Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/572/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201627 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212201627.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X/XX, A., o zaplatenie sumy 960,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14C/117/2014-69 zo dňa 02. apríla 2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že občianskemu združeniu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Žalobcovi p r i z n á v a voči občianskemu združeniu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 141,79 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (správne malo byť uznesenia). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a tým, že na súde prvej inštancie sa viedlo konanie o zaplatenie sumy 960,65 eur s príslušenstvom. Súd uznesením č.k. 14C/114/2014-54 zo dňa 05.02.2014 zrušil platobný rozkaz, konanie pre späťvzatie žaloby zastavil a rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné uznesenie. K tomu súd uviedol, že žalobca vzal žalobu späť potom, ako mu bola doručená námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom na strane žalovanej. Súd mal s ohľadom na uvedené za to, že späťvzatie žaloby bolo podmienené práve vznesenou námietkou premlčania a preto bolo potrebné vysloviť, že zastavenie konania zavinil žalobca. Vedľajší účastník vo veci riadne hájil práva strany, na strane ktorej vystupoval, pričom tento využil svoje právo dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom. Vzhľadom na uvedené súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania postupujúc v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 141,79 eura za 2 úkony právnej služby po 51,45 eura podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie), 2 režijné paušály po 7,63 eura a DPH. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadril názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Mal za to, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia strán usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa k predmetu sporu. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vyslovil názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie súd trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovanej, pričom tento o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemala žiadnu vedomosť. Odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, pretože činnosť vedľajšieho účastníka nemožno považovať za tak odborne náročnú, aby si vyžadovala úplné právnické vzdelanie. Dodal, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukazuje na § 137 OSP, Chartu základných práv EÚ a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, pričom však žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Tiež mal za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže išlo o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia boli značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,61 eur s DPH. 3. Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 (ďalej len „Združenie“) vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že vstúpilo ako vedľajší účastník do konania oznámením, ktorým zároveň vznieslo námietku premlčania, obsahujúcim relevantnú právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka, ktorá mala preukázateľne za následok späťvzatie žaloby. Námietka premlčania pritom nebola dané zo strany sporovej strany a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Poukázal ďalej na to, že početnosť spotrebiteľských vecí žalobcu s obdobným skutkovým a právnym základom prejednávaných na všeobecných súdoch, a tým aj možnosti právnej obrany determinoval svojim postupom výlučne žalobca. Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných o. i. v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom, a fakticky by odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v civilnom procese. Poukázalo tiež na skutočnosť, že súd v mnohých predchádzajúcich konaniach iniciovaných žalobcom v hrubom rozpore s § 173 ods. 9 OSP vydal platobné rozkazy bez toho, aby ex offo skúmal neprijateľnosť podmienok spotrebiteľských zmlúv, čím poškodil spotrebiteľov. Z tohto dôvodu bol vstup vedľajšieho účastníka do obdobných konaní potrebný a účelný. Vyjadrilo tiež názor, že advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne a taktiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú (prípadne až takmer identickú) právnu argumentáciu. Zdôraznilo, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi s tým, že súd o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, a to vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník na strane žalovaného mal vo veci plný úspech. Poukázalo tiež na to, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, pričom prejednávaná právna vec je typickým spotrebiteľským sporom. V kontexte uvedeného považovalo stanovisko žalobcu popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelové a zjavne nesprávne, a odporujúce zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Okrem toho vyjadrilo názor, že pokiaľ je možné, aby sa „silný“ žalobca dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadal náhradu trov právneho zastúpenia, musí byť možné, aby mal takéto oprávnenie aj vedľajší účastník, ktorým je navyše spotrebiteľské združenie, ktoré je zriadené za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom, čo podporuje aj množstvo rozhodnutí krajských súdov, na ktoré poukázalo Združenie. Ďalej uviedlo, že žalobca v odvolaní navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách použil § 150 OSP, pričom podľa názoru Združenia v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu § 150 OSP. Na základe toho žiadalo, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnilo si trovy odvolacieho konania vo výške 40,52 eur s DPH. 4. Záverom svojho vyjadrenia Združenie uviedlo, že ak sa odvolací súd stotožní s argumentáciou žalobcu, žiada, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony Združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci. 5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP). 6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 31.01.2012 podal na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 960,65 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 15Ro/52/2012-23 zo dňa 22.02.2012. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.06.2012 oznámilo svoj vstup do konania Spotrebiteľské združenie OSA ako vedľajší účastník na strane žalovanej (č.l. 28 spisu), súčasne vznieslo námietku premlčania nároku žalobcu. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.11.2012 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, v ktorom žiadal, aby súd konanie zastavil, vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a aby rozhodol o vrátení súdneho poplatku. Uznesením č.k. 14C/117/2014-54 zo dňa 05.02.2014 súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz, konanie zastavil pre späťvzatie žaloby a rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné uznesenie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2014. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. 7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením ako s vedľajším účastníkom konania, resp. intervenientom. 11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 14. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 15. Podľa § 146 ods. 2 citovaného zákona, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 16. Odvolací súd konštatuje, že strany majú právo byť v konaní zastúpené advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnej strane potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že Združenie dobrovoľne vstúpilo do konania, pričom nekontaktovalo žalovanú a nepoznalo ani predmet konania. Združenie ako i v iných obdobných prípadoch vstúpilo do predmetného konania a uplatnilo si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bez poznania aktuálneho stavu konania (či stále prebieha alebo bolo právoplatne skončené), či predmetu súdneho konania. S poukazom na dovtedajšiu právnu úpravu, vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými boli ochrana spotrebiteľa bolo možné predpokladať, že tento disponoval znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva, preto bol spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia Združenie vôbec nepreukázalo a nezdôvodnilo ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd má za to, že takýto paušálny vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí nemohlo byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemohlo byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie Združenia navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní, do ktorého vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania (právneho zastúpenia) Združeniu uvádza, že v danom prípade nedôjde k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboli účelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom Združenia ako vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Teda nebolo vylúčené právne zastúpenie vedľajšieho účastníka - združenia na ochranu spotrebiteľov, avšak trovy tohto zastúpenia treba v každom konaní posudzovať z hľadiska účelnosti ich vynaloženia, nakoľko strane (i vedľajšiemu účastníkovi) patrí len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ nemalo Združenie ako vedľajší účastník na strane žalovanej (bez kontaktovania žalovanej) o veci žiadne informácie (žalobu žiadalo doručiť po vstupe do konania), nemožno v prípade jeho právneho zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto zastúpenia, keď svoje právne zastúpenie v konaní malo posúdiť až podľa znalosti konkrétnej veci a prípadnej neschopnosti kvalifikovaného konania prostredníctvom svojich zástupcov (členov, zamestnancov). Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd nevzhliadol trovy Združenia spojené s jeho právnym zastúpením v konaní za účelne vynaložené. Združenie na ochranu práv spotrebiteľov by malo svoju činnosť, pre ktorú vzniklo, vykonávať primárne prostredníctvom svojich zástupcov (členov, zamestnancov) a teda jeho činnosť by nemala spočívať len v tom, že udelí všeobecné plnomocenstvo advokátovi (advokátskej spoločnosti), ktorý bude suplovať činnosti prináležiace združeniu. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že Združeniu náhradu trov konania nepriznal. 18. Odvolací súd sa nezaoberal návrhom Združenia na prerušenie konania z dôvodu jeho bezpredmetnosti, pretože v zmysle platnej právnej úpravy (účinnej od 01.07.2016) pri Združení už nejde o subjekt, ktorý disponuje procesnými právami a povinnosťami, vrátane práva navrhovať prerušenie konania. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči Združeniu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).