenia uloženej povinnosti, a to prípadne aj proti vôli povinného subjektu, ktorej bránia účinky skončenej reštrukturalizácie, napádané rozhodnutie je potrebné označiť za nezákonné a je potrebné ho zrušiť. Záveru, že postup správneho orgánu zavŕšený vydaním napádaného rozhodnutia je nezákonný nasvedčuje aj skutočnosť, že jeho akceptáciou by nepochybne došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania, a to v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia veriteľov pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného oproti iným veriteľom pohľadávok vzniknutých na základe súkromného práva, a to napriek skutočnosti, že ich nároky voči žalobcovi boli rovnako založené na skutkových dejoch, ktoré z právneho hľadiska nastali pred začatím reštrukturalizačného konania, čo vzhľadom na zásady insolvenčného konania vo forme reštrukturalizácie upravenej v ZKR, ako aj všeobecné princípy civilného konania nie je prípustné. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s priamo a výslovne namietanou nevymáhateľnosťou úroku z omeškania nijako nevysporiadal. V kontexte osobitostí prejednávanej veci, daných najmä reštrukturalizáciou, časom a spôsobom uplatnenia úroku z omeškania má žalobca za to, že bolo povinnosťou žalovaného rozhodnutie odvolacieho orgánu odôvodniť tak, aby z neho bolo možné aspoň vo všeobecnej rovine porozumieť dôvodom, pre ktoré žalovaný považuje úrok z omeškania za vymáhatelné právo. Ak totiž žalobca dôvodne namietal vymáhateľnosť úroku z omeškania a žalovaný v rozhodnutí odvolacieho orgánu neuviedol vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti žiadne odôvodnenie, rozhodnutie odvolacieho orgánu a tým aj napádané rozhodnutie nevyhnutne vyznieva ako prekvapujúce, arbitrárne a nezákonné. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca podal prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 s preddavkom na daň vo výške 16.989,96 eura elektronicky dňa 07.04.2013. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnávateľa k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. V zmysle cit. ustanovenia bol žalobca povinný uhradiť preddavok na daň zo závislej činnosti v lehote do 05.04.2013. Daňový nedoplatok, ktorý tvoria preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 vo výške 16.989,96 eura uvedené v prehľade č. 6/07256735/2013 zo dňa 07.04.2013, nebolo možné prihlásiť a uplatniť ako pohľadávku do reštrukturalizačného konania, pretože ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol po potvrdení reštrukturalizačného plánu prijatého schvaľovacou schôdzou dňa 10.01.2014 a súčasnom skončení reštrukturalizácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný námietky žalobcu o prihlasovaní pohľadávok a uplatňovaní nárokov v rámci povolenej reštrukturalizácie za právne irelevantné. Nakoľko žalobca neuhradil preddavok v zákonom stanovenej lehote, správca dane vydal dňa 26.08.2014 rozhodnutie č. 9416301/5/3992299/2014, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako sankciu úrok z omeškania v sume 2.723 eur, počítaný ku dňu 30.04.2014, t. j. k dátumu vykonania ročného zúčtovania za rok 2013, v počte 390 dní omeškania. Podľa § 156 daňového poriadku sa úrok z omeškania považuje za daň a daňovým nedoplatkom sa stáva jeho nezaplatením v lehote splatnosti. Daňový nedoplatok sa pre potreby konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je ZKR. Podľa výroku napadnutého rozhodnutia je úrok z omeškania splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie č. 1100304/1/530814/2014 zo dňa 03.12.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 9416301/5/3992299/2014 zo dňa 26.08.2014 o vyrubení úroku z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie február 2013, nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014. Vyrubenie úroku z omeškania je zákonom stanovená povinnosť správcu dane bez ohľadu na skutočnosť, či bude sankcia ako daňová pohľadávka prihlásená do reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 zákona ZKR. Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedenými námietkami žalobcu poukazuje na § 156 ods. 8 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania považuje žalovaný za správny, nakoľko nezaniklo právo na jeho vyrubenie a predmetné rozhodnutie bolo vydané po skončení reštrukturalizačného konania. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca posudzuje nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania jeho vymáhateľnosťou, resp. nevymáhateľnosťou, čo je vo veci jeho vyrubenia právne irelevantné. Preto žalovaný vo svojom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania pri posudzovaní tejto námietky žalobcu vychádzal zo zákonnej povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania bez ohľadu na jeho vymáhateľnosť. Daňový poriadok v žiadnom ustanovení neobsahuje vzájomne podmienenú väzbu medzi vyrubením úroku z omeškania a jeho vymáhaním. Správca dane pritom dodržal zákonom stanovenú lehotu na jeho vyrubenie ustanovenú v § 156 ods. 8 daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní k žalobcom namietanej vymáhateľnosti úroku z omeškania vychádzalo zo zákonnej povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania, pretože túto povinnosť považoval žalovaný za rozhodujúci argument vo vyrubovacom konaní, ktoré predchádza žalobcom namietanej vymáhateľnosti. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že postupoval v predmetnej veci v súlade s daňovým poriadkom a ZKR, a preto navrhol, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.12.2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 26.08.2014, a to v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol vo veci po pojednávaní konanom dňa 01.03.2016 v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd prejednal vec aj v jeho neprítomnosti. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 07.04.2013 podal správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013. V podanom prehľade v časti preddavky na daň uviedol svoju odvodovú povinnosť - preddavky na daň v sume 16.989,96 eura s dátumom 31.03.2013. Správca dane vydal dňa 26.08.2014 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 2.723 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 boli splatné dňa 05.04.2013 a do vykonania ročného zúčtovania za rok 2013, t. j. ku dňu 30.04.2014, neboli uhradené, pričom za obdobie 390 dní omeškania bol správcom dane vyrubený úrok z omeškania vo výške 2.723 eur. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorého dôvody sú totožné s dôvodmi podanej žaloby, rozhodoval vo veci žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 03.12.2014 rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.12.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26.08.2014, ktorým bol žalobcovi ako zamestnávateľovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2.723 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 v ustanovenej lehote. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013, na účely tohto zákona sa rozumie preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Podľa § 2 písm. v) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. Podľa § 35 ods. 1 cit. zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie. Podľa § 35 ods. 2 cit. zákona, preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1. Podľa § 35 ods. 3 cit. zákona, preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnancovi, a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú, b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú, c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá. Podľa § 35 ods. 6 cit. zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Podľa § 39 ods. 9, písm. a) cit. zákona, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok (ďalej len "prehľad"). Podľa § 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného (03.12.2014), na účely tohto zákona sa rozumie b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 156 ods. 1, písm. d) cit. zákona, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane vybraný preddavok na daň. Podľa § 156 ods. 2 cit. zákona, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Podľa § 156 ods. 4 cit. zákona, ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Podľa § 156 ods. 5 cit. zákona, ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. Podľa § 156 ods. 8 cit. zákona, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Podľa § 158 ods. 1 cit. zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa § 158 ods. 5 cit. zákona, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase začatia reštrukturalizačného konania žalobcu, t. j. do 31.10.2013, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa § 155 ods. 2 cit. zákona, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa § 155 ods. 3 cit. zákona, plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. Podľa § 159 cit. zákona, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. Podľa § 161 cit. zákona, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. V konaní bolo zistené, že žalobca je zamestnávateľom a platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti svojich zamestnancov - daňovníkov. Z citovaných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov vyplýva pre žalobcu povinnosť vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy svojich zamestnancov, tento preddavok zraziť pri výplate, pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru a tieto preddavky odviesť správcovi dane najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane neurčí inak. V prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 žalobca uviedol svoju odvodovú povinnosť z titulu preddavkov na daň v sume 16.989,96 eura, ktorú mal odviesť správcovi dane najneskôr do 05.04.2013, čo v konaní nebolo sporné. Rovnako nebolo sporné, že od 06.04.2013 bol žalobca s odvedením tohto preddavku v omeškaní. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15.05.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 32R/3/2013 bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalobcu, ktoré bolo skončené potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu ako dlžníka, a to uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 31.01.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07.02.2014. Po skončení reštrukturalizačného konania správca dane vydal dňa 26.08.2014 rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.723 eur podľa § 156 ods. 1, písm. d) cit. zákona č. 563/2009 Z. z. za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 v stanovenej lehote. Žalobca s týmto postupom nesúhlasil tvrdiac, že pokiaľ správcovi dane z uvedeného titulu vznikla pohľadávka vo forme úroku z omeškania, ide o pohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania, ktorú bolo potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie. Podľa názoru súdu pohľadávku správcu dane predstavujúcu vyrubený úrok z omeškania nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania žalobcu z dôvodu, že pohľadávka vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 26.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014, teda až po skončení reštrukturalizačného konania. Z cit. § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku vyplýva, že úrok z omeškania správca dane vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie vybraný preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. Uvedené zákonné ustanovenie je formulované tak, že správca dane je túto sankciu povinný vyrubiť v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo výške. Povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania tak nevzniká automaticky momentom nezaplatenia alebo neodvedenia dane, resp. preddavku na daň, ale až vtedy, keď správca dane úrok z omeškania vyrubí a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Predpokladom toho, aby si správca dane v súlade s cit. § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. prihlásil pohľadávku do reštrukturalizačného konania je existencia takejto pohľadávky vo forme daňového nedoplatku, ktorý sa pre účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Tým, že pohľadávka správcu dane bola vyrubená až po skončení reštrukturalizácie žalobcu, nemohla byť do reštrukturalizačného konania ani prihlásená. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania súd poznamenáva, že správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1, písm. d) a ods. 2 daňového poriadku a úrok z omeškania vyrubiť, pričom vo vyrubovacom konaní nebol oprávnený posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Posudzovaním vymáhateľnosti tejto pohľadávky sa nezaoberal ani súd, pretože predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.12.2014 a Daňového úradu Nitra zo dňa 26.08.2014 len v súvislosti s vyrubením úroku z omeškania. Keďže súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia, ako aj postup žalovaného a Daňového úradu Nitra boli v súlade so zákonom, žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O. s. p.). Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.