Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoP/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222264 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414222264.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Bc. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., P. XX, zastúpená JUDr. Ivanou Gerdovou, bytom F., L. XXXX/X a otec A.. H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., H. XX, zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 15, o návrhu otca na zrušenie predbežného opatrenia a nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. apríla 2016 č. k. 11P/322/2014-158 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/322/2014-95 zo dňa 17. 06. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/41/2015-113 zo dňa 11. 09. 2015 v časti úpravy styku otca s mal. Z. C. F.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11P/322/2014-95 zo dňa 17. 06. 2015 a na nariadenie predbežného opatrenia o úprave jeho styku s dieťaťom. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 102 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 6, 8 OSP. Konštatoval, že v priebehu konania o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením č. k. 11P/322/2014-95 dňa 17. 06. 2015 tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku zamietol a upravil styk otca s mal. Z. tak, že je oprávnený stretávať s ňou každú nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Uvedené uznesenie bolo potvrdené aj odvolacím súdom č. k. 5CoP/41/2015-113 z 11. 09. 2015. Otec podal dňa 30. 03. 2016 návrh, ktorým sa domáhal zrušenia nariadeného predbežného opatrenia, alternatívne nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bude upravený jeho styk s mal. Z. každú nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti jeho manželky A.. Z. F.. Návrh odôvodnil tým, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené a preukázalo sa, že boli matkou dieťaťa len vymyslené. Súd prvého stupňa návrh zamietol po prijatí záveru, že nie je potrebná dočasná úprava pomerov požadovaným spôsobom, pričom poukázal na odôvodnenie svojho uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo 17. 06. 2015 a Krajského súdu v Nitre z 11. 09. 2015. Dodal, že pred nariadením predbežného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Vo veci samej prebieha dokazovanie, bude nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie. Otec má upravené stretávanie, čím má zachovaný kontakt s dieťaťom. Nie je pravdou, že sa mu dcéra odcudzuje a jeho vzťah s ňou sa degraduje. Ďalej uviedol, že nie je isté, že otec nebude vo svojom správaní voči maloletej v olizovaní rôznych častí tela pokračovať, a preto je nevyhnutná prítomnosť matky pri realizácii styku, v ktorej prítomnosti sa dieťa cíti bezpečne, spokojne a psychickej pohode. Skutočnosť, že otec nebol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania neznamená, že sa k maloletej nesprával spôsobom, ktorý jej vadil, hoci takéto správanie otca odmietala. Prítomnosť manželky otca pri stretávaní s dcérou súd nepovažoval za vhodné a dostačujúce, pretože nie je pre maloletú blízkou osobou a dieťa k nej nemá dôveru. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a nariadiť navrhované predbežné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Poukázal na to, že súd sa povrchne zaoberal tým, čo uvádzal v návrhu, neprihliadol na znalecké posudky, na ktoré poukázal, naopak vykonal dokazovanie v rozpore so záujmom maloletej dcéry a znaleckými posudkami, keď ju vypočúval. Výsledkom týchto chýb sú nesprávne zistenia a zlé rozhodnutie, ktoré jeho a dcéru obmedzuje v rozvoji ich vzťahu. Stretávanie sa otca s 8-ročnou dcérou v rozsahu 4 hod. týždenne, za stálej prítomnosti matky, ktorá ho krivo obvinila zo sexuálnych deliktov na vlastnom dieťati jednoznačne považuje za obmedzenie styku, ktoré deformuje jeho vzťah s dcérou. Je zrejmé, že za tak krátky čas, v matkou kontrolovanom domácom prostredí, sa nemôže jeho vzťah s dcérou pozitívne rozvíjať. O tom, čo môže s dcérou robiť rozhoduje výlučne matka. Akékoľvek snahy o vlastný program s dcérou neguje osobnou prítomnosťou, ktorú určilo predbežné opatrenie. Okrem pár výnimiek sa jeho styk spravidla realizuje výlučne v domácnosti matky, v lepšom prípade hrajú hry, v horšom, žiaľ častejšom prípade, môže len pozorovať dcéru ako sa hrá s kamarátkou, príbuznou alebo s matkou. Matka zrejme úmyselne programuje dieťaťu návštevy jej rovesníčok práve v čase, keď má byť dcéra s ním. Takýmto nenásilným spôsobom odpútava jej pozornosť od neho. Dcéra je dostatočne vyspelá, aby pochopila a cítila absurdnosť celej situácie, kedy počas pár hodín má byť s ňou za prítomnosti matky, ktorá sa snaží všemocne jeho styk obmedziť, je z toho zmätená a tým je negatívne ovplyvnený celý kontakt s ním. Kontakt s dcérou za prítomnosti matky nie je v záujme dieťaťa. Dôsledkom degradácie vzťahu s dcérou je, že počas trvania predbežného opatrenia ho odmieta, odmieta styk s ním bez racionálneho dôvodu, jej názor je pritom priamo ovplyvnený matkou. V trestnom konaní bolo preukázané, že dcéra koná tak, aby splnila očakávania jej matky, jej výpoveď je tendenčná, v zmysle lojality k matke. Jedinou osobou, ktorá sa stabilizovala je matka, ktorá má všetko pod absolútnou kontrolou a má možnosť dcéru manipulovať proti nemu tak, že ho verejne odmieta. Matka ju dokonca vystavuje psychologickým vyšetreniam, pričom ho o nich ani neinformuje. Pred vydaním predbežného opatrenia mali s dcérou výborný vzťah, čoho dôkazom bolo, že mu matka umožnila styk realizovať cez víkendy s prespaním v jeho domácnosti. Všetko sa zmenilo, keď si dovolil podať návrh na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, keď pár dní pred pojednávaním matka „zistila“, že sexuálne zneužíva dcéru. Vydané predbežné opatrenie a najmä prítomnosť matky následne skutočne „stabilizovali“ dieťa ako uvádza matka, avšak nie v pozitívnom, ale negatívnom význame, čoho dôsledkom je, že za niekoľko mesiacov jeho trvania vzťah s dcérou degradoval tak, ako uviedol vyššie. Prítomnosť matky preto nie je potrebná, naopak je škodlivá a pokiaľ to súd považuje za potrebné, je možné ju nahradiť prítomnosťou inej vhodnejšej osoby. Ak znalec u dcéry konštatoval lojalitu k matke, tak táto sa prejavuje lojalitou k nej, ale jeho odmietaním a teda je zrejmé, že tento konflikt za prítomnosti matky pri styku s dcérou len stimuluje a v dcére podporuje úzkostný syndróm. Poukázal na hrubú chybu, ktorou súd poškodil jeho dcéru, keď ju vypočúval napriek tomu, že súdu aj kolíznemu opatrovníkovi sú známe výsledky znaleckého dokazovania, konkrétne závery posudku PhDr. Y., ktorá uviedla, že výpovede dcéry sú tendenčné a nevierohodné, pretože je lojálna voči matke a koná v smere splnenia jej očakávaní. Napriek ukončenému vyšetreniu súd stále mylne vychádza z toho, že sa mal k dcére nevhodne správať tým, že ju mal olizovať na rôznych častiach tela, čo nie je pravda. Na pojednávaní 27. 03. 2015 ho matka krivo obvinila tvrdením, že jej oblízal polky zadku, podbruško od poprsia mimo bradaviek, cmúľal jej ukazovák a ďalšie a výslovne uviedla, že uvedené konanie malo sexuálny podtón. Súd aj na základe uvedených tvrdení matky vychádzajúc z toho, že konania nepoprel, vydal predbežné opatrenie, ktorým obmedzil jeho styk s dcérou. Odvolací súd rozhodnutie potvrdil argumentujúc rovnakými dôvodmi. Matka z rovnakých dôvodov podala na neho trestné oznámenie, v rámci ktorého bolo jednoznačne preukázané, že zo strany matky dieťaťa išlo o krivé obvinenie, a preto bolo trestné konanie zastavené. Bolo preukázané, že nič z uvedeného sa nestalo tak ako to opisovala matka dieťaťa. Výpoveď maloletej nemožno považovať za vierohodnú, nakoľko zo vzťahu s matkou vyplýva, že koná v smere očakávania matky. Pokiaľ nie je nebezpečný pre dieťa a jeho styk s ním dcéru neohrozuje, nie je dôvod pre ďalšie trvanie obmedzeného styku, keď PhDr. H. v znaleckom posudku uvádza, že eventualitu ohrozenia dcéry, resp. nebezpečnosti priameho styku s dieťaťom možno zo psychologického hľadiska vylúčiť. Matka dieťaťa zjavne sama nepovažuje jej prítomnosť pri styku za potrebnú, keďže pri ňom nie je vždy prítomná. Opakovane mu umožnila styk realizovať bez jej prítomnosti, za čo je jej vďačný, a to 06. 02. 2016 na maškarnom plese v V.d 09.00 hod. do 19.30 hod., dňa 13. 04. 2016 od 14.15 hod. do 16.45 hod., keď išli vyberať dcére šaty na svadbu, dňa 16. 04. 2015 od 11.00 hod. do 20.30 hod. boli na svadbe u príbuzných. Žiaľ, v iných termínoch mu styk neumožnila. V závere žiadal, aby odvolací súd prihliadol najmä na to, že jeho styk s dcérou 4 hod. týždenne za stálej prítomnosti matky nie je primeraný veku a potrebám dieťaťa, v prítomnosti matky je styk pre dcéru škodlivý, dieťa trpí konfliktom lojality a jeho odmieta, úzkostným syndrómom a depresiami, čo je dôsledok realizácie styku za prítomnosti matky. Prítomnosť matky je možné nahradiť prítomnosťou inej osoby v navrhovanom, niekoľko hodinovom rozsahu bez prespatia, za prítomnosti blízkej osoby - jeho manželky, nemôže dcéru poškodiť naopak, umožní jej aspoň čiastočne v rozvíjaní jeho vzťahu s dcérou. K odvolaniu pripojil fotodokumentáciu o stretnutiach s mal. Z.. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ otec namieta dokazovanie v rozpore so záujmami dcéry, na pojednávaní 22. 03. 2016 bolo navrhnuté, aby bol prizvaný znalec z odboru poradenskej psychológie detí za účelom ustálenia najvhodnejšieho kontaktu otca s dieťaťom. Dcéra vypočutá priamo nebola. Komunikovala iba s kolíznym opatrovníkom. Jej prítomnosť pri styku má vytvoriť pokojné prostredie pre dcéru a zabrániť prípadnému nevhodnému správaniu otca k maloletej. Uviedla rozpis dní od 07. 02. 2016 do 25. 06. 2016, v ktorých sa uskutočnil styk otca s dieťaťom, priebeh a obsah styku, v súvislosti s čím uviedla, že vo väčšine prípadov otec prichádzal na stretnutia pravidelne s meškaním priemerne 1 hod. 8 min. Jeho tvrdenia, že rozsah 4 hod. považuje za obmedzenie styku je absurdné a je otázne, prečo si z tohto krátkeho času ešte sám ukrajuje svojou nedochvíľnosťou. Otec nie je schopný aktívne využiť čas, ktorý má so svojou dcérou tráviť, čo nie je spôsobené jej prítomnosťou pri stretávaní, ale otcom. Má za to, že sama nijako negatívne neovplyvňovala program otca s dcérou. Program navrhuje mal. Z., čo otec z nejakého dôvodu odmieta. K prítomnosti iných detí počas styku uviedla, že sa to stalo 2x, v nedeľu bola u nich na návšteve kamarátka maloletej a sama žije v domácnosti svojich rodičov, ku ktorým chodí aj druhá vnučka, ktorej prítomnosť nemôže vylúčiť. Poukázala na správu Mgr. H. F. z 22. 04. 2015, v ktorej uvádza, že dieťa jasne a zrozumiteľne verbalizuje svoju požiadavku zotrvať v starostlivosti matky, vo vzťahu k stretávaniu s otcom prejavuje negatívne postoje a jej želaním je, aby k nemu nemusela ísť. Jej prítomnosť pri styku nie je závažnou prekážkou styku, je to pre dobro dieťaťa, pocit bezpečia, viac ako adekvátny spôsob výkonu styk rodiča a dieťaťa, pri ktorom sú zachované záujmy rodiča a najlepší záujem mal. dieťaťa, čo vyplýva aj z odôvodnenia odvolacieho súdu. Nie je pravdou, že maloletá trpí depresiami a úzkostným syndrómom, alebo má zlý zdravotný stav ako to uvádza otec. Úzkostná bola do času, kým nedošlo k obmedzeniu jej styku s otcom, aktuálne je stabilizovaná, ako vyplýva aj zo správy kontrolného psychologického vyšetrenia 14. 03. 2016. Podľa správy psychologičky PhDr. Y. nebol zistený u maloletej sklon k fabulovaniu, a preto pokiaľ hovorila o správaní otca k nej, vychádzala z racionálneho základu. Maloletá sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že by jej prekážalo, ak by pri stretnutiach s otcom nebola prítomná matka, ale manželka otca. Výsluch maloletej nebol doporučený v súvislosti s trestným stíhaním otca. Otec sa nevhodne k maloletej správal napriek prísľubu, že to robiť nebude, pričom až s odstupom niekoľkých dní podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Na otázku vyšetrovateľa, prečo sa vytýkaným spôsobom správal odpovedal „neviem“ a prisľúbil, že v konaní nebude pokračovať, čoho nebol schopný. Na základe toho, čo jej dcéra povedala, má právo vnímať tieto skutočnosti v rovine skutkov so sexuálnym podtónom, ale nikdy otca dieťaťa neobvinila zo sexuálneho zneužívania. Rešpektuje názory mal. dcéry a to čo chce alebo nechce. To sa týka aj maškarného plesu a ďalších prípadov. Na ples prišiel pre dieťa starý otec, ktorému maloletá výhradne verí. Na svadbu maloletá išla, lebo sľúbila, že pôjde a chcela dodržať slovo. Pred odchodom apelovala na také správanie otca, aby maloletá neprišla smutná a zranená. Domov prišla s tým, že bola veľakrát sama, nudila sa, otec sa venoval svojej manželke, raz si s nimi zatancovala. Ona koná primárne v záujme mal. dieťaťa, ktorý je nadriadený jej, ako rodičovi, pretože dieťa má právo na pokojný psychický, fyzický vývoj, aby bolo zamedzené akýmkoľvek zásahom do jeho integrity. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že dňa 12. 04. 2016 vykonal osobný pohovor s dieťaťom, počas ktorého maloletá uviedla, že má záujem stretávať sa s otcom. K jeho manželke má pozitívny vzťah a v súčasnosti, keďže sa styk uskutočňuje v domácnosti matky, sa nestretávajú. V minulosti, keď jej robil činnosti, ktoré jej boli nepríjemné, bola manželka otca mimo domu v kuchyni. Uviedla, že by jej prekážalo, keby pri stretnutí nebola jej matka, ale manželka otca. Styk bez prítomnosti tretej osoby odmietla z dôvodu strachu. Ďalej uviedla, že ak sa otec nachádza v ich domácnosti, iniciatívne nevykonávajú spolu žiadne činnosti, zväčša len sedí a pozerá televízor, pričom skoro každú nedeľu mešká asi 30 min. Dňa 30. 05. 2016 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky, ktorá uviedla, že počas obdobia s otcom bola maloletá bez jej prítomnosti, ale boli prítomné iné osoby. Pustila ju na maškarný ples s jej starým otcom, nemala vedomosť o tom, že bude aj s otcom. Potom mu povolila byť s dieťaťom pri výbere šiat na svadbu a na svadbe. Pri výbere šiat bola prítomná manželka otca. Počas šetrenia bez prítomnosti matky maloletá sa vyjadrila, že jej styk s otcom takto vyhovuje, necíti sa byť ohrozená , ale bez matky s ním nechce zostať sama. Jej vzťah s otcom nie je najlepší, nedostatočne sa jej venuje a s manželkou otca sa len chvíľu rozprávali, keď boli kupovať šaty. Vzhľadom na vyjadrenie dieťaťa kolízny opatrovník navrhol ponechať súčasnú úpravu styku, pričom vo veci samej bude vykonané znalecké dokazovanie, ktorého závery môžu v budúcnosti priebeh konania a jeho stanovisko značne ovplyvniť. Krajský súd v Nitre po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Predmetom konania je návrh otca podaný na súde prvého stupňa 24. 11. 2014, ktorým sa domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že dva týždne bude s ním a dva týždne s matkou. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17P/163/2009-23 zo dňa 01. 07. 2009 bola mal. Z. zverená do osobnej starostlivosti matky, on bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 75 eur mesačne a bol upravený jeho styk s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každú nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 19.00 hod. Dňa 01. 07. 2010 nadobudla platnosť novela Zákona o rodine, na základe ktorej môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, o ktorú má záujem. Uviedol, že obaja sú spôsobilí maloletú vychovávať, majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Je presvedčený, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a budú zaistené potreby dieťa, ktoré má silné citové väzby na oboch rodičov a zverenie do striedavej starostlivosti je v súlade s jeho vývinovými potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že bude môcť byť vychovávané obidvoma rodičmi a tak bude rešpektované právo na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Matka vo vyjadrení z 23. 03. 2015 uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Poukázala na to, že napriek vyššie uvedenému rozsudku o úprave styku maloletá chodievala k otcovi vždy na celé víkendy od piatku do nedele a nikdy im v styku nebránila, a to bol aj dôvod, prečo súhlasila so stretávaním od piatka do nedele vrátane prespania napriek úprave styku iba každú nedeľu od 09.00 hod. do 19.00 hod. Tvrdenia otca o striedavej osobnej starostlivosti odmietla z dôvodu, že bude zle pôsobiť na psychický a zdravotný stav dcéry, maloletá prežíva veľký strach zo striedavej starostlivosti a neželá si ju. Vo vyjadrení uvádzala dôvody, pre ktoré podľa jej názoru striedavá starostlivosť nie je vhodná. V závere uviedla, že odkedy sa dcéra dozvedela, že jej otec žiada striedavú starostlivosť, pričom jej vysvetlila, o čo sa jedná, je úzkostlivá, v noci sa budí s plačom a so slovami, prečo jej to ocko robí, že k nemu nechce ísť a byť s ňou. Prežíva veľký strach z toho, že by striedavá starostlivosť bola nariadená. Pýta sa na tieto skutočnosti, kedykoľvek v priebehu dňa. Prebúdza sa aj v noci s plačom a tieto situácie sa stupňujú, rozhodla sa navštíviť psychologičku, ktorú navštevujú. K vyjadreniu doložila správu z psychologického vyšetrenia PhDr. C. S., ktorá v závere uviedla, že maloletá je pod vplyvom rozdielnej výchovy zo strany matky a otca, matkina výchova je úzkostlivá, veľmi starostlivá, všetko sa snaží maloletej vysvetľovať a snaží sa byť veľmi vyhovujúca. Otcovu výchovu dieťa vníma ako prísnu, menej ohľaduplnú voči jej emocionálnym potrebám, počuje kritiku, u otca prežíva obavy a strach aj nezáujem. Tieto skutočnosti sa vyhrotili zrejme kvôli záujmu otca o striedavú výchovu, ktorá by u maloletej navodila ešte väčší psychický zmätok a strach. V priebehu konania matka 18. 05. 2015 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, žiadala zákaz styku otca s maloletou s odôvodnením, že otec sa k maloletej nevhodne správa, dieťa nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, má z nej veľký strach a po poslednej návšteve jej oblizoval obe polky zadku po vykonaní veľkej potreby, na čo reagovala slovami, aby jej to nerobil, oblizoval jej podbruško, prsia mimo bradaviek, vyžadoval cmúľať ukazovák, oblizovať nos, fúkať vzduch do úst. Maloletá sa sťažovala, že ocko na ňu začal líhať pod zámienkou, že sa hrajú na valec alebo len tak bez uvedenia dôvodu. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu tieto skutočnosti poprel, uviedol, že matka ho krivo obvinila zo sexuálneho zneužívania dieťaťa s cieľom dosiahnuť obmedzenie jeho styku na úplné minimum. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 11P/322/2014-95 zo dňa 17. 06. 2015 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o uložení zákazu styku otca s dieťaťom zamietol a nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s dieťaťom tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletou každú nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Nitre č. k. 5CoP/41/2015-113 zo dňa 11. 09. 2015. V priebehu konania otec dňa 30. 03. 2016 podal návrh, ktorým navrhol zrušiť nariadené predbežné opatrenie o doterajšej úprave styku a navrhol nariadiť predbežným opatrením do právoplatného skončenia konania vo veci samej upraviť jeho styk s maloletou každú nedeľu v kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti jeho manželky. Návrh odôvodnil tým, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie a obmedzený jeho styk pominuli, preukázali sa ako vymyslené matkou dieťaťa, ktorá ho krivo obvinila, že maloletej mal oblízať polky zadku, oblizovať ju po brušku, na prsiach a vyžadovať cmúľať ukazovák a ďalšie. Trestné konanie bolo právoplatne zastavené a bolo jednoznačne preukázané, že zo strany matky išlo o krivé obvinenie. Matka dieťa zneužila jeho prejavy k dcére, ktoré opakovane popieral. Výpoveď maloletej s poukazom aj na posudok znalkyne PhDr. F. Y. nemožno považovať za vierohodnú, pretože maloletá koná tak, aby splnila očakávania matky. Aj s poukazom na posudok PhDr. H. nie je nebezpečný pre dieťa, preto styk nemusí byť realizovaný v prítomnosti matky, v jej prítomnosti počas nedostatočného 4-hod. trvania styku je ohrozený vývin dieťaťa a nie je umožnené rozvíjať mu prirodzený vzťah s maloletou. O všetkom rozhoduje matka, môže dcéru len pozorovať. Výpovede maloletej sú tendenčné v zmysle lojality k matke, ktorá má možnosť dcéru manipulovať proti nemu tak, že ho verejne odmieta. Súd prvého stupňa preskúmavaným rozhodnutím návrh zamietol. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Úprava styku rodičov, ktorí nežijú s maloletým dieťaťom, ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností je inštitútom, pri ktorom zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi a do tejto úpravy zasahuje len v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. V takomto prípade upraví styk rodičov s mal. deťmi súd, postupujúc v intenciách ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré ako rozhodujúcu podmienku pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností preferuje rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa odvíjajú ostatné kritéria pre posudzovanie záujmov maloletého dieťaťa, a to s ohľadom najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Právo styku rodičov s ich maloletými deťmi je totiž významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a vyplýva i z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň čl. 9 ods. 3 predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. V nadväznosti na toto ustanovenie čl. 18 ods. 1 priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24. 11. 2014 podal otec návrh na zverenie mal. Z. do striedavej osobnej starostlivosti. Návrh bol matke doručený 15. 01. 2015. Vo vyjadrení k návrhu matka neuvádza žiadne skutočnosti týkajúce sa nevhodného správania otca k maloletej, prvýkrát takéto správanie uvádza na pojednávaní konanom 27. 03. 2015 s tým, že v nedeľu prišla maloletá od otca a bola rozrušená z jeho správania. Zo správy psychologičky PhDr. C. S. z 13. 02. 2015 vyplýva, že mal. Z. je pod vplyvom rozdielnej výchovy zo strany matky a otca. Dňa 22. 04. 2015 bol na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch vykonaný pohovor s maloletou a rodičmi. Maloletá v pohovore neuvádzala žiadne negatívne správanie otca voči nej, uvádzala, že k stretnutiam s otca prejavuje negatívny postoj. Dňa 18.05.2015 podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia dožadujúc sa zákazu styku otca s dieťaťom pre jeho negatívne spôsoby správania voči dcére, uvedené vyššie. Dňa 01. 04. 2015 podala matka dieťaťa trestné oznámenie na otca za chovanie, ktorého sa mal dopúšťať voči mal. Z.. V trestnom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom PhDr. K. H., PhD. z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie,ktorý vypracoval na otca znalecký psychologický posudok č. 10/2015 v ktorom konštatoval, že prejavy otca, ktoré mu matka kladie za vinu, nemožno považovať za sexuálne motivované, to znamená, nemožno ich chápať ako prejavy sexuálnej úchylky - pedofílie, je vylúčené, že by ohrozoval maloletú, resp. že by bol nebezpečný priamy styk otca s dieťaťom, je heterosexuálne orientovaný s preferenciou dospelých žien. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký psychologický posudok PhDr. F. Y. na posúdenie mal. Z. a znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že maloletá je schopná veku primerane zreprodukovať okolnosti, udalosti vyšetrovaného prípadu. Nebol u nej zistený sklon k fabulovaniu, ale jej výpoveď nemožno považovať za vierohodnú, nakoľko zo vzťahu s matkou vyplýva, že koná v smere splnenia jej očakávaní. Trestné konanie voči otcovi za zločin sexuálneho zneužívania bolo uznesením OR PZ odbor kriminálnej polície, odd. vyšetrovania v Nových Zámkoch ČVS: ORP-313/1-VY-NZ-2015JB zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol styk otca s maloletou upravený každú nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti, dokazovaním vykonaným v priebehu ďalšieho konania neboli preukázané. V konaní nebolo preukázané, že by otec mal pedofilné, prípadne iné sexuálne nevhodné správanie, naopak, tieto podozrenia boli vyvrátené znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie dospelých, psychológie sexuality, pričom znalec výslovne uviedol, že otec v priamom styku s maloletou nie je pre dieťa nebezpečný. Trestné stíhanie začaté voči otcovi za zločin sexuálneho zneužívania bolo zastavené. Záver súdu, že nie je isté, že otec nebude vo svojom správaní voči maloletej dcére pokračovať odvolací súd nepovažuje za právne významné pre rozhodovanie o nariadení, resp. zrušení predbežného opatrenia a to aj s ohľadom na skutočnosť, že do podania návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, resp. pojednávania dňa 27. 03. 2015 nebolo zo strany matky ani dieťaťa avizované žiadne nevhodné správanie otca k maloletej. Odvolací súd zastáva názor, že tieto skutočnosti sa objavili až potom, čo otec podal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pretože sama matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že styk sa od roku 2009 realizoval bezproblémovo, dokonca nad rozsah stanovený súdom, keď dieťa prespávalo u otca od piatka do nedele. Zároveň uviedla, že maloletá má strach zo striedavej starostlivosti, nechce ísť bývať k otcovi a chce bývať iba s ňou. Prvýkrát sa o nevhodnom správaní otca vyjadrila matka až na pojednávaní 27. 03. 2015, teda od roku 2009 až do marca 2015, kedy bol podaný návrh na striedavú starostlivosť, dieťa neavizovalo žiadne negatívne správanie otca k nej. Zo psychologického posudku PhDr. F. Y. vyplýva, že výpoveď maloletej nemožno považovať za vierohodnú, nakoľko vo vzťahu s matkou koná v smere splnení jej očakávaní. Za situácie, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré viedli k nariadeniu predbežného opatrenia odvolací zastáva názor, že niet dôvodu, aby nariadené predbežné opatrenie zostalo naďalej v platnosti. Tvrdenia matky o nevhodnom správaní otca v trestnom konaní preukázané neboli, a preto bolo trestné konanie zastavené. K vyjadreniu matky v odvolaní, že trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie z dôvodu, že sa nestal, je potrebné uviesť, že trestný orgán rozhodol výrokom, ktorý zodpovedná výsledkom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré došli k záveru, že skutočnosti, ktoré matka uvádzala v trestnom oznámení, sa nestali. Tvrdenia matky o neskorých príchodoch otca na styk, nezáujem o dieťa a ďalšie odvolací súd pre právne posúdenie veci nepovažuje za podstatné, a preto na ne v odôvodnení rozhodnutia bližšie nereaguje. Právne významné a podstatné pre posúdenie návrhu je, že okolnosti, ktoré viedli k nariadeniu predbežného opatrenia v konaní preukázané neboli, a preto odpadli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. K tvrdeniam matky o strachu dieťaťa zo styku s otcom v jej neprítomnosti odvolací súd dodáva, že vzhľadom k doterajšiemu spôsobu realizácie styku bude potrebné dieťaťu spôsobom primeraným veku vysvetliť novú situáciu, rešpektovať pri styku, najmä v jeho počiatkoch, názory dieťaťa, ale súčasne zaujať jednoznačný postoj k novej situácii tak, aby sa reparovali narušené vzťahy s otcom v maximálnej miere. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Odvolací súd neupravil styk otca s maloletou, nakoľko jeho styk s dieťaťom bol upravený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17C/1963/2009-23 z 01. 07. 2009 tak, že je oprávnený maloletú vziať si k sebe každú nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 19.00 hod. Z dôvodu, že v tomto konaní nariadené predbežné opatrenie bolo zrušené, platí úprava styku, ktorá bola realizovaná uvedeným rozsudkom. Znalecké dokazovanie z odboru psychológie, ktoré bude nariadené v základnom konaní, bude riešiť otázku striedavej osobnej starostlivosti, nie otázky úpravy styku otca s maloletou. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.