Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sd/195/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201186 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201186.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: K. J., J. K. XXXX/X, T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, predsedníčkou senátu JUDr. Martou Molnárovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. októbra 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku p o t v r d z u j e . Krajský súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. októbra 2015 rozhodla podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. tak, že navrhovateľke od 1. júla 2015 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Rozhodnutie odôvodnila ust. § 82b zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 140/2015 Z. z. a na základe listinných dôkazov mala preukázané, že navrhovateľka k 1. júlu 2015 získala 10915 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a presný rozpis uviedla v priloženom osobnom liste. Odporkyňa poukázala na ust. § 60 ods. 9 citovaného zákona, v zmysle ktorého rok dôchodkového poistenia je 365 dní a navrhovateľka získala iba 29 rokov a 330 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Novela zákona o sociálnom poistení vyžaduje 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo tiež uviedla v osobnom liste navrhovateľky, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. V rozhodnutí odporkyňa uviedla, že kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993, v cudzine .... a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Podľa zistenia skutočného stavu navrhovateľka nesplnila podmienky stanovené novelou zák. č. 140/2015 Z. z. k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka v zmysle poučenia rozhodnutia odporkyne v lehote stanovenej zákonom podala jednoduchý návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, v ktorom iba uviedla, že dňa 30. 05. 2007 jej bol priznaný dôchodok rozhodnutím, v ktorom bolo uvedené, že má 11068 dní kvalifikovaného obdobia, teda 30 rokov a 118 dní. V prílohe odvolania zaslala i kópiu rozhodnutia odporkyne zo dňa 30. 05. 2007 a žiadala, aby bolo rešpektované toto rozhodnutie. Na pojednávaní pred súdom navrhovateľka zotrvala na uvedených dôvodoch, žiadala odvolaniu vyhovieť a odporkyňa, podľa jej názoru, mala postupovať obdobne ako v rozhodnutí zo dňa 30. mája 2007. Odporkyňa k návrhu navrhovateľky (opravný prostriedok) predložila súdu dávkový spis a podala vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky, v zmysle ktorého navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie opravným prostriedkom potvrdil ako vecne správne. Vo vyjadrení uviedla, že dôchodkové nároky navrhovateľky boli na základe opravného prostriedku opätovne posúdené, pričom bolo zistené, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť z dôvodu, že právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. mája 2007 bol navrhovateľke podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. od 3. apríla 2007 priznaný starobný dôchodok v sume 4.621,- Sk mesačne. Ku dňu priznania starobného dôchodku, t. j. k 3. aprílu 2007 navrhovateľka získala 11068 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 9 citovaného zákona v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia a navrhovateľka získala ku dňu priznania starobného dôchodku 30 rokov a 118 dní obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa poukázala na zákonné podmienky ust. § 82b zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 140/2015 Z. z., že nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa ďalej uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v zákone nie je ustanovené inak. Uviedla, že na účely výpočtu minimálneho dôchodku sa nezohľadňuje každé obdobie dôchodkového poistenia definované zák. č. 461/2003 Z. z., ale len obdobie uvedené v § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 140/2015 Z. z., ktoré je v dôvodovej správe k zák. č. 140/2015 Z. z. (uvedeným zákonom bol novelizovaný zák. č. 461/2003 Z. z.) označené ako tzv. kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia. Za kalendárne roky, za ktoré už raz boli určené osobné mzdové body, resp. osobný mzdový bod v predchádzajúcom rozhodnutí, resp. predchádzajúcich rozhodnutiach, patria už raz určené osobné mzdové body. Osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 0,241 sa navrhovateľke v napadnutom rozhodnutí určil v roku 2006 (osobný mzdový bod je v hodnote 0,1766), preto uvedený kalendárny rok nepatrí do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, teda ho nemožno zohľadniť pre určenie sumy minimálneho dôchodku. K námietkam navrhovateľky uviedla, že pre nárok na starobný dôchodok jej bolo zhodnotené celé získané obdobie dôchodkového poistenia, no pre zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bolo zhodnotené iba kvalifikované obdobie, teda obdobie dôchodkového poistenia, ktoré možno zohľadniť podľa § 82b ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 140/2015 Z. z. na účely zvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Navrhovateľka na základe uvedených kritérií k 1. júlu 2015 získala 10915 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom liste, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia), teda navrhovateľka získala 29 rokov a 330 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Záverom odporkyňa uviedla, že má za to, že pri určení sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Krajský súd o súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 246b ods. 2 O.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní v rozsahu dôvodov návrhu (opravný prostriedok navrhovateľky) v súlade s § 250l ods. 2, § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ako vecne správne potvrdil. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení č. 140/2015 Z. z., suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov. Podľa § 82b ods. 4 cit. zákona, obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250l O.s.p. a nasl., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravnému prostriedku nie je možné vyhovieť. V danej veci je potrebné uviesť a zdôrazniť, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bol novelizovaný zák. č. 140/2015 Z. z., v zmysle ktorého okrem iného, bolo prijaté nové ust. § 82b o zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy individuálneho dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku. Zákon stanovil i podmienky na zvýšenie sumy starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku. Odporkyňa preto aj bez návrhu bola povinná preskúmať u navrhovateľky, či spĺňa nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v zmysle zákonom stanovených podmienok v citovanom ust. § 82b zákona. U navrhovateľky bolo potrebné preskúmať dve základné podmienky, a to, či navrhovateľka ako poistenec získala obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, teda či získala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Novela zákona o sociálnom poistení, zák. č. 140/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 01. 07. 2015. Zákonodarca kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia definuje ako obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 30. mája 2007 bol navrhovateľke podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. priznaný starobný dôchodok od 3. apríla 2007. Navrhovateľka získala 11068 dní obdobia dôchodkového poistenia a osobný mzdový bod v roku 2006 bol určený v hodnote 0,1766, teda osobný mzdový bod bol v hodnote nižšej ako stanovuje novela zákona v § 82b ods. 4, t. j. v hodnote 0,241, preto uvedený kalendárny rok nepatrí do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľka na pojednávaní pred súdom trvala na podanom odvolaní proti rozhodnutiu odporkyne a žiadala odvolaniu vyhovieť, nakoľko si myslí, že má odpracovaných 30 rokov a 118 dní v zmysle pripojeného rozhodnutia odporkyne zo dňa 30. mája 2007, v ktorom sa tento údaj konštatuje. K tejto námietke je potrebné uviesť, čo nesporne vyplýva i z rozhodnutia odporkyne zo dňa 30. mája 2007, na ktoré sa odvoláva navrhovateľka, že navrhovateľka na priznanie starobného dôchodku spĺňala zákonné podmienky, t. j. súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok a výsledkom skúmania týchto podmienok u navrhovateľky (v súčinnosti s navrhovateľkou) bol počet 30 rokov a 118 dní. V zmysle § 82b ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 140/2015 Z. z. zákon stanovil odlišnú podmienku dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku a to tak, že obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. V zmysle citovaných ustanovení potom na účely výpočtu minimálneho dôchodku sa nezohľadňuje každé obdobie dôchodkového poistenia definované v zákone o sociálnom poistení, ale len kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia (§ 82b ods. 4 písm. a/). V prípade, ak osobný mzdový bod je v hodnote nižšej ako 0,241, nie je možné zvýšiť sumu starobného dôchodku. Zákon o sociálnom postení (ust. § 60 ods. 9) tiež jasne definuje, aká doba sa považuje za rok dôchodkového poistenia a jednoznačne stanovuje, že rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedla, prečo navrhovateľke od 1. júla 2015 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku s odkazom na zákonné ustanovenia a tiež uviedla, že u navrhovateľky k 1. júlu 2015 bolo zistených iba 10915 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľka však získala iba 29 rokov a 330 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, preto nebola splnená ani druhá zákonná podmienka podľa § 82b ods. 3 písm. a/ novelizovaného zákona o sociálnom poistení účinného od 01. 07. 2015, t. j. dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov. Odporkyňa postupovala správne, v súlade so zákonom, keď navrhovateľke pri skúmaní podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nezohľadnila pre určenie sumy minimálneho dôchodku rok 2006, v ktorom bol osobný mzdový bod určený iba v hodnote 0,1766. Navrhovateľka nepredložila súdu právne relevantný dôkaz o vecnej nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a jej námietky uvedené v opravnom prostriedku boli právne irelevantné, nakoľko odporkyňa vychádzala zo zákonného ustanovenia pri rešpektovaní legislatívnej zmeny zák. č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 07. 2015. Navrhovateľka v podanom návrhu (odvolanie) neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, v čom vidí nesprávnosť predmetného rozhodnutia odporkyne, nenapáda nesprávny postup pri zisťovaní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia v zmysle zák. č. 140/2015 Z. z., ale sa odvoláva iba na rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. mája 2007 o priznaní starobného dôchodku, ktorý vychádzal z iných zákonných podmienok a jasne a zrozumiteľne uvádza "súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok", čo je odlišné kritérium ako v ust. § 82b zák. č. 140/2015 Z. z., ktorý jednoznačne hovorí a definuje kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia pri rozhodovaní o nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku. Záver odporkyne, ktorý urobila vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 140/2015 Z. z. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdiť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľka nemala v konaní úspech a preto jej súd nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).