Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/145/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200737 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200737.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Secop s.r.o., Továrenská 49, Zlaté Moravce, IČO: 35 800 399, zastúpeného bit attorneys-at-law, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. júna 2015 č. OPS/ BEZ/2014/2742, O-164/2015/Št, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu (súčasťou ktorého bol i spis správneho orgánu prvého stupňa) súd zistil a mal za preukázané, že Inšpektorát práce Nitra vykonal v dňoch 10. 01. 2014, 14. 01. 2014, 15. 01. 2014, 29. 01. 2014, 04. 02. 2014, 06. 02. 2014, 13. 02. 2014 a 18. 02. 2014 inšpekciu práce zameranú na vyšetrenie príčin vzniku závažného pracovného úrazu Z. Y., ktorý utrpela dňa 05. 12. 2013 o 18:00 hod. u zamestnávateľa EDYMAX SE na pracovisku užívateľského zamestnávateľa Secop s.r.o. (žalobcu), pri obsluhe lisu typu PRN-15, pri ktorej jej vypomáhal Y. W. z dôvodu, že poškodená Y. dostala krč do ruky, v dôsledku čoho nemohla obsluhovať lys s obojručným ovládaním. Z uvedeného dôvodu si vymenila pozíciu s kolegom W., ktorý obsluhoval lis a poškodená pripravovala komponenty na lisovanie a vkladala ich do pracovného priestoru lisu. V jednom momente sa W. pozrel iným smerom, pričom došlo k tomu, že keď poškodená Y. vkladala komponenty do pracovného priestoru lisu, on stlačil ovládanie, následkom čoho došlo k úrazu menovanej Y.. 2. Poškodená Z. Y. bola dňa 14. 01. 2014 vypočutá prvostupňovým správnym orgánom (zápisnica o podaní informácie) uviedla, že v čase úrazu pracovala na Pneumatickom lise PRN-15 a vo firme je zaužívaný spôsob výkonu práce, že sa po hodinách meníme pri obsluhe predmetných strojov. V prípade, že bolo potrebné zvýšiť produktivitu na tomto lise, bolo bežne zaužívané, že na tomto pracovnom mieste pacovali traja až štyria zamestnanci, ktorí pripravovali komponenty, vkladali komponenty, odoberali a kontrolovali kvalitu výrobku. Ďalej uviedla, že pracovný postup im nikto neurčoval, pracovali tak, ako to bolo zaužívané, ako to robili starší zamestnanci. Pokiaľ ide o zaučenie na predmetných strojoch, chodili za nimi s papiermi počas výkonu práce a dávali im podpisovať papiere. O skutočnosti, že predmetný lis môže obsluhovať iba jedna osoba, sa ona dozvedela až pri šetrení pracovného úrazu, keď bola vypočúvaná bezpečnostným technikom. Bolo bežné, že na tomto stroji pracovali viacerí zamestnanci. Ďalej tiež uviedla, že p. W. jej poslal nastavovač Q., aby jej vypomáhal. 3. Z výpovede p. W. vyplynulo, že nimi uskutočňovanú prácu vo dvojici videl p. Q. W. (nastavovač, ktorý prideľoval prácu všetkým prideleným zamestnancom na začiatku zmeny), ktorý sa pohyboval medzi strojmi a kontroloval zamestnancov a ktorý nevydal žiaden pokyn na jej realizáciu iným spôsobom. 4. Z výpovede Q. W. (zápisnica zo dňa 15. 01. 2014) vyplynulo, že u zamestnávateľa pracuje ako nastavovač strojov alebo ich opravuje, on prideľoval prácu všetkým prideleným zamestnancom na začiatku zmeny. V čase pracovného úrazu jeden lis bol nefunkčný a p. W. sa stal preto nadbytočným. Uviedol, že povedal mu, aby išiel pracovať tam, kde treba a že mohol mu povedať, aby išiel pracovať na ten lis, kde sa stal pracovný úraz. 5. Inšpektorát práce na základe zistených skutočností vypracoval protokol č. INA-2-21-2/P-J2-14 zo dňa 18. 02. 2014 (ďalej len “protokol”) o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, v ktorom zadokumentoval všetky porušenia povinností, ktoré boli v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu u menovanej zamestnankyne, medzi inými aj dva nedostatky na strane účastníka konania (užívateľský zamestnávateľ). Predmetný protokol bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom užívateľskej spoločnosti G. R. (splnomocnenie zo dňa 14. 02. 2014), ktorému bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedených v protokole. 6. Účastník konania (užívateľský zamestnávaetľ poškodenej) zaslal Inšpektorátu práce dňa 27. 02. 2014 stanovisko k vytknutým nedostatkom uvedených v protokole a uviedol, že tieto nedostatky odstránil ešte počas šetrenia pracovného úrazu a dodal, že nevidí príčinnú súvislosť medzi svojím konaním a vznikom úrazu u poškodenej, keďže poškodená a zamestnanec A. nepracovali v rozhodujúcom čase na príkaz nadriadeného, ale pracovali vo dvojici podľa vlastného uváženia a navyše nebezpečeným spôsobom. Správny orgán prvého stupňa po obdržaní podaného vyjadrenia účastníkom konania vypracoval dňa 04. 03. 2014 dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom označil argumenty účastníka konania za nespôsobilé spochybniť zistenia uvedené v protokole. Predmetný dodatok zaslal účastníkovi konania do vlastných rúk a považoval šetrenie pracovného úrazu za skončené a protokol za uzatvorený bezo zmien. 8. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie oznámením zo dňa 15. 05. 2014 voči užívateľskému zamestnávateľovi poškodenej (doručené dňa 21. 05. 2014) vo veci uloženia pokuty za správny delikt, a to za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v spojení s § 4 ods. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z. s poukazom na bod 2.12 prílohy č. 1 k citovanému nariadeniu, ktorý bol inšpektormi práce označený ako príčinne súvisiaci s touto udalosťou a vyzval účastníka konania na vyjadrenie sa k zistenému porušeniu povinností, k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, či na predloženie ďalších dôkazova, resp. návrhu na doplnenie dokazovania. Účastník konania v stanovenej lehote neposkytol Inšpektorátu práce žiadne stanovisko, ani nenavrhol, resp. nepredložil ďalšie dôkazy slúžiace na objasnenie skutkového stavu veci. 9. Inšpektorát práce následne vo veci rozhodol a dňa 16. 06. 2014 vydal prvé rozhodnutie č. 164/14/práv. O uložení pokuty účastníkovi konania vo výške 33.000,- eur za to, že nezabezpečil, aby sa pracovný prostriedok - Pneumatický lys PRN-15, používal len na činnosti, na ktoré je určený a nezabezpečil, aby sa pritom dodržiavali podmienky určené na jeho prevádzku Návodom na použitie. Po právnej stránke skutok posúdil ako porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP a § 4 ods. 1 nariadenia č. 392/2006 Z.z. s poukazom na bod 2.12 prílohy č. 1 k citovanému nariadeniu, keďže podľa zistení inšpektorátu práce bol v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, pri ktorom p. Y. utrpela ťažkú ujmu na zdraví. 10. Na základe podaného odvolania účastníkom konania Národný inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2014 č. S-2014/02742-2.1 zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že inšpektorát práce nepreukáuzal používanie lysu na iné činnosti, ako bol určený a nevymedzil dostatočne ďalšie porušenie povinnosti spočívajúce v nezabezpečení dodržiavania podmienok určených na prevádzku tohto prostriedku. Ďalej mu uložil, aby v procese nového rozhodovania jasne vymedzil porušenie povinnosti zo starny účastníka konania tak, ako to vyplýva z dokladov, najmä presný popis skutku a jeho správnu právnu aplikáciu (náležitosti výrokovej časti rozhodnutia). 11. Prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní vyhotovil dňa 10. 11. 2014 dodatok č. 2 k protokolu, ktorým zmenil pôvodné znenie sankcionovaného nedostatku na nové tak, že konštatoval porušenie § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP a § 4 ods. 1 nariadenia č. nariadenia č. 392/2006 Z. z. s poukazom na bod 2.12 prílohy č. 1 k citovanému nariadeniu, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby sa pri používaní pracovného prostriedku - Pneumatický lis PRN-15 dodržiavali podmienky určené na jeho prevádzku uvedené v Návode na použitie - str. 8 čl. 10 Bezpečnostné pokyny, v ktorom sa uvádza, že “zariadenie môže obsluhovať výlučne jedna osoba. Jej ochrana je zabezpečená dvojručným ovládaním s poistkou proti opakovaniu cyklu”. Účastník konania tak umožnil, aby zamestnanci Z. Y. a Y. W., ktorí boli pridelení zamestnávateľom EDYMAX SE, Bratislava na výkon práce na základe pracovnej zmluvy o dodačnom pridelení zamestnancov zo dňa 01. 03. 2013 subjektu, kde sa úraz stal obsluhovali Pneumatický lis PRN-15 obidvaja naraz dňa 05. 12. 2013. 12. Inšpektorát práce oboznámil splnomocneného zástupcu konateľov spoločnosti G. R., na požiadanie ktorého umožnil tomuto účastníkovi konania dodatočne sa vyjadriť k predmetnému dodatku č. 2 k protokolu, ktorý svoje právo využil a dňa 18. 11. 2014 doručil správnemu orgánu stanovisko, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so závermi vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu poškodenej Y. i so samotnou kvalifikáciou tohto úrazu ako závažného. Následne išnpektorát práce vyhotovil dňa 27. 11 .2014 dodatok č. 3 k protokolu, obsahom ktorého bolo vyhodnotenie argumentov účastníka konania so záverom, že tieto nemôžu zmeniť závery a obsah protokolu. Následne prvostupňový správny orgán dňa 04. 12. 2014 prerokoval vec, vrátane predmetných dodatkov k protokolu s účastníkom konania a dokazovanie ukončil. 13. Inšpektorát práce pri stanovení kódu zdroja a príčiny závažného pracovného úrazu prihliadol na obsah zápisníc o podaní informácie fyzických osôb, na výsledky ohliadky miesta úrazu a výsledky vyšetrovacieho pokusu, i kontrolovaným subjektom predložené doklady a dospel k záveru, že predmetný pracovný úraz bol zapríčinený viacerými faktormi, medzi inými aj nesprávnou organizáciou práce zo strany užívateľského zamestnávateľa. V súvislosti s daným zistením Inšpektorát práce skonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi pochybením účastníka konania a udalosťou - vznikom závažného pracovného úrazu u p. Y., pri ktorom menovaná zamestnankyňa utrpela ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 3 písm. l/ zákona o BOZP (zmrzačenie). 14. Inšpektorát práce listom zo dňa 19. 12. 2014 oboznámil dotknutého účastníka konania s jeho procesnými právami v pokračujúcom správnom konaní, vrátane správy vyjadriť sa k protokolom ako podkladu pre vydanie nového rozhodnutia (po ich zmene) a následne inšpektorát práce vo veci rozhodol dňa 16. 02. 2014 a vydal druhé rozhodnutie č. k. : 164- I/14/práv. o uložení pokuty žalobcovi. II. 15. Rozhodnutím zo dňa 12. 06. 2015 číslo: OPS/BEZ/2014/2742, O-164/2015/Št žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 16. 02. 2015 č. k. : 164-I/14/práv. potvrdil. 16. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že prvostupňový správny orgán vychádzal z poznatkov získaných počas vyšetrovania príčin vzniku úrazu p. Y. a zistil porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii práce. Zistené porušenia boli v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví Z. Y.. Zo strany zamestnávateľa (žalobca) išlo o porušenie § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP a § 4 ods. 1 nariadenia č. nariadenia č. 392/2006 Z.z. s poukazom na bod 2.12 prílohy č. 1 k citovanému nariadeniu (minimálne požiadavky na pracovný prostriedok) a to tým, že nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby sa pri používaní pracovného prostriedku - Pneumatický lis PRN-15 dodržiavali podmienky určené na jeho prevádzku uvedené v Návode na použitie (str. 8 v čl. 10 bezpečnostné pokyny - obsluha zariadenia výlučne jednou osobou) a umožnil, aby zamestnanci Z.. Y. a Y. W., ktorí boli pridelení svojim zamestnávateľom na výkon práce na základe pracovnej zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 03. 01. 2013 subjektu, kde sa úraz stal a predmetný pneumatický lis obsluhovali obidvaja naraz dňa 05. 12. 2013. 17. Poukázal na šetrenia pracovníkov inšpektorátu práce, z ktorého vyplýva, že zdrojom ťažkého pracovného úrazu bola obsluha zariadenia - Pneumatický lis PRN-15 v rozpore s návodom na použitie tohto zariadenia, a to na str. 8 v čl. 10, v ktorom sa výslovne stanovuje, že zariadenie môže obsluhovať výlučne jedna osoba. Jej ochrana je zabezpečená dvojručným ovládaním s poistkou proti opakovaniu cyklu. 18. Žalobcovi ako účastníkovi konania bola uložená pokuta vo výške 33.000,- eur, teda na samej spodnej hranici zákonnej sadzby, keďže bolo skutkovo i právne podložené, že k závažnému pracovnému úrazu p. Y. došlo zo strany účastníka konania ako zamestnávateľa tým, že nevykonal opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby sa pri používaní pracovného prostriedku - pneumatického lisu PRN - 15 dodržiavali podmienky určené na jeho prevádzku uvedené v návode na použitie. 19. Pretože sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty v sume 33.000,- eur, bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. III. 20. Žalobca, proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 12. 06. 2015 podal v zákonom stanovenej lehote žalobu, v ktorej žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil ich a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 21. V žalobe uviedol, že dňa 05. 12. 2013 utrpela dočasne pridelená zamestnankyňa spoločnosti EDYMAX SE závažný pracovný úraz u žalobcu. Úraz sa stal p. Y. na pracovnom prostriedku - pneumatickom lise PRN - 15, keď jej s obsluhou vypomáhal p. W.. Podľa informácie podanej týmito osobami, p. Y. dostala kŕč do ruky, v dôsledku ktorého nemohla obojručne obsluhovať lis a vymenila sa s p. W., ktorý následne namiesto p. Y. obsluhoval lis, pričom ona mu vkladala komponenty do pracovného priestoru lisu. P. W. predčasne uviedol lis do prevádzky, čím došlo k úrazu o. Y.. 22. V období od 10. 01. 2015 do 18. 02. 2014 vykonal Inšpektorát práce Nitra vyšetrovanie príčin pracovného úrazu a vypracoval protokol č. INA-2-21-2.2/P-J2-14 zo dňa 18. 02. 2014, v ktorom skonštatoval porušenie povinnosti žalobcu. Rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2014 č. k. : 164/14/práv. uložil Inšpektorát práce Nitra žalobcovi pokutu vo výške 33.000,- eur z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP a ust. § 4 ods. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z., ktoré bolo podľa zistení prvostupňového správneho orgánu v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Žalobca sa voči citovanému rozhodnutiu odvolal a žalovaný rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2014 č. S/2014/02742-2.1, O-324/2014 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, aby tento v novom rozhodnutí jednoznačne vymedzil porušenie povinností zo strany žalobcu. Následne dňa 16. 02. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 164-I/14/práv. a uložil žalobcovi pokutu 33.000,- eur z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP a ust. § 4 ods. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z., ktoré bolo podľa zistení v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu. Žalobca sa voči citovanému rozhodnutiu odvolal a žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 06. 2015 jeho odvolanie zamietol. 23. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré spočívalo v zistení skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s obsahom spisu a nedostatočnom zistení skutkového stavu na posúdenie veci. Poznamenal, že návod na použitie pneumatického lisu stanovuje, že zariadenie môže obsluhovať výlučne jedna osoba, avšak nie je vylúčené, aby na pracovisku s pneumatickým lisom pracovali viacerí pracovníci a samotnú obsluhu lisu vykonával v súlade s návodom na použitie len jeden pracovník. Z tvrdení zamestnancov žalobcu vyplýva, že ak na pracovnom mieste (pracovisku) pracovali viacerí zamestnanci, vykonávali prácu tak, že zamestnanci, ktorí boli pridelení ako pomocní, vykonávali pomocné práce (komponenty položili na pracovný stôl, odkiaľ to vzala obsluha lisu a vložila do prípravku v pracovnom priestore lisu a následne po lisovaní položila na stôl). Len p. W. a p. Y. v čase bezprostredne pred vznikom pracovného úrazu vykonávali prácu tak, že skompletizované komponenty vkladali do prípravku v pracovnom priestore lisu namiesto osoby obsluhujúcej lis. Zdôraznil, že p. W. a p. Y. boli preukázateľne oboznámení s bezpečným pracovným postupom, teda, že lis môže obsluhovať iba jedna osoba, a to aj v prípade, ak na pracovisku pracovali viaceré osoby naraz. 24. Namietal, že prvostupňový i druhostupňový správny orgán nesprávne skonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom pracovného úrazu. Bolo evidentné, že úraz nastal v dôsledku porušenia povinností pracovníkmi (p. Y. a p. W.) bez toho, aby tieto boli vyvolané konaním (opomenutím konania) žalobcom. 25. Konštatoval, že konštrukcia lisu a rozmiestnenie okolitých objektov (stola, pulty pre komponenty, nádoby na komponenty a iné súčiastky, stolička pre obsluhu lisu) síce veľmi teoreticky umožňuje obsluhu lisu dvomi, resp. viacerými osobami, prakticky je však obsluha viacerými osobami vylúčená (ďalšie osoby by sa museli neprirodzene zahnúť a predpažiť, aby vôbec dosiahli na stroj, nehovoriac o vylúčení nemožnosti vykonávania úkonov v takejto pozícii) bez toho, aby príslušní zamestnanci odstránili časť zariadenia, prípadne na stoličke sedeli viacerí naraz, ako tomu mohlo byť v prípade p. Y. a p. W. v čase bezprostredne predchádzajúcom vzniku pracovného úrazu. IV. 26. Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že porušenie povinnosti, ktoré viedlo k sankčnému postihu žalobcu, bolo zistené počas vyšetrovania príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý dňa 05. 12. 2013 o 18:00 hod. utrpela dočasne pridelená zamestnankyňa spoločnosti EDYMAX SE, Bratislava, p. Z. Y.. Menovaná v rozhodujúci čas vzniku úrazu vykonávala na pracovisku žalobcu (ako svojho užívateľského zamestnávateľa) prácu spočívajúcu v obsluhe lisu typu PRN-15, pri ktorej jej vypomáhal p. Y. W.. 27. V rámci procesu rozhodovania inšpektorát práce vychádzal zo skutočnosti, že práve predmetné porušenie povinnosti na strane žalobcu bolo jedným z tých, ktoré boli vyhodnotené ako príčinne súvisiace s udalosťou - vznikom závažného pracovného úrazu, ktorým bola p. Y. spôsobená ťažká ujma na zdraví, ktorej preukázanie je jedným zo základných predpokladov pre uloženie pokuty najmenej vo výške 33.000,- eur. 28. Ďalším zo zákonných predpokladov je skutočnosť, že k vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, došlo v dôsledku porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa (konkrétne povinnosti vyplývajúcej mu z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že práve nevykonanie bezpečnostných opatrení a nezabezpečenie toho, aby sa pri používaní pracovného prostriedku - pneumatického lisu PRN - 15 dodržiavali podmienky určené na jeho prevádzku, konkrétne požiadavka obsluhovať zariadenie výlučne jednou osobou, viedli dňa 05. 12. 2013 k vzniku úrazu p. Y.. Z výpovedí p. W., p. Y. vyplývalo, že nevedeli o tom, že stroj (pneumatický lis PRN - 15) môže obsluhovať len jedna osoba, nakoľko na tom stroji bolo bežné, že pracovali naraz viacerí zamestnanci, pričom pracovný postup na tento spôsob výkonu práce (kedy stroj obsluhovali viacerí zamestnanci) im nikto neurčil. Pracovali tak, ako to bolo zaužívané, ako to robili starší zamestnanci. Aj z výpovede nezainteresovaných osôb, a to p. X. a p. W. vyplývalo, že zamestnanci, ktorí pracovali na predmetnom lise súčasne, nemali určený pracovný postup, s návode na obsluhu tohto lisu ich oboznámili len spolupracovníci, pričom okolnosť pridelenie práce na tomto lise naraz viacerým zamestnancom nebola nijako výnimočná. To, ako zamestnanci vykonávali prácu, nikto z nadriadených nekontroloval. 29. Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil dodržiavanie podmienok určených na prevádzku pneumatického lisu PRN - 15, zakotvených v návode na použitie (konkrétne tej, aby stroj obsluhovala len jedna osoba) nielen v deň vzniku úrazu, ale na jeho pracovisku nebolo ničím výnimočným, aby k jednému stroju boli pridelené (a ten aj obsluhovali) naraz viaceré osoby, ktoré na takýto spôsob výkonu práce nemali určený bezpečný pracovný postup. Ďalej uviedol, že ak žalobca v žalobe poukazoval na fakt, že na účely správneho posúdenia je rozhodujúce zohľadnenie skutočnosti, že p. W. nedostal žiaden pokyn na obsluhu lisu spoločne s p. Y., táto jeho obrana nemôže obstáť, keďže vzhľadom na nebezpečný zaužívaný spôsob výkonu práce bolo len otázkou času, kedy k škodlivému následku dôjde. Na veci pritom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že p. Y. pokračovala v práci napriek zlému zdravotnému stavu, či svojvoľná výmena s p. W.. Na margo argumentácie ohľadne nemožnosti obsluhy pneumatického lisu viacerými osobami žalovaný poznamenal, že z výpovedí p. Y., p. W. a p. X. bolo evidentné, že do pracovného priestoru lisu bolo možné siahnuť na účely vkladania a vyberania komponentov) aj pomocnému zamestnancovi, čo si menovaní v rámci pracovného procesu aj vyskúšali. V. 30. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v neprítomnosti žalobcu (ospravedlnená neúčasť právnym zástupcom), v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním: 3/ právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám. Podľa § 4 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis 2) neustanovuje inak. Podľa prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., všeobecné minimálne požiadavky na pracovný prostriedok: 2.12. Pracovný prostriedok sa môže používať len na činnosti, na ktoré je určený a musia sa pri tom dodržiavať podmienky určené na jeho prevádzku. 31. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (žaloba podaná za účinnosti OSP platného do 30. 06. 2016) a § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 32. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. za správny delikt žalobcu, ktorého sa dopustil tým, že porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právnych predpisov (zák. č. 124/2006 Z. z., nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z.) a v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. 33. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 34. Súd dospel k záveru, že pokuta bola žalobcovi uložená dôvodne, pretože žalobca ako zamestnávateľ (dočasný zamestnávateľ poškodenej podľa dohody) nezabezpečil dodržiavanie podmienok určených na prevádzku pneumatického lisu PRN - 15 v zmysle čl. 9 návodu na jeho použitie, a to konkrétne, že stroj môže obsluhovať len jedna osoba na to riadne vyškolená a poučená. Dodržiavanie uvedených podmienok určených na prevádzku pneumatického lisu žalobca nezabezpečil minimálne v deň vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý dňa 05. 12. 2013 o 18:00 hod. utrpela dočasne pridelená zamestnankyňa spoločnosti EDYMAX SE, Bratislava, p. Z. Y. tak, ako to vyplýva z opisu v I. časti tohto rozsudku. Inšpektorát práce šetrením zistil, čo nesporne vyplýva zo spisového materiálu, že žalobca nielen v deň vzniku ťažkého úrazu nezabezpečil dodržiavanie podmienok určených na prevádzku pneumatického lisu, ale na jeho pracovisku nebolo ničím výnimočným, aby k jednému stroju boli pridelené a ten aj obsluhovali naraz viaceré osoby, ktoré na takýto spôsob výkonu práce nemali určený bezpečný pracovný postup. 35. Tieto skutkové okolnosti mal súd preukázané z výpovedí zamestnancov žalobcu, a to poškodenej Z. Y., p. W. (zápisnica zo dňa 15. 01. 2014) a p. X. (zápisnica z 15. 01. 2014), ktorí uviedli, že nevedeli o tom, že pneumatický lis PRN - 15 môže obsluhovať len jedna osoba, nakoľko na tom stroji bolo bežné, že pracovali naraz viacerí zamestnanci. Ďalej uviedli, že k obsluhe stroja viacerými zamestnancami dochádzalo vtedy, keď nebola práca, resp. keď to bolo potrebné „na plnenie dodávky“, pričom pracovná činnosť sa realizovala tak, že jedna osoba vkladala komponenty do prípravku v pracovnom priestore lisu a druhá obsluhovala zariadenie. Vypočutá zamestnankyňa p. X. tiež uviedla, že sa stalo známym, že do pracovného priestoru lisu nezasahovala len obsluha zariadenia, ale aj ďalšie osoby určené, či už na kompletizáciu komponentov alebo na kalibráciu hotových výrobkov, ktoré tieto výrobky sami vyberali z nebezpečného priestoru. Pracovali tak, ako to bolo zaužívané, ako ich oboznámili len spolupracovníci, alebo p. W. ako nastavovač, pričom okolnosť pridelenia práce na tomto lise naraz viacerým zamestnancom nebola nijako výnimočná. To, ako zamestnanci vykonávali prácu, nikto z nadriadených nekontroloval. 36. Žalobca nepreukázal inšpekcii práce ako reálne zabezpečil vyškolenie zamestnancov (dočasne pridelených zamestnancov) o postupe a spôsobe používania predmetného lisu podľa návodu, ako i určený pracovný postup, vrátane jeho dodržiavanie zamestnancami a osoby určenej na kontrolu pracovného postupu pri práci s pneumatickým lisom na pracovisku. Z vykonaného šetrenia Inšpektorátu práce v Nitre, ako i protokolu zo dňa 18. 02. 2014 a jeho dodatkov, nesporne vyplýva, že žalobca nezabezpečil vyškolenie zamestnancov v zmysle návodu a dodržiavanie podmienok určených na prevádzku pneumatického lisu PRN - 15 a na jeho použitie (čl. 10 návodu). Aj podľa názoru súdu práve predmetné porušenie povinnosti na strane žalobcu bolo jedným z tých, ktoré boli vyhodnotené ako príčinne súvisiace s udalosťou - vznikom závažného pracovného úrazu, ktorým bola p. Y. spôsobená ťažká ujma na zdraví, keďže v určitom momente dostala kŕč do ruky, v dôsledku čoho nemohla obsluhovať lis s obojručným ovládaním, a preto si vymenila pozíciu s p. W., ktorý obsluhoval lis a ktorý v určitom momente (pozrel iným smerom) stlačil ovládanie, následkom čoho došlo k úrazu, pri ktorom menovaná zamestnankyňa utrpela ťažkú ujmu na zdraví dňa 05. 12. 2013 o 18:00 hod. Táto udalosť bola následne predmetom šetrenia zo strany inšpektorátu práce, ktorá viedla k sankčnému postihu žalobcu. 37. Na základe vyššie uvedeného treba prisvedčiť žalovanému, že pracovný postup zvolený poškodenou a p. W. predstavoval neupozornenie na jeho nesprávnosť, či oboznámenie s návodom na použitie, pokiaľ ide o obsluhu pneumatického lisu PRN-15 zo strany u žalobcu, ale i zo strany kompetentných osôb na pracovisku, ktorí trpeli protiprávny stav, ktorému žalobca mal ako zamestnávateľ zamedziť prijatím takých opatrení (kolektívnych či individuálnych), ktoré so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce, budú zodpovedať predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 38. Súd poukazuje i na výpoveď ďalšej zamestnankyne žalobcu p. S. (zápisnica zo dňa 15. 01. 2014), z obsahu ktorej vyplýva, že ona musela požiadať p. W., aby odišiel z jej priestoru, nakoľko na pracovisku môže pracovať len jeden pracovník, a to z dôvodu bezpečnosti práce, čo menovaný aj urobil. Nie je sporné potom, že menovaný p. W. nemal vedomosť o správnom používaní predmetného lisu, ale i to, že vypočutí zamestnanci účastníka konania v predmetnej veci vo svojich výpovediach nerozlišovali medzi pojmami „obsluha stroja“ a „práca na pracovisku“ tak, ako sa to snažil vysvetliť právny zástupca účastníka konania, keď poukázal na legitímnosť postupu spočívajúceho vo vykonaní práce väčším počtom iných zamestnancov. 39. Neobstoja preto námietky žalobcu o nesprávnom procesnom postupe žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu pri zisťovaní skutkových okolností a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov a súd ich považuje za nedôvodné. Prvostupňový správny orgán zabezpečoval informácie o pracovnom úraze a pracovných postupoch v zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z. od zamestnancov žalobcu a nešlo o výsluch svedkov v zmysle Správneho poriadku. Žalobcovi bol poskytnutý protokol s dodatkami z vyšetrovania pracovného úrazu, ku ktorému sa mohol vyjadriť, čo žalobca aj využil, teda žalobca realizoval svoje procesné právo a s jeho námietkami sa žalovaný správny orgán, vrátane prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach vysporiadal náležitým spôsobom 40. Súd nemohol prihliadnuť ani ďalšiu námietku žalobcu, ktorý sa bráni, o. i. i tým, že prvostupňový i druhostupňový správny orgán nesprávne skonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom pracovného úrazu a bolo evidentné, že úraz nastal v dôsledku porušenia povinností samotnou poškodenou a p. W. bez toho, aby tieto boli vyvolané konaním (opomenutím) žalobcom. K tejto námietke súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom konania v danej veci nie je zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ale preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, pri ktorom je podstatné zistenie protiprávneho konania alebo stavu. V tejto veci bolo zistené, že minimálne v čase pracovného úrazu poškodenej zamestnankyne žalobcu táto a ďalší zamestnanci nevedeli o tom, že pneumatický lis PRN - 15 môže obsluhovať len jedna osoba, nakoľko na tom stroji bolo bežné, že pracovali naraz viacerí zamestnanci. Žalobca svojich zamestnancov nepoučil a neoboznámil riadne s návodom na obsluhu pneumatického lisu PRN - 15, ani ich nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie predpisov a zásad BOZP. 41. Rozhodnutie o uložení pokuty v predmetnej veci bolo odôvodnené porušením, resp. neplnením povinností žalobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom treba zdôrazniť, že ide o zodpovednosť objektívnu (zodpovednosť za výsledok), ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu. V správnom konaní a následne ani v súdnom prieskumnom konaní nebolo preto právne relevantné zisťovanie zákonných podmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia a pre účely zistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škody, vzniknutú pri pracovnom úraze. V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia nie je možné aplikovať ustanovenia o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom (§ 196 ZP). Toto ustanovenie sa použije v občianskoprávnom konaní o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze v prípade, ak v inom správnom konaní by bolo určené zavinenie zamestnávateľa v celom rozsahu. 42. Pokiaľ ide o výšku pokuty uloženému žalobcovi podľa § 19 zák. č. 125/2006 Z. z., súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 č. 2Sžp/16/2011, ktorý konštatoval, že „voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel“. V preskúmavanej veci potom súd považuje za potrebné uviesť, že uložená pokuta žalobcovi (sankcia) spĺňa požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa a dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný správny orgán výšku pokuty uloženú žalobcovi riadne odôvodnil v súlade so zákonom, nakoľko u poškodenej ošetrujúci lekár (MUDr. L. J.) konštatoval ťažkú ujmu na zdraví (zmrzačenie, strata dvoch článkov prsta) v deň vzniku pracovného úrazu (§ 3 písm. l zákona), čo zákon samostatne sankcionuje spodnou hranicou „najmenej 33.000,- eur“. Súd preto nezistil porušenie zákona, resp. vybočenie žalovaného pri ukladaní pokuty z medzí zákona, ani svojvoľnú úvahu pri jej ukladaní. 43. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu porušenia povinností žalobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré viedli k sankčnému postihu žalobcu. 44. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa § 491 v spojení s § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť. 45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).