Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112228914 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112228914.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľky: W. L., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. M. č. XX, občan SR, zast.: AKMK, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská č. 30, IČO: 36 859 061, proti odporcovi: G.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U. č. XXX, občan SR, zast.: Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, IČO: 36 862 703, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní odporcu proti: I. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/122/2012-144 zo dňa 27. novembra 2014 a o odvolaní G.. D. X., bytom Q. 8, A. M. (pôvodný odporca v 1. rade), občan SR (zastúpený rovnakým zástupcom) proti II. uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18C/122/2012-72 zo dňa 25. apríla 2014 - len v časti trov konania, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec v r a c i a v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 31.8.2012 domáhala, aby súd rozhodol o jej návrhu na odstránenie neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 2968 m2, ktorá sa nachádza v kat. úz. A. Hrnčiarovce. V návrhu uviedla, že odporca G.. D. X. na pozemku navrhovateľky vybudoval stavbu - kanalizačnú prípojku, čím sa stal vlastníkom tejto kanalizačnej prípojky a stavbu vybudoval bez vedomia a súhlasu navrhovateľky, teda bez súhlasu vlastníka pozemku. Žiadala o odstránenie tejto stavby, nakoľko nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy, či dohody na jej zriadenie a stavba bola zriadená neoprávnene. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu s tým, že odporca za ňou neprišiel, pretože vedel, že mu nepodpíše vybudovanie kanalizácie. Súhlas podpísal jej manžel, ktorý to veľmi oľutoval. Jej manžel vedel, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a nevedel, čo podpisuje. Navrhovateľka sa vyjadrila, že je obmedzená stavbou, stavba tam nemá čo hľadať. Na strane odporcu vystupoval G.. D. X. bytom A. M., Q. 8. Uznesením č. k. 18C 122/2012-44, zo dňa 26.7.2013 súd pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ako odporca v 2. rade Ing. H. X., nar. XX.X.XXXX. Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 11.4.2014 vzal návrh voči odporcovi v l. rade späť a konanie voči nemu žiadal zastaviť. O späťvzatí bolo rozhodnuté napadnutým uznesením. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka sa domáha odstránenia stavby s poukazom na ust. § 135c Obč. zák. Aby mohol súd takémuto návrhu vyhovieť, musia byť splnené podmienky potrebné pre odstránenie stavby. Nepopiera, že ide o stavbu, ktorá bola postavená na cudzom pozemku. Ak by súd chcel takémuto návrhu vyhovieť, je potrebné stanovisko príslušného Stavebného úradu. K odstráneniu stavby môže prísť v tom prípade, ak by stavebník nebol dobromyseľný. Z vykonaného dokazovania v danej veci však vyplýva, že stavebník oslovil manžela navrhovateľky s tým, či môže zriadiť kanalizačnú prípojku, nebolo právnou povinnosťou odporcu, aby si preveroval, kto je vlastníkom, pričom odporca sa doslovne na pojednávaní vyjadril 18.2.2014, že manžel navrhovateľky súhlasil ústne aj písomne so zriadením prípojky a nevedel, že G. L. nie je vlastníkom pozemku. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky vedel, že pozemok patri výlučne manželke, dal súhlas a to i písomnou formou. Odporca sa opýtal na súhlas manžela navrhovateľky, ktorý sa častejšie vyskytoval v nehnuteľnosti, ktorý dal súhlas. K odstráneniu stavby môže prísť v tom prípade, ak stavebník hrubo porušil ustanovenia napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku. Navrhovateľka mala vedieť, že stavebníkom je odporca. V konaní nebolo ani preukázané, že boli splnené podmienky z dôvodu účelného odstránenia stavby. Na otázku v čom navrhovateľku stavba obmedzuje, ktorá je zakopaná na jednom konci viac ako 3 m a na druhom konci okolo 1,5 m na prvom pojednávaní dňa 12.2.2013 navrhovateľka tri krát zopakovala, že nemá tam čo hľadať. Navrhovateľka predpokladal zjavne poučená, začala tvrdiť, že v prípade budúceho predaja môže prísť k zníženiu ceny pozemku a potom z akého dôvodu by sa mala znížiť cena pozemku. Sud musí skúmať skutočnosť, či odstránenie stavby nie je v rozpore s § 3 a na aký účel stavba bola postavená. Odporca sa v tejto veci radil s odborníkmi a keďže v tomto mieste je vysoký stupeň spodnej vody, bol odborníkom poučený, že najúčelnejšie by bolo, ak by prípojka bola zriadená cez susedný pozemok za súhlasu vlastníka pozemku. Ani jedno z kritérií v danej veci nie je splnené a preto navrhol návrh zamietnuť. Odporca s návrhom nesúhlasil. Nepopieral síce, že ide o stavbu na cudzom pozemku, avšak bol dobromyseľný a odstránenie musí byť účelné a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (v čom stavba navrhovateľku obmedzuje?) Napadnutým zhora (v bode I) uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa vo veci takto rozhodol: Odporca je povinný odstrániť na vlastné náklady stavbu, kanalizačnú prípojku, ktorú zriadil na pozemku navrhovateľky na parc. č. XXX/X o výmere 2968 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV číslo XXX pre kat. úz. A. M. a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie s poukazom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 135c ods. 1 až 3) a citované ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebného zákona - § 57 ods. 1 a 2, § 139 a § 88a ods. 1) odôvodnil nasledovne: Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou. V danej veci sa navrhovateľka domáhala svojím návrhom odstránenia neoprávnenej stavby a to kanalizačnej prípojky, ktorá bola vybudovaná odporcom na jej pozemku. Súd mal za to, že žumpa svojim parametrami je klasifikovaná ako drobná stavba, ide o stavbu ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu ( §139b ods.6 písm.b) stavebného zákona). Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov ako aj oboznámením sa s písomnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že parc. č. XXX/X, ktorá sa nachádza v kat. úz. A. M. je zapísaná na LV číslo XXX a vlastníčkou je navrhovateľka. Odporca požiadal Obec Nitrianske Hrnčiarovce ako stavebný úrad na povolenie vybudovania kanalizačnej prípojky na základe Ohlásenia drobnej stavby, avšak podpis na predmetnom ohlásení nepatrí navrhovateľke ako vlastníčke parc. č. 317/6, ale ohlásenie podpísal manžel navrhovateľky G. L., ktorý túto skutočnosť i potvrdil na pojednávaní. Manžel navrhovateľky napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosť mu vlastnícky nepatrí ohlásenie drobnej stavby podpísal a naviac rukou bývalého pracovníka Obce Nitrianske Hrnčiarovce G.. P. O. bolo na Ohlásení drobnej stavby dopísané, že L. W. súhlasí so stavbou (výpoveď svedka L., O.). Napriek týmto skutočnostiam Obec Nitrianske Hrnčiarovce vydala stavebné povolenie, ktoré bolo zrušené. Právny zástupca odporcu vo svojom konečnom návrhu poukazoval na tie skutočnosti, že aby súd mohol návrhu na odstránenie stavby vyhovieť musia byť splnené podmienky s poukazom na § 135c obč. zák. Súd však mal za to, že podmienky na ktoré sa odvolával právny zástupca odporcu vo svojom končenom návrhu a na ktoré poukazoval v prospech odporcu v konaní neboli preukázané, ide o podmienky, ktoré sú vymenované iba príkladmo. V konaní nebolo preukázané, že odporca mal súhlas na zriadenie drobnej stavby na pozemku, ktorý patrí výlučne navrhovateľke, nebolo preukázané, že po zrušení povolenia na drobnú stavbu prišlo k dodatočnej legalizácii stavby kanalizačnej prípojky a odvodňovacieho potrubia. Súd mal za to, že bolo povinnosťou odporcu, keď takýto súhlas žiadal, preveriť si cez kataster, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Aj keď bolo vo veci vydané formálne povolenie na drobnú stavbu, neskôr povolenie bolo zrušené Obcou Nitrianske Hrnčiarovce ako stavebným úradom, ktorý ďalej vo veci nekoná. Súd mal za to, že odporca ako stavebník nebol vo veci dobromyseľný, nepreukázal, že má k pozemku iné právo, ktoré by ho oprávňovalo zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Konaním odporcu boli hrubo porušené práva navrhovateľky ako vlastníka pozemku a stavba bola nielen neoprávnená, ale aj nepovolená, nakoľko išlo o stavbu, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebno-právnych predpisov v zmysle vyššie cit. zák. ustanovení. V konaní nebolo preukázané, že odstránenie stavby bude v rozpore s dobrými mravmi, odporca nepreukázal, že navrhovateľka ako vlastníčka pozemku o neoprávnenej stavbe vedela a odstránením stavby nevzniknú veľké straty na hodnotách. Odstránenie stavby je i účelné i s poukazom na možnosť využiť predmetný pozemok pre navrhovateľku ekonomicky výhodnejšie. Ako vyplynulo i z obhliadky na mieste samom kanalizačná prípojka pôvodne bola zriadená v prednej časti nehnuteľnosti, kde sa napájala na verejnú cestu. Ďalšie konanie neprebieha, nakoľko ako vyplýva z rozhodnutia obce A. M. k vydaniu kladného stanoviska v novom ohlasovacom konaní drobnej stavby musí stavebník priložiť potrebnú dokumentáciu podľa § 5 vyhl. č. 453/2000. V prípade, ak by boli predložené potrebné doklady, rozhodnutie stavebného úradu nie je pre súd záväzné. Odstránenie stavby môže nariadiť nielen súd, ale aj stavebný úrad. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kanalizačná prípojka bola postavená odporcom na cudzom pozemku bez povolenia stavby, nakoľko povolenie na jej stavbu bolo stavebný úradom obcou Nitrianske Hrnčiarovce zrušené. Nebol preukázaný písomný ani ústny súhlas s jej vybudovaním zo strany navrhovateľky ako vlastníčky a tiež nebolo preukázané, že by prebiehalo dodatočné povolenie stavby. Odporca ako stavebník nemohol svojvoľne zasiahnuť do vlastníckeho práva navrhovateľky a ako stavebník nepredložil obci Nitrianske Hrnčiarovce stavebnému úradu súhlas navrhovateľky, aby kanalizačná prípojka mohla byť umiestnená na pozemku navrhovateľky Súd z týchto dôvodov považoval konanie odporcu ako neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky ako vlastníčky pozemku, keď vybudoval stavbu na cudzom pozemku bez jej povolenia a preto súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Právny zástupca odporcu namietal, že podanie právneho zástupcu navrhovateľa je zmenou petitu návrhu, súd však mal za to, že sa nejednalo o zmenu petitu návrhu, nakoľko navrhovateľka i pôvodne v návrhu sa domáhala odstránenia kanalizačnej prípojky a išlo iba o úpravu žalobného petitu. O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP. Proti rozsudku súdu prvého stupňa súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že navrhovateľka v priebehu konania viackrát zmenila petit návrhu, naposledy podaním zo dňa 04.07.2014, ktoré jej právny zástupca označil ako poslednú úpravu na pojednávanie, konanom dňa 06.11.2014. O tejto zmene petitu súd prvého stupňa nerozhodol dôvodiac tým, že nešlo o zmenu petitu, ale išlo iba o úpravu žalobného petitu. K tomu on uvádza, že OSP nepozná pojem úprava petitu, ale len zmena petitu, o ktorej musí rozhodnúť súd uznesením, či zmenu pripúšťa alebo nie. O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa; ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný. Dokiaľ súd nerozhodne o zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu (uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/51/2009 zo dňa 22.09.2010). Keďže predmetom sporu je stavba na cudzom pozemku, podľa ust. § 135 c OZ bolo potrebné vec správne posúdiť aj z hľadiska príslušných ustanovení Stavebného zákona. Súd prvého stupňa uviedol, že stavba bola nielen neoprávnená, ale aj nepovolená, nakoľko išlo o stavbu, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané stavebné povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Tiež konštatoval, že bolo preukázané, že kanalizačná prípojka bola ním postavená na cudzom pozemku bez povolenia stavby, nakoľko povolenie na jej stavbu bolo stavebným úradom, obcou Nitrianske Hrnčiarovce zrušené. Tieto závery nemajú absolútne oporu v zákone. Ak by si súd prvého stupňa pozrel príslušné ustanovenia Stavebného zákona (najmä § 55 ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona, podľa ktorého stavebnému úradu postačí ohlásenie pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie), potom by nemohol dospieť k zhora uvedeným záverom, že išlo o stavbu, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie a teda že prípojka bola ním postavená na cudzom pozemku bez povolenia stavby, nakoľko povolenie na jej stavbu bolo stavebným úradom obcou Nitrianske Hrnčiarovce zrušené. Z celého dokazovania vyplýva, že išlo o takzvanú drobnú stavbu, preto nebolo potrebné na ňu stavebné povolenie a preto ho stavebný úrad ani nevydal, ani ho tým pádom nemohol zrušiť. Bolo povinnosťou stavebníka takúto stavbu len ohlásiť stavebnému úradu, ktorý potom mal postupovať podľa § 57 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích práv uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojil jednoduchý situačný výkres. Podľa § 57 ods. 2 stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa ods. 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Vo svetle hore uvedených ustanovení stavebného zákona sa ako neuveriteľný javí právny záver súdu, že aj keď bolo vo veci vydané formálne povolenie na drobnú stavbu, neskôr povolenie bolo zrušené obcou Nitrianske Hrnčiarovce ako stavebným úradom, ktorý ďalej vo veci nekoná. Pochybil preto súd prvého stupňa vo svojich úvahách o tom, že bolo jeho povinnosťou si preveriť cez kataster, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a že odstránenie stavby je i účelné s poukazom na možnosť predmetný pozemok pre navrhovateľa ekonomicky výhodnejšie využiť. Nemal právnu povinnosť niečo preverovať si z katastra nehnuteľností, jeho právnou povinnosťou bolo podľa § 55 ohlásiť drobnú stavbu príslušnému stavebnému úradu a potom vyčkať na jeho písomné vyjadrenie o tom, či tento úrad s drobnou stavbou súhlasí. Samozrejme stavebný úrad si mal od neho okrem iného vyžiadať napríklad súhlas vlastníka pozemku, na ktorom sa mala drobná stavba realizovať, ako aj príslušný list vlastníctva na preukázanie toho, kto je vlastníkom tohto pozemku. Ak takto stavebný úrad nepostupoval, pochybil v prvom rade tento úrad a nie on. Napriek tomu, že v priebehu dokazovania ako aj v záverečnom návrhu navrhol, aby si súd v tomto konaní o odstránení stavby na cudzom pozemku (zásadne) vyžiadal stanovisko stavebného úradu k tomu, aký bol, resp. mal byť jeho postup, ako aj k tomu, kto jemu odporučil stavebné riešenie - kanalizačnú prípojku aj s potrebnou kanalizáciou, prečo (stavebný úrad) neformálne drobnú stavbu povolil, prečo sa k ohláseniu drobnej stavby písomne nevyjadril, súd prvého stupňa tento návrh ignoroval, aby potom následne tápal v tejto problematike a plietol si stavebné povolenie s ohlásením stavby. Súd sa tiež nevysporiadal s jeho námietkami v tom smere, že pre odstránenie stavby podľa § 135c OZ musia byť splnené určité podmienky, ako ich príkladmo uvádzal, napríklad či stavba na cudzom pozemku vlastníka nejakým zásadným spôsobom obmedzuje pri výkone jeho vlastníckeho práva. Ohliadkou aj výsluchom svedkov bolo zistené, že kanalizačná prípojka s potrubím je na jednom konci pozemku v hĺbke asi 3 metre, na druhom asi 1,5 m. Na priamu otázku navrhovateľke, v čom ju drobná stavba obmedzuje, najskôr uvádzala, že nemá tam čo robiť, neskôr začala tvrdiť, že pri budúcom možnom predaji by to znížilo predajnú cenu pozemku. Súd to vyjadril bez bližšieho vysvetlenia konštatovaním, že odstránenie stavby je i účelné s poukazom na možnosť využiť predmetný pozemok pre navrhovateľku ekonomicky výhodnejšie. Súd sa vôbec nevyjadril k jeho námietkam, že odstránenie cudzej stavby je krajným riešením, ako aj k tomu, že manžel navrhovateľky mu podpísal súhlas s uskutočnením drobnej stavby na písomnom ohlásení drobnej stavby zo dňa 04.05.2011, pričom mu zatajil, že on vôbec nie je spoluvlastníkom pozemku, hoci dobre vedel, že jedinou a výlučnou vlastníčkou pozemku je jeho manželka. Tento svedok sa doslova vyjadril, že vedel, že jeho manželka s tým nesúhlasí, ale napriek tomu to podpísal, lebo si myslel, že sa to nejako ustojí. Súd sa tiež nevysporiadal s jeho námietkou v tom smere, že odstránenie drobnej stavby nie je v rozpore s § 3 OZ a na aký účel bola postavená. On sa nerozhodol svojvoľne sám od seba postaviť stavbu na cudzom pozemku. Radil sa s odborníkmi, ako vyriešiť vysokú spodnú vodu na jeho pozemku a tí mu poradili, že najúčelnejšie by bolo vybudovať prípojku a kanalizáciu cez susedný pozemok so súhlasom vlastníka. Právny záver súdu o tom, že stavbu treba odstrániť len z dôvodu, že ide o stavbu na cudzom pozemku, pretože zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky, postráda bližšie zdôvodnenie jeho námietok vyššie uvedených. Bol dobromyseľný pri realizácii drobnej stavby na cudzej pozemku minimálne v tom, že stavbu riadne ohlásil stavebnému úradu a mal aj písomný súhlas manžela navrhovateľky, ktorý mu zatajil, že vlastníkom je len navrhovateľka. Niekoľkonásobné opakovanie súdu, že ide o stavbu na cudzom pozemku, a preto je nevyhnutné ju odstrániť, je bezpredmetné, ničím neodôvodnené, lebo on nikdy nepopieral, že vie o tom, že ide o drobnú stavbu na cudzom pozemku, preto sa aj snažil niekoľkokrát mimosúdne dohodnúť s navrhovateľkou, ale bez úspechu. Namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, resp. 205 ods. 2 písm. f/ OSP), ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia majúce za následok jeho nesprekúmateľnosť. Navrhovateľka sa vyjadrila k podanému odvolaniu. Uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 87,52 Eur s DPH. Uviedla, že v priebehu konania nezmenila niekoľkokrát žalobný petit, ale podaním zo dňa 18.06.2014 (doručené súdu prvého stupňa 04.07.2014) nenavrhovala zmenu petitu, ale len ho upravila, t. j. gramaticky správne naformulovala. Za zmenu žalobného petitu by bolo možné považovať také podanie, na základe ktorého by zmenila svoj nárok v konaní, resp. právny titul. Vzhľadom k tomu, že samotná žaloba je označená ako žaloba na odstránenie neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku, ale aj z dôvodu, že v priebehu samotného konania je nesporné, že od samého začiatku sa domáha výlučne len odstránenia neoprávnenej stavby vybudovanej odporcom na jej pozemku. Nie je preto možné jej podanie z 18.06.2014 považovať za zmenu petitu. Žalobný petit bol dovtedy len nesprávne naformulovaný, a preto z procesnej opatrnosti, aby súd prvého stupňa mechanicky neprevzal žalobný petit do výroku konečného rozsudku, upravila tento petit tak, aby konečné rozhodnutie súdu bolo riadne vykonateľné. Poukázala na to, že súdy nie sú bezhranične viazané žalobným petitom (navrhovateľa), ale majú povinnosť preskúmať obsah celého žalobného návrhu a následne vydať rozhodnutie s takým výrokom, ktorý bude vykonateľný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/122/2011). Z uvedeného vyplýva, že aj keby svoj žalobný petit neupravila, súd prvého stupňa by mal aj tak povinnosť vyzvať ju na úpravu žalobného petitu tak, aby korešpondoval s obsahom žaloby na odstránenie neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku. V takomto prípade sa teda v žiadnom prípade nejedná o zmenu návrhu, ako tvrdí odporca v odvolaní. Poukázala na to, že argumentácia odporcu v tom smere, že súd konštatoval, že stavba vybudovaná odporcom je neoprávnená a nepovolená, považuje za formálnu. Stavba je nepovolenou v prípade, ak stavebník nemá na stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov (Stavebný zákon). Keďže odporca nedodržal Stavebným zákonom požadovaný postup a podmienky na ohlásenie drobnej stavby, bolo rozhodnutím obce Nitrianske Hrnčiarovce zo dňa 20.08.2013 (na základe podnetu prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre) oznámenie o drobnej stavbe zrušené (a protestu prokurátora vyhovené). Na základe tejto skutočnosti sa stala stavba odporcu, vybudovaná na jej pozemku stavbou nepovolenou. Tak ako konštatuje súd prvého stupňa, odporca nikdy sa ani len nepokúsil predmetnú stavbu dodatočne legalizovať podľa príslušných ustanovení stavebného zákona. Stavba je neoprávnenou v prípade, ak stavebník nemá súkromnoprávne oprávnenie (titul) na stavbu na pozemku iného. Z povahy samotného súdneho sporu, ako aj zo všetkých vykonaných dôkazov v konaní vyplynulo, že odporca nemal žiadny právny titul na vybudovanie predmetnej stavby na jej pozemku, nakoľko ona ako výlučná vlastníčka predmetného pozemku mu takýto súhlas nikdy neudelila. Preto považuje tvrdenie súdu o tom, že odporcom vybudovaná stavba na jej pozemku je nepovolená a neoprávnená, za vecne správne. Pokiaľ ide o odporcov návrh, aby si súd vyžiadal stanovisko príslušného stavebného úradu - obce Nitrianske Hrnčiarovce, takéto stanovisko by považovala v tomto konaní vzhľadom na vykonané dôkazy za celkom nadbytočné. Dôvodnosť takéhoto stanoviska by prichádzala do úvahy v prípade, ak by v tomto konaní bolo zrejmé, že stavba je neoprávnená napriek tomu, že oznámenie o drobnej stavbe by bolo stále právoplatné. V takom prípade by prvostupňový súd mohol a mal požadovať stanovisko k situácii, prečo obec Nitrianske Hrnčiarovce - stavebný úrad vydal oznámenie o drobnej stavbe, keď ide o stavbu neoprávnenú. Avšak vzhľadom k tomu, že rozhodnutím obce zo dňa 20.08.2013 bolo oznámenie o drobnej stavbe zrušené a protestu prokurátora vyhovené, nebol žiadny relevantný dôvod požadovať akékoľvek stanovisko od obce Nitrianske Hrnčiarovce. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje postup súdu prvého stupňa za správny a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko nevykonával také dôkazy, ktoré by nejako neprispeli k objasneniu veci a pre rozhodnutie vo veci samej by neprenieslo zásadné skutočnosti. V konaní pred súdom bolo preukázané, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti nikdy nedala súhlas na vybudovanie tejto stavby odporcovi, a akonáhle sa dozvedela o existencii tejto stavby, ihneď si uplatňovala svoje práva pred obcou Nitrianske Hrnčiarovce ako stavebným úradom, následne prokuratúrou a súdom. V konaní bolo preukázané, že odporca konal nedobromyseľne. Jeho tvrdenie o tom, že bol presvedčený, že súhlas G. L., jej manžela, bol na ohlásenie drobnej stavby postačujúci a že nevedel, že výlučnou vlastníčkou pozemku je ona neobstojí, lebo jej výlučné vlastnícke právo k pozemku vyplýva z evidencie katastra nehnuteľnosti, ktorý je verejne prístupným zoznamom. Odporca preto konal nedobromyseľne, nakoľko s ohľadom na všetky okolnosti musel vedieť o tejto skutočnosti. Navyše neobstoja ani jeho tvrdenia uvedené v odvolaní o tom, že svedok G. L. mu zatajil skutočnosť, že on nie je vlastníkom pozemku, pretože na pojednávaní dňa 24.04.2014 sám svedok vypovedal, že D. X. povedal: „Laci ja ti to podpíšem, ale nie je to moje“. Odporca konal neodborne, pretože hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Jeho účelové tvrdenie, že prípojku vybudoval cez jej pozemok po konzultácii s odborníkmi, a preto, že cez jeho pozemok to technicky nebolo možné, nebol spád, neobstojí. V zmysle technického stanoviska, ktoré sa nachádza v spise, jednoznačne vyplýva, že odporca zriadil kanalizačnú prípojku na jej pozemku, napriek tomu, že technicky bolo možné vybudovať tlakovú kanalizačnú prípojku cez jeho vlastné pozemky parc. č. XXX/X a XXX/XX s pripojením na verejnú kanalizáciu, nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX/X. Keby odporca postupoval primerane odborne, zistil by, že je možné vybudovať kanalizačnú prípojku aj cez jeho vlastné pozemky; odporca má do dnešného dňa túto možnosť. Odstránenie stavby vybudovanej odporcom na jej pozemku je vo svetle všetkých vykonaných dôkazov účelným usporiadaním vzťahov medzi ňou a odporcom. Odstránenie stavby považuje za účelné a v súlade s § 3 OZ najmä preto, že odporca od samého začiatku postupoval v rozpore so zákonom, nerešpektujúc nedotknuteľnosť jej vlastníckeho práva k pozemku, cez ktorý v súčasnosti vedie ním vybudovaná stavba, a preto jeho konanie nezasluhuje právnu ochranu súdu, nakoľko ide z jeho strany o konanie nedobromyseľné a neodborné. Náklady nevyhnutné na odstránenie tejto stavby sú zanedbateľné v porovnaní s významom ochrany vlastníckeho práva, pričom ide o stavbu malej hodnoty a jej odstránením nevznikne veľká strata na hodnotách odporcu. Tieto skutočnosti boli preukázané odborným stanoviskom, ktoré sa nachádza v súdnom spise. Odporca môže realizovať svoj záujem na vlastných pozemkoch a preto nie je nevyhnutné obmedzovať jej vlastnícke právo. Odstránenie stavby je plne v súlade s § 3 OZ, lebo takýto postup jej poskytuje súdnu ochranu ako dobromyseľnej navrhovateľke, keďže zákonným spôsobom si uplatňuje ochranu svojich práv, pred nedobromyseľným konaním odporcu, ktorý vedome a protizákonne hrubým spôsobom zasiahol do jej výlučného vlastníckeho práva. Napadnutým v zhora (v bode II) napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporcovi v 1. rade - G.. D. X., voči ktorému bola žaloba pôvodne podaná, pričom súčasne rozhodol o trovách účastníkov voči sebe navzájom tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 96 ods. 1 až 3 a § 146 od. 1 písm. c/) tým, že navrhovateľka podaním zo dňa 10.04.2014, ktorému predchádzalo rozšírenie návrhu voči G.. H. X., ako odporcovi v 2. rade, vzala návrh na začatie konania voči odporcovi v 1. rade späť s poukazom na to, že bolo zistené, že v kanalizačnej prípojky nie je tento odporca, ale odporca v 2. rade (G.. H. X.), s čím odporcovia súhlasili. O trovách konania v zastavujúcej časti bolo v zmysle uvedeného ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo zastavené. Uvedené uznesenie napadol (odporca v 1. rade) Ing. D. X. včas podaným odvolaním a to len v časti výroku o trovách konania, pričom požadoval napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že z príloh pripojených samotnou navrhovateľkou k návrhu jednoznačne vyplýva, že stavebníkom a teda i kanalizačnej prípojky on nebol, ale odporca v 2. rade - G.. H. X., z čoho vyplýva, že na strane odporcu v návrhu označila nesprávnu osobu, a muselo jej byť zrejmé, že ako odporcu mala označiť G.. H. X. - stavebníka a vlastníka kanalizačnej prípojky, ktorého však v konaní ako odporcu označila až neskôr, jemu v tomto konaní vznikli súdne trovy (najmä trovy právneho zastúpenia, na náhradu ktorých má právny nárok), a to podľa § 146 ods. 2 OSP, keď z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, v prípade späťvzatia návrhu, preto je mu povinná trovy konania nahradiť, o čom by mal súd prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodov v podanom odvolaní odporcov a prihliadajúc i na prípadné (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vo veci podaných odvolaní je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Čo sa týka napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, mal odvolací súd za to, že toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov odôvodnenia, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania účastníkov nedostatočne odôvodnil, keď poukázal len na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ OSP bez toho, že by sa zaoberal súčasne aj ustanovením § 146 ods. 2 OSP, prípadne inými ustanoveniami OSP významnými pre rozhodnutie vo veci, keď odporcovia síce súhlasili so späťvzatím návrhu, ale k otázke trov sa nevyjadrovali. Napadnuté rozhodnutie tak v časti výroku o trovách konania nedáva odpovede na právne významné odvolacie dôvody (pôvodného odporcu v 1. rade) Ing. D. X., z ktorého dôvodu v napadnutej časti bolo v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Čo sa týka napadnutého rozsudku, mal odvolací súd za to, že tento je v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. V danej veci bolo nesporné, že stavba kanalizačnej prípojky zriadená odporcom na pozemku navrhovateľky parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. A. Hrnčiarovce bola odporcom ako stavebníkom zriadená bez súhlasu navrhovateľky ako vlastníčky tohto pozemku, v dôsledku čoho sa jedná o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, na čom nič nemení ani tá skutočnosť, že v čase realizácie tejto stavby Obec Nitrianske Hrnčiarovce dňa 06.05.2011 vydala k tomuto oznámeniu stanoviska, že proti uskutočneniu ohlásenej stavby nemá námietky. Bez súhlasu vlastníka na zriadenie stavby sa v prípade zriadenia stavby na cudzom pozemku jedná o neoprávnenú stavbu, keď o tzv. čiernu stavbu sa jedná v prípade, ak neboli dodržané podmienky realizácie stavby v zmysle Stavebného zákona. Aj keď sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dopustil terminologických nepresností o nepovolenosti stavby, jeho skutkový záver o tom, že sa jednalo o neoprávnenú stavbu, je vecne správny. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, že odporca ako stavebník pri realizácii stavby nebol dobromyseľný. Otázku vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom mienil zriadiť stavbu, mal si zistiť pred realizáciou stavby z verejne dostupného registra vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vedeného katastrálnym úradom, pričom keď takto nekonal a nezískal si súhlas vlastníčky zastavaného pozemku, jedná sa z jeho strany nesporne o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky. Navrhovateľka ako vlastníčka má nesporné právo na ochranu svojho vlastníckeho práva a v súdnom konaní sa môže domáhať odstránenia neoprávnenej stavby, keď jej postoj k stavbe a k možnému dodatočnému usporiadaniu vzťahov so stavebníkom nie je možné považovať za zneužívanie jej vlastníckeho práva. Pokiaľ si navrhovateľka na svojom pozemku neželá mať stavbu odporcu - kanalizačnú prípojku, nie je možné jej tento postoj vyčítať ako rozporný s dobrými mravmi, keď práve stavebník v rozpore s týmito dobrými mravmi konal. Realizovaná stavba slúži výlučne odporcovi a pre navrhovateľku nemá žiaden význam, preto je požiadavka na jej odstránenie opodstatnená. Realizovaná prípojka na kanalizáciu sa dá bez väčších investícií odstrániť (jej vykopaním a rozobratím) s tým, že materiál použitý na jej realizáciu môže byť opätovne stavebníkom využitý, keď tento má realizovanú kanalizačnú prípojku aj smerom od ulice cez svoj pozemok. Zo strany navrhovateľky nedošlo k zmene žaloby vyžadujúcej si rozhodovanie súdu, išlo len o upresnenie petitu bez jeho zásadnej zmeny. Odporca nemôže nesprávnosť svojho postupu pri realizácii stavby zľahčiť ani prípadnou nesprávnosťou postupu stavebného úradu, resp. z postupu stavebného úradu vyvodzovať svoju dobromyseľnosť; súhlas vlastníka pozemku je totiž základom realizácie stavby na cudzom pozemku a jeho nedostatok si nezasluhuje právnu ochranu súdu. Náklady vzniknuté odporcovi s odstránením protiprávneho stavu sú zanedbateľné v porovnaní s významom ochrany vlastníckeho práva, preto nemožno od navrhovateľky ako vlastníka pozemku spravodlivo požadovať, aby stavba na jej pozemku (jej neslúžiaca a pre ňu bezpredmetná) zostala, keď iné usporiadanie pomerov (napr. zriadením vecného bremena pre odporcu) nevzhliadol súd prípustným (najmä) s ohľadom na celkový prístup odporcu k stavbe), a keď navrhovateľkou požadované odstránenie stavby považoval za prijateľné (zo zhora uvedených dôvodov). Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.