Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200441 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200441.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: DM-SK s.r.o., Hodžova 26, Nitra, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. marca 2015 č. OPS/BEZ/2015/2573 O - 32/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou zo dňa 11. 05. 2015 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. marca 2015 č. OPS/BEZ/2015/2573 O - 32/2015 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 02. 12. 2014 č. k. P: 76/2014-R 2014/6/144 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 11. 05. 2014 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 02. 12. 2014 č. k.: P: 76/2014-R 2014/6/14 a toto rozhodnutie potvrdil. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu v sume 33.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) a ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/, v treťom bode (právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne tým, že ako zamestnávateľ porušil ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na ust. § 6 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z.“) v tom, že si nesplnil povinnosť poskytnúť svojmu zamestnancovi A. Z. na ochranu života a zdravia pri čistení pásu rýpadla CAT 322 kladivom dňa 20. 03. 2014 potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranné okuliare, neviedol evidenciu o poskytnutí osobných ochranných pracovných prostriedkov a neoboznámil tohto zamestnanca s nebezpečenstvami, pred ktorými ho má používanie osobného ochranného prostriedku chrániť. Uvedené nedostatky boli zistené v období od 03. 04. 2014 do 05. 05. 2014 pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu A. Z., ku ktorému došlo dňa 20. 03. 2014 na stavbe diaľnice („D1 úsek Jánovce - Jablonov, II. úsek“, SO 101). Žalobca v podanej žalobe uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa nestotožňuje, nakoľko sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nariadením vlády č. 395/2006 Z. z., ako i zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Nie je mu zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný tvrdí, že zamestnanec vykonával čistenie pásu obvyklým spôsobom, o ktorom žalobca vedel a toleroval ho. Čistenie stroja je bežný a jednoduchý úkon, pričom zamestnanec napriek svojej odbornej spôsobilosti a skúsenostiam zvolil neobvyklý spôsob čistenia stroja, a to kladivom, ktorý v značnej miere odporuje logike. I keď osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranné okuliare neboli zamestnancovi priamo odovzdané, ich poskytnutie nebolo vzhľadom na charakter práce (práca strojníka vykonávajúceho obsluhu a údržbu stroja, resp. jeho čistenie) nevyhnutne potrebné na ochranu života a zdravia zamestnanca v zmysle zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. Nebolo dôvodné predpokladať, že by pri čistení stroja, čo je bežný a jednouchý úkon, mohlo dôjsť k poškodeniu zraku zamestnanca, a teda logicky nebol ani dôvod na poskytnutie ochranných okuliarov. Ani ich samotné pridelenie by však nezabránilo pracovnému úrazu, pretože zamestnanec nosí dioptrické okuliare, ktoré mal pri čistení stroja a pokiaľ by žalobca ako zamestnávateľ poskytol zamestnancovi ochranné okuliare, použitie dioptrických okuliarov spolu s ochrannými okuliarmi je síce technicky možné, ale nie funkčné. Naviac ochranné okuliare sa v čase pracovného úrazu nachádzali v stroji, ktorý zamestnanec čistil. Žalobca bol toho názoru, že zamestnanec vzhľadom na svoju odbornú spôsobilosť, keďže vlastnil preukaz obsluhy stavebných strojov a vzhľadom na jeho dlhoročné skúsenosti s obsluhou týchto strojov, mal alebo mohol rozpoznať hroziace nebezpečenstvo poškodenia zraku, ak bolo dôvodné predpokladať, že takéto nebezpečenstvo hrozí. O predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bol zamestnanec oboznámený v rámci jeho predchádzajúceho pracovného pomeru u žalobcu, ktorý trval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2013 do 15. 12. 2013 v pracovnej pozícii strojník. Na rovnakú pozíciu nastúpil opätovne na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04. 03. 2014. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na ust. § 6 ods. 2, písm. b/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. a prílohu č. 1 (bod 3.1.), 2, 3 tohto nariadenia. Uviedol, že zo zoznamu nebezpečenstiev uvedených v prílohe č. 2 je zrejmé, že pri práci vykonávanej zamestnancom (čistenie stroja) nehrozilo a nebolo možné dôvodne predpokladať žiadne nebezpečenstvo uvedené v prílohe, ktoré by mohlo poškodiť zdravie zamestnanca. Taktiež zo zoznamu prác uvedených v bode 3 prílohy č. 3 je zrejmé, že prácu, ktorú vykonával zamestnanec (čistenie stroja), nie je možné podradiť pod ani jednu z pracovných činností uvedených v tomto zozname. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že pokiaľ by rešpektoval svoj predpis „Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov“, návod na obsluhu stroja a zamestnancovi by pridelil ochranné okuliare, nemuselo pri ich použití dôjsť k vzniku pracovného úrazu. Povinnosť poskytnúť zamestnancom ochranné okuliare pri čistení stroja nevyplývala ani z článku 4.1B predpisu a ani z návodu na obsluhu a údržbu rýpadla 322, v ktorom je uvedené „noste prilbu, ochranné okuliare a ďalšie ochranné pomôcky tak, ako to vyžaduje povaha vykonávanej práce“. Nosenie ochranných pomôcok je teda viazané na povahu vykonávanej práce, pričom čistenie rýpadla stroja nemožno posudzovať ako prácu, ktorej povaha by vyžadovala použitie ochranných okuliarov. Žalobca taktiež poukázal i na ust. § 3 ods. 5 veta prvá, 32 ods. 1, § 36, § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebol daný postup na uloženie sankcie podľa ust. § 19 ods. 1, písm. s/ zákona o inšpekcii práce, pretože neporušil povinnosť v zmysle ust. § 6 ods. 2, písm. b/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v spojení s ust. § 6 ods. 2 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z., nakoľko vzhľadom na charakter vykonávanej práce - čistenie rýpadla stroja mu ani nevznikla povinnosť poskytnúť zamestnancovi ochranné okuliare, pretože to nevyžadovala ochrana života a zdravia. Keďže nedošlo k porušeniu povinnosti poskytnúť ochranné okuliare, nie je daná ani príčinná súvislosť s pracovným úrazom zamestnanca a nie je daná ani zodpovednosť žalobcu. Ani v prípade, ak by bola daná povinnosť poskytnúť ochranné okuliare zamestnancovi, nemožno automaticky vyvodiť príčinnú súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom pracovného úrazu zamestnanca bez toho, aby žalovaný skúmal túto skutočnosť. Pre rozhodnutie o sankcii vydanej podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii má zásadný význam konštatovanie, že zistené nedostatky sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, pri ktorom došlo k ťažkej ujme na zdraví. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že podľa lekárom vydaného posudku, ide o ťažkú ujmu na zdraví. Záver tohto posudku si žalovaný neoveril a nevykonal znalecké dokazovanie na poškodenie zdravia zamestnanca. V závere žaloby žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, nie je zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu. Uloženie pokuty považuje žalobca za nedôvodné a v rozpore so zákonom, pričom suma výška pokuty je v neprimeranej a likvidačnej výške vo vzťahu k porušeniu povinností, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii žalobcu. Žalobca poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/163/2010 a sp. zn. 3Sžo/253/2010. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 06. 2015 k podanej žalobe uviedol, že pokuta v sume 33.000,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1, písm. a/, v treťom bode zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), a to ust. § 6 ods. 2, písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na ust. § 6 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z.“). Konkrétne sa jedná o to, že žalobca nesplnil povinnosť poskytnúť zamestnancovi A. Z. na ochranu života a zdravia pri čistení pásu rýpadla CAT 322 kladivom dňa 20. 03. 2014 potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranné okuliare, neviedol evidenciu o poskytnutí osobných ochranných pracovných prostriedkov a neoboznámil zamestnanca s nebezpečenstvami, pred ktorými ho má používanie osobného ochranného pracovného prostriedku chrániť. Uviedol, že porušenie povinností bolo žalobcovi riadne preukázané, a preto jeho argumentáciu v podanej žalobe považuje za nedôvodnú a nepodloženú. Žalobca sa môže zbaviť administratívnoprávnej zodpovednosti len v prípade, ak by poskytol relevantné dôkazné prostriedky, ktoré ho zbavia zodpovednosti, čo žalobca v priebehu konania neurobil. Zodpovednosť žalobcu je zrejmá, nakoľko zamestnávateľ je vždy povinný vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov. V predmetnej veci žalobca ako zamestnávateľ neurčil zamestnancovi jednoznačný pracovný postup, podľa ktorého mal čistenie stroja (pásu rýpadla) vykonávať, čo potvrdil i dispečer R. M. v zápisnici zo dňa 03. 04. 2014. Ak by bol zamestnancovi určený bezpečný pracovný postup na takúto činnosť, mal byť oboznámený i s rizikami spojenými s takouto činnosťou, ako i s použitím potrebných a účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Čistenie pásu stroja zamestnanec vykonával tak, ako to bolo zvyčajné, kladivom a jeho udieraním o pás stroja. Žalobca teda nepreukázal, že by určil zamestnancovi bezpečný pracovný postup, ani pomôcky a pracovné náradie, prostredníctvom ktorých má tieto práce vykonať, a teda jeho tvrdenie o neobvyklom spôsobe čistenia pásu stroja nie je preukázané. Zamestnanec mal k dispozícii v stroji škrabku a kladivo a z tejto skutočnosti je zrejmé, že spôsob čistenia pásu rýpadla bol u žalobcu bežný. Žalobca nezohľadnil možné nebezpečenstvá a riziká, ktoré môžu vzniknúť pri čistení pásu rýpadla, kedy dochádza k uvoľňovaniu a odlietaniu nečistôt z pásu a tie sú spôsobilé ohroziť, resp. poškodiť zdravie zamestnanca. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že výška pokuty nebola odôvodnená len formalisticky, ale inšpektorát práce bol viazaný zákonom stanovenou minimálnou sumou pokuty, nakoľko u zamestnanca došlo k vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie jedného oka úlomkom kladiva) a boli zistené iba nedostatky zo strany žalobcu ako zamestnávateľa. Jednalo sa o tak závažný nedostatok (nepridelenie osobných ochranných pracovných pomôcok) a v takomto prípade správny orgán nemá možnosť pokutu neuložiť. Uložená pokuta odzrkadľuje i skutočnosť, že u zamestnanca došlo k ťažkej ujme na zdraví v dôsledku preukázaného porušenia povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom jeho zamestnanca s následkom ťažkej ujmy na zdraví, spočívajúcej v predpokladaných trvalých následkoch a s predpokladanou zníženou pracovnou schopnosťou. Žalovaný bol toho názoru, že vo svojich rozhodnutiach sa správne orgány vysporiadali s argumentmi žalobcu a ich postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 05. 2012 v konaní pod sp. zn. 2 Sžp/16/2011. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 03. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní (v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky i mailovým podaním) v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že A. Z. pracoval u žalobcu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04. 03. 2014, pričom dňa 20. 03. 2014 sa mu stal na pracovisku „DI úsek Jánovce - Jablonov, II úsek“ SO 101, zárez Doľany pracovný úraz, ktorý bol ošetrujúcim lekárom posúdený v zmysle ust. § 3 písm. l/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako ťažká ujma na zdraví (strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva). Ošetrujúca lekárka pracovný úraz posúdila dňa 27. 03. 2014 na základe žiadosti žalobcu podanej v zmysle ust. § 17 ods. 4 písm. a/, ods. 10 zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu zo dňa 15. 04. 2014 vyplýva, že vedúci zamestnanec R. M. pridelil zamestnanca A. Z. na čistenie pásu pásového rýpadla CAT 322 od nečistôt, nakoľko došlo k jeho roztrhnutiu. Zamestnanec používal pri tomto čistení ručné náradie - kladivo a škrabku a pri čistení pásu búchaním kladiva po ňom odfrkol nečakane nezistený predmet zamestnancovi do pravého oka, čo mu spôsobilo poranenie, ktoré si vyžiadalo jeho hospitalizáciu. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i predpis žalobcu označený ako „Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov“ a v časti 4. (Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom spoločnosti DM-SK s.r.o.), bod 4.1 (Zamestnanci robotníckych profesií), písm. B/ (Pri prácach v rizikách ďalej uvedených musia zamestnanci robotníckych profesií naviac dostať a používať) je uvedené, že pri týchto prácach v prípade rizika poškodenia zraku maltou, prachom a rôznym materiálom musia zamestnanci robotníckych profesií naviac dostať a používať ochranné okuliare. Podľa návodu na obsluhu a údržbu Rýpadla 322D Caterpillar je potrebné nosiť prilbu, ochranné okuliare a ďalšie ochranné pomôcky tak, ako to vyžaduje povaha vykonávanej práce. Dňa 03. 04. 2014 bol do zápisnice vypočutý dispečer u žalobcu R. M., ktorý na otázku, či určil zamestnancovi A. Z. pracovný postup, ako má čistiť pás rýpadla, uviedol, že nie, pridelil mu iba vestu a prilbu, aj to nie preukázateľne, okuliare mu nepridelil. Čistenie a údržba stroja zo strany strojníka spočíva v očistení stroja od nečistôt, údržba a vizuálna kontrola stroja. Zamestnanec A. Z. do zápisnice dňa 08. 04. 2014 uviedol, že po nástupe do práce na základe dohody o vykonaní práce, t. j. dňa 04. 03. 2014, nebol preškolený z predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a posledné školenie mal v auguste 2013, kedy u žalobcu pracoval na základe pracovnej zmluvy. Potvrdil, že ochranné okuliare mu neboli pridelené. Pri vykonávaní práce mal na očiach dioptrické okuliare. Dňa 05. 05. 2014 bol spísaný protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu v znení jeho opravy, v ktorom je okrem iného uvedená charakteristika úrazového deja (pri čistení pásu rýpadla s použitím kladiva, po údere ktorého odletel nečakane z údernej plochy kladiva kúsok kovu do pravého oka zamestnanca a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví), zistené nedostatky zo strany zamestnanca (zistené neboli) a zo strany zamestnávateľa (neposkytol zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky, t. j. ochranné okuliare, neviedol evidenciu o ich poskytnutí, neoboznámil ho s nebezpečenstvami, pred ktorými ho má používanie osobného ochranného pracovného prostriedku chrániť, čo je v rozpore s ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ust. § 6 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 07. 10. 2014 oznámenie o začatí správneho konania, ku ktorému sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 14. 10. 2014 a následne dňa 02. 12. 2014 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu 33.000,- eur, a to podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o inšpekcii práce“) za porušenie tam uvedených povinností. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2015 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 02. 12. 2014 potvrdil ako vecne správne. Podľa § 39 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 05. 2014, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu. Podľa § 195 ods. 1, 2, 6 vyššie citovaného zákona, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196. Podľa § 196 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a/ škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b/ škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a/ postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b/ jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (odsek 1 písm. a/ a odsek 2 písm. a/), alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Podľa § 3 písm. l/, bod 4, zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 05. 2014 (teda i v čase vzniku pracovného úrazu), na účely tohto zákona l/ ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to 4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, Podľa § 6 ods. 1, písm. i/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný i/ určovať bezpečné pracovné postupy. Podľa § 6 ods. 2, písm. b/ vyššie citovaného zákona, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný b/ bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. Podľa § 17 ods. 4, písm. a/, ods. 10, vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len "registrovaný pracovný úraz"), tak, že a/ zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len "závažný pracovný úraz"), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika, Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz podľa odseku 4 písm. a/. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 3. zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda i v čase vzniku pracovného úrazu), inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, ---------------------------------------------- 3) § 39 Zákonníka práce. Podľa § 7 ods. 3, písm. i/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, Podľa § 19 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci. Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov je uvedený v prílohe č. 1 a zoznam nebezpečenstiev je uvedený v prílohe č. 2. Osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami alebo nebezpečenstvami môžu byť aj iné osobné ochranné pracovné prostriedky a nebezpečenstvá, ako sú uvedené v prílohách č. 1 a 2, ak ich určil zamestnávateľ podľa § 4 a sú v súlade s týmto nariadením vlády. Podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia vlády, zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky, je uvedený v prílohe č. 3. Práca, pri ktorej sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky, môže byť aj iná práca, ako je uvedená v prílohe č. 3, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť spôsobom ustanoveným v odseku 1. Podľa § 6 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia, zamestnávateľ je povinný zamestnanca zrozumiteľne oboznámiť s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného prostriedku a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik. Podľa prílohy č. 1 (Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov) vyššie citovaného nariadenia Osobné ochranné pracovné prostriedky sú najmä 3. NA OCHRANU ZRAKU A TVÁRE 3.1. Ochranné okuliare proti fyzikálnym vplyvom a kvapalinám, napríklad proti mechanickým vplyvom, proti röntgenovému žiareniu, laserovému žiareniu, ultrafialovému žiareniu, infračervenému žiareniu, proti oslneniu, vode. Podľa prílohy č. 2 (Zoznam nebezpečenstiev) vyššie citovaného nariadenia Nebezpečenstvá, ktoré vzhľadom na charakter ich účinkov, čas expozície a množstvo, napríklad koncentráciu alebo dávku, môžu poškodiť zdravie alebo významne obťažovať pri práci a pred ktorými sa možno chrániť osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, sú najmä 1. FYZIKÁLNE NEBEZPEČENSTVÁ 1.6. Odletujúce a padajúce predmety. Podľa prílohy č. 3 (Zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky) vyššie citovaného nariadenia, Práce, pri ktorých sa poskytujú a používajú osobné ochranné pracovné prostriedky, ak sa pri ich vykonávaní vyskytujú nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca, sú najmä 3. OCHRANA ZRAKU A TVÁRE 3.1. Ochranné okuliare, štít na ochranu tváre, kukla pri 3.1.6. odstraňovaní častí materiálu alebo pri práci, pri ktorej vzniká odpad (úlomky, triesky, prach). Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti postupu a právnych záverov žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré viedli k uloženiu pokuty a zároveň posúdiť dôvodnosť jej uloženia v sume 33.000,- eur. Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje okrem iného inšpekciu práce, ktorou sa v zmysle ust. § 2, písm. a/, bod 3 tohto zákona rozumie i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vyššie uvedené ustanovenie priamo odkazuje na ust. § 39 Zákonníka práce, ktoré definuje právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. V predmetnej veci je nepochybné, že Ján Mačák pracoval u žalobcu ako strojník na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04. 03. 2014 a na tento pracovnoprávny vzťah sa v zmysle ust. § 223 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2014 (teda i v čase vzniku pracovného úrazu tohto zamestnanca) vzťahuje i jeho šiesta časť, t. j. ochrana práce, ktorá je definovaná v ust. § 146 Zákonníka práce. V zmysle ust. § 147 ods. 1, 2 tohto zákona, zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako i nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Nesporné bolo i to, že dňa 20. 03. 2014 zamestnanec A. Z. pracoval na rýpadle CAT 322, ktoré sa pokazilo (roztrhol sa pás) a následne mu ďalší zamestnanec žalobcu (v pozícii dispečer, resp. majster R. M.) vydal pokyn na očistenie poškodeného pásu rýpadla a miesta jeho roztrhnutia, pričom zamestnanec túto prácu vykonával škrabkou a kladivom, ktoré sa nachádzali v stroji. Pri vykonávaní tejto práce došlo k pracovnému úrazu, A. Z., keď po údere kladiva na pás rýpadla sa odlúpil kúsok údernej plochy kladiva a nečakane odletel do pravého oka zamestnanca, v dôsledku čoho utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Súd je toho názoru, že čistenie pásu zemného rýpadla od zeminy, resp. iných nečistôt (napr. kameňov), je práca, pri ktorej vzniká odpad (prach alebo úlomky), teda jedná sa o prácu, pri ktorej môže dôjsť k poškodeniu zdravia zamestnanca a takéto práce sú zaradené v prílohe č. 3 (Zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky) nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a vyžadujú ochranu zraku a tváre. Konkrétne odstraňovanie častí materiálu alebo vykonávanie práce, pri ktorej vzniká odpad (úlomky, triesky, prach) je zaradené v bode 3.1.6. prílohy č. 3 k vyššie citovanému nariadeniu. Jedná sa teda o práce, pri ktorých sa poskytujú a používajú osobné ochranné pracovné prostriedky, pričom takýmto prostriedkom v konkrétnom prípade boli ochranné okuliare. Ochranné okuliare sú uvedené i v bode 3.1. prílohy č. 1 (Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov) vyššie citovaného nariadenia vlády SR ako osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu zraku a tváre proti fyzikálnym, resp. mechanickým vplyvom. Taktiež v prílohe č. 2 (Zoznam nebezpečenstiev) vyššie citovaného nariadenia vlády SR je v bode 1.6. ako fyzikálne nebezpečenstvo uvedené odletujúce a padajúce predmety. Jedná sa o nebezpečenstvo, ktoré vzhľadom na charakter jeho účinkov môže poškodiť zdravie a pred ktorým sa možno chrániť osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Z vyššie uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ dispečer, resp. majster u žalobcu R. M. vydal zamestnancovi pokyn na očistenie poškodeného pásu rýpadla a miesta jeho roztrhnutia, jednalo sa o prácu, pri ktorej mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia zamestnanca v dôsledku toho, že pri tejto práci vzniká fyzikálnym, resp. mechanickým vplyvom odpad v podobe odletujúcich, resp. padajúcich predmetov (úlomky, triesky, prach). Vykonávanie takejto práce potom vyžadovalo pridelenie účinných ochranných osobných pracovných prostriedkov (v konkrétnom prípade ochranných okuliarov) za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri vykonávaní takejto práce. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, v dôsledku čoho vznikol jeho zamestnancovi pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, keď pri čistení roztrhnutého pásu zemného rýpadla kladivom, odletel z kladiva úlomok kovu do oka zamestnanca žalobcu, ktorý mal dioptrické okuliare. Vzhľadom na námietku žalobcu v podanej žalobe je potrebné uviesť, že dioptrické okuliare (ktoré samozrejme nemôžu priliehať na tvár) majú iný účel ako chrániť zdravie zamestnanca (jeho zrak) pri práci a ich funkciu nemožno zamieňať s funkciou ochranného osobného pracovného prostriedku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca mal vypracovaný i dokument zo dňa 03. 03. 2014 „Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov“, v ktorom je v časti 4. (Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom spoločnosti DM-SK s.r.o.), bod 4.1 (Zamestnanci robotníckych profesií), písm. B/ (Pri prácach v rizikách ďalej uvedených musia zamestnanci robotníckych profesií naviac dostať a používať) uvedené, že pri týchto prácach v prípade rizika poškodenia zraku maltou, prachom a rôznym materiálom musia zamestnanci robotníckych profesií naviac dostať a používať ochranné okuliare. Taktiež podľa návodu na obsluhu a údržbu Rýpadla 322D Caterpillar je potrebné nosiť prilbu, ochranné okuliare a ďalšie ochranné pomôcky tak, ako to vyžaduje povaha vykonávanej práce. Je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ ochranné okuliare zamestnancovi A. Z. nepridelil, čo okrem tohto zamestnanca potvrdil i dispečer, resp. majster R. M. a čo vyplýva i z protokolu zo dňa 05. 05. 2014 (v znení jeho opravy) o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu, so závermi ktorého súhlasil i žalobca. Uvedené znamená, že žalobca ako zamestnávateľ porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 2, písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to povinnosť poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. Ďalšieho pochybenia sa žalobca ako zamestnávateľ dopustil v tom, že s poukazom na ust. § 6 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov neoboznámil zamestnanca (zrozumiteľne) s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni, a nepoučil ho o správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného prostriedku, resp. mu neposkytol praktický výcvik (v prípad potreby). Toto pochybenie úzko súvisí s tým, že zamestnancovi ochranné osobné pracovné prostriedky (ochranné okuliare) vôbec neposkytol. V tejto súvislosti sa žalobca podľa názoru súdu nemôže odvolávať na to, že sa jedná o zamestnanca, ktorý u neho pracoval v pracovnom pomere do 15. 12. 2013 a počas trvania tohto pracovného bol dňa 12. 08. 2013 oboznámený s plánom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre stavbu: „Výstavba diaľnice D1 Jánovce - Jabloňov 2 úsek“, ako i s identifikáciou nebezpečenstva a rizík vrátane prijatých opatrení k zníženiu rizika pre stavby. Povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť zamestnancovi, ktorý pre neho pracoval na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04. 03. 2014, poučenie v zmysle ust. § 6 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, čo si zrejme uvedomuje i sám žalobca, keď v podanej žalobe uviedol, že sa tak stalo nedopatrením. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ porušil svoje zákonom stanovené povinnosti zakotvené v ust. § 6 ods. 2, písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (neposkytol zamestnancovi A. Z. pri čistení roztrhnutého pásu zemného rýpadla ochranné okuliare, ako účinný osobný ochranný pracovný prostriedok, napriek tomu, že si to vyžadoval charakter tejto práce a nebezpečenstvá z nej vyplývajúce ako i ochrana života alebo zdravia zamestnanca a neviedol evidenciu o poskytnutí osobných ochranných pracovných prostriedkov) a v ust. § 6 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (neoboznámil zamestnanca s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni a nepoučil ho o správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného prostriedku, resp. podľa potreby mu neposkytol aj praktický výcvik). Za porušenie uvedených právnych predpisov správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v sume 33.000,- eur. Jedná sa o najnižšiu sankciu, akú bol inšpektorát práce oprávnený žalobcovi uložiť, nakoľko pracovný úraz vznikol zamestnancovi v dôsledku porušenia vyššie uvedených povinností a zamestnancovi bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, čo vyplýva z posudku pracovného úrazu zo dňa 27. 03. 2014, ktorý vypracoval poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (očná lekárka) na základe požiadania žalobcu s tým, že sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví podľa ust. § 3 písm. l/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spočívajúcu v strate alebo v podstatnom oslabení funkcie zmyslového ústrojenstva. Správne orgány nemali dôvod pochybovať o správnosti tohto posudku zo dňa 27. 03. 2014 vypracovaného poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Všetky vyššie uvedené pochybenia žalobcu (vrátane toho, že zamestnancovi neurčil bezpečný pracovný postup pri čistení roztrhnutého pásu rýpadla, ktorá povinnosť mu vyplývala z ust. § 6 ods. 1, písm. i/ vyššie citovaného zákona - t. j. povinnosť určovať bezpečné pracovné postupy) ako zamestnávateľa sú uvedené v protokole zo dňa 05. 05. 2014 o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu, s ktorými bol žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca oboznámený a so zistenými skutočnosťami a nedostatkami súhlasil. Tieto nedostatky nerozporoval ani vo svojom podaní zo dňa 14. 10. 2014, v ktorom sa vyjadroval k oznámeniu o začatí správneho konania. K námietkam žalobcu v podanej žalobe je potrebné uviesť, že žalobca ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za škodu vzniknutú jeho zamestnancovi v prípade, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, teda k pracovnému úrazu. Dokonca zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, okrem prípadu, že sa zbaví zodpovednosti podľa ust. § 196 Zákonníka práce. V ust. 196 ods. 1, 2 Zákonníka práce sú teda upravené prípady zbavenia sa zodpovednosti (celkom alebo sčasti) zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pri pracovnom úraze. Dôkazná povinnosť však jednoznačne zaťažuje zamestnávateľa, ktorý sa zbaví zodpovednosti (celkom), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, v prípade, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, že jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, resp. že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, porušenie právnych predpisov, resp. ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca nebolo preukázané. Naopak, nad akúkoľvek pochybnosť bolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa (neposkytol zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranné okuliare na ochranu zraku pri vykonávaní práce, na ktorú mu vydal pokyn jeho nadriadený, ktorý mu na jej vykonanie neurčil bezpečný pracovný postup a neurčil ani náradie, ktoré má pri tom použiť, neviedol evidenciu poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, neoboznámil zamestnanca s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni, a nepoučil ho o správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného prostriedku, resp. mu neposkytol praktický výcvik). Žalobca sa podľa názoru súdu nemôže dovolávať toho, že zamestnanec zvolil na čistenie stroja neobvyklý a logike odporujúci pracovný postup - búchanie kladivom o roztrhnutý pás rýpadla. Zamestnanec zvolil spôsob čistenia, ktorý sám považoval za vhodný, resp. účinný, nakoľko žiadny iný postup mu zamestnávateľ, teda žalobca neurčil, čo výslovne potvrdil majster R. M. ako priamy nadriadený zamestnanca. Uvedené sa týka i prostriedkov, ktoré žalobca použil na čistenie, nakoľko žiadne iné prostriedky mu žalobca neurčil. S poukazom na uvedené, nakoľko žalobca neurčil zamestnancovi podmienky, akým spôsobom má čistenie roztrhnutého pása vykonať, ani aké pracovné prostriedky má pričom použiť a zamestnanec vykonával svoje pracovné činnosti, ktoré boli od neho vyžadované jeho nariadeným, nie je možné dospieť k záveru, že zamestnanec konal svojvoľne a proti predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca sa nemôže dovolávať ani toho, že nebolo dôvodné predpokladať, že pri čistení stroja by mohlo dôjsť k poškodeniu zraku zamestnanca, a teda nebol dôvod na poskytnutie ochranných okuliarov. Tu je potrebné uviesť, že pokiaľ vydal nadriadený zamestnancovi pokyn na očistenie pásu zemného rýpadla (napr. od zeminy, kamenia, resp. iných nečistôt) pred jeho opravou, bolo viac ako dôvodné predpokladať, že pri takejto práci môže vzniknúť odpad, prach, úlomky, resp. že zamestnanec môže dôjsť do kontaktu s odletujúcimi predmetmi, a teda je tu i riziko poškodenia zraku. Poskytnutie ochranných okuliarov pri takejto práci bolo plne dôvodné a bola to povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa, pričom účel ochranných okuliarov v žiadnom prípade nemohli splniť dioptrické okuliare, ktoré zamestnanec nosil (a mal ich i v čase vzniku pracovného úrazu). Sám žalobca ako zamestnávateľ mal vo svojom internom predpise „Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov“ upravené, že pokiaľ hrozí riziko poškodenia zraku, napr. prachom alebo rôznym materiálom, zamestnanci v robotníckych profesiách musia dostať a používať ochranné okuliare. Taktiež v návode na obsluhu a údržbu rýpadla 322D je výslovne uvedené, že ak to vyžaduje povaha vykonávanej práce, je potrebné nosiť napr. i ochranné okuliare. Nepridelenie ochranných okuliarov, ako i ďalšie vyššie uvedené pochybenia žalobcu ako zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo teda nepochybne porušením právnych predpisov, za ktoré žalobca zodpovedá, pričom nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by sa mohol svojej objektívnej zodpovednosti (celkom alebo sčasti) zbaviť. Pracovný úraz, ktorý utrpel zamestnanec žalobcu ošetrujúca lekárka (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti), posúdila ako ťažkú ujmu na zdraví spočívajúcu v strate alebo podstatnom oslabení funkcie zmyslového ústrojenstva (oka) a vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého sa domáhal žalobca v podanej žalobe súd nepovažoval za potrebné. V priebehu celého administratívneho konania žalobca nespochybňoval závažnosť a charakter pracovného úrazu a ani poruchu zdravia, ku ktorej v dôsledku tohto pracovného úrazu došlo. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty v sume 33.000,- eur, ktorú žalobca v podanej žalobe namietal, správny orgán vychádzal z toho, že v dôsledku pracovného úrazu bola zamestnancovi žalobcu spôsobená ťažká ujma na zdraví spočívajúca v podstatnom oslabení funkcie oka, pričom v takom prípade je zákonom stanovená najnižšia suma pokuty 33.000,- eur a v tejto sume bola žalobcovi pokuta i uložená, čo správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach riadne zdôvodnili. Pokuta bola žalobcovi uložená podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie vyššie uvedených a konkrétne špecifikovaných povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a, treťom bode tohto zákona, ku ktorým patrí i zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády č. SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Výška pokuty v prípade ťažkej ujmy na zdraví je najmenej v sume 33.000,- eur a pokuta v tejto sume bola žalobcovi i uložená a podľa názoru súdu ju treba považovať za primeranú vzhľadom k zisteným nedostatkom a takú, ktorá odráža všetky podstatné okolnosti, na ktoré je povinný správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadať (ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), najmä na závažnosť a mieru porušenia povinností žalobcu, ako i závažnosť následkov, ktoré by zo zistených porušení mohli vzniknúť. Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd po oboznámení sa o obsahom predloženého administratívneho spisu a s výsledkami dokazovania vykonaného v správnom konaní nedospel k záveru o potrebe zmeniť výšku uloženej pokuty v rámci moderačného práva súdu, čo vzhľadom na najnižšiu zákonom určenú hranicu, ktorá bola uplatnená, ani nebolo možné. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 02. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. 8 Sžo 163/2010 a rozsudok zo dňa 03. 05. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 253/2010 tvrdiac, že uložená pokuta je neprimeraná a má pre neho likvidačný charakter, tu je potrebné uviesť, že pokutu v nižšej sume nebolo možné žalobcovi uložiť a nemohol tak urobiť ani správny súd v rámci svojho moderačného oprávnenia. V dôsledku porušenia vyššie uvedených povinností zamestnávateľa, teda žalobcu, vznikol jeho zamestnancovi pracovný úraz, ktorým mu bola podľa posudku, resp. posúdenia odborného lekára (oftalmológa) spôsobená ťažká ujma na zdraví, kedy je zákonom stanovená spodná hranica pokuty 33.000,- eur a uložiť pokutu v nižšej sume nebolo možné. Z vyššie uvedených dôvodov súd je toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili a vo svojich rozhodnutiach ustálili, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade i s hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov, a preto sa s nimi súd stotožnil. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa ust. § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).