Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/189/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200846 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200846.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Bellnes, s.r.o., Mojmírovce 611, zastúpený advokátom Mgr. Richardom Mošaťom, Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 06. 2015 č. OPS/BEZ/2015/3211 O-155/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. V danej veci Inšpektorát práce Nitra v dňoch od 23. 08. 2014 až do 28. 10. 2014 vykonal kontrolu zameranú na dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úloha č. 4113) u kontrolovaného subjektu, t. j. žalobcu a to kontrolu fyzických osôb u zamestnávateľa na Výstavisku Agrokomplex, Výstavná 4, Nitra dňa 23. 08. 2016 o 11,16 hod., pri ktorej zistil, že O. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., N. X a W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XX vykonávajú závislú prácu hostesky pre žalobcu vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca a to osobne podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Prácu vykonávali podľa príkaznej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014, teda podľa občianskoprávneho vzťahu, podľa tvrdenia žalobcu. 2. O výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zák. č. 125/2005 Z. z. o inšpekcii práce a zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov bol spísaný protokol dňa 28. 10. 2014 č. INA-224-17-1.2/ P-A24, 28-14, č. úlohy 14113 z dôvodu, že kontrola, ktorá bola začatá dňa 23. 08. 2014 pokračovala dňa 13. 10. 2014 a bola ukončená dňa 28. 10. 2014. Obsah protokolu bol prerokovaný v tento deň so splnomocneným zástupcom žalobcu a to O. G. na základe splnomocnenia zo dňa 27. 10. 2014, ktorá sa vyjadrila, že súhlasí s nedostatkom a skutočnosťami uvedenými v protokole. Toto porušenie nebolo z našej strany úmyselné. Protokol i splnomocnená zástupkyňa žalobcu vlastnoručne podpísala a opatrila pečiatkou žalobcu. 3. Inšpektorát práce Nitra prípisom z 09. 01. 2015 začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi v zmysle § 18 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Týmto prípisom bol žalobca zároveň vyzvaný, aby sa v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam s upozornením, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, nepredloží žiadne nové dôkazy, pri rozhodovaní bude správny orgán vychádzať zo zistených podkladov, ktoré má k dispozícii. 4. Účastník konania (žalobca) využil svoje právo a písomne prípisom zo dňa 26. 01. 2015 (doručené Inšpektorátu práce Nitra dňa 30. 01. 2015) a podal stanovisko k zisteným skutočnostiam a uviedol, že nepopiera skutočnosť, že ako zamestnávateľ sa dopustil porušenia právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania tým, že uzatvoril s dvoma osobami príkaznú zmluvu na výkon činnosti hostesky počas jedného dňa na Výstavisku Agrokomplex Nitra podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci sa malo jednať o pracovnoprávny pomer prípadne iný pracovnoprávny vzťah, avšak je toho názoru, že uvedené dôvody a intenzita protiprávneho konania nie je takej intenzity, aby boli vyvodené sankcie, keďže zásah do protiprávneho stavu už pominul a tento protiprávny stav bol ihneď napravený v čase kontroly. Bol toho názoru, že berúc do úvahy všetky skutočnosti a to najmä vzhľadom na charakter samého porušenia práce zo závislej činnosti a bezprostredné konanie spoločnosti Bellness po upozornení Inšpektorátov práce bezodkladne napraviť tento stav, by bolo vhodné, aby bolo upustené od uloženia pokuty. Alternatívne žalobca navrhol správnemu orgánu, aby pri stanovení výšky pokuty zohľadnil nižšiu závažnosť porušenia ich krátkodobé následky a správanie účastníka konania bezodkladne tento protiprávny stav odstrániť. Žiadal o umiernený postup pri rozhodovaní. II. 5. Žalovaný správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra, č. k. 569/14-práv. zo dňa 12. 02. 2015 z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval za vecne správne a vydané v súlade so zákonom na základe zisteného skutkového stavu uvedeného v Protokole zo dňa 28. 10. 2014. 6. Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím zo dňa 12. 02. 2015 podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších zákonov uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a prvom bode zákona o inšpekcii práce a to za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 1 ods. 3 Zákonníka práce tým, že dňa 23. 08. 2014 bolo Inšpekciou práce zistené vykonávanie závislej práce hosteska pre zamestnávateľa Bellness s.r.o., so sídlom Mojmírovce na pracovisku Výstavisko Agrokomplex Nitra, Výstavná 4, Nitra fyzickými osobami O. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., N. X a W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XX vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Táto práca bola vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu (príkazná zmluva zo dňa 21. 08. 2014), pričom závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu a nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o nelegálnej práci v dňoch 23. 08. 2014, 02. 09. 2014, 13. 10. 2014 a 28. 10. 2014 u účastníka (žalobca). Týmto rozhodnutím správny orgán uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu do 15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 7. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 1 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a dospel k záveru, že po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona, je výška pokuty 1.500,- eur primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. S rozhodnutím nebol spokojný žalobca a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2015 tak, že jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu. III. 8. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal správnu žalobu adresovanú Krajskému súdu v Košiciach z dôvodu, že nebol spokojný s rozhodnutím žalovaného a domáhal sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 06. 2015 č. OPS/BEZ/2015/3211 O-155/2015 ako i prvostupňového správneho orgánu. 9. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27. 07. 2015 č. k. 6S/81/2015-24 postúpil vec tunajšiemu krajskému súdu z dôvodu, že žaloba bola podaná na miestne nepríslušný krajský súd. 10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oboch rozhodnutí a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia považuje za nezákonné. Uviedol, že na základe skutočností uvedených žalovaným, žalobca odmieta odôvodnenosť takýchto tvrdení v plnom rozsahu a považuje uvedené tvrdenia za skutkovo a právne neopodstatnené, irelevantné a zavádzajúce. V čase kontroly správneho orgánu v areáli Výstavisko Agrokomplex dňa 23. 08. 2014 sl. N. a Z. neboli zamestnancami spoločnosti Bellness s.r.o. a preto nemali uzatvorený pracovný pomer, ani iný obdobný pracovný vzťah, ale mali so spoločnosťou Bellness s.r.o. uzatvorené príkazné zmluvy na výkon činnosti hosteska počas prebiehajúcej výstavy. Obe slečny boli študentkami vysokej školy a popri štúdiu si príležitostne zarábali aj takýmito jednorazovými akciami. Sl. N. vykonávala činnosť pre žalobcu na základe príkaznej zmluvy len jedeň deň a sl. Z. dva dni. Nemôže preto súhlasiť so záverom Inšpektorátu práce, že kontrolované osoby v čase kontroly vykonávali závislú činnosť bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Medzi kontrolovanými osobami a žalobcom nemal byť uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, pretože k tomu nesmerovala vôľa ani jedného subjektu tohto zmluvného vzťahu. Základný rozdiel medzi závislou činnosťou a činnosťou posudzovanou v zmysle predpisov Občianskeho zákonníka je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t.j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah. 11. Žalobca dalej poukázal na § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce a je toho názoru, že na základe už uvedeného je možné konštatovať, že pojmové znaky závislej práce sú typické napr. i pre príkaznú zmluvu, ktorá je vlastne formou zmluvného zastúpenia. Minimálne tieto znaky nemajú rozlišovaciu schopnosť a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR č. 3Sžf 80/2008. IV. 12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pokuta vo výške 1.500,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 1 Zákonníka práce a nasl. v dôsledku porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania. V písomnom vyjadrení uviedol, že nemôže súhlasiť s uvádzanými námietkami právneho zástupcu žalobcu dôkazov nepochybne preukázal, že žalobca porušil ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce tým, že dňa 23. 08. 2014 využíval závislú prácu, konkrétne prácu hostesky na pracovisku Výstavisko Agrokomplex Nitra tak, ako je uvedené v oboch rozhodnutiach, ale nie na základe občianskoprávneho vzťahu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí žalobca, ale uvedenú prácu vykonávali ako závislú prácu, čím obchádzal Zákonník práce a získal tak konkurenčnú výhodu vo vzťahu k odvodovým a daňovým povinnostiam oproti podnikateľom, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. 13. K námietke žalobcu súvisiacej s tým, že základný rozdiel medzi závislou činnosťou a činnosťou posudzovanou v zmysle predpisov Občianskeho zákonníka je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah, žalovaný uviedol, že legislatíva platná a účinná v čase výkonu inšpekcie práce obligatórne zakotvuje, v akom právnom vzťahu možno závislú prácu vykonávať (§ 1 Zákonníka práce) a v akom právnom vzťahu zákon nedovoľuje závislú prácu vykonávať a explicitne stanovuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 14. Žalovaný ďalej poukázal na platnú legislatívu obsiahnutú v § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej predmet príkaznej zmluvy je síce všeobecne určený slovami, že príkazník má "obstarať určitú vec alebo vykonávať určitú činnosť", avšak obstaraním určitej veci nemožno chápať obstaranie veci ako hmotného predmetu tak, ako vec vymedzujú ust. § 118 a nasl. Občianskeho zákonníka. 15. V súvislosti s námietkou žalobcu a s poukazom na rozhodnutie NS SR 3Sžf 80/2008 žalovaný uviedol, že tento rozsudok posudzuje základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosti, kde súd vyslovil názor, že tento rozdiel je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodnoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah, súčasne súd skonštatoval, že obsahom pracovnej zmluvy i mandátnej zmluvy je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby, že rozdiel nie je v obsahu - existencii pokynov, ale v subjekte, t. j. či daná osoba mieni alebo mienila podľa prejavenej vôle byť zamestnancom a že pri neexistencii výslovného zákonného zákazu rovnaký obsah pracovnej činnosti je možné plnohodnotne vykonávať na základe príkaznej aj pracovnej zmluvy. Súd ďalej konštatoval i to, že pri neexistencii výslovného zákonného zákazu rovnaký obsah pracovnej činnosti je možné plnohodnotne vykonávať na základe príkaznej aj pracovnej zmluvy. 16. V závere žalovaný uviedol, že nemôže súhlasiť ani s námietkou žalobcu uvedenú v žalobe, že žalovaný v celom rozsahu len prevzal argumenty Inšpektorátu práce Nitra a vôbec sa v rozhodnutí nezaoberal argumentmi žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní, nakoľko z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ako i to ako sa vyrovnal s námietkami a s argumentáciou žalobcu uvádzanou v jeho odvolaní a je toho názoru, že jeho rozhodnutie má zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. V. 17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 06. 2015, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok dňa 21. 09. 2016 verejne vyhlásil podľa § 137 Správneho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z Ústavy SR teda vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas ( čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Podľa § 2 ods. 1 písm. a), bod prvý zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním: 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, Podľa § 1 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného v čase kontroly, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného v čase kontroly, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, (1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. (2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. (3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Podľa § 223 Zákonníka práce, (1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). (3) S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. (4) Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Podľa § 224 ods. 1, písm. a), b) ZP, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode, vykonávať práce osobne. (2) Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky, b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru, d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené, e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 19. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 20. Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých vychádzal správny orgán a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, Zákonníka práce a v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. č. 125/2006 Z. z. v ust. § 21 ods. 2 odkazuje. 21. V danej veci medzi účastníkmi nie je sporný skutkový stav, sporným zostal iba výklad ust. § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ust. § 2 ods. 1 písm. a), bod prvý citovaného zákona a § 1 ods. 3 Zákonníka práce účinného ku dňu vykonania kontroly. Teda, či žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa citovaného zákona o inšpekcii práce, či žalobca na Výstavisku Agrokomplex Nitra dňa 23. 08. 2014 využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb (práca hostesky) vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca, a to osobne podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu, keďže podľa ustálenej judikatúry má nielen priestupok ale aj iný správny delikt charakter trestného obvinenia. 22. Pod pojmom protiprávnosť možno všeobecne zahrnúť také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Znamená to, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na jeho základe. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie (alebo nekonanie), protiprávnosť, trestnosť, zodpovednú osobu a znaky deliktu sú ustanovené zákonom. 23. Nie je sporné, že dňa 23. 08. 2014 na Výstavisku Agrokomplex Nitra dňa bolo Inšpekciou práce zistené vykonávanie závislej práce hosteska (rozdávanie letákov na výstave) pre zamestnávateľa Bellness s.r.o., so sídlom Mojmírovce na pracovisku Výstavisko Agrokomplex Nitra, Výstavná 4, Nitra fyzickými osobami O. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., N. X a W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XX vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Túto prácu hostesiek, podľa tvrdenia žalobu, obe vykonávali podľa predloženej príkaznej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014, uzavretej podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe občianskoprávneho vzťahu. 24. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu v dňoch 23. 08. 2014 až 28. 10. 2014, kedy bol v zmysle § 14 ods. 1 zákona spísaný Protokol č.INA-224-17-1.2/P-A24, 28-14, č. úlohy 14113 zo dňa 28. 10. 2014, ktorý bol v tento deň i prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu O. G. (splnomocnenia zo dňa 27. 10. 2014). Protokol splnomocnená zástupkyňa žalobcu vlastnoručne podpísala bez pripomienok a opatrila pečiatkou žalobcu. 25. Žalobca sa podanou žalobou, ako i v konaní pred oboma správnymi orgánmi bránil v prvom bode tým, že neporušil ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce, že kontrolované osoby v čase kontroly vykonávali závislú činnosť bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko prácu vykonávali podľa príkaznej zmluvy zo dňa 21. 08. 2014, teda podľa občianskoprávneho vzťahu a neboli zamestnancami spoločnosti Bellness s.r.o. Nemali uzatvorený pracovný pomer, ani iný obdobný pracovný vzťah. Obe slečny boli študentkami vysokej školy a popri štúdiu si príležitostne zarábali aj takýmito jednorazovými akciami. 26. K tejto námietke žalobcu súd považuje za potrebné uviesť, že z ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov). Obe uvedené slečny podľa popisu práce v príkaznej zmluve mali rozdávať letáky na výstave za odmenu (3 eurá na hodinu) a uviedli, že ich zamestnávateľom je Bellness s.r.o. (žalobca). Jednoznačne vykonávali závislú prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne pre žalobcu ako zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, ktorá nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 27. Predpokladom uzavretia dohody o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom výsledok práce možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovaný. Zamestnávateľ má zabezpečovať prevažujúci predmet svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má využívať len výnimočne a tým sa má zabrániť tomu, aby zamestnávatelia zneužívali na výkon závislej práce uvedené dohody. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým ochrana zamestnancov, ktorú im vo väčšej miere zabezpečuje výkon pracovnej činnosti v pracovnom pomere. 28. Súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť že príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Nevyžaduje sa určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 OZ, v ktorom musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia. Takýto vzťah žalobcu a kontrolovaných osôb (študentky) nebol v konaní žalobcom preukázaný. Príkazníkovi vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Dosiahnutie určitého výsledku nie je preto pojmovým znakom príkaznej zmluvy. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí ani požiadavka, aby príkazník vykonal príkaz osobne. V danej veci kontrolované fyzické osoby (študentky) vykonávali prácu podľa pokynu žalobcu osobne, za dohodnutú odmenu za prácu. Námietku žalobcu, že základný rozdiel medzi závislou činnosťou a činnosťou posudzovanou v zmysle predpisov Občianskeho zákonníka je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strásn, t. j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah, súd potom považuje za irelevantnú. 29. Ustanovenie § 14 ods. 1 cit. zákona upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie pracovnoprávnych a mzdových predpisov, uložiť v rámci administratívneho trestania sankciu podľa príslušného zákona. Zásady správneho trestania na území Slovenska nie sú upravené samostatným procesným predpisom, preto súdy (ale i správne orgány) sú viazané rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a podľa jeho judikatúry administratívne trestanie má trestnoprávny charakter. Pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania je rozhodujúce dodržanie základných princípov a zásad správneho trestania orgánom verejnej správy i súdom, kde okrem vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu tak, aby ním sama osebe bola naplnená požiadavka čl. 49 Ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy, je dôležitým interpretačným nástrojom pre správne orgány Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91)1 z 13. februára 1991 o správnych sankciách (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania trestných sankcií s tým, že správny postih protiprávneho konania možno uplatniť len v primeranej lehote. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu správne orgány zo zisteného skutkového stavu pri výkone kontroly a v rámci dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy vyvodili správny právny záver, že žalobca porušil ust. 1 ods. 3 ZP, preto naplnený pojmový znak správneho deliktu, teda protiprávnosti podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 31.V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. Správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie a to aj vtedy keď zákon nevyžaduje zavinenie ale predpokladá objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená (in malom parteus). Pri preskúmavaní postupu oboch správnych orgánov a hodnotení dôkazov súd nezistil pochybenie, resp. rozpory v dôkazoch, vo výpovediach a pod., teda vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru súdu u žalobcu nenastala situácia , že by sa po vykonaní dôkazov vyskytli pochybnosti a bolo nutné rozhodnúť v prospech právnickej osoby (tzv. pravidlo in dubio pro reo). V teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. 32. Konateľ žalobcu mal možnosť sa vyjadriť k zisteným nedostatkom, resp. splnomocnený zástupca O. G., ktorá sa vyjadrila k obsahu Protokolu a uviedla, že súhlasí so zisteným nedostatkom a skutočnosťami uvedenými v protokole. Toto porušenie nebolo z našej strany úmyselné a Protokol splnomocnená zástupkyňa žalobcu vlastnoručne podpísala a nemala námietky. Neobstojí právne ani námietka žalobcu, že tvrdenia žalovaného sú skutkovo a právne neopodstatnené, a že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, lebo správny delikt sa nestal. 33. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. 34. Pokiaľ ide o uloženú sankciu za správny delikt, súd považuje za potrebné uviesť, že súd v zmysle ustálenej judikatúry zisťoval, či rozhodnutie odporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom a dospel k záveru, že správny orgán sa zaoberal dôvodmi jej uloženia, rozsahom následkov ktoré môže zanedbanie bezpečnostných predpisov spôsobiť, t. j. aj spoločenskou nebezpečnosťou takéhoto konania. Ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Najmä ten druhý stráca na účinnosti uplynutím neprimeranej lehoty od vzniku porušenia k samotnému uloženiu sankcie. Takto postupoval i správny orgán a v danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 1.500,- eur (zákonné rozpätie 0 až do 100 000 eur), teda na spodnej hranici a svoje rozhodnutie i riadne zdôvodnil. 35. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 80/2008, súd je toho názoru (zhodne ako žalovaný), že právny záver z tohto rozhodnutia nie je možné aplikovať na zistený skutkový stav u žalobcu z dôvodu, že citovaný rozsudok rieši vyrubenie rozdielu dane z príjmov, v dvoch odlišných prípadoch, zo závislej činnosti v zmysle § 6 ods. l písm. a/, b/, zák. č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov (platného v čase daňovej kontroly u žalobcu ako daňového subjektu), z ktorej platiteľ dane (žalobca) bol povinný odvádzať správcovi dane daň, za ktorú aj majetkovo zodpovedal vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu. Rozhodnutie rieši rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou z hľadiska dane z príjmu podľa vtedy platného zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov a to jednak z titulu odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a na základe zmluvy o výkone funkcie (majetkové a personálne prepojenie na žalobcu), súbeh týchto činností Najvyšší súd vylúčil, a jednak z titulu príjmov fyzických osôb, ktoré mali s konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným uzavreté zmluvy o vykonávaní manažérskeho servisu a na základe zmluvy o činnosti colného deklaranta. V druhom prípade Najvyšší súd konštatoval, že obsahovo tieto činnosti z hľadiska zákonnosti môžu byť vykonávané na podnikateľsko-zmluvnom základe alebo pracovnoprávnom-zmluvnom základe. 36. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané podľa ust. § 191 SSP. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.