Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/190/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200855 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200855.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Tibor Varga - VITAFLÓRA, Vrbová nad Váhom 133, zastúpeného JUDr. Štefanom Detvaiom, advokátom, Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 07. 2015 č. 1107822/2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 26. 08. 2015 (doručenou súdu dňa 07. 09. 2015) domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 07. 2015 č. 1107822/2015, ako i rozhodnutia Daňového úradu Nitra zo dňa 15. 12. 2014 č. 9410402/5/5425064/14/Rig a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2014 (dodatočným platobným výmerom) správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 716.839,17 eur na sumu 693.247,26 eur a žalovaný rozhodnutím zo dňa 07. 07. 2915 rozhodnutie správcu dane potvrdil. V podanej žalobe žalobca uviedol, že nakupoval obilie a spracovával ho na múku, ktorú predával najmä na Slovensku, ale aj v zahraničí - v Čechách, v Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Rumunsku a Taliansku. V jarných mesiacoch v roku 2011 prejavila o jeho výrobky záujem aj maďarská obchodná spoločnosť EUdreams Építőipari, Termelő Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (skrátený názov EUdreams Kft.) so sídlom v Budapesti, Teréz krt. 30. fszt. 8. Konateľ tejto spoločnosti Paragh Ádám mu svoju spoločnosť predstavil a zároveň aj M. U. ako obchodného zástupcu spoločnosti, pričom mali záujem nakupovať múku. Predložili výpis z obchodného registra spoločnosti EUdreams Kft. a taktiež aj splnomocnenie v maďarskom jazyku, podľa ktorého Paragh Ádám (konateľ spoločnosti EUdreams Kft.) splnomocnil M. U., aby miesto neho v plnom rozsahu konal vo veci výkupov (nákupov) a uzatvárania obchodov, uskutočňoval úhrady, podpisoval a vydával vyhlásenia (potvrdenia). V apríli M. U. predložil žalobcovi splnomocnenie, ktorým ho Paragh Ádám Roland ako konateľ spoločnosti EUdreams Kft. splnomocnil na zastupovanie spoločnosti EUdreams Kft. pri uzatváraní zmlúv, pričom splnomocnenie bolo vyhotovené advokátkou Dr. Domonkos Ágnes Eszter. Po predložení uvedeného plnomocenstva žalobca nemal žiadne pochybnosti o kompetenciách M. U. podpisovať zmluvy, a preto so spoločnosťou EUdreams Kft. uzavrel rámcovú zmluvu o dodávkach, ktorú podpísal žalobca a M. U. za spoločnosť EUdreams Kft. V zmluve bolo dohodnuté, že dodávky sa budú realizovať na základe telefonických alebo telefaxových objednávok s tým, že dodávateľ je povinný tovar dopraviť na miesto plnenia. Dňa 22. 04. 2011 dostal žalobca požiadavku od spoločnosti EUdreams Kft. na realizáciu dodávok podľa vyššie uvedenej zmluvy, a to do skladu nachádzajúceho sa na adrese 1184 Budapest, Jégénye fasor 17. V priebehu mesiaca august 2011 žalobca dodával tovar odberateľovi EUdreams Kft. podľa tabuľkového prehľadu svojimi motorovými vozidlami, ktoré viedli jeho vodiči, do miesta, ktoré mu písomne oznámila spoločnosť EUdreams Kft., t. j. na vyššie uvedené adresu v Budapesti. Spolu s tovarom vodiči doručovali odberateľovi aj faktúru, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy (CMR) v zmysle ust. § 43 ods. 4, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Prevzatie tovaru potvrdil zamestnanec spoločnosti EUdreams Kft. M. U. splnomocnený konať v jej mene. Dňa 23. 09. 2011 podal žalobca daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011, v ktorom si uplatnil nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Následne v mesiaci november 2011 bol žalobca upovedomený o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 s tým, že kontrola začne dňa 22. 11. 2011. Podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02. 05. 2012 bola daňová kontrola prerušená, údajne z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo veci intrakomunitárnych obchodov. Žalobca opakovane podával podnety na pokračovanie v konaní, pričom opakovane mu boli doručené oznámenia, že daňová kontrola je prerušená a odpoveď od maďarských daňových orgánov ešte nebola doručená, preto trvajú prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Až dňa 29. 05. 2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie zo dňa 26. 05. 2014, že údajne pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 prerušila a z tohto dôvodu sa vo výkone kontroly začatej dňa 22. 11. 2011 pokračuje. Dňa 04. 06. 2014 prebehlo u žalobcu miestne zisťovanie, v rámci ktorého daňovým orgánom predložil všetky požadované doklady, najmä skladovú a účtovnú evidenciu, týkajúcu sa tovaru, ktorý mal byť dodaný pre maďarskú spoločnosť EUdreams Kft., ako aj pre maďarskú spoločnosť MOSONI KENYÉR SÜTŐIPARI ZÁRKÖRÜEN MÜKÖDÖ RÉSZVÉNYTÁRSASÁG (ďalej len MOSONI KENYÉR). V súvislosti s miestnym zisťovaním dňa 04. 06. 2014 a nahliadnutiu do spisu sa žalobca dozvedel, že na základe dožiadania bolo daňovým orgánom doručené oznámenie príslušného daňového orgánu v Maďarsku, podľa ktorého údajne obchodný partner EUdreams Kft. (ktorému žalobca predal múku) neexistuje, nemá zamestnancov a údajne nevykonáva ani žiadne podnikateľské - obchodné aktivity. Dňa 05. 09. 2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole, pričom s výnimkou dvoch prípadov (EUdreams Kft. a MOSONI KENYÉR) boli potvrdené dodávky zahraničným odberateľom v mesiaci august 2011 zahrnuté do daňového priznania žalobcu za uvedený mesiac. Tomuto predchádzalo oznámenie, že daňové orgány nepovažujú za potrebné opakovane preverovať intrakomunitárne obchody vzhľadom na to, že zo strany maďarských daňových orgánov bola doručená konečná odpoveď. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na zistenia (odpovede) maďarskej daňovej správy týkajúce sa vyššie uvedených spoločností so sídlom v Maďarsku a na listinné doklady, ktoré predložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a na základe týchto zistení a dokladov bolo podľa názoru žalobcu preukázané dodanie tovaru týmto spoločnostiam do Maďarska ako odberateľom. Dňa 24. 10. 2014 bol žalobcovi predložený protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie august 2011, z ktorého vyplýva, že všetky obchody deklarované v rámci daňového priznania k dani z pridanej hodnoty boli riadne uskutočnené vrátane intrakomunitárnych obchodov so spoločnosťou MOSONI KENYÉR s výnimkou obchodných transakcií, ktoré mali byť uskutočnené s maďarskou spoločnosťou EUdreams Kft. Z protokolu je zrejmé, že správca dane prehodnotil svoje závery, pokiaľ ide o deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti MOSONI KENYÉR a považoval ho za potvrdené maďarskou daňovou správou. Podľa názoru žalobcu sa jedná o rovnaký prípad ako pri obchode so spoločnosťou EUdreams Kft., pričom žalobca predložil i dôkazy o uskutočnenom dodaní tovaru tejto spoločnosti, ktoré ale správca dane nepreveril dožiadaním na maďarské daňové orgány, napriek tomu, že mal skúsenosť v súvislosti s medzinárodným dožiadaním ohľadne spoločnosti MOSONI KENYÉR v tom, že prvotná informácia, ktorú dostal od maďarských daňových orgánov nebola správna a pravdivá. Na základe týchto zistení správca dane v protokole z daňovej kontroly znížil sumu daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 za dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane (DPH) o sumu 117.959,53 eur. Žalobca podal k protokolu z daňovej kontroly písomné vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2014 a dňa 10. 12. 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom bol žalobcovi doručený dodatok zo dňa 03. 12. 2014 k protokolu zo dňa 24. 10. 2014. V rámci tohto pojednávania sa žalobca vyjadril k priebehu daňovej kontroly, k protokolu z kontroly ako i k dodatku k protokolu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že daňové orgány mu neposkytli lehotu na vyjadrenie, a to s poukazom na ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pričom neakceptovali ani listinné dôkazy, ktoré na pojednávaní predložil a dokonca odmietli tieto doklady i prevziať. Dodatok k protokolu z kontroly mal vady podania, nakoľko neobsahoval náležitosti stanovené v § 15 ods. 10, 11, čo malo za následok jeho nezákonnosť. Takýto postup kontrolných orgánov je nezákonný a porušuje právo žalobcu predkladať dôkazy počas daňovej kontroly. Daňové orgány teda vzhľadom na informácie od maďarskej daňovej správy ohľadne spoločnosti EUdreams Kft. neuznali obchodnú transakciu žalobcu s touto spoločnosťou, t. j. intrakomunitárny obchod do Maďarska a za zdaňovacie obdobie august 2011 zistili rozdiel dane oproti podanému daňového priznaniu v sume 23.591,91 eur. Správca dane dňa 15. 12. 2014 vydal dodatočný platobný výmer, na základe ktorého žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 716.839,17 eur na sumu 693.247,26 eur. Žalobca podal proti dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, dôvody ktorého podrobne zopakoval v podanej žalobe (rozhodnutie neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti - chýbajúce obchodné meno, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo platcu dane z pridanej hodnoty, odopretie práva na písomné vyjadrenie k protokolu ako celku v rámci daňovej kontroly, dodatok k protokolu mu nebol doručený s výzvou na vyjadrenie, nezákonnosť lehoty trvania daňovej kontroly, porušenie ust. § 15 ods. 5 písm. c/, f/, ods. 6, 10, 11 písm. k/, ods. 17 a ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, porušenie základných zásad daňového konania zakotvených v ust. § 2 vyššie citovaného zákona a porušenie ust. § 29 tohto zákona. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 07. 07. 2015 podľa ust. § 74 ods. 4 v nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že dodatočný platobný výmer zo dňa 15. 12. 2014 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. V závere žaloby žalobca uviedol, že týmito rozhodnutiami ako i postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu bol ukrátený na svojich právach, pričom citoval ust. § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 7, § 15 ods. 1, § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ust. § 43 ods. 1, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V dôsledku nesprávneho postupu a následného rozhodnutia správcu dane a žalovaného došlo podľa žalobcu k zníženiu jeho nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že mu na takéto odpočítanie vznikol nárok pri intrakomunitárnej dodávke tovaru do iného štátu EÚ. Nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly stanovenej zákonom, prerušenie kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ktoré mohlo mať za následok, že získané informácie možno považovať za nezákonné, pretože neboli získané počas daňovej kontroly, neuznanie oslobodenia pri intrakomunitárnej dodávke, na ktoré mal nárok, malo za následok vznik finančnej straty. Bol toho názoru, že daňové úrady v rámci daňového konania, vrátane uvedených rozhodnutí, postupovali a rozhodli v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore so základnými princípmi daňového konania, v dôsledku čoho porušili jeho práva. Daňové orgány riadne nezistili skutkový stav, nevykonali všetky dôkazy na zistenie všetkých skutočností dôležitých pre ich rozhodovanie, následkom čoho neboli zachované práva žalobcu ako daňového subjektu na riadne objasnenie veci. Správca dane nekonal v súčinnosti s ním ako s daňovým subjektom, neakceptoval jeho návrhy, pri hodnotení dôkazov prvostupňový aj odvolací daňový orgán nehodnotili dôkazy objektívne, ale jednostranne v jeho neprospech. Nevzali do úvahy dôkazy, ktoré predložil a ktoré preukazovali intrakomunitárne obchody, pričom svoje rozhodnutie opreli o domnienku orgánov maďarskej daňovej správy, ktorú dostali ako informáciu v rámci medzinárodného dožiadania. Žalobca tvrdil, že daňové orgány odmietali akceptovať ním predkladané dôkazy, prihliadať na ne, resp. postupovať v rámci daňového konania v úzkej súčinnosti s ním ako s daňovým subjektom, napriek tomu, že v rámci konania predložil daňové doklady na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného štátu podľa ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V súvislosti s kontrolou intrakomunitárnych obchodov, ktoré žalobca zrealizoval so zahraničnými obchodnými partnermi, využil svoje práva v súlade s ust. § 15 zák. č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a predložil doklady, ktoré v podanej žalobe špecifikoval na strane 22 až 24 podanej žaloby pod písm. a/ až p/. Pokiaľ mali daňové orgány pochybnosti o dokladoch a dôkazoch, ktoré žalobca predložil, mali možnosť, ale zároveň aj zákonnú povinnosť overiť ich pravosť, ako aj pravdivosť ich obsahu. Zdôraznil, že neakceptovaním predložených dokladov a dôkazov a nevykonaním ďalších dôkazov na preverenie skutočností, o ktorých mali daňové orgány pochybnosti, konali v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tým porušili práva a právom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu. Zároveň porušili svoju povinnosť postupovať v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s ním ako s daňovým subjektom. V priebehu celého konania, ktoré predchádzalo napadnutým rozhodnutiam, daňové orgány hodnotili vykonané dôkazy neobjektívne, jednostranne, nevzali do úvahy a neakceptovali dôkazy, ktoré predložil v rámci daňového konania, neriadili sa zásadou hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ignorovanie a nezohľadňovanie predložených dôkazov je porušením ďalšej zásady daňového konania uvedenej v ust. § 2 ods. 3, 6, 7 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol toho názoru, že v priebehu daňového konania vyššie uvedenými dôkazmi preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru zo Slovenska do Maďarska pre obchodnú spoločnosť EUdreams Kft. a to jednak predložením dokladov, ktoré vyžaduje ust. § 43 ods. 5 písm. a/, b/, c/, d/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími dôkazmi, ktoré v podanej žalobe uviedol. Tvrdil, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s ust. § 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona a obchodný prípad intrakomunitárneho dodania tovaru realizovaný medzi ním a maďarskou spoločnosťou EUdreams Kft. mal byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty, pričom jeho nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z tohto obchodného prípadu mu mali byť v plnom rozsahu priznané. Napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú podľa názoru žalobcu nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 29. 02. 2016, v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07. 07. 2015 ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu s tým, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom riešenia v odvolacom konaní. Všetky skutočnosti, na základe ktorých bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 sú podrobne uvedené v rozhodnutí správcu dane, ako i v rozhodnutí žalovaného. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami vznesenými žalobcom v podanej žalobe (okrem námietky týkajúcej sa jeho postupu v odvolacom konaní). K tvrdenému nedodržaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný odcitoval časť svojho rozhodnutia, v ktorom sa touto námietkou žalobcu zaoberal a považoval ju za právne irelevantnú, pretože daňová kontrola bola vykonaná zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na to, že medzinárodným dožiadaním preveril i ďalších zahraničných odberateľov (podľa predloženého súhrnného výkazu sa jedná o 73 odberateľov) žalobcu, pričom len v prípade spoločnosti EUdreams Kft. nebolo dodanie tovaru potvrdené. Žalobca nezdôvodnil, prečo relevantnými dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru aj tejto spoločnosti, pričom maďarský správca dane zistil, že doklady, ktoré žalobca predložil likvidátorovi maďarského obchodníka sami osebe nepreukazujú uskutočnenie deklarovaného dodania tovaru. Žalovaný poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/97/2009 a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav, pričom zdôraznil, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky sú podrobne uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane ako i v rozhodnutí žalovaného. Dodanie tovaru žalobca preukazoval iba listinnými dokladmi, ktoré sa nepreukázali ako pravdivé a žalobcom predloženými dokladmi sa žalovaný zaoberal už v priebehu daňovej kontroly. Žalobcom predložený listinný doklad o tom, že svedok M. U. (U.) pracoval v spoločnosti EUdreams Kft. asi pol roka v roku 2011 nemožno považovať za vierohodný vzhľadom na zistenia maďarských daňových orgánov a za vierohodné nemožno podľa relevantných dôkazov považovať ani ďalšie tvrdenia tohto svedka v predloženej listine (výpovedi). Svedok podal iba všeobecnú výpoveď, nepotvrdil a nepreukázal, že spoločnosť EUdreams Kft. nadobudla tovar od žalobcu a v súlade so zákonom ho v Maďarsku i zdanila. Žalobcom predložené listinné doklady nemožno považovať za relevantné dôkazy, pretože ich následným overovaním sa nepreukázali ako pravdivé a zistenia daňových orgánov žalobca nevyvrátil. Daňové orgány sa podrobne zaoberali predloženými listinami a v súlade so zákonom ich vyhodnotili, pričom sa nepreukázala pravdivosť údajov uvedených na žalobcom predložených listinách. Žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor, aby si zadovážil relevantné dôkazy k svojim tvrdeniam a v tomto smere žalobca nemohol byť ukrátený na jeho zákonných právach. Žalobcom predložené doklady sa medzinárodným preverovaním nepreukázali ako pravdivé, a preto nemohli byť považované za relevantné dôkazy. Skutočnosť, že tovar bol prepravovaný zo Slovenska do Maďarska (podľa dokladov CMR) ešte nepotvrdzuje, že bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenom na predložených faktúrach. Žalovaný bol toho názoru, že ani prípadné opätovné preverovanie maďarského odberateľa (ktorý sa na adrese svojho sídla nenachádza, so správcom dane nekomunikuje, je v likvidácii a s likvidátorom nespolupracuje) by neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech žalobcu a boli by spôsobilé zvrátiť závery daňových orgánov. Žalobca v podaní je zo dňa v 22. 01. 2016 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že závery žalovaného ohľadne dôkazného bremena sú v danom prípade mylné, neobjektívne a v rozpore so základnými zásadami daňového konania. Do dôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu patria len také skutočnosti, ktoré môže kontrolovaný daňový subjekt ovplyvniť a následne niesť za ne zodpovednosť. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nemá právne prostriedky na to, aby kontroloval svojho odberateľa, teda v danom prípade, aby kontroloval, či si odberateľ splnil svoje daňové povinnosti. Z toho dôvodu nemôže byť zodpovedný za to, že odberateľ v čase kontroly už nie na adrese svojho sídla a nie je možné ho kontaktovať. S poukazom na uvedené potom nie je možné spravodlivo žiadať, aby žalobca ako dodávateľ sledoval a kontroloval, ako odberateľ naloží s tovarom a najmä to, ako si splní svoje povinnosti vyplývajúce z daňových predpisov. Žalobca spolu s týmto stanoviskom predložil súdu listinné doklady, a to preklad č. 78/2015 (doplňujúca výpoveď svedka s prílohami), preklad č. 135/2015 (faktúry) a preklad č. 140/2015 (list vlastníctva). Žalovaný v podaní zo dňa 29. 02. 2016 (vyjadrenie k stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného) uviedol, že žalobca s podanou žalobou nepredložil žiadne nové skutočnosti a dôkazy ako tie, ktoré predložil pri daňovej kontrole a k odvolaciemu konaniu. Až dňa 29. 01. 2016, t. j. po podaní vyjadrenia žalovaného k predmetnej žalobe podal žalobca vyššie uvedené stanovisko a doložil tam (v stanovisku) uvedené dôkazy. Nezdôvodnil však, prečo tieto dôkazy nepredložil už v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania, ale si tieto zaobstaral až po skončení odvolacieho konania. Žalovaný považoval predloženie predmetných dôkazov za účelové, so snahou a cieľom žalobcu za každú cenu preukázať, že tovar bol dodaný do priestorov na Jegenye fasor 17, Budapešť, kde údajne v prenajatých priestoroch pracoval svedok M. U.. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, odvolacieho a súdneho konania nepredložil relevantné dôkazy o tom, že tovar bol maďarskému odberateľovi EUdreams Kft. skutočne dodaný a že na neho prešlo právo nakladať s týmto tovarom ako jeho vlastník. Samotná skutočnosť, že táto spoločnosť mala nejaké priestory prenajaté taktiež ešte nepreukazuje, že tovar bol do týchto priestorov skutočne dodaný, pretože žalobcom predložené doklady CMR tomu nenasvedčujú. Problém sporu nespočíva v tom, od koho mala spoločnosť EUdreams Kft. prenajaté priestory a či bolo za prenájom zaplatené, ale v tom, či skutočne bol tovar prepravený z tuzemska do iného členského štátu na miesto určenia odberateľovi uvedenému na predmetných odberateľských faktúrach a či sa odberateľ hlási k deklarovanému tovaru. Podľa žalovaného vyvstáva otázka, prečo M. U. vedel dodatočne zabezpečiť doklady o deklarovanom prenájme, ale v celom doterajšom konaní (daňová kontrola, odvolacie a súdne konanie) nezabezpečil a nepredložil relevantný dôkaz o svojom tvrdení ohľadne dodania tovaru spoločnosti EUdreams Kft., v mene ktorej mal konať. V závere svojho podania žalovaný zdôraznil, že dôkazy, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania, daňové orgány vyhodnotili v súlade so základnými zásadami daňového konania, pričom žalobca ani ďalšími, v súdnom konaní predloženými listinnými dokladmi nepreukázal, že tovar deklarovaný na ním vystavených faktúrach dodal osobe uvedenej na týchto faktúrach ako odberateľ a že na túto osobu (odberateľa) prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedené znamená, že žalobca nepreukázal oprávnenie oslobodiť predmetný tovar od dane z pridanej hodnoty. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 07. 2015 ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov podanej žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis správcu dane) súd zistil, že na základe upovedomenia žalovaného zo dňa 04. 11. 2011 bola u žalobcu dňa 22. 11. 2011 začatá daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, o čom bol v tento deň spísaný úradný záznam. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil i faktúry a ďalšie doklady uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 11. 2011. V súvislosti so žalobcom deklarovaným obchodom so spoločnosťou EUdreams Építőipari, Termelő Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság (skrátený názov EUdreams Kft.), Teréze Körüt, Budapest požiadal žalovaný dňa 01. 03. 2012 maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES z dôvodu pochybností o obchode, preprave, platbe, podozrenia z podvodu a následne v podaní zo dňa 12. 03. 2012 požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Ministerstvo financií SR v podaní zo dňa 16. 03. 2012 oznámilo žalovanému, že lehotu na ukončenie daňovej kontroly predlžuje o 6 mesiacov. Následne bol žalobca v podaní zo dňa 26. 03. 2012 upovedomený o tom, že daňovú kontrolu nie je možné ukončiť do 6 mesiacov odo dňa jej začatia a lehota na jej vykonanie bola predĺžená o 6 mesiacov. Dňa 26. 04. 2012 vydal žalovaný rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vo veci intrakomunitárnych obchodov na finančnú správu Maďarska, Českej republiky a Talianska a v konaní sa bude pokračovať po doručení všetkých odpovedí na medzinárodné dožiadania. Žalobca sa po prerušení daňovej kontroly opakovane (v podaní zo dňa 16. 07. 2012, 21. 11. 2012, 27. 11. 2012, 04. 01. 2013, 27. 11. 2013, 05. 03. 2014) domáhal jej pokračovania, resp. v podaní zo dňa 27. 07. 2012 žiadal o nahliadnutie do spisu, pričom na tieto jeho podania žalovaný reagoval v podaní zo dňa 08. 08. 2012, 11. 02. 2013, 13. 12. 2013, 18. 03. 2014 a dňa 06. 08. 2012, 14. 11. 2012, 30. 07. 2013 a 23. 04. 2014 žalobca i nahliadol do spisu. V podaní zo dňa 26. 05. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 26. 05. 2014 pominuli prekážky, pre ktoré bola predmetná daňová kontrola prerušená, nakoľko dňa 26. 05. 2014 bola žalovanému doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií (týkala sa spoločnosti „Friss és Ropogós Sütőipari Kft.“, ktorá bola taktiež odberateľom žalobcu). Dňa 04. 06. 2014 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u žalobcu, predmetom ktorého bolo preverenie jeho podnikateľskej činnosti a v rámci ktorého žalobca predložil i výstup zo skladovej evidencie pre odberateľa EUdreams Építőipari, Termelő Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság, ktorému podľa predložených faktúr mal dodať tovar v hodnote 117.959,53 eur. V podaní zo dňa 26. 08. 2014 žalovaný oznámil žalobcovi skutočnosti zistené pri daňovej kontrole oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 vrátane zistení maďarskej daňovej správy týkajúcich sa odberateľa EUdreams Kft.. K tomuto oznámeniu podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 09. 09. 2014, ku ktorému následne predložil i listiny preložené do slovenského jazyka. Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 24. 10. 2014 spísaný protokol z vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru pre maďarskú spoločnosť EUdreams Kft.. ako odberateľa v celkovej hodnote 117.959,53 eur. Maďarská daňová správa preverovaním zistila a žalovanému na základe dvoch čiastkových odpovedí a konečnej odpovede oznámila, že zásielka určená tomuto daňovníkovi sa vrátila ako nevyžiadaná, daňovník nepredložil účtovníctvo, vo svojom sídle je nedostupný, rovnako ako je nedostupný konateľ na svojej adrese, na adrese sídla spoločnosti sa nachádza spoločnosť poskytujúca služby sídla, prevádzkovateľ budovy s udanou adresou spoločnosti EUdreams Kft. oznámil, že takáto spoločnosť si tu kanceláriu nikdy neprenajala. Na základe týchto zistení maďarská daňová správa konštatovala, že spoločnosť EUdreams Kft. v sledovanom období nevykonáva reálnu ekonomickú činnosť. Z týchto oznámení žalovaný vyvodil záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska a dodanie tovaru kvalifikoval ako dodanie tuzemskému odberateľovi, v dôsledku čoho sa žalobcovi zvýšil základ dane o sumu 117.959,53 eur a zároveň sa zvýšila i daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 o sumu 23.591,91 eur. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 30. 10. 2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu s tým, že prerokovanie protokolu sa uskutoční dňa 10. 12. 2014. Na základe žiadosti žalovaného na maďarskú daňovú správu o objasnenie žalobcom predložených dokladov, bolo žalovanému oznámené, že sa jedná o doklady, ktoré žalobca predložil likvidátorovi maďarského obchodníka a ktoré sami osebe nepreukazujú uskutočnenie obchodných transakcií, pričom maďarské daňové orgány v tejto veci už nemajú žiadnu právomoc. Žalobca podal k protokolu písomné vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2014, ku ktorému pripojil i listinné doklady (splnomocnenie udelené Ádámom Rolandom Paraghom ako konateľom spoločnosti EUdreams Korlátolt Felelősségű Társaság pre M. U., ako i ďalšie listiny s prekladom do slovenského jazyka). Následne dňa 03. 12. 2014 bol spísaný dodatok k protokolu zo dňa 24. 10. 2014, v ktorom žalovaný reagoval na námietky žalobcu vznesené v podanom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, pričom zotrval na svojom závere, že zo strany maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené prijatie tovaru deklarovanou maďarskou spoločnosťou. Dňa 10. 12. 2014 bol so žalobcom a s jeho zástupcom prerokovaný protokol zo dňa 24. 10. 2014 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v znení jeho dodatku zo dňa 03. 12. 2014, o čom bola spísaná zápisnica. Žalobca i žalovaný zotrvali na svojich tvrdeniach, resp. zisteniach, pričom žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného o tom, že nebol dostatočne preukázaný vývoz tovaru do iného členského štátu. Následne správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) vydal dňa 15. 12. 2014 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 716.839,17 eur na sumu 693.247,26 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ku ktorému pripojil výpoveď svedka M. U., doklad o zmene jeho priezviska y „U.“ na „U.“, preklad listiny označenej ako určenie adresy dodania - N., M. T. XX. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 07. 07. 2015 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 12. 2014 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení, pričom sa vysporiadal i s námietkami žalobcu vznesenými v podanom odvolaní. Zdôraznil, že správca dane vyhodnotil všetky žalobcom predložené doklady a dôkazy ako i výsledky šetrenia vykonaného maďarskou daňovou správou na základe medzinárodného dožiadania, pričom dospel k záveru, že žalobca jednoznačne a dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi a toto nebolo preukázané ani v rámci realizovaného medzinárodného dožiadania, čo bol dôvod na zníženie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (ods. 1) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (ods. 2) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (ods. 3) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (ods. 6) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. (ods. 8) Podľa § 15 ods. 1, 5 písm. c), f), ods. 10 veta prvá, druhá, siedma, ôsma, ods. 11 písm. k), l), ods. 12, 13 veta prvá, štvrtá, piata, ods. 14 veta štvrtá až siedma, ods. 15, 16, 17, 18 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. (ods. 1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. (ods. 5 písm. c), f) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (ods. 10 veta prvá, druhá, siedma, ôsma) Protokol musí obsahovať k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. (ods. 11, písm. k), l) Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. (ods. 12) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). (ods. 13 veta prvá, štvrtá, piata) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. (ods. 14 veta štvrtá až siedma) Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov. 6ef) (ods. 15) Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. (ods. 16) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. (ods. 17) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. (ods. 18) _____________________________ 6ea) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 6eb) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 6ef) Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 25a ods. 1, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. (ods. 1) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (ods. 4) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (ods. 5) Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (ods. 1) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 2) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (ods. 4) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. (ods. 8) Podľa § 30 ods. 2 písm. c), ods. 3, 7 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať najmä c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. (ods. 2, písm. c) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. (ods. 3) Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie. (ods. 7) Podľa § 165 ods. 2, 4, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Podľa § 165b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) vyššie citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Podľa § 74 ods. 2, 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (ods. 2) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. (ods. 4) Podľa § 3 ods. 6 písm. g) zák. č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2015, daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva g) je oprávnené vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) vyššie citovaného zákona, daňový úrad c) rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom alebo daňovým riaditeľstvom alebo vykonanej spoločne. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), b) c) zák. č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších prepisov účinnom od 01. 01. 2012, orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú: a) ministerstvo, b) finančné riaditeľstvo, c) daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky" alebo pojem "Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky" v príslušnom tvare. Podľa § 10 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 sú finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona. Colný kriminálny úrad podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 je Kriminálnym úradom finančnej správy podľa tohto zákona. Konanie začaté Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2012 a daňovú kontrolu začatú Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 a neukončenú pred 1. januárom 2012 dokončí finančné riaditeľstvo podľa tohto zákona. Podľa § 8 ods. 1, písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1, 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (ods. 1) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a). (ods. 8) Podľa § 43 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (ods. 1) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. (ods. 5) Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o znížení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 716.839,17 eur (nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený žalobcom v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie) na sumu 693.247,26 eur (nadmerný odpočet zistený žalovaným na základe daňovej kontroly), čo je rozdiel v sume 23.591,91 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a následne i nadmerný odpočet tejto dane pri deklarovanej dodávke tovaru, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi do iného členského štátu (Maďarsko). Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2011. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že upovedomenie predchodcu žalovaného (Daňového riaditeľstva SR) o začatí daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 bolo žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi preukázateľne doručené dňa 10. 11. 2011 a je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa u žalobcu začne dňa 22. 11. 2011, čo je v súlade s ust. § 15 ods. 14, veta štvrtá až siedma zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Predmetná daňová kontrola sa teda u žalobcu začala dňa 22. 11. 2011, pričom ju začalo vykonávať Daňové riaditeľstvo SR, ktorému takéto oprávnenie vyplývalo z ust. § 3 ods. 6 písm. g) zák. č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2011. Predmetná daňová kontrola nebola ukončená do 31. 12. 2011 a s poukazom na ust. § 10 ods. 2 zák. č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších prepisov účinnom od 01. 01. 2012, začatú daňovú kontrolu dokončí Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný). V zmysle ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ju mal žalovaný ukončiť do šiestich mesiacov od jej začatia, teda do 22. 05. 2012 (v prípade jej neprerušeného plynutia a nepredĺženia lehoty jej ukončenia). Súd je toho názoru, že vzhľadom na predmet činnosti žalobcu (nákup obilia, jeho spracovanie a následný predaj v tuzemsku, ako i do iných členských štátov množstvu daňových subjektov), množstvo žalobcom predložených listinných dokladov, ktoré bolo potrebné preveriť a počet odberateľov žalobcu, bol žalovaný oprávnený využiť i inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly, čo bolo v predmetnej veci plne opodstatnené. Nadriadený orgán žalovaného (Ministerstvo financií SR) na základe odôvodnenej žiadosti žalovaného zo dňa 12. 03. 2012 predĺžil dňa 16. 03. 2012 lehotu na výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2011 o šesť mesiacov, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 26. 03. 2012, ktoré mu bolo doručené dňa 02. 04. 2012, teda ešte pred uplynutím zákonom stanovenej šesťmesačnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola u žalobcu začatá dňa 22. 11. 2011 bola na základe jej predĺženia zo strany nadriadeného orgánu, t. j. Ministerstva financií SR vykonávaná do 26. 04. 2012 (t. j. 157 dní), kedy bolo vydané rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vo veci intrakomunitárnych obchodov. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 02. 05. 2012 a z jeho odôvodnenia vyplýva, že na finančnú správu Maďarska, Českej republiky a Talianska boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne nadobudnutia intrakomunitárneho dodania v týchto členských štátoch, vrátane preverenia registračných údajov odberateľov. Podľa názoru súdu vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, CMR), daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2011 a poznatky žalovaného bolo potrebné požiadať príslušné daňové orgány vo vyššie uvedených členských štátoch Európskej únie o poskytnutie informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných odberateľov tovaru a dôvodné bolo potom i prerušenie daňovej kontroly. I keď zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov výslovne nehovoril o prerušení daňovej kontroly, ale len o prerušení daňového konania je potrebné vychádzať z toho, že súčasťou konania daňových orgánov je nesporne i daňová kontrola a z toho dôvodu potom s poukazom na ust. § 25a vyššie citovaného zákona bolo možné prerušiť i daňovú kontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody na jej prerušenie, ku ktorým podľa názoru súdu patrí i prípad, kedy je potrebné požiadať príslušný orgán členského štátu o výmenu daňových informácií. Súd nemal pochybnosti o tom, že ust. § 25a vyššie citovaného zákona o prerušení konania sa vzťahuje i na daňovú kontrolu, ktorú teda na základe tohto zákonného ustanovenia bolo možné v odôvodnených prípadoch i prerušiť a táto otázka bola už opakovane predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/32/2012, zo dňa 29. 01. 2014 v konaní pod sp. zn. 6Sžf/19/2013) a Ústavného súdu SR (uznesenie zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, uznesenie zo dňa 19. 03. 2013 č. k. II. ÚS 189/2013-10). Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nebolo možné vyvodiť záver o vylúčení použitia ust. § 25a tohto zákona na daňovú kontrolu. Naopak, z ust. § 25a ods. 5 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona, teda i lehoty na vykonanie daňovej kontroly zakotvené v ust. § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona, neplynú. Podľa názoru súdu bola potom daňová kontrola u žalobca rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2012 riadne prerušená až do času, kedy žalovanému vykonávajúcemu daňovú kontrolu nebudú doručené požadované informácie zo strany zodpovedných daňových orgánov v príslušných členských štátoch Európskej únie. Pravidlá, podmienky a postupy pri výmene daňových informácií medzi správnymi orgánmi v členských štátoch upravuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 a ktorým bolo zrušené Nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003, pričom v článkoch 10 až 12 tohto nového nariadenia sú upravené lehoty pre poskytovanie informácií tak, že žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti s tým, že pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Z vyššie citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 teda priamo vyplýva možnosť, že vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií môže trvať i dlhšie, ako je to uvedené v nariadení, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že daňový orgán z členského štátu, ktorý o informácie žiada nemá možnosť ovplyvniť trvanie vybavovania jeho žiadosti v inom členskom štátne. Nedodržanie lehôt stanovených v nariadení (ktoré však samotné zároveň predpokladá ich nedodržanie, resp. prekročenie) potom nemožno posudzovať v neprospech žalovaného, ktorý o poskytnutie informácií žiadal a ktorý svoje povinnosti neporušil. Posledná odpoveď (týkajúca sa odberateľa tovaru v Maďarsku - Friss és Ropogos Sütőipari Kft. v zdaňovacom období august 2011) na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 26. 05. 2014 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená, čo znamená, že dňom 27. 05. 2014 začala opätovne plynúť zákonom stanovená a predĺžená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pokračovanie vo vykonávaní daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 26. 05. 2014, ktoré mu bolo doručené dňa 28. 05. 2014 a splnomocnenému zástupcovi dňa 29. 05. 2014. Lehota na vykonávanie daňovej kontroly teda opätovne plynula od 27. 05. 2014 do 10. 12. 2014, kedy bol so žalobcom a jeho zástupcom prerokovaný protokol zo dňa 24. 10. 2014 (v znení jeho dodatku zo dňa 03. 12. 2014) o výsledku zistenia z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 a tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly, čo je v súlade s ust. § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V skutočnosti teda daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 22. 11. 2011 do 26. 04. 2012 (t. j. 157 dní), prerušená bola od 27. 04. 2012 do 26. 05. 2014 vrátane a potom po skončení jej prerušenia pokračovala od 27. 05. 2014 do 10. 12. 2014 (t. j. 198 dní), teda spolu trvala 355 dní, čo nepresahuje jednoročnú lehotu, v ktorej bolo možné na základe predĺženia lehoty (zo dňa 16. 03. 2012, teda v lehote 6 mesiacov od začatia daňovej kontroly) zo strany nadriadeného orgánu, t.j. Ministerstva financií SR daňovú kontrolu u žalobcu vykonávať. V dôsledku prerušenia daňovej kontroly lehota neplynula od 27. 04. 2012 do 26. 05. 2014 vrátane a toto obdobie potom nemožno započítať do obdobia trvania daňovej kontroly. V predmetnej veci je podľa názoru súdu podstatná tá skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu neprekročila 12 mesiacov (t. j. zákonom stanovenú maximálnu lehotu 6 mesiacov + 6 mesiacov, o ktoré bola v súlade so zákonom predĺžená). V predmetnej veci (i vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady a daňové priznanie) bolo potrebné získať informácie z daňovej správy iných členských štátov, pričom obdobie, počas ktorého správca dane tieto informácie získaval a daňová kontrola bola v súlade so zákonom riadne prerušená, t. j. obdobie od 27. 04. 2012 do 26. 05. 2014 vrátane nemožno započítať do trvania daňovej kontroly. Dĺžku trvania tohto obdobia žalovaný vykonávajúci daňovú kontrolu nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, a preto podľa názoru súdu správne prerušil daňovú kontrolu do doby, kým mu nebudú doručené požadované informácie, pričom posledná informácia mu bola preukázateľne doručená dňa 26. 05. 2014 (týkajúca sa odberateľa tovaru v Maďarsku - Friss és Ropogos Sütőipari Kft. v kontrolovanom zdaňovacom období) a následne v súlade so zákonom začala lehota na vykonanie daňovej kontroly plynúť. Obchodovanie s týmto daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období potvrdil i žalobca v podaniach zo dňa 21. 11. 2012, 04. 01. 2013 a 05. 03. 2014, ktorými sa domáhal pokračovania v daňovej kontrole, pričom mu bolo opakovane oznamované (podania žalovaného zo dňa 11. 02. 2013, 13. 12. 2013 a 18. 03. 2014), že odpoveď maďarskej daňovej správy týkajúca sa tohto daňového subjektu nebola ešte žalovanému doručená, a preto nemožno pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly. Až dňa 26. 05. 2014 bola žalovanému doručená odpoveď maďarskej daňovej správy týkajúca sa odberateľa Friss és Ropogos Sütőipari Kft., ktorá potvrdila, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období obchodoval s týmto daňovým subjektom a dodal mu tovar. Čakanie žalovaného na odpoveď maďarskej daňovej správy teda nebolo samoúčelné a svojvoľné, nakoľko podľa zistenia maďarských daňových orgánov bolo potvrdené intrakomunitárne dodanie tovaru zo strany žalobcu tomuto odberateľovi do Maďarska. Žalovaný teda postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v predĺženej lehote 12 mesiacov s prihliadnutím na jej prerušenie a v kontexte so zložitosťou prípadu, pričom jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových intervaloch. K tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia zo dňa 26. 04. 2012 o prerušení daňovej kontroly súd uvádza, že túto námietku nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalovaný vykonávajúci daňovú kontrolu pri vydaní tohto rozhodnutia vychádzal priamo z dikcie ust. § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje prerušiť daňové konanie (vrátane daňovej kontroly), najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Z formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že dôvody na prerušenie daňového konania zákon taxatívne nevypočítava, ale jedná sa o tzv. demonštratívny výpočet dôvodov prerušenia daňového konania, čo znamená, že konanie (vrátane daňovej kontroly) možno prerušiť i z iných, právne relevantných dôvodov, ak sa vyskytnú, pričom zákon ich výslovne neustanovuje a ani na ne neodkazuje. Podľa názoru súdu však za takýto dôvod možno považovať i podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, na základe ktorých sa zisťujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (charakter obchodov žalobcu s deklarovanými zahraničnými odberateľmi) a k takto zisteným skutočnostiam sa žalobca mal možnosť vyjadriť, čo v predmetnej veci i urobil. Vo výrokovej časti rozhodnutia o prerušení konania správca dane teda použil výslovne dikciu zákona, keď ako dôvod prerušenia daňovej kontroly uviedol, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. konanie v oblasti medzinárodnej výmeny informácií s tým, že v daňovej kontrole sa bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu potreby požiadať o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Nemožno spochybniť, že orgán vykonávajúci daňovú kontrolu je oprávnený vykonať dokazovanie v rozsahu vlastnej úvahy a nemusí kontrolovanému subjektu vopred objasňovať, aké okolnosti, akým spôsobom a z akých dôvodov zisťuje. Opačný záver by mohol viesť aj k znefunkčneniu získavania dôkazov v daňovom konaní. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že je plne v kompetencii orgánu vykonávajúceho daňovú kontrolu v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 a za tým účelom i prerušiť daňové konanie, vrátane daňovej kontroly. Začátek formuláře Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u veľkého potu daňových subjektov (odberateľov žalobcu) v iných členských štátoch predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho žalovaný potom podľa názoru súdu daňovú kontrolu dôvodne prerušil, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozilo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. V súvislosti s možnosťou správcu dane (v predmetnej veci žalovaného, ktorý vykonával daňovú kontrolu) prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, v ktorom bola riešená obdobná problematika a právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí sa pri posudzovaní prerušenia daňovej kontroly v predmetnej veci riadil. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že „v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty“. Ústavný súd SR v tomto svojom rozhodnutí zároveň zdôraznil, že „výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010, ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12. 2011. V zmysle vyššie označeného rozhodnutia Ústavného súdu SR „daňová kontrola je procesom kontrolným, nie rozhodovacím. Takýto záver však nevylučuje alternatívu aplikovania ustanovení o možnosti prerušiť konanie aj na daňovú kontrolu (rovnako ako sa na daňovú kontrolu nepochybne vzťahujú napríklad základné zásady daňového konania v zmysle § 2 zákona o správe daní a poplatkov“. V priebehu daňového konania v predmetnej veci a ani súdneho konania neboli pochybnosti o tom, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly a táto lehota s prihliadnutím na jej predĺženie a prerušenie daňovej kontroly bola žalovaným vykonávajúcim daňovú kontrolu i dodržaná, v dôsledku čoho potom podľa názoru súdu daňovú kontrolu vykonanú v predmetnej veci nemožno považovať za nezákonnú a protokol z takto vykonanej daňovej kontroly takisto nemožno považovať za nezákonne získaný dôkazný prostriedok. Počas prerušenia daňového konania neplynú zákonné procesné lehoty, čo znamená, že neplynú lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní a ani na ukončenie daňovej kontroly. Na vyššie uvedenom a podľa názoru súdu správnom postupe žalovaného nemohli nič zmeniť ani podania žalobcu, ktorými sa v priebehu prerušenej daňovej kontroly domáhal jej pokračovania, pričom žalovaný venoval pozornosť týmto jeho podaniam a žalobcu podrobne informoval o stave daňovej kontroly a pretrvávajúcich dôvodoch jej prerušenia. Po zistení, že daňová kontrola vykonávaná u žalobcu neprekročila zákonom stanovenú a nadriadeným orgánom predĺženú lehotu na jej vykonanie, sa súd zameral na zistenie, či zníženie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2011 po vykonanej daňovej kontrole bolo alebo nebolo zákonné. Žalobca si nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnil i v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu (Maďarsko), ktoré v prípade, ak je riadne preukázané, je oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca reálne dodal tovar deklarovanému odberateľovi do Maďarska, a teda či splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (múke), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať v auguste 2011 odberateľovi v Maďarsku, t. j. spoločnosti EUdreams Kft. a či si teda v podanom daňovom priznaní dôvodne uplatnil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 716.839,17 eur. Sporné bolo i to, či žalobcom predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu Európskej únie v sume 117.959,53 eur. V daňovom priznaní za mesiac august 2011 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume 2.419.146,75 eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 2.418.632,18 eur, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný odberateľom do Maďarska, Talianska a Českej republiky. Sporné však ostalo iba dodanie tovaru pre odberateľa v Maďarsku, a to pre spoločnosť EUdreams Kft. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V predmetnej veci z oznámení maďarskej daňovej správy vyplynulo, že štatutárnym zástupcom spoločnosti EUdreams Kft., ktorej mal žalobca tovar dodať, je Ádám Paragh. Písomnosti zasielané na adresu spoločnosti sa vrátili ako „nevyžiadané“, resp. „adresát neznámy“, pričom bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosť nikdy nemala kanceláriu. Daňovník je vo svojom sídle nedostupný a takisto je na adrese nedostupný i jeho konateľ a maďarská daňová správa má podozrenie, že táto spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť. V druhej čiastočnej odpovedi maďarská daňová správa oznámila, že žiadosť o predloženie dokladov prevzala spoločnosť, ktorá poskytuje služby sídla, ale preverovaný daňový subjekt žiadne doklady nepredložil, konateľ je nedostupný a na adrese sídla sa nachádza spoločnosť, ktorá poskytuje služby sídla. V konečnej odpovedi na medzinárodné dožiadanie maďarská daňová správa zotrvala na svojich predchádzajúcich oznámeniach v tom zmysle, že spoločnosť nepredložila žiadne doklady, konateľ spoločnosti sa na predvolanie nedostavil, nie je možné sa s ním skontaktovať a zamestnanci spoločnosti urobili písomné vyjadrenie, podľa ktorého v spoločnosti bolo niekoľko zamestnancov (administratívny pracovník, ďalší robil objednávky a niekto predával náhradné diely). Podľa zistení spoločnosť na registrovej adrese nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, a to ani v sledovanom období. S poukazom na tieto zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru odberateľovi do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska spoločnosti EUdreams Kft., bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predložené doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými mienil preukázať dodanie tovaru - múky vyššie označenému odberateľovi do Maďarska (v auguste 2011) v celkovej hodnote 117.959,53 eur. Jednalo sa o faktúry vystavené žalobcom (ktoré faktúry, opatrené pečiatkou žalobcu a nečitateľným podpisom, žalobca i predložil ako prílohu podanej žaloby) ako dodávateľom pre odberateľa EUdreams Kft. so sídlom Teréz krt. 30, fszt. 8, Budapest v mesiaci august 2011, pričom na niektorých faktúrach, resp. dodacích listoch k nim je pečiatka spoločnosti EUdreams Kft. a nečitateľný podpis, na niektorých je uvedené „G. F.“ a nečitateľný podpis. K jednotlivým faktúram sú pripojené medzinárodné nákladné listy (ktoré žalobca taktiež predložil ako prílohu podanej žaloby). Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR vyplýva, že prepravu do Maďarska mal vykonať žalobca a ako príjemca tovaru je uvedená spoločnosť EUdreams Kft. so sídlom Teréz krt. 30, fszt. 8, Budapest, miesto vykládky Budapest (len v prípade CMR č. SK 5168444 je uvedené ako miesto vykládky Budapest, M. fasor 17), v kolónke tovar prevzal je nečitateľný podpis, na niektorých CMR je pečiatka spoločnosti EUdreams Kft. so sídlom Teréz krt. 30, fszt. 8, Budapest a na niektorých je v tejto kolónke uvedené „G. F.“. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - múku dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t.j. spoločnosti EUdreams Kft. a nakoľko preprava tovaru podľa predložených dokladov CMR mala byť vykonaná žalobcom, resp. jeho vozidlami, bol povinný predložiť i písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Dodanie tovaru tomuto odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením faktúr vystavených v auguste 2011, pričom k faktúram pripojil medzinárodné nákladné listy - CMR. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyššie uvedené žalobcom predložené doklady (ako i ďalšie doklady - záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, dispozičné listy, výpisy z účtu predložené s podanou žalobou) nepreukazujú dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska, a to s poukazom na zistenia maďarskej daňovej správy oznámené žalovanému na základe medzinárodného dožiadania a s poukazom na údaje, ktoré žalobcom predložené doklady obsahujú. Na dokladoch CMR je uvedené ako miesto vykládky Budapest (okrem CMR č. SK 5168444, kde je uvedené ako miesto vykládky Budapest, Jegenye fasor 17), z čoho nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, kde a komu bol tovar dodaný. Vo vyjadrení k protokolu žalobca predložil preklad splnomocnenia zo dňa 21. 03. 2011, podľa ktorého Ádám Paragh ako konateľ spoločnosti EUdreams Kft. splnomocnil M. U., aby miesto neho v plnom rozsahu konal vo veci výkupov a uzatvárania obchodov firmy. Ako však už v podanej žalobe uviedol, toto splnomocnenie sám nepovažoval za dostatočné, nakoľko podpisy zúčastnených osôb neboli osvedčené. Podľa ďalšieho splnomocnenia zo dňa 21. 04. 2011 Ádám Roland Paragh ako konateľ spoločnosti EUdreams Korlátolt Felelősségű Társaság splnomocnil M. U., aby v prípade prekážky výkonu jeho funkcie samostatne zastupoval spoločnosť pri tam uvedených úkonoch, pričom na tomto splnomocnení je už osvedčený podpis splnomocniteľa. K odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 15. 12. 2014 žalobca predložil preklad zápisnice o výsluchu svedka M. U. (ktorý si medzičasom zmenil priezvisko z „U.“ na „U.“) spísanej dňa 13. 01. 2015, z ktorej vyplýva, že M. U. (predtým U.) pracoval v spoločnosti EUdreams v roku 2011 asi pol roka, bol na adrese Jegenye fasor 17, Budapest, kde bol sklad a v tomto spoločnosť skladovala múku, pričom zo skladu sa realizoval odbyt a on toto koordinoval a ak bolo potrebné, tak aj vystavoval doklady na hotovostné platby. Podľa ďalšej žalobcom predloženej listiny (preloženej do jazyka slovenského) M. U. dňa 22. 04. 2011 požiadal na základe rámcovej zmluvy zo dňa 18. 04. 2011 objednávky dodávať do skladu na adresu dodania: Budapest, Jegenye fasor 17. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, šetrenia vykonaného maďarskou daňovou správou a vykonaného dokazovania i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti EUdreams Kft. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v sume 117.959,53 eur medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom, t.j. spoločnosťou EUdreams Kft., nakoľko žalobca nevedel preukázať, kto tovar za deklarovaného odberateľa prevzal, a teda vôbec nepreukázal, že sa tento tovar dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Pochybnosti vzbudzujú i doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukázať vykonanie prepravy tovaru do Maďarska. Tu je potrebné vychádzať z ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil) a v prípade, ak prepravu tovaru vykonal dodávateľ (čo žalobca ako dodávateľ tvrdil a čo vyplýva i z predložených CMR dokladov, kde je žalobca uvedený ako dopravca), tak aj písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou (ust. § 43 ods. 5, písm. b/ vyššie citovaného zákona). V predmetnej veci žalobca nepredložil písomné potvrdenie odberateľa o tom, že tovar prijal a podľa názoru súdu osobu menom M. U. nemožno považovať za osobu poverenú konať za deklarovaného odberateľa. Oprávnenie tejto osoby konať za spoločnosť EUdreams Kft. ako odberateľa spochybnil sám žalobca v podanej žalobe, keď uviedol, že bez úradného osvedčenia podpisu konateľa tejto spoločnosti, nebude môcť M. U. zastupovať spoločnosť. Podľa názoru súdu však M. U. nemohol bez ďalšieho zastupovať spoločnosť EUdreams Kft. ani na základe splnomocnenia zo dňa 21. 04. 2011, ktoré už obsahovalo úradne osvedčený podpis Ádáma Rolanda Paragha ako konateľa spoločnosti EUdreams Kft. V tomto splnomocnení je celkom jednoznačne uvedené, že Ádám Roland Paragh splnomocnil M. U. na zastupovanie spoločnosti v prípade prekážky výkonu funkcie konateľa. Žalobca v priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania nepreukázal existenciu prekážky na strane konateľa spoločnosti EUdreams Kft., pretože len v takom prípade by mohol za spoločnosť konať M. U. na základe tohto splnomocnenia. S poukazom na zistenia maďarskej daňovej správy a žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, CMR) je i súd tohto názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska a teda nepreukázal, že mu vzniklo právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tomto tovare a na následné uplatnenie nadmerného odpočtu. Nadobudnutie tovaru deklarovanému odberateľovi v Maďarsku teda nebolo potvrdené a preukázané, čo znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa tovaru. Dodanie tovaru (múky) do Maďarska nepotvrdzuje ani rámcová zmluva o dodávke tovaru zo dňa 18. 04. 2011 uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou EUdreams Kft. ako objednávateľom, ktorú zastupoval M. U., predmetom ktorej malo byť melivo vyrobené dodávateľom. Žalobca teda nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, keď nevedel preukázať, že tovar v Maďarsku prevzal deklarovaný odberateľ, resp. jeho zástupca oprávnený za neho konať, a teda nepreukázal, že sa tento tovar dostal do dispozície ním označeného odberateľa, t. j. EUdreams Kft.. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovanému odberateľovi v Maďarsku, ktorý nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nepodal daňové priznania v tomto smere a nezaplatil ani daň z pridanej hodnoty v Maďarsku. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 9.12.2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z priadnej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach múky bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu a pochybnosti neboli odstránené ani ďalšími žalobcom predloženými dokladmi (postupne predkladané, doplnené a spresňované výpovede M. U., list vlastníctva, doklady preukazujúce prenájom skladu), ktoré jednoznačne nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Naviac predkladanie listín v súdnom konaní je celom irelevantné, nakoľko s poukazom na ust. 250i ods. 1 OSP je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môže vykonať len dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. O takýto prípad sa však v predmetnej veci podľa názoru súdu nejednalo, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený v priebehu daňovej kontroly, resp. následného vyrubovacieho konania. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. V predmetnej veci mal prepravu tovaru vykonať žalobca, ktorý ale nepredložil písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, pričom táto dôkazná povinnosť mu vyplýva z ust. § 43 ods. 5, písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zmluvy, faktúry a iné doklady sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie tovaru alebo prepravných služieb. V tejto súvislosti je možné poukázať i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/8/2014, zo dňa 30. 04. 2015 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/81/2013 (a mnohé ďalšie), v ktorých bola riešená obdobná problematika s dôrazom na preukázanie skutočného dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc., v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V predmetnej veci teda nebolo preukázané, že by sa reálne uskutočnilo plnenie oslobodené od dane, nakoľko deklarovaný odberateľ žalobcu (EUdreams Kft.) nepotvrdil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, odosielateľom, resp. dodávateľom ktorého by bol žalobca. Z uvedeného potom vyplýva, že neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca nepreukázal, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je to uvedené na ním predložených listinných dokladoch a že sa tovar dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávkach do iného členského štátu, pričom jeho podmienkou je i reálne preukázanie materiálneho plnenia konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte. V predmetnej veci si žalobca v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty práve v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa ust. § 43 vyššie citovaného zákona v súvislosti s deklarovaným vývozom do iného členského štátu (Maďarska), pričom ale nebolo preukázané, že tento tovar bol v štáte, do ktorého mal byť odoslaný a kde malo dôjsť k jeho spotrebe, i skutočne zdanený. K splneniu zákonných podmienok na oslobodenie od dane bol preto žalobca povinný predložiť i doklady preukazujúce reálne dodanie tovaru do Maďarska, čo žalobca neurobil. V tejto súvislosti a s poukazom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe súd uvádza, že to bol žalobca, ktorý v daňovom priznaní uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty do iného členského štátu a následne si v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, teda uplatnil si vrátenie dane z pridanej hodnoty zo štátneho rozpočtu. Povinnosťou žalobcu bolo potom preukázať, že sa tak skutočne i stalo, teda, že tovar bol skutočne dodaný deklarovanému odberateľovi v Maďarsku a len v takom prípade, by si mohol uplatniť oslobodenie od dane. Pokiaľ si žalobca pri tomto tovare uplatnil nadmerný odpočet dane bolo výlučne jeho povinnosťou preukázať, že tovar opustil územie Slovenska a bol skutočne do Maďarska dodaný a tu i zdanený, čo sa však nepreukázalo. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal, že faktúry, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty sa zhodujú so skutočne realizovanými plneniami a že tovar bol skutočne dodaný platiteľovi dane v inom členskom štáte. Z predložených listinných dokladov totiž nevyplýva, kto tovar prevzal v mene deklarovaného odberateľa v Maďarsku (za spoločnosť EUdreams Kft.). K žalobcom namietanému porušeniu jeho práv v priebehu daňovej kontroly (zásad daňového konania) súd uvádza, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom do 31. 12. 2011 (ktorý bolo potrebné aplikovať pri vykonávanej daňovej kontrole), a to s poukazom na ust. § 165 ods. 4, 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov a vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ust. § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe daňových orgánov, ani iné ich porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i orgán vykonávajúci daňovú kontrolu má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. orgán vykonávajúci daňovú kontrolu potrebuje objasniť vzhľadom na doklady predložené k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i žalovaný v preskúmavanej veci, keď sa s konkrétnymi otázkami ohľadne uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru obrátil okrem iného i na daňovú správu Maďarska a požiadal ju o výmenu daňových informácií. Súd dospel k tomu záveru, že dokazovanie v predmetnej veci bol vykonané v potrebnom rozsahu a získané dôkazy boli i správne vyhodnotené. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru zaťažuje jednoznačne daňový subjekt, teda žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru len faktúrami, resp. ďalšími listinným i dokladmi, nie je podľa názoru súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom v prípade, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje, ktoré odrážajú skutočné, reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný, ešte nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a následný nadmerný odpočet tejto dane. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené ukrátenie na jeho procesných právach (nebola mu daná lehota na vyjadrenie sa k dodatku zo dňa 03. 12. 2014 k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24. 10. 2014, neakceptovanie listinných dôkazov, resp. ich neprevzatie, protokol neobsahoval podpis zamestnanca, ktorý vykonával daňovú kontrolu), je potrebné uviesť, že protokol zo dňa 24. 10. 2014 z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručený dňa 30. 10. 2014 s tým, že jeho prerokovanie sa uskutoční dňa 10. 12. 2014. Žalobca podal k nemu písomné vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2014, na základe ktorého bol dňa 03. 12. 2014 vypracovaný dodatok k protokolu zo dňa 24. 10. 2014. Protokol zo dňa 24. 10. 2014 v znení jeho dodatku zo dňa 03. 12. 2014 bol so žalobcom prerokovaný dňa 10.12. 2014, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a v tento deň bol protokol ako i jeho dodatok podpísaný zástupcami daňového orgánu vykonávajúcimi daňovú kontrolu ako i žalobcom a jeho zástupcom. Vo vyššie opísanom postupe súd nezistil procesné pochybenie žalovaného vykonávajúceho daňovú kontrolu u žalobcu a s touto námietkou žalobcu sa žalovaný podrobne vysporiadal vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí. Taktiež sa podľa názoru súdu zákonným spôsobom vysporiadal i s ďalšou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 15. 12. 2014 nie je žalobca dostatočne identifikovaný, nakoľko v tomto rozhodnutí nie je uvedené jeho IČO, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo platcu dane z pridanej hodnoty, ale len meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobcu zo dňa 06. 11. 2015 mal žalobca pozastavenú podnikateľskú činnosť od 01. 01. 2013 do 01. 01. 2016, čo znamená, že v tomto čase podnikateľskú činnosť nevykonával a teda v tomto čase nebol ani platcom dane z pridanej hodnoty, a to i s poukazom na rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 01. 2013, ktoré je súčasťou predloženého administratívneho spisu a ktorým bola žalobcovi zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty, pričom dňom 28. 02. 2013 prestal byť platiteľom tejto dane. Podľa názoru súdu, pokiaľ správca dane použil (vzhľadom na vyššie uvedené zistenia) na označenie žalobcu vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. 12. 2014 všeobecné identifikačné údaje žalobcu (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko), nedošlo k pochybeniu z jeho strany a neuvedenie daňových identifikačných údajov za danej situácie, keď žalobca dňom 28. 02. 2013 prestal byť platiteľom dane z pridanej hodnoty, nespôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v súvislosti s deklarovaným oslobodením dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. K námietkam žalobcu v podanej žalobe, je potrebné uviesť, že po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s odberateľom, t. j. so spoločnosťou EUdreams. Kft. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko si vo vzťahu ku štátnemu rozpočtu uplatnil vrátenie dane z pridanej hodnoty, a teda musí byť schopný preukázať zákonnosť a dôvodnosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu tejto dane. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného dodania múky ako dodávateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu tejto dane. V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na daňový orgán, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo mu bolo v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania v súlade so zákonom i umožnené a bol mu poskytnutý dostatočný časový priestor aby predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska, teda aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia, v súvislosti s ktorým si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní tovaru do iného členského štátu, oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a v súvislosti s ním uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Listiny postupne predkladané žalobcom ani podľa názoru súdu nepreukazujú existenciu žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 15. 12. 2014 znížil uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 716.839,17 eur na sumu 693.247,26 eur, teda o sumu 23.591,91 eur, čo predstavuje daň z pridanej hodnoty za nepreukázané dodanie tovaru do Maďarska deklarovanému odberateľovi EUdreams Kft. v sume 117.959,53 eur. Daňové orgány správne a v súlade so zákonom neuznané intrakomunitárne dodanie považovali za vnútroštátnu dodávku, teda dodanie tovaru tuzemskému odberateľovi, pri ktorom ale žalobcovi vznikla daňová povinnosť v sume 23.591,91 eur (117.959,53 eur x 20 %), o ktorú správca dane znížil žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet (716.839,17 eur - 23.591,91 eur = 693.247,26 eur). Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 12. 2014 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 v nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať stanovisko. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z uvedených dôvodov súd žalobu podanú žalobcom ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).