Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/585/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221682 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112221682.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti odporcom: 1/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, zastúpený advokátom: Mgr. Štefan Slováčik, so sídlom Farská 34, Nitra, 2/ IP Nitra, s.r.o., Šulekova 2, Bratislava, IČO: 46 474 412, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. septembra 2012 č. k. 25C/85/2012-92 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 1.038,72 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku Mgr. Štefanovi Slováčikovi.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 211,53 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku Mgr. Štefanovi Slováčikovi.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi v l. rade náhradu trov konania v sume 1.519,15 eura k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Štefana Slováčika do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 02. 2009 predal odporcovi v l. rade z dôvodu, že bol uskutočnený tento prevod nehnuteľnosti za cenu v rozpore s § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z., a preto je tento právny úkon absolútne neplatný. Súd prvého stupňa uviedol, že pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade nedošlo k porušeniu zák. č. 180/1995 Z. z. Stotožnil sa s tým, že v prípade § 18 ods. 5 citovaného zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy ide o kogentné ustanovenie, avšak vzhľadom na právne vákuum vzniknuté zrušením vyhl. č. 465/1991 Zb. bolo toto právne ustanovenie obsolentné (neúčinné) a nepoužiteľné. Keďže nedošlo k porušeniu zákona, zmluva medzi účastníkmi je platná. Dodal, že ak by mal § 18 ods. 5 odkazovať na nejaký cenový predpis, malo by ísť o Zákon o cenách č. 18/1996 Z. z., ktorý aj zrušil vyhl. č. 465/1991 Zb.. Je pravdou, že navrhovateľ mal určené zásady pre uplatňovanie niektorých ustanovení zák. č. 180/1995 Z. z., išlo však o interný predpis Ministerstva pôdohospodárstva, ktorý pre iné subjekty nie je záväzný. Ak teda zásady č. 51/2001 Z. z. v znení zásad č. 47/2005 Z. z. poukazovali v čase uzatvorenia zmluvy na vyl. č. 492/2004 Z. z., nešlo v žiadnom prípade o kogentné ustanovenie, ktorým by boli všetci účastníci zmluvy viazaní. V takomto prípade by išlo o relatívnu neplatnosť, ktorej by sa navrhovateľ ako subjekt, ktorý tento rozpor s cenovým predpisom porušil, nemohol domáhať. V závere poukázal aj na skutočnosť, že ak by sa aj postupovalo podľa zák. č. 492/2004 Z. z., nie je jednoznačne
zrejmé, že prišlo k porušeniu zákona. Zo znenia vyhlášky nie je zrejmé, že by sa mal zák. č. 180/1995 Z. z. považovať za osobitný predpis, pri ktorom by sa mal tento postup dodržať, pretože v poznámke 2 § 1 ods. 2 vyhl. č. 492/2004 Z. z. tam tento zákon osobitne uvedený nie je. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi v l. rade priznal náhradu trov konania a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Domáhal sa jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa z dôvodu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovalo žiadne právne vákuum vzniknuté zrušením vyhl. č. 465/1991 Zb. Opätovne poukázal na to, že v zmysle ust. § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z. fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu. Toto ustanovenie odkazuje na vyhl. č. 465/1991 Zb. Ide o pôvodnú vyhlášku, ktorá bola podkladom na oceňovanie nehnuteľností, a bola zrušená zák. č. 520/2003 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách. V prechodnom období od 01. 03. 2002 do 01. 02. 2004 platila vyhl. č. 465/1991 Zb. ako aj vyhl. č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V období od 01. 01. 2004 do 31. 08. 2004 platila vyhl. č. 86/2002 Z. z. Z dôvodu zabezpečenia jednotného prístupu k oceňovaniu nehnuteľností od 01. 09. 2004 platí vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať v súlade so zásadami schválenými vládou. Uznesením vlády SR č. 642 z 11. 07. 2001 boli schválené zásady na uplatňovanie niektorých ustanovení tohto zákona. Zásady sú v plnom znení uverejnené v čiastke 13/2001 Vestníka Ministerstva pôdohospodárstva SR pod č. 51/2001. Nadobudli účinnosť dňom uverejnenia tohto uznesenia v Zbierke zákonov. Zásady č. 51/2001 boli zmenené a doplnené zásadami č. 47/2005 (uverejnenými v čiastke 12/2005 Vestníka MS SR a zásadami č. 80/2005 uverejnenými v čiastke 21/2005 Vestníka MP SR). Podľa článku 4 bod 5 zásad fond môže pozemky predávať najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu, pričom je odkaz 9 poznámke pod čiarou. K odkazu 9 bola pôvodne vyhl. č. 465/1991 Zb., ktorá bola nahradená vyhl. č. 492/2004 Z. z. Zásady schválené uznesením vlády SR nie sú interným predpisom Ministerstva pôdohospodárstva. Ide o právny predpis, t. j. písomný normatívny právny akt, ktorý obsahuje právne normy, je uverejnený v Zbierke zákonov a je všeobecne záväzný. Z uvedených dôvodov kúpna zmluva v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckych podielov k pozemkom parc. č. 1067/37, 1067/38, 814/17, 814/19 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko svojim obsahom odporuje ust. § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu 25. 02. 2009 v časti dojednanie kúpnej ceny. Z uvedených dôvodov sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku.
K odvolaniu sa vyjadril odporca v l. rade. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovalo právne vákuum, keďže vyhl. č. 465/1991 Zb. bola zrušená a zákon neurčoval žiadnu inú právnu normu, ktorá by mala predstavovať cenový predpis v zmysle ust. § 18 ods. 5 zákona. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na zásady uplatňovania niektorých ustanovení zák. č. 180/1995 Z. z. poukázal na skutočnosť, že zák. č. 180/1995 Z. z. samotný má vyššiu právnu silu ako uznesenie vlády SR č. 642. Preto nemožno relevantne poukazovať na zásady vydávané vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva SR, pokiaľ samotný zákon odkazuje na iné normatívne akty, i keď v čase podpisu zmluvy zrušené. I v prípade pripustenia existencie dôvodov neplatnosti zmluvy tieto dôvody by mohli zakladať len relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 40a OZ. V zmysle uvedeného ide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa navrhovateľ ako subjekt, ktorý mal sám neplatnosť právneho úkonu spôsobiť, nemôže dovolávať. Taktiež je nárok navrhovateľa v tomto smere premlčaný. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by cenový predpis, vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. v tom čase sa mala použiť, preto súd správne a zákonne rozhodol.
Krajský súd v Nitre ako súdu odvolací na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo dňa 05. 06. 2013 č. k. 6Co/209/2012-113 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. okres B., Obec B. kat. úz. J. parc. č. 1067/37 ostatné výmery o 2481 m2 v podiele 1/6, parc. č. 1067/38 ostatné plochy o výmere 783 m2 v podiele 1/3, parc. č. 814/17 ostatné plochy o výmere 2530 m2 v podiele 1/2 , nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX okres B., C. B. kat. úz. J., parc. č. 814/19 ostatné plochy o výmere 2522 m2 v podiele 1/3. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva na tom skutkovom základe, že uzavretím kúpnej zmluvy z 25. 02. 2009 došlo k porušeniu § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z., z ktorého dôvodu je zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Citoval ô§ 18 ods.
5, § 19 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., z ktorých je zrejmé, že na účely usporiadania pozemkového vlastníctva môže fond vo vlastníctve štátu predávať alebo zamieňať ako aj nadobúdať do vlastníctva štátu iné pozemky. Vzhľadom na to, že ide o veľmi závažné oprávnenie fondu pri nakladaní s majetkom štátu, predpokladá sa, že základy tohto dispozičného práva stanovia zásady, ktoré bude schvaľovať vláda. Uznesením vlády SR č. 642 z 11. 07. 2001 uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 289/2001 Z. z. boli vydané zásady na uplatňovanie niektorých ustanovení zák. NS RS č. 180/1995 Z. z. (v plnom znení sú uverejnené v čiastke 13/1991 Vestníka MP SR pod č. 51/2001), ktoré nadobudli účinnosť uverejnenia tohto uznesenia v Zbierke zákonov SR a boli vydané podľa § 18 ods. 2 písm. b/ a § 19 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., pričom citoval čl. IV ods. 1 písm. a/ čl. 5. Považoval za nesporné, že kúpna zmluva bola uzatvorená v súlade s čl. IV ods. 1 písm. a/ týchto zásad, ako z nej aj vyplýva. Pri odkaze na cenový predpis bola uvedená vyhl. č. 465/1991 Zb. zrušená 01. 01. 2004. V prechodnom období, t. j. od 01. 03. 2002 do 01. 01. 2004 platila táto vyhláška a od 01. 01. 2004 do 31. 08. 2004 platila vyhl. č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Zásady č. 51 boli zmenené zásadami č. 47/2005 a spolu s zásadami č. 80/2005 boli platné aj v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri odkaze na cenový predpis, podľa ktorého sa malo pri uzatváraní postupovať podľa § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z. platila vyhl. č. 492/2004 Z. z., preto nesúhlasil so súdom prvého stupňa, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovalo právne vákuum vzniknuté zrušením vyhl. č. 465/1991 Zb. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého i v prípade, ak by sa postupovalo podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z. nie je zrejmé, či došlo k porušeniu zákona. A ani s názorom, že v danom prípade by mohlo ísť len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Citoval § 39 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zásady na uplatňovanie niektorých ustanovení zák. č. NS SR č. 180/1995 Z. z. nie sú interným predpisom tak, ako na to odkazuje súd prvého stupňa. Ide o písomný normatívny akt - odvodený normatívny akt, ktorý je zverejnený v Zbierke zákonov a je všeobecne záväzný. Konanie, ktoré je v rozpore s týmito zásadami v spojení s § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z. spôsobuje neplatnosť právneho úkonu a to absolútnu neplatnosť. Všeobecne záväzným právnym predpisom, podľa ktorého sa mala dohodnúť kúpna cena bola vyhl. č. 492/2004 Z. z. a je nesporné, že kúpna cena dohodnutá medzi jej účastníkmi v súlade s ňou nebola. Na záver odvolací súd uviedol pre predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a ak odporca v 2. rade nadobudol vlastníctvo na základe nej, vzťahuje sa na ňu zásada, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia v 1. a 2. rade. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že návrh zamietne a prizná im náhradu trov dovolacieho konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Poukázali na to, že pokiaľ by sa mal v danej veci určovať právny predpis, za tento možno považovať výlučne zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách. Tento samotný má vyššiu právnu silu ako uznesenie vlády SR č. 642 z 11. 07. 2001 uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 289/2001 Z. z. Vyhláška č. 492/2004 Z. z. sa nestala automaticky cenovým predpisom použiteľným v zmysle § 18 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z. z. len tým, že vyhl. č. 465/1991 Zb. bola zrušená. Súčasne poukázali na skutočnosť, že i v prípade pripustenia existencie dôvodov neplatnosti zmluvy tieto dôvody by mohli zakladať len relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Jediným normatívnym právnym aktom s charakterom cenového predpisu aplikovateľným na daný právny stav bol zák. č. 18/1996 Z. z., nakoľko zák. č. 180/1995 Z. z. hovorí o cenovom predpise.
Navrhovateľ navrhol dovolanie zamietnuť, lebo napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny.
Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 7Cdo/229/2013-141 rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 05. 06. 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že je nepochybný, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá (okrem § 588 a nasl. OZ) aj v súlade s citovaným § 19 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. z citovanými zásadami vlády SR a cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy bola znalcom v znaleckých posudok č. 144/2007 a č. 142/2008 určená podľa cenového predpisu v tom čase platného, t. j. podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z., keď vyhl. č. 465/1991 Zb. na ktorú uvedené zásady vlády odkazujú (článok III kúpnej zmluvy) v čase uzavretia kúpnej zmluvy už bola (01. 01. 2004) zrušená (súčasne s vyhl. č. 465/1991 Zb. platila aj vyhl. č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ktorá bola zrušená dňom 01. 09. 2004 a ohodnocovanie sa od tohto dátumu vykonáva podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z.). Súčasne je tiež nepochybné, že kúpna cena predmetných nehnuteľností bola medzi zmluvnými stranami v kúpnej zmluve (vzhľadom na zmluve vymenované okolnosti) vzájomne dohodnutá v rozpore s týmto cenovým predpisom t. j. vyhl. č. 492/2004 Z. z. Keďže znalcom bola určená
cena (podľa nej) vo výške 14,20 eura za 1 m2 (parc. č. 1067/38 a č. 1067/37) a vo výške 9,46 eura za 1 m2 (parc. č. 814/17 a č. 814/19) a medzi účastníkmi dohodnutá kúpna cena vo výške 5,975 eura za 1 m2 je zrejmé, že účastníci si dohodli kúpnu cenu nižšiu ako ju stanovoval cenový predpis, a aj citované zásady vlády SR, lebo podľa nich fond mohol pozemky predávať najmenej za cenu stanovenú podľa cenového predpisu, t. j. v danej veci podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z. Ďalej poukázal na ust. § 40a OZ a § 589 OZ. Podľa názoru dovolacieho súdu na daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 40a posledná veta, ktoré obsahuje aj čiastočnú relatívnosť neplatnosti právneho úkonu, t. j. vtedy, ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách. Z toho potom vyplýva, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, za kúpnu cenu dohodnutú v rozpore s cenovým predpisom by mohla byť neplatná - relatívne neplatná, ak by sa tejto neplatnosti oprávnená osoba dovolala iba v rozsahu, v ktorom odporuje cenovému prepisu - vyhl. č. 492/2004 Z. z. Potom ten, kto v čase pre dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v danom prípade kúpnej zmluvy) previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník, a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Nebolo v konaní sporným, že by navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu nedovolal. Poukázal aj na skutočnosť, že podľa § 40a OZ sa neplatnosti (relatívnej neplatnosti) nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Kúpnu zmluvu vypracovával navrhovateľ a kúpna cena bola medzi jej účastníkmi dohodnutá. Návrh na určenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľ podal až 03. 07. 2012, pričom k uzavretiu zmluvy došlo 25. 02. 2009. Preto názor odvolacieho súdu, že kúpna zmluva je absolútne neplatná, nemožno považovať za správny a následne z toho ani vyplývajúci záver, podľa ktorého je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP) byť viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdiť.
Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje a právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Relatívna neplatnosť právneho úkonu nevzniká priamo zo zákona (ex lege), ako je to v prípade absolútnej neplatnosti, ale je podmienená úkonom účastníka právneho vzťahu. Relatívna neplatnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Ak sa oprávnený subjekt nedovolá neplatnosti právneho úkonu, zostáva dotknutý právny úkon platný so všetkými právnymi účinkami, ktoré z právneho úkonu vyplývajú. To platí i tam, kde na základe tohto právneho úkonu (zmluvy) vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti vecné právo (§ 133 ods. 2 OZ). Prípady relatívnej neplatnosti Občiansky zákonník uvádza v ust. § 40a OZ, tieto prípady sú v zákone taxatívne uvedené (rozšírenie týchto prípadov per analogiam nie je preto prípustné). Za relatívnu neplatnosť sa považuje okrem iného aj právny úkon, podľa ktorého určenie ceny pri uzavretí kúpnej zmluvy bolo v rozpore s cenovým predpisom (§ 589 OZ). V prípade, že sa relatívna neplatnosť týka len časti právneho úkonu (prevažne zmluvy) je za podmienok stanovených v § 41 OZ postihnutá neplatnosťou len táto časť. To sa týka najmä prípadu, ak dohodnutá kúpna cena pri kúpnej zmluve (§ 589 OZ) bola dohodnutá v rozpore s cenou uvedenou vo Všeobecne záväznom právnom predpise o cenách. V takom prípade sa po dovolaní relatívnej neplatnosti bude na zmluvu vzťahovať cena určená v právnom predpise.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným právnym úkonom. Uskutočňuje sa výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu. Prejav vôle, ktorým sa dovoláva účastník relatívnej neplatnosti musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej veci spôsobila jeho relatívnu neplatnosť.
Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý, a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú dôjdením prejavu vôle druhému účastníkovi zmluvy. Adresátom nie je teda súd; dovolania sa neplatnosti žalobcu je perfektné až vo chvíli, keď je kópia žaloby doručená žalovanému bez ohľadu na to, či to tak urobí súd alebo sám žalobca.
V preskúmavanej veci nebolo medzi účastníkmi sporným, že navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Podstatným preto bola skutočnosť, kedy žaloba, kde namieta neplatnosť zmluvy, bola doručená účastníkom konania.
Z obsahu spisu je nepochybné, že žaloba bola odporcovi v l. a 2. rade doručená dňom 17. 07. 2012.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe sa premlčia všetky práva z občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ sa na ne nevzťahujú ustanovenia o kratšej (§ 106 - § 108 OZ) alebo dlhšej (§ 109 a § 110) premlčacej dobe. Vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe sa premlčí aj právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ).
Premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k urobeniu právneho úkonu a to aj pri právnych úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu (§ 47 ods. 1 OZ). Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má iba za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon naďalej trpí vadou, aj keď naň treba pozerať ako na platný právny úkon.
V danom prípade kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 25. 02. 2009, nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Návrh na súd bol podaný dňa 03. 07. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby, pričom do uplynutia premlčacej doby sa navrhovateľ relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Žalobu, v ktorej navrhovateľ namieta neplatnosť zmluvy a na základe ktorej navrhuje, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je možné považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Žaloba bola doručená odporcom až 17. 07. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Odporca v l. rade vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, preto súd musel na túto námietku premlčania prihliadať a aj z týchto dôvodov nemohlo byť žalobe vyhovené.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade dovolať sa neplatnosti právneho úkonu navrhovateľ nemohol, pretože sám jeho relatívnu neplatnosť spôsobil. V zmysle ust. § 40a druhá veta OZ sa relatívnej neplatnosti nemôže dovolať ten účastník právneho úkonu, kto túto neplatnosť spôsobil. Ide o prejav zásady, že nikto nesmie ťažiť zo svojej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam alegare potest). Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov, keď bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, že v danom prípade ide len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti náhrady trov konania účastníkov.
O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP a úspešným odporcom v l. a 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Odporcovi v l. rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho ako aj dovolacieho konania v sume 1.038,72 eura. Trovy odvolacieho konania spočívajú v odmene za právne zastúpenie za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu + účasť na odvolacom pojednávaní dňa 05. 06. 2013) po 336,94 eura plus režijný paušál 1 x 7,63 eura + 7,81 eura, teda 15,44 eura, t. j. 689,32 eura. Trovy dovolacieho konania predstavujú odmenu za jeden úkon právnej pomoci - podanie dovolania v sume 168,47 eura + režijný paušál 7,81 eura. V dovolacom konaní právny zástupca odporcu v l. rade zastupoval i odporcu v 2. rade, teda odmena za jeden úkon sa podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. znížila o 50 %, t. j. hodnota jedného úkonu je 168,47 eura. Spolu trovy odvolacieho aj dovolacieho konania predstavujú sumu 865,60 eura, ktorá je zvýšená o DPH - 20 %, teda 1.038,72 eura. Odporcovi v 2. rade vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania a to za jeden úkon právnej pomoci - podanie dovolania - v sume 168,47 eura + režijný paušál 7,81 eura + 20 % DPH, teda v sume
211,53 eura. V odvolacom konaní si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania a ani mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto mu vzniklo len právo na náhradu trov dovolacieho konania. Lehotu splatnosti určil odvolací súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP a miesto plnenia podľa § 149 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.