Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoE/304/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606207707 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4606207707.4 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: VB Leasing SK, spol. s r. o., IČO: 31 378 528, so sídlom Košická 49, Bratislava, proti povinnému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, V., o vymoženie 3.511,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/90/2006-151 zo dňa 28. septembra 2015, takto jednohlasne r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany ako súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Konštatoval, že dňa 21.05.2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru poverením vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. PE - 5Cb 20/01-186 zo dňa 19.10.2005 v spojení s opravným uznesením č.k. PE - 5Cb 20/2001-199 zo dňa 09.02.2006. Uznesením č.k. 5Er/90/2006-120 zo dňa 11.08.2014 súd zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8CoE/220/2014-137 zo dňa 29.05.2015 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, pričom z predloženého exekučného spisu EX 272/2006, konkrétne z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 7.01.2015 zistil, že povinný poberá invalidný dôchodok v sume 400,50 eur, z ktorého mu je zrážané na pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní po 1,44 eur. Ďalej z elektronickej lustrácie cez katasterportál nachádzajúcej sa v exekučnom spise EX 272/2006 vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Zo správy súdneho exekútora adresovanej oprávnenému zo dňa 02.05.2015 vyplýva, že od povinného bola pre vymáhanú pohľadávku do 02.05.2015 vymožená suma 2456,51 eur. Z výpisu z elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá účet v žiadnom finančnom ústave. Zo správy ORPZ Prievidza ODI Partizánske vyplýva, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadnych motorových vozidiel. Zo správy Ministerstva vnútra SR je zrejmé, že povinný nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nemožno naň aplikovať žiadne z ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú zastavenie exekúcie. Povinný síce nemá nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej ceny, avšak je poberateľom dôchodku, ktorý je jeho stálym príjmom a z ktorého je na pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní zrážaná suma 1,44 eur mesačne. Súd prvého stupňa nepovažoval tieto dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku za dôvodné, nakoľko mal za preukázané, že v súčasnej dobe má povinný pravidelný príjem, z ktorého je možné uspokojovať pohľadávku oprávneného, čo sám povinný nepoprel a túto skutočnosť potvrdil aj súdny exekútor. To znamená, že je dôvodný predpoklad postupného vymoženia pohľadávky oprávneného, ako aj trov exekučného konania. Povinný svoju nemajetnosť nepodložil žiadnymi dokladmi, naopak nepoprel pohľadávku oprávneného a preukázal, že má pravidelný príjem, a to invalidný dôchodok vo výške 400,50 eur mesačne. Súd nemal za preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by návrhu na zastavenie exekúcie mohol vyhovieť a preto ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktoré označil ako „vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného“, v ktorom uviedol, že je ťažko chorý, jeho zdravotný stav sa zhoršuje, nemá žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, žiadne peniaze na účtoch a jediným jeho príjmom jej invalidný dôchodok vo výške 400,50 eur mesačne, z ktorého sa mu vykonávajú mesačné zrážky vo výške 1,44 eur a k rukám je mu vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 399,06 eur. Vyslovil názor, že väčšiu časť záväzku už oprávnenému uhradil a exekúcia sa týka príslušenstva, ktoré vzhľadom na jeho výšku zrejme nikdy nedokáže splatiť. Bez svojej viny sa ocitol v situácii, že neodkladná exekúcia má pre neho zvlášť nepriaznivé dôsledky a oprávnený by zastavením exekúcie nebol vážne poškodený. Z jeho príjmu nie je možné nadobudnúť ďalší majetok a zvýšenie dôchodku je nereálne vzhľadom na skutočnosť, že je dlhodobo na invalidnom dôchodku. Súd prvého stupňa vyzval povinného, aby oznámil, či jeho podanie zo dňa 07.10.2015 označené ako „vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného“ má súd považovať za odvolanie voči uzneseniu zo dňa 28.09.2015, za opätovný návrh na zastavenie exekúcie, resp. či ide len o vyjadrenie. Dňa 06.11.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie povinného k výzve súdu, v ktorom uviedol, že podáva vysvetlenie a súbežne aj odvolanie v uvedenej právnej veci. Konštatoval, že oprávnený konal protiprávne, ako aj proti obchodnej zmluve, ktorá bola predmetom uvedeného sporu. Navrhovateľ podľa názoru odborníkov z Európskeho zväzu pokrokových novinárov konal jednostranne prospechovo s cieľom naplniť skutkovú podstatu ustanovenia Občianskeho zákonníka „bezdôvodné obohatenie“. Navrhovateľ po určitom čase bezdôvodne oslovil odporcu, aby z neho vylákal prostriedky za vec, ktorá mu bola riadne podľa protokolu odovzdaná, jej užívanie bolo riadne zaplatené. Pritom navrhovateľ po prevzatí predmetnej veci vec predal následnému kupcovi, z nej mal značný zisk a nevznikla mu žiadna škoda, ktorú by si mal uplatniť exekučným a následne súdnym konaním. Na základe uvedeného žiada povinný, aby príslušný súd jeho návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že podanie povinného označené ako „vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného“ je zmätočné a skutkovo neopodstatnené. Z označenia ani z obsahu tohto podania nebolo možné zistiť, či týmto úkonom podáva povinný odvolanie a proti akému rozhodnutiu prvostupňového súdu má smerovať. Ani z podania povinného zo dňa 05.11.2015, v ktorom povinný podáva vysvetlenie a súbežne aj odvolanie v uvedenej právnej veci nie je zjavné, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje, pričom toto podanie bolo doručené súdu po uplynutí 15- dňovej lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 5Er/90/2006-151. Mal tiež za to, že dôvody povinného uvedené v jeho podaniach v žiadnom prípade neobstoja. Povinný má pravidelný príjem - dôchodok, z ktorého sa vykonávajú zrážky a nie je vylúčené, že v budúcnosti povinný nadobudne majetok, z ktorého môže byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Dodal, že povinný stále spláca istinu dlhu. Taktiež poukázal na to, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie opakovane s uvedením tých istých dôvodov, pre ktoré už Okresný súd Topoľčany právoplatnými rozhodnutiami z rokov 2001 a 2012 zamietol jeho návrhy na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného písomne vyjadril v tom zmysle, že povinný doručil odvolanie exekučnému súdu dňa 12.10.2015, ktoré potom rozšíril podaním doručeným exekučnému súdu dňa 06.11.2015, na ktoré by súd nemal prihliadať, z dôvodu, že bolo doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V prvom rade zdôraznil, že povinný je zastúpený advokátkou a je potom otázne, z akých zdrojov platí povinný trovy právneho zastúpenia. Okrem toho súd prvého stupňa už dvakrát rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to dňa 06.10.2011 a dňa 28.12.2007. Keďže povinný podal opakovane návrh na zastavenie exekúcie s rovnakými dôvodmi, je možné konštatovať, že tu ide o res iudicata. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu povinného vyhovieť. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 07.08.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. PE-5Cb 20/01-186 zo dňa 19.10.2005 v znení opravného uznesenia č. k. PE-5Cb 20/2001-195 zo dňa 05.01.2006 a č. k. PE-5Cb 20/2001-199 zo dňa 09.02.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob 71/2006-207 zo dňa 28.04.2006. Dňa 06.11.2006 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. 5Er/90/2006-58 zo dňa 31.05.2007 súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, zamietol návrh povinného na odklad exekúcie, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a priznal povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe odvolania povinného uznesením č. k. 5Er/90/2006-64 zo dňa 08.08.2007 sudca súdu prvého stupňa zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Následne uznesením č. k. 5Er/90/2006-70 z 28.12.2007 sudca súdu prvého stupňa zamietol námietky povinného proti exekúcii a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Ďalším uznesením č. k. 5Er/90/2006-88 zo dňa 06.10.2011 súd zamietol návrh povinného z 30.04.2011 na zastavenie exekúcie, ktoré rozhodnutie bolo na základe odvolania povinného potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoE/112/2011-97 zo dňa 30.12.2011. Dňa 20.12.2013 bol na súd prvého stupňa opätovne doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 5Er/90/2006-120 zo dňa 06.10.2011 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a posledným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8CoE/220/2014-137 zo dňa 29.05.2015 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vyhodnotil osobné a majetkové pomery povinného bez toho, aby mal k dispozícii exekučný spis súdneho exekútora, teda absentoval podklad na vyhodnotenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Citované ustanovenie Exekučného poriadku vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii. Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. V zásade súd o zastavení exekúcie pre nemajetnosť rozhoduje na podnet, buď exekútora alebo oprávneného, nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak. Exekučný poriadok pritom neurčuje žiadnu zákonnú podmienku, podľa ktorej by nárok oprávneného musel byť vymožený v celku, resp. v nejakej určenej dobe. To znamená, že vymáhanie pohľadávky v exekúcii môže byť aj postupné v určitých čiastkach (zákon pritom nevymedzuje žiadnu minimálnu výšku vymáhanej čiastky). Vo vzťahu k dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku treba zdôrazniť, že postupné vymáhanie pohľadávky v minimálnych sumách nemožno zamieňať s nemajetnosťou povinného. Termín „nemajetnosť povinného“ znamená, že povinný nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, ktorý by postačoval aspoň na uhradenie trov exekúcie, pričom zároveň nie je ani reálny predpoklad, že povinný nadobudne v dohľadnej dobe nejaký exekvovateľný majetok (napr. je dedičom v právoplatne neskončenom dedičskom konaní a pod.). Zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného musí byť podložené šetrením exekútora. Okrem toho zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP. V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne poukázal na skutočnosť, že povinný napriek tomu, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani žiadny hodnotnejší hnuteľný majetok, je poberateľom dôchodku, ktorý je jeho stálym príjmom a z ktorého je na vymáhanú pohľadávku zrážaná suma 1,44 eur mesačne, čo sám povinný nepoprel a túto skutočnosť potvrdil aj súdny exekútor. Z toho vyplýva, že povinný disponuje majetkom, z ktorého je možné uspokojovať pohľadávku oprávneného, hoci v minimálnej miere. Argumenty uvádzané povinným v jeho podaní zo dňa 05.11.2015 (č.l. 162 spisu) vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pretože tieto mohol namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vecné preskúmavanie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy. Exekučný súd je viazaný skutkovým stavom a právnym posúdením veci, ako ich zistil a rozhodol o nich všeobecný súd. Okrem toho s poukazom na § 205 ods. 3 OSP neprihliadal odvolací súd na dôvody uvádzané povinným v podaní zo dňa 05.11.2015, keďže v ňom uvádzal nové odvolacie dôvody (t.j. nešlo o spresnenie už namietaných odvolacích dôvodov vyplývajúcich z podania povinného zo dňa 07.10.2015 - č.l. 154 spisu) a to po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zastavujúcej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.