Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoP/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415204043 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415204043.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: P.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O., T. X, zastúpená: T. spoločnosť s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, a D.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Q. X., O. C., zastúpený: JUDr. Claude Trelaj, advokát so sídlom Nové Zámky, M.R. Štefánika 30, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo 4. marca 2016 č.k. 12P/59/2015-233 a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 4. marca 2016 č.k. 12P/59/2015-233, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P 158/2012-47 zo dňa 26.07.2012 v časti o výživnom na maloletú K. tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 100 eur mesačne a zo sumy 20 eur mesačne na tvorbu úspor na sumu 150 eur mesačne od 05.03.2015. Zároveň uložil otcovi povinnosť platiť zročné výživné za obdobie od 05.03.2015 do 29.02.2016 vo výške 360 eur v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, a § 160 ods. 1 OSP. Konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá spočíva v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2012 sa potreby maloletého dieťaťa zvýšili v súvislosti s fyzickým rastom (na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby a školské pomôcky). Maloleté dieťa má mimoškolské aktivity, ktoré sú spojené so zvýšením výdavkov. Navštevuje Základnú umeleckú školu O. a výška čiastočnej úhrady príspevkov na štúdium pre žiaka hudobného odboru určená v sume 6 eur mesačne a príspevok na fond rady rodičov je 7 eur na žiaka, čo je 67 eur za školský rok. Maloletá nosí okuliare a zubný strojček s čím sú spojené zvýšené výdavky. Navštevuje deviaty ročník základnej školy. Strava v škole je 20 eur mesačne. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na zmenu pomerov na strane rodičov. Matke, ktorá je naďalej zamestnaná, sa príjem zvýšil, má priemerný mesačný čistý príjem 2.518,25 eura, poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eura mesačne, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec je v súčasnej dobe nezamestnaný. Bol v pracovnom pomere od 01.02.2003 v obci Q. X. na dobu neurčitú a jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 612,93 eura. Otec skončil pracovný pomer dohodou dňom 11.11.2015. Uchádzal sa o zamestnanie v obci X.. Otec uzatvoril nové manželstvo a jeho manželka je zamestnaná v pracovnom pomere v obci Q. X., jej priemerný mesačný čistý príjem je 551,74 eura. Zistil, že otec s manželkou vlastnia pozemok a rozostavaný dom v obci Q. X.. V tejto súvislosti majú dva spoločné úvery vo výške 40.320 eur na výstavbu a vo výške 33.800 eur, ktoré splácajú po 217,78 eura a po 67,20 eura mesačne. Zisťoval aký príjem otec predložil k žiadosti o úver, a tento bol vo výške 600 eur. Otec si hľadá zamestnanie, zatiaľ bezúspešne. Poberá dávku vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 25,663 eura od 12.11.2015 na obdobie šiestich mesiacov. Uzavrel, že príjem otca sa oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom znížil. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Dospel k záveru, že návrh matky čo do základu je dôvodný, preto zvýšil výživné na maloletú K. P. na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu matky, pričom zohľadnil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa na oblečenie, obuv, stravu, mimoškolskú činnosť maloletej a zdravotné náklady. Životné poistenie a stavebné sporenie pre maloletú, vzhľadom na súčasné pomery na strane otca, nepovažoval za nutné. Zohľadnil aj príjem matky, ktorý je vyšší od posledného rozhodovania o výživnom a podieľa sa na výžive maloletej aj osobnou starostlivosťou. Poukázal na to, že otec dobrovoľne ukončil pracovný pomer, a tým sa vzdal svojho príjmu, jeho situáciu však považoval za dočasnú, pretože si hľadá prácu. Poukázal na vek, schopnosti a možnosti otca, jeho vzdelanie a potencionalitu jeho príjmu, a preto uzavrel, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške určenej súdom. Zročné výživné od 05.03.2015 do 29.02.2016 vo výške 360 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, z dôvodu, že príjem otca ani jeho majetkové pomery neumožňujú otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. O trovách konania rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a) OSP, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Matka podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozhodol, že zmení napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje zo sumy 120 eur na sumu 200 eur mesačne od 05.03.2015. Dôvodila, že od posledného rozhodovania o zvýšení výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá súvisí s jej vekom a odôvodnenými potrebami, školskými a mimoškolskými aktivitami, voľno časovými záujmami a bežnými potrebami primeranými veku. Maloletá má potreby takmer dospelej ženy, čo je finančne náročné. Požadované výživné zodpovedá zvýšeniu výživného o 10 eur v každom roku, pričom táto potreba nebola počas celej doby kompenzovaná plnením otca nad rámec bežného výživného ani osobnou starostlivosťou. Otec potreby maloletej nespochybnil. Tvrdila, že sama zabezpečuje potreby maloletej po materiálnej stránke aj po stránke osobnej starostlivosti, ktorú skutočnosť je potrebné zohľadniť. Sama zabezpečuje udržanie životnej úrovne maloletej. Tvrdila, že je potrebné zohľadniť, že otec maloletej zapríčinil rozpad manželstva, keď nadviazal vzťah inou ženou. Namietala, že možnosti otca súd prvého stupňa nevyhodnotil reálne, nakoľko otec sa zaviazal na splácanie úveru, pričom je bez príjmu, keď sa bez príčiny vzdal svojho stáleho zamestnania, napriek vyživovacej povinnosti a úveru. Poukázala, že otec sám uviedol, že na deti svojej manželky prispieva približne sumou 50 eur, ktorá by však mala prináležať maloletej K.. Aj otec podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne k rukám matky. Dôvodil, že jeho príjem v roku 2012 bol 689,89 eura a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol len 608,95 eura, teda o 80 eur menej ako pri poslednej úprave výživného. Aj keď je nezamestnaný, riadne platí výživné 100 eur a 20 eur na tvorbu úspor. Poukázal na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorej príjem je smerodajný len z hľadiska životnej úrovne jeho rodiny, manželka mal len morálnu povinnosť podieľať sa na výžive jeho maloletého dieťaťa. Životná úroveň jeho rodiny je podstatne nižšia ako životná úroveň matky. Preukázané výdavky na maloletú nie sú vyššie a výživné vo výške 120 eur, rodinné prídavky a výživné vo finančnom ekvivalente zo strany matky potreby maloletej pokryje v plnom rozsahu. Uviedol, že maloletá navštevovala základnú školu aj ľudovú školu umenia a chodila na obedy aj v čase poslednej úpravy výživného. Výdavky na maloletú matka vykazuje cca 50 eur mesačne, v čom je zahrnuté školné na klavír, výuka hry na gitaru, obedy a výdavky na okuliare. Výdavky na bývanie matka deklaruje na sumu 137,79 eura, čo je 68,90 eura na osobu. Teda preukázané výdavky vychádzajú na sumu cca 118,90 eura. Matka poberá aj rodinné prídavky a má na dieťa daňovú úľavu. Vzhľadom na schopnosti a možnosti matky mala zato, že nepravidelné výdavky spojené s kúpou ošatenia a obuvi matku nemôžu zaťažovať. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný dôvodmi odvolaní rodičov, neviazaný ich rozsahom (§ 212 ods. 1, 2 písm. a) OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) vec prejednal, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala na súd návrh na zvýšenie výživného k mal. K. P., nar. XX.XX.XXXX. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/158/2012-47 z 26.07.2012, právoplatný 16.09.2012, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril mal. K. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné 100 eur mesačne a sumu 20 eur na tvorbu úspor. Otec v tom čase pracoval v obci Q. X. a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 689,89 eura. Priemerný čistý mesačný príjem matky bol 2.259,94 eura. Výdavky na mal. K. boli vyčíslené na sumu 130,84 eura mesačne (obedy v školskej jedálni, angličtina, ZUŠ klavír, ZUŠ gitara, mobil, špeciálny šampón, očný lekár, kardiológ, zubár) bez stravy doma, bývania, hygieny, oblečenia a starostlivosti. V súčasnosti je otec nezamestnaný, keď skončil pracovný pomer dohodou k 11.11.2015. Pred skončením pracovného pomeru mal priemerný čistý mesačný príjem 612,93 eura. Matka má priemerný čistý mesačný príjem 2.518,25 eura. Otec ani matka nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výdavky na maloletú matka v návrhu vyčíslila na sumu cca 400 eur mesačne, čo malo zahŕňať obedy v škole, anglický jazyk, poplatky v ZUŠ, školské potreby a beletria, prezuvky, úbor, strava, hygienické potreby, ZRPŠ, mobil, oblečenie, lieky, vitamíny, návštevy lekára, súťaže, a sumu 698 eur ročne na divadelné predstavenia a výlety, okuliare, ortodoncia, očkovanie, noty a pracovné zošity ZUŠ. V prejednávanej veci súd prvého stupňa nepostupoval správne v tom, že nezisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej K.. Vo vzťahu k otcovi zisťoval majetkové pomery komplexne, zisťoval príjem, dôvody skončenia pracovného pomeru, dôvody nenastúpenia do novej práce, vlastníctvo nehnuteľného majetku, jeho financovanie, záväzky, podklady, predložené otcom banke k žiadosti o poskytnutie úveru, výpisy z účtu. Na strane matky sa však súd prvého stupňa uspokojil len s potvrdením o príjme, na základe ktorého konštatoval, že príjem matky sa zvýšil, a s jej vyjadrením, že iný majetok nevlastní, motorové vozidlo má na lízing. Iné majetkové pomery na strane matky nezisťoval. Súd prvého stupňa tiež nezisťoval obsah dohody o vyporiadaní BSM rodičov a neodstránil rozpory v tvrdeniach rodičov ohľadom vyporiadania ich majetku po rozvode, najmä či sa niečo vynaložilo zo spoločného majetku rodičov na výlučný majetok matky. V prípade, že by bolo preukázané tvrdenie otca, podľa ktorého peniaze z predaja spoločného bytu investovali do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve matky a otec vyporiadanie týchto peňazí nežiadal a tiež si nič nezobral zo zariadenia domu, uvedené okolnosti bude potrebné brať do úvahy a pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného prihliadnuť, že aj otec sa pričinil o to, aby maloletá mala kde bývať, pričom bývanie je tiež súčasť starostlivosti o dieťa. Na druhej strane nemožno vykladať na ťarchu otca, skutočnosť, že si zobral úver, ktorý potreboval na zabezpečenie vlastného bývania a bývania svojej rodiny. Za danej situácie, aj keď súd prvého stupňa neprihliadal na skutočnosť, že otec je nezamestnaný a vychádzal z príjmu otca pred skončením pracovného pomeru, nebol daný dôvod na zvýšenie výživného, lebo to otcove majetkové pomery neumožňovali. Požiadavkou otca na zníženie výživného sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko v konaní pred súdom prvého stupňa nebol podaný náležitý návrh. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemal podmienky na potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie v naznačenom smere, jeho výsledky vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.