Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoE/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209356 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209356.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX R., o vymoženie pohľadávky v sume 191,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/339/2015-18 zo dňa 12.08.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť JUDr. Jozefa Kapronczaia, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Švermova 273, Galanta, zn. EX 616/2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 a § 879j Občianskeho zákonníka ako aj o ustanovenia Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS zo dňa 04.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 2C/3375/2012 zo dňa 19.01.2012. Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 19.06.2007 poistnú zmluvu č. 4421900013, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky (VPP) obsahujúce rozhodcovskú doložku. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Táto rozhodcovská doložka bola napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, a teda je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. V danom prípade rozhodcovská doložka ukladá povinnosť zmluvným stranám riešiť všetky spory prostredníctvom rozhodcovského konania. Z uvedených dôvodov posúdil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, priečiacu sa dobrým mravom, a preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd neplatnosť rozhodcovskej doložky posúdil aj z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tom nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu obe strany podpísali aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a 3 Cdo 219/2012. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa neho súd prekročil svoje právomoci priznanú Exekučným poriadkom, svojím postupom mu odňal možnosť konať pred súdom, porušil zásahu kontradiktórnosti konania, v dôsledku čoho nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, pričom dôvody šetrenia týkajúce sa materiálnej stránky exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Súd vykonal dokazovanie bez toho, aby sa k nemu povinný mohol vyjadriť, a nad rámec zaobstaral si aj iné dôkazy, z ktorých vychádzal. Uviedol, že povinná podpísala osobitné zmluvné dojednania, obsahom ktorých bola rozhodcovská doložka odkazujúca na XV. časť a tým ovplyvnila obsah poistného vzťahu tak, že jeho súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka, ktorou je viazaná. Sama si teda zvolila, ktorý z poistných produktov uvedených vo VPP bude obsahom ich poistného vzťahu; ak by nebola podpísala osobitné zmluvné dojednania, nebola by XV. časťou VPP viazaná. Rozhodcovská doložka teda bola individuálne dojednaná. Za irelevantné považoval, ktorá strana podmienku formovala. Keďže k podpisu osobitných poistných podmienok došlo až po uzatvorení poistnej zmluvy, spotrebiteľ mal možnosť ich neprijať a v takom prípade by nebol rozhodcovskou doložkou viazaný. Zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta vyplýva, že povinná mala možnosť sa oboznámiť s rozhodcovskou doložkou a bola jej vysvetlená zo strany sprostredkovateľky. Okrem toho sprostredkovateľ poistenia si splnil aj informačné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovateľoch poistenia. Rozhodcovská doložka bola dojednaná platne s ohľadom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. To, že došlo k splneniu všetkých požiadaviek v predzmluvnej fáze, potvrdzuje aj stanovisko NBS ku Záznamu o potrebách klienta. Podľa názoru oprávneného súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia mal vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup mal byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený. Keďže odôvodnenie uznesenia tieto skutočnosti neobsahuje, rozhodnutie je nepreskúmateľné. 3. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016 (ďalej „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 12.08.2015 t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 12.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Civilného mimosporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='161/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a Správneho súdneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 8. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné: 9. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Odvolací súd s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní uvádza, že Exekučný poriadok pre začatie exekúcie ako aj na jej ďalší priebeh vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako aj spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 Exekučného poriadku a konaniu nebránia iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť exekútora poveriť vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za iné prekážky v exekučnom konaní možno považovať najmä to, ak oprávnený nie je nositeľom hmotného práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu, oprávnený nemá procesnú spôsobilosť, návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom, prípadne sa exekútor sa cíti vo veci zaujatý. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, najmä je povinný posúdiť, či takto koncipovaná rozhodcovská zmluva (doložka) nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. 10. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajúc z obsahu spisu nesplnenie podmienok pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie exekučný súd posúdil správne. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku realizuje svoje oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom vtedy, ak rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, t. j. spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou na škodu spotrebiteľa. V tejto veci exekučný súd správne konštatoval neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi boli aj Všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Je evidentné, že rozhodcovská doložka bola zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (vrátane rozhodcovskej doložky v časti XV.). Takýto záver nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. 11. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, ktorými súd v exekučnom konaní odôvodnil neplatnosť rozhodcovskej doložky. Na dôvažok však uvádza, že neplatnosť individuálne nedojednanej rozhodcovskej doložky - s ohľadom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy (19.06.2007) - možno oprieť najmä o ustanovenie § 53 ods. 1 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň „dohodnutým“ postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Z predložených listín podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, že oprávnený s povinnou o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného dojednania poistenia. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mala aj reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie právne významnými listinnými dôkazmi nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku bolo dojednané individuálne a že zodpovedalo podmienke uzákonenej v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a tak exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom bez toho, aby bola daná jeho kompetencia na konanie a rozhodovanie na základe platnej rozhodcovskej doložky, je tak materiálne nevykonateľný. 12. Z dôvodu absencie právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov rozhodcovský rozsudok nemohol byť posúdený ako vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov odvolanie oprávneného nepovažoval za opodstatnené, a tak uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).