Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/202/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200892 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200892.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: E. P., nar. XX. XX. XXXX, H. XXXX/ X, V., zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 07. 2015 č. k. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že uznesením zo dňa 05. 12. 2014 pod ČVS: ORP-68/DI-TO-2014 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 28. 11. 2014 o 15.25 hod. viedol vodič osobné motorové vozidlo zn. C. C. ev. č. V. XXX M. na účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch, pričom počas jazdy z doposiaľ nezistených príčin došlo k zrážke s pracovníkom obchodného domu Kaufland chodcom E. P., ktorý v danom úseku tlačil pred sebou väčšie množstvo košíkov, následkom čoho chodec P. podľa lekárskej správy utrpel zranenia s neurčenou dĺžkou práceneschopnosti. 2. Do konania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia k určeniu zranení a dĺžke práceneschopnosti E. P. a znalec z odboru cestnej dopravy za účelom zodpovedania otázok uvedených v uznesení zo dňa 05. 12. 2014 č. ORP-68/DI-TO-2014. V konaní boli vypočutí ako svedkovia E. P., C. K. a V. H. a boli zadovážené listinné dôkazy. Znalec Ing. Harinek vypracoval znalecký posudok č. 1/2015, v ktorom dospel k záveru, že technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla zn. C. K. bola správna, pričom chodec - žalobca svojou nesprávnou technikou pohybu vytvoril tomuto vodičovi prekážku neočakávanú a náhlu. Pracovník tlačiaci nákupné vozíky s veľmi veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote vôbec nevenoval pozornosť dianiu okolo seba a neprispôsoboval svoje konanie okamžitej dopravnej situácii. 3. Po vykonanom dokazovaní MV SR OR PZ v Topoľčanoch vydalo dňa 06. 12. 2015 uznesenie, ktorým bola vec postúpená na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Topoľčanoch ako správnemu orgánu príslušnému na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 4. Okresné riaditeľstvo PZ v Topoľčanoch vydalo dňa 17. 03. 2015 rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-TO-ODI2-49/2015-P, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 11 ods. 1, písm. a/ citovaného zákona obvinenému bola uložená sankcia - pokarhanie na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 28. 11. 2014 o 15.25 hod. tlačil nákupné vozíky po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch, pričom podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná nevenoval pozornosť dianiu okolo seba, neprispôsobil svoje konanie okamžitej dopravnej situácii a vytvoril vodičovi motorového vozidla C. C. ev.č. V., ktoré viedol vodič C. K. po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch prekážku neočakávanú a náhlu a došlo k zrážke motorového vozidla so žalobcom. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu, ktorý utrpel podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ťažké zranenie a s dĺžkou liečby a práceneschopnosťou minimálne 6 týždňov. 5. Proti citovanému rozkazu podal žalobca odpor. 6. Následne prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu v podaní zo dňa 14. 04. 2015 o začatí správneho konania vo veci dopravného priestupku. Na ústnom pojednávaní dňa 13. 05. 2015 bolo žalobcovi oznámené obvinenie zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. g/ vyššie citovaného zákona a bol k veci vypočutý. Uviedol, že sa necíti byť vinný z priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol oboznámený s obsahom spisu a nenavrhol doplniť dokazovanie. Právny zástupca žalobcu navrhol nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy. 7. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch zo dňa 13. 05. 2015 č: ORPZ-TO- ODI2-49/2015-P bol žalobca uznaný vinným z priestupku na tom skutkovom základe, že dňa 28. 11. 2014 o 5.25 hod. tlačil nákupné vozíky po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch a pri uvedenom tlačení nákupných vozíkov došlo k zrážke s motorovým vozidlom zn. C. C. ev. č. V. XXX CE, ktoré po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch viedol vodič C. K., ktorý s motorovým vozidlom už predbiehal žalobcu tlačiaceho nákupné vozíky. 8. Žalobca podľa znaleckého posudku č. 114/2014 vypracovaného MUDr. Jozefom Malým, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstva utrpel úraz ťažký s dĺžkou liečby minimálne 6 týždňov. 9. Vo veci dopravnej nehody bol pribratý do konania znalec z odboru doprava cestná Ing. Ľubomír Harinek, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2015. Zo znaleckého posudku vyplýva, že technickou príčinou nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany žalobcu, ktorý tlačil súpravu nákupných vozíkov a svojou technikou pohybu a aj tým, že nesledoval dianie okolo seba, vytvoril vodičovi osobného motorového vozidla zn. C. prekážku náhlu a zároveň aj prekážku neočakávanú. 10. Žalobca tlačiaci súpravu vozíkov vystrčil pravú nohu a ešte aj vytočil chodidlo pravej nohy do jazdného koridoru osobného motorového vozidla C., ktoré ho už predbiehalo. Žalobca so súpravou nákupných vozíkov sa pohyboval po priestore pravého jazdného pruhu, prakticky po celej jeho šírke, ale nakoniec prekročil aj stredovú deliacu čiaru bez toho, aby sa presvedčil, či môže bez ohrozenia do jazdného pruhu vstúpiť, či sa v jazdnom pruhu pohybuje nejaké vozidlo alebo nie a navyše sa zvrtol chrbtom do jazdného pruhu a vysunul pravú nohu dozadu, chodidlom von. Vystrčenie pravej nohy dozadu bolo nepredvídateľné. 11. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 53 ods. 2, 3, 4 s poukazom na § 137 ods. 2, písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. sa upustilo od uloženia sankcie, nakoľko k náprave páchateľa postačuje samotné prejednanie priestupku. 12. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 17. 07. 2015 č. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 13. Rozhodnutím zo dňa 17. 07. 2015 č. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK žalovaný ako odvolací orgán odvolanie podané žalobcom zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Topoľčany zo dňa 13. 05. 2015 č. ORPZ-TO-ODI2-49/2015-P. 14. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu prechádzalo dospel k záveru, že účastník konania dňa 28. 11. 2014 v čase o cca 15.25 hod. tlačil po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch nákupné vozíky, pričom podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, nevenoval pozornosť dianiu okolo seba, neprispôsobil svoje konanie okamžitej dopravnej situácii a vytvoril vodičovi motorového vozidla zn. C. s evidenčným číslom V., ktoré viedol vodič C. K., prekážku neočakávanú a náhlu. Následne došlo k zrážke motorového vozidla s E. P., ktorý utrpel podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ťažké zranenie s dĺžkou liečby a práceneschopnosťou minimálne 6 týždňov. 15. K námietke odvolateľa, že v predmetnom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku žalovaný uviedol, že na zodpovednosť z priestupku stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenia. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a zároveň nemal a ani nemohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, nakoľko žalobca vedel, že bol účastníkom cestnej premávky, a preto vedieť mal a mohol, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. 16. K tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade nie je možné považovať žalobcu za chodca, nakoľko nevstupoval na vozovku za účelom jej prejdenia, ale sa na nej nachádzal, ani neprechádzal cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, a preto je nutné na neho hľadieť ako na nemotorové vozidlo prípadne vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily, nie na chodca prechádzajúceho cez cestu. V predmetnom prípade účastník konania tlačil súpravu vozíkov, teda jednoznačne treba na neho pozerať ako na chodca, a preto mal dodržiavať ustanovenia o chodcoch vyplývajúce zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca sa svojím konaním dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku čoho vznikne dopravná nehoda. 17. K námietkam týkajúcim sa vykonaného znaleckého dokazovanie žalovaný uviedol, že práve pre rozpory vo výpovediach účastníkov nehody a svedkov bolo vykonané rozsiahle dokazovanie zamerané na určenie zavinenia predmetnej nehody, prípadne určenia podielu viny a dĺžky práceneschopnosti. Žalovaný poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Harineka, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2015 a uviedol, že znalec je osoba, ktorá má osobitné odborné znalosti alebo skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá, a preto môže odborne posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Zo znaleckého posudku vyplýva, že analýza priebehu nehodového deja bola spracovaná použitím autorizovaného počítačového softvérového programu PC Crash pre analýzu cestných nehôd. Odvolací správny orgán nemal dôvod pochybovať o vykonanom znaleckom úkone, tento obsahuje všetky potrebné výpočty, a preto námietky žalobcu považoval za bezpredmetné a irelevantné. Znalec v posudku uviedol, že technika pohybu účastníka konania, tlačiaceho súpravu nákupných vozíkov po vozovke bola nesprávna, technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla C. C. C. K. bola správna. Znalec sa zaoberal aj možnosťou zabránenia dopravnej nehody oboch účastníkov dopravnej nehody a zistil, že účastník konania tlačiaci súpravu nákupných vozíkov mohol zabrániť nehode, kontaktu s pravým predným kolesom vozidla, ak by viac sledoval dianie okolo seba a nevkročil, pravdepodobne náhle, do jazdného pruhu osobného motorového vozidla C. C ktoré ho už predbiehalo. Vodič vozidla C. C. nemohol počítať z nevypočítateľným, neštandardným pohybom účastníka konania, tlačiaceho súpravu nákupných vozíkov. 18. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že s prihliadnutím na závažnosť priestupku prvostupňový správny orgán mal v zmysle zákona možnosť upustiť od uloženia sankcie. Prvostupňový orgán podľa ust. § 11 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch rozhodol o upustení od uloženia sankcie, lebo k náprave páchateľa postačuje samotné prejednanie priestupku a s týmto sa odvolací správny orgán stotožnil. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 19. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. 07. 2015 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 17. 09. 2015 (doručená súdu dňa 18. 09. 2015), ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 20. V žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v celom rozsahu, a to z viacerých dôvodov. Uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na to, že skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Objektívnou stránkou priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, má byť konanie, ktoré smeruje proti spoločenským vzťahom. Hypotéza právnej normy predpokladá konanie subjektu (chodca) vychádzajúce z určitých motívov zamerané na dosiahnutie určitého cieľa. Konaním (objektívnou stránkou) v tomto prípade je fyzický pohyb chodca, ktorého cieľom je prejsť cestnú vozovku z jednej strany na druhú. 21. Z výpovedí účastníkov dopravnej nehody, svedka i znaleckého posudku je zrejmé, že pred dopravnou nehodou sa žalobca nepohyboval (neprechádzal) cez cestu z jednej strany na druhú, ale pohyboval sa v smere jazdy v pravom pruhu cestnej vozovky. Jeho vôľou ovládané konanie nesmerovalo k prejdeniu cesty z pravej strany na ľavú, ale ako vyplýva z výpovede žalobcu a jeho kolegu, k nasmerovaniu súpravy vozíkov medzi stĺpiky tak, aby ich mohli umiestniť do boxov pre košíky. Žalobca sa pred vstupom na vozovku (zaradením sa do pravého jazdného pruhu) riadne presvedčil, že mu nehrozí nebezpečenstvo a pred začatím manévru (kruhového otočenia súpravy vozíkov) sa ubezpečil o tom, že sa za ním nenachádza žiadne auto. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca svojím konaním nenaplnil objektívnu stránku priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. 22. Subjektom priestupku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, je chodec. Poukázal na ust. § 2 ods. 2 písm. m/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že za nemotorové vozidlo sa považuje vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písm. f/. Žalobca v čase vzniku dopravnej nehody pred sebou tlačil súpravu vozíkov dlhú približne 6 až 7 metrov. Podľa písm. f/ chodcom je aj osoba, ktorá napr. tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na jednu osobu a jeden kočík, vozík, sánky, zviera. Ustanovenie nerieši situáciu, ak osoba tlačí 20 vozíkov alebo ťahá 20 sánok, alebo vedie 20 zvierat. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že nebol chodcom podľa § 2 ods. 2 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa chodcov, a teda nemôže byť ani subjektom priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. 23. Ďalej v žalobe uviedol, že na to, aby bolo možné akýkoľvek skutok kvalifikovať ako priestupok, je potrebné, aby v čase a na mieste vykonania tohto skutku došlo aj k naplneniu zákonných znakov ustanovených v § 4 ods.1 písm. a/ alebo b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je uvedené, či žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, t. j. aká bola vôľová a vedomostná zložka zavinenia k objektu, objektívnej stránke priestupku a protiprávnosti priestupku. Žalovaný ani prvostupňový orgán sa vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali zavinením. 24. Objektom priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Zistené konanie žalobcu však bolo v súlade s jeho pracovnými povinnosťami a právnymi predpismi a toto konanie neohrozilo a ani neporušilo záujem chránený § 53 ods. 2 , 3 a 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. 25. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Správny orgán sa pri zisťovaní skutočného stavu veci vo vzťahu k otázke, či tu priestupok je alebo nie je, musí osobitne zaoberať a dokazovať naplnenie každého znaku skutkovej podstaty priestupku. Ak správny orgán dostatočne a bez pochybností nepreukáže obvinenému z priestupku naplnenie čo i len jedného z týchto znakov, je povinný v zmysle zásady „in dubio pro reo“ konanie o priestupku zastaviť. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 26. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 07. 12. 2015 k žalobe uviedol, že žalobcovi bolo v rozhodnutí o odvolaní vysvetlené, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V predmetnom prípade žalobca vedel, že bol účastníkom cestnej premávky, a preto mal a mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. 27. V zmysle ust. § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. V ods. 4 citovaného ustanovenia je uvedené, že pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Žalobca sa svojím konaním dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, ktorý upravuje, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. 28. Žalovaný poukázal na výsledky znaleckého dokazovania znalca Ing. Ľubomíra Harineka pre odbor doprava cestná, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany žalobcu, ktorý tlačil súpravu nákupných vozíkov a svojou technikou pohybu a aj tým, že nesledoval dianie okolo seba, vytvoril vodičovi motorového vozidla zn. C.. K. prekážku náhlu, a zároveň aj prekážku neočakávanú. Žalobca tým, že vystrčil pravú nohu pri tlačení súpravy nákupných vozíkov a ešte aj vytočil chodidlo pravej nohy do jazdného koridoru osobného motorového vozidla C. C ktoré ho už predbiehalo, vytvoril tomuto vozidlu prekážku náhlu. 29. Vzhľadom na to, že vo výpovediach účastníkov nehody a svedkov boli rozpory, vykonal prvostupňový správny orgán rozsiahle dokazovanie zamerané na určenie zavinenia predmetnej nehody. Preto pribral do konania znalcov jednak z odboru zdravotníctva a farmácie a aj z odboru doprava cestná. Poukázal na to, že znalec je osoba, ktorá má osobitné odborné znalosti alebo skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá, a preto môže posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Uviedol ďalej, že znalecký úkon je len jeden z riadnych dôkazov, ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní vo veci. 30. K tvrdeniu žalobcu, že ust. § 2 ods. 2 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nerieši situáciu, ak osoba tlačí 20 vozíkov a pod., žalovaný uviedol, že žalobca sa nepohyboval (neprechádzal) cez cestu z jednej strany na druhú, ale pohyboval sa v smere jazdy v pravom pruhu cestnej vozovky. Preto opakovane poukázal na to, že v § 2 ods. 2 citovaného zákona je vymedzené nemotorové vozidlo ako prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily, avšak pod písm. f/ je chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. V predmetnom prípade žalobca tlačil súpravu vozíkov, teda jednoznačne sa na neho musí pozerať ako na chodca, a preto mal dodržiavať ustanovenia o chodcoch vyplývajúce zo zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Ide teda o svojvoľný výklad žalobcu. 31. K ďalšej námietke žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedené, či žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je jednoznačne uvedené, že sa žalobca uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Skutočnosť, či žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, je irelevantná. 32. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nezistil žiadne procesné pochybenie v konaní správneho orgánu a sankcia je uložená v zmysle zákona vzhľadom ku konaniu žalobcu v opodstatnenom rozsahu. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 33. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 194 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2016 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 07. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 34. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 11 ods. 3 vyššie citovaného zákona, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Podľa § 22 ods. 1, písm. g/, ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Za priestupok podľa odseku 1 c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. 36. Podľa § 2 ods. 1, 2 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinných v čase spáchanie skutku, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami. Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie f) chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera. Podľa § 53 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Podľa § 137 ods. 1, 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. 37. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 07. 2015 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 05. 2015, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a správny orgán prvého stupňa upustil od uloženia sankcie za priestupok. 38. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené všetky štyri znaky skutkovej podstaty, ktoré sú obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty priestupku a ktoré musia byť zistené kumulatívne. Súd k uvedenej námietke žalobcu poukazuje na to, že o priestupok sa jedná v prípade, ak je súčasne naplnený tzv. materiálny znak a formálny znak priestupku. Materiálny znak je v zákonnej definícii vyjadrený tak, že ide o: 1. zavinené konanie, pri priestupkoch sa vyžaduje subjektívna zodpovednosť, pričom priestupkový zákona rozlišuje dva druhy zavinenia, a to nedbanlivosť a úmysel, 2. škodlivosť ako znak priestupku vyjadruje stupeň spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania. 39. Formálnymi znakmi priestupku sú: všeobecné znaky priestupku, ktoré sú spoločné pre všetky priestupky - zavinenie, vek a príčetnosť páchateľa. Znaky skutkovej podstaty priestupku umožňujú priestupky špecifikovať. Skutková podstata priestupku musí obsahovať štyri znaky: subjekt, subjektívnu stránku, objekt, objektívnu stránku. 40. Subjektom - môže byť len fyzická osoba, ktorá je deliktuálne spôsobilá, t. j. ktorá v čase spáchania priestupku dovŕšila 15 rokov svojho veku a bola príčetná. V tomto prípade bol subjektom priestupku žalobca ako chodec tak, ako je definovaný v § 2 ods. 2 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa pohyboval pešo na účelovej komunikácii tak, že tlačil pred sebou niekoľko nákupných vozíkov. Súd sa nestotožnil s výkladom, ktorý prezentoval žalobca v podanej žalobe, v zmysle ktorého, ak žalobca tlačil viac ako jeden vozík, nie je možné ho považovať za chodca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v citovanom ustanovení zákona o cestnej premávke sa vo vete pred bodkočiarkou uvádza, že chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo, pričom ďalej zákon len vymenúva príklady, kedy treba považovať osobu za chodca. Tento výpočet je demonštratívny, teda rozhodne nie je možné z neho vyvodiť záver, že ak chodec tlačí (ťahá) viac vozíkov, kočíkov, alebo iných predmetov, už ho nemožno považovať za chodca. Zákon nemôže postihovať všetky situácie, v akých sa môže chodec stať účastníkom cestnej premávky. Výklad žalobcu v tom zmysle, že citované ustanovenie zákona sa vzťahuje na jednu osobu a jeden kočík, vozík a nerieši situáciu, ak osoba tlačí 20 vozíkov a ťahá 20 sánok, alebo vedie 20 zvierat nie je poľa názoru súdu správny, pretože by potom nebolo možné považovať za chodca ani osobu, ktorá tlačí (ťahá) napr. dva vozíky, alebo dva kočíky. Podľa názoru súdu je pre posúdenie veci irelevantná skutočnosť, koľko vozíkov, kočíkov a pod. osoba chodca ťahá alebo tlačí. Podstatné je zistenie, či sa osoba pohybuje po cestnej komunikácii pešo. 41. Subjektívna stránka - podľa § 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Zavinenie žalobcu je vyjadrené vo výroku prvostupňového správneho orgánu tak, že sa žalobca uznáva vinným, pričom týmto výrokom je vyslovená jeho vina. 42. Objektom vo všeobecnosti sú vybrané spoločenské vzťahy chránené zákonom, resp. právom chránené záujmy. Najvšeobecnejším primárnym objektom je záujem na ochrane riadneho výkonu verejnej správy. Objektom skutkovej podstaty priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným je ochrana bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky . 43. Objektívna stránka je najmä protiprávny charakter konania alebo nekonania, jeho negatívny následok a príčinná súvislosť medzi nimi. Objektívnou stránkou je protiprávny charakter konania žalobcu, popísaný v samotnom skutku priestupku, pričom medzi týmto konaním a vznikom dopravnej nehody je nepochybne príčinná súvislosť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v podanej žalobe, že sa žalobca pred začatím manévru (kruhového otočenia súpravy vozíkov) ubezpečil o tom, že sa za ním nenachádza žiadne auto. Takéto tvrdenie nevyplýva ani z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že keď prechádzal do ľavého protismerného pruhu, tak sa otočil a vtedy auto nevidel, ale zároveň uviedol, že musel dávať pozor, aby niekoho nezrazil vozíkmi. Na otázku, či v čase, keď prekračoval stredovú deliacu čiaru, sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, žalobca uviedol, že úplne dozadu sa neobzrel, musel dávať pozor, aby s vozíkmi niekoho nezrazil. Na ďalšiu otázku, či sa nepozrel bokom, keď prekračoval deliacu čiaru, uviedol, že sa bokom pozrel, ale vozidlo nevidel. Uvedená výpoveď žalobcu však bola vyvrátená znalcom z odboru cestná doprava Ing. Harinekom, ktorý uviedol, že E. P. sa so súpravou nákupných vozíkov pohyboval po priestore pravého jazdného pruhu, prakticky po celej jeho šírke, ale nakoniec prekročil aj stredovú deliacu čiaru bez toho, aby sa presvedčil, či môže bez ohrozenia do jazdného pruhu vstúpiť, či sa v jazdnom pruhu pohybuje nejaké vozidlo alebo nie a navyše sa ešte zvrtol chrbtom smerom do jazdného pruhu a vysunul pravú nohu dozadu, chodidlom von. Toto jeho konanie - vystrčenie pravej nohy dozadu bolo nepredvídateľné. Ak by pracovník Kauflandu (žalobca) nebol zaujatý len tlačením nákupných vozíkov a sledoval a vnímal aj dianie okolo seba, nemusel vstúpiť do jazdného koridoru prechádzajúceho osobného motorového vozidla a nemuselo dôjsť k stretu vozidla s chodidlom jeho pravej nohy. Osoba tlačiaca nákupné vozíky nie je subjektom s právom prednostného pohybu v dopravnom priestore. 44. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal pochybnosti o tom, že priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 17. 07. 2015 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 05. 2015 potvrdil. Podľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i procesný postup vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol po skončení objasňovania priestupku riadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania konkrétneho priestupku, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich získania, čo potvrdil i svojím podpisom. 45. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13. 05. 2015 v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa navrhol vykonať nové znalecké dokazovanie bez toho, aby uviedol, v čom vidí nesprávnosť znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec Ing. Harinek, má súd za to, že za dôkaznej situácie, z ktorej vychádzal prvostupňový správny orgán, by bolo nehospodárne vykonať nové znalecké dokazovanie. 46. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia vád podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 47. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to podľa ust. § 168 a § 175 ods. 1 SSP. Žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania, tieto mu súd môže priznať vo výnimočných prípadoch, pričom v prejednávanej veci súd nevzhliadol výnimočnosť prípadu. 48. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.