Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/391/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201178 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201178.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: L. G., bytom I., L. X/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.6.2015. Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.6.2015, bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože posudku posudkového lekára SP, pobočky Levice nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia. Predložila nové neurologické a psychologické vyšetrenie. Na pojednávanie sa navrhovateľka nedostavila. Súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkových lekárov. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 26. 11. 2015, so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľky u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - interné, psychiatrické, psychologické, neurologické. Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 03. 06. 2015, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 26. 11. 2015. Posudkoví lekári ústredia dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky sa jedná o poruchu osobnosti a poruchu správania, dorzalgia, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár duševnú chorobu a poruchy správania so stredne ťažkým narušením osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu a určil mieru poklesu 20 % a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za choroby podporného
a pohybového aparátu dorzopathiu, degeneratívne zmeny na chrbtici medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím a s prejavmi nervového a svalového dráždenia (cervikokraniálny syndróm). Navrhovateľka nikdy nikde nepracovala, podľa zdravotnej dokumentácie má negatívnu anamnézu v zmysle mentálnej retardácie. Perinatálny a ranný psychomotorický vývoj v norme, navštevovala predškolské zariadenie. Základnú školu ukončila v 8. triede. Prvé psychiatrické vyšetrenie absolvovala v r. 2006, kedy psychiater hodnotil stav ako zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu. Takto je jej psychiatrické ochorenie hodnotené psychiatrom pri opakovaných psychiatrických vyšetreniach. V r. 2008 psychiater doplnil záver o špecifickú poruchu osobnosti a správania dospelých. V októbri 2014 vyšetrená psychológom, ktorý popisuje mentálny výkon v pásme subnormy. Osobnosť hodnotí ako simplexnú s poruchami štrukturácie, malaadapívnu - emočnej nestabilnú poruchu osobnosti. Po uvedenom vyšetrení aj psychiater stav hodnotil ako mentálnu subnormu. Následne v decembri 2014 bola navrhovateľka vyšetrená iným psychológom, ktorý intelektový výkon popísal na úroveň ťažkej debility, až imbecility, s celkovým IQ 50. Stav hodnotí ako oligofénnu osobnosť, podmienenú hereditálne s retardovým intelektom do pásma ťažkej debility až imbecility. S uvedeným vyšetrením nemožno však súhlasiť, pretože pri takomto postihnutí by nebola schopná ukončiť základnú školu. Mentálna retardácia je stav vrodený, ktorý sa vekom môže zhoršovať ale nemôže vzniknúť v dospelosti. Po vypracovanom serióznom psychologickom vyšetrení zo dňa 09. 10. 2014 sa javí vyšetrenie psychológa účelové, rentové, uvádza diagnózu mentálnej retardácie, ktorá nikde nikdy v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky nebola dokumentovaná. Až po psychologickom vyšetrení z 08. 12. 2014 psychiater aj neurológ zahrňujú do svojich záverom diagnózu mentálnej retardácie. Po preštudovaní všetkých odborných lekárskych nálezov - psychiatra, psychológa a neurológa, posudková lekárka konštatuje, že rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú poruchy osobnosti a poruchy správania so stredne ťažkým narušením osobnosti a s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Celková miera aj s navýšením o 10 % pre miernu poruchu chrbtice - cervikokraniálny algický syndróm s občasnými prejavmi koreňového dráždenia je 30 %. P r e t o navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 30 %. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala listinnými dôkazmi, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 27.6.2015 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal, pretože nemala v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.