Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25Co/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109237384 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4109237384.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, O., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko, JUDr. Silvia Bartková, Legionárska 14, Trenčín proti odporkyni: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, O., zastúpená JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so sídlom Horná 35, Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 04. augusta 2015 č.k. 19C/269/2009-365, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania, povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok a trovy konania štátu, p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie odporkyne o d m i e t a . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Navrhovateľovi uložil zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), vo výške 999,25 eura a sumu 116,09 eura na trovy konania štátu na účet Okresného súdu Nitra, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalšími výrokmi uložil odporkyni zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 999,25 eura a sumu 266,09 eura na trovy konania štátu na účet Okresného súdu Nitra podľa priloženého platobného predpisu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 601,16 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko, JUDr. Silvia Bartková, Legionárska 14, Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným výrokom odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/269/2009 nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 142 ods. 2, § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. c), § 3, § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), položkou 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov a zisteným skutkovým stavom. Z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie BSM má každý vo veci úspech čiastočný, keďže každému patrí rovnaký podiel masy z BSM, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Keďže v priebehu konania vznikli trovy konania štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním a obaja účastníci boli v konaní čiastočne úspešní, rozhodol o trovách konania štátu tak, že ich rovnomerne rozdelil. Ďalej v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch zaviazal účastníkov konania na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM spoločne vo výške 999,25 eura každý, keď súdny poplatok bol vypočítaný v zmysle položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov ako 3% z predmetu konania. Keďže v priebehu konania podala odporkyňa odvolanie a súd nevzhliadol u odporkyni dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o trovách konania a s poukazom na vyššie uvedené, zaviazal odporkyňu na úhradu trov odvolacieho konania. Záverom uviedol, že v priebehu konania požiadala odporkyňa o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorej návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov preskúmal a dospel k záveru, že odporkyňa v danom prípade nepreukázala dôvodnosť tohto návrhu, keďže na výzvu súdu nepreukázala svoje osobné, majetkové a rodinné pomery predložením vyplneného tlačiva. Vzhľadom k tomu návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov považoval za neodôvodnený a posledným výrokom odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa čo do výrokov I. (náhrada trov prvostupňového konania), II. (povinnosť navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok), IV. (povinnosť navrhovateľa zaplatiť trovy konania štátu) na základe § 220 OSP zmenil tak, že: 1. odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania, a to titulom trov konania sumu 216 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 9.650,18 eura, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Martina Bartka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, 2. výrok č. II. sa zrušuje, 3. výrok č. IV. sa zrušuje. Uviedol, že rozhodnutie v napadnutých častiach považuje za nesprávne a nezákonné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Tým je daný dôvod tohto odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. h) a tiež má konanie aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sú dané dôvody tohto odvolania tiež v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), b), d) OSP. Zdôraznil svoje úsilie o mimosúdnu dohodu s odporkyňou, v ktorej navrhol konkrétne rozdelenie BSM. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 09. 2013 č.k. 19C/269/2009-295 jasne vyplýva, že v konečnom dôsledku rozhodujúce veci v BSM boli rozdelené spôsobom približujúcim sa k jeho návrhu mimosúdnej dohody, ktorá reálnejšie a vierohodnejšie odzrkadľovala skutočný stav veci ako návrh odporkyne. Súd mal zohľadniť aj prístup odporkyne k súdu a k dokazovaniu, plneniu povinností účastníka konania, jej vystupovanie a účasť na pojednávaniach, účelové a nepravdivé tvrdenia. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti, bol v konaní úspešný a preto mu prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorú znáša neúspešný účastník. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP), po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Predmetom konania v danej veci bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorom právoplatne rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11. 09. 2013 č.k. 19C/269/2009-295 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 01. 2015 č.k. 25Co/167/2014-348, v ktorom zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania účastníkov a štátu. Navrhovateľ namietal prvý, druhý a štvrtý výrok napadnutého uznesenia. Prvým výrokom napadnutého uznesenia súd prvého stupňa rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd musí prihliadať k pomeru úspechu účastníkov konania. Navrhovateľ namietal, že sa s odporkyňou snažil dohodnúť, predložil jej písomný návrh, ktorý však odporkyňa neakceptovala, preto bol nútený podať žalobu súdu. Napokon sa súd prvého stupňa priklonil k jeho návrhu mimosúdneho vyporiadania, preto sa domnieva, že bol v konaní úspešný a mala mu byť priznaná náhrada trov konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, na ktoré v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP ďalej iba poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia iba dodáva, že vzhľadom k tomu, že predmetom konania v danej veci bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie je špecifickým konaním, majú v tomto konaní účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V prípade takéhoto návrhu (t.j. návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), treba „navrhovateľom“ v zmysle ustanovenia § 96 OSP rozumieť nielen navrhovateľa, ale aj odporcu. V danom prípade, za tejto situácie, keď predmetom konania vo veci samej bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom nie je jednoznačne možné určiť úspech alebo neúspech niektorého z účastníkov konania, nie je preto dôvod na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (úspech v konaní), pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Obaja účastníci konania majú v takomto konaní povinnosť riadne, bez zbytočných prieťahov a pravdivo uviesť, čo je predmetom masy BSM, a teda prispieť k čo najrýchlejšiemu a najsprávnejšiemu zisteniu skutkového stavu. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity) a súd pri vyporiadaní rozhoduje podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, na základe zásady rovnosti podielov. Z týchto dôvodov preto nie je možné hovoriť o úspechu, resp. neúspechu jedného z účastníkov konania, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie náhrady trov konania jednému z účastníkov a aplikáciu ustanovenia o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP. Aj ustálená súdna prax jednoznačne podporuje záver o nepriznaní náhrady trov konania účastníkov pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, a to z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie BSM mal každý účastník vo veci úspech čiastočný (rovnaký), keďže každému patrí rovnaký podiel z tohto bezpodielového spoluvlastníctva a o žiadnom účastníkovi nie je možné povedať, že bol v konaní úspešný. Z týchto dôvodov odvolací súd preto námietku odvolateľa v tejto časti považoval za účelovú a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správne potvrdil. K odvolaniu navrhovateľa v časti napadnutého uznesenia, týkajúceho sa uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť súdny vo výške 999,25 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (ide o druhý výrok uznesenia), odvolací súd taktiež konštatuje správnosť napadnutého uznesenia v tejto časti. Na špecifickosť konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov reflektuje aj zákon o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu (§ 2 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch). Ustanovenie § 5 zákona o súdnych poplatkoch určuje, kedy vzniká poplatková povinnosť. V zmysle tohto ustanovenia poplatková povinnosť za vyporiadanie bezpodielového vlastníctva (nie za podanie samotného návrhu navrhovateľom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva), vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, § 5 ods. 1 písm. h/). Pri konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon o súdnych poplatkoch teda určuje dve rôzne povinnosti na zaplatenia súdneho poplatku. Podľa položky 6a) sadzobníka súdnych poplatkov najskôr navrhovateľ platí poplatok za návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (66 eur) a po skončení konania podľa položky 6b sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch sa platí poplatok 3% z hodnoty všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prejednávanej veci pri uplatnení zásady parity nadobudli obaja účastníci konania rovnaký podiel na predmete vyporiadania BSM, súd prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vychádzal z hodnoty predmetu konania, t.j. zo sumy 66 624,14 eura, z ktorej sumy výška súdneho poplatku 3% predstavuje sumu 1998,50 eura a preto správne každého z účastníkov zaviazal k náhrade súdneho poplatku vo výške 1, t.j. sumy 999,25 eura. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa aj v tejto napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 999,25 eura, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Navrhovateľ z tých istých dôvodov žiadal i o zrušenie výroku, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume 116,09 eura. Aj keď v tejto časti svoje odvolanie žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnil, keď neuviedol, prečo nesúhlasí s uložením tejto povinnosti, odvolací súd sa zaoberal aj týmto výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Podľa § 148 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Štát má právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť na náhradu trov konania voči druhému účastníkovi. Uložiť povinnosť nahradiť takéto trovy možno len tomu účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a len v tom prípade, keď v konaní nemal vo veci úspech alebo mal úspech len čiastočný. Ak teda súd nariadil a vykonal dokazovanie a zaplatil trovy tohto dokazovania, pre vyriešenie otázky, či a kto komu má tieto trovy uhradiť, je rozhodujúca skutočnosť, či osoba, ktorá by podľa výsledku konania mala trovy uhradiť, nie je oslobodená od súdnych poplatkov. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že v priebehu konania vznikli trovy konania štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním za podanie dvoch znaleckých posudkov (Ing. Hanečkovi bola vyplatená odmena za podanie znaleckého posudku vo výške 304 eur, Ing. Tóthovi odmena za podanie znaleckého posudku vo výške 228,18 eura) celkom vo výške 532,18 eura. Keďže ani jeden z účastníkov nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov (§ 138 OSP) a obaja mali v konaní rovnaký úspech, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania štátu tak, že ich rovnomerne rozdelil a zaviazal každého z účastníkov zaplatiť 1 z hodnoty, ktorú sám v konaní zaplatil na odmenách znalcov, t.j. sumu 266,09 eura (1/2 zo sumy 532,18 eura). Po odpočítaní preddavku na znalecké dokazovanie, ktorý navrhovateľ v konaní uhradil v sume 150 eur, súd prvého stupňa správne znížil sumu 266,09 eura o sumu 150 eur a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 116,09 eura. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto odvolanie a námietky navrhovateľa aj v tejto časti považoval iba za účelové a neopodstatnené. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania štátu navrhovateľom ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť sumu 116,09 eura na trovy konania štátu. Uznesenie súdu prvého stupňa napadla odvolaním aj odporkyňa, a to vo výrokoch, ktorými jej súd uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 999,25 eura, trovy konania štátu vo výške 266,09 eura, trovy odvolacieho konania vo výške 601,16 eura a proti výroku, ktorým jej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Namietala, že tlačivo na preukázanie svojich majetkových pomerov riadne vyplnila, uviedla svoje príjmy, mesačné výdaje, výdaje spojené s liečbou a s kúpou liekov, ako aj iné výdaje priamo ovplyvňujúce jej majetkové pomery. K tlačivu priložila aj potrebné dokumenty a v lehote ho zaniesla do podateľne súdu prvého stupňa. Nie je jej známe, kde sa dokumenty stratili, stojí si za tým, že tlačivo riadne vyplnené včas doložila. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania, dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je potrebné podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietnuť ako podané oneskorene, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa preskúmavať nemohol. Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo doručované právnemu zástupcovi odporkyne, ktorý ho prevzal dňa 24. 08. 2015 (doručenka na č.l. 367 spisu). Zákonná odvolacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení napadnutého uznesenia, t.j. od 25. 08. 2015 a márne mu uplynula dňa 08. 09. 2015 (utorok). Odporkyňa podala odvolanie osobne na súd prvého stupňa dňa 14. 09. 2015, t.j. po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. O takto podanom odvolaní, ktoré nebolo podané do uplynutia odvolacej lehoty, bol odvolací súd povinný rozhodnúť podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, ako o oneskorene podanom a preto bol nútený odvolanie odporkyne odmietnuť a dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní sa preto nezaoberal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si v odvolacom konaní žiadne trovy neuplatnili ani im žiadne nevznikli, keď zároveň dospel k záveru, že vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa mala odporkyňa plný úspech, avšak vo vzťahu k jej oneskorene podanému odvolaniu, nemožno toto považovať za jej úspech vo veci (pri odmietnutí odvolania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupuje analogicky ako pri zastavení konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP), čo znamená, že odporkyňa mala vo veci úspech len čiastočný. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.