Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Cob/124/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609205332 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4609205332.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: LEGON, s.r.o., Osvetová 24, Bratislava, IČO: 35 871 768, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s. r. o., Čajakova 25, Bratislava, IČO: 36 860 131, proti odporcovi: Staving MP, s.r.o., M. Rázusa 32, Topoľčany, IČO: 44 221 185, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie 1.941,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/116/2009 - 394 zo dňa 4. septembra 2015 a znalca Ing. Róberta Kršiaka proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/116/2009 - 367 zo dňa 31. marca 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/116/2009 - 394 zo dňa 4. septembra 2015 m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.941,95 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.06.2009 do zaplatenia. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/116/2009 - 367 zo dňa 31. marca 2015 m e n í tak, že súd p r i z n á v a znalcovi Ing. Róbertovi Kršiakovi, Škultétyho 1, 955 01 Topoľčany za podaný dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 123/2012 znalečné vo výške 187,28 eura. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.774,22 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.06.2009 do zaplatenia ako náhrady škody, ktorú sumu navrhovateľ v priebehu konania uplatnil ako zľavu z ceny diela na tom základe, že odporca prijatím objednávky č. 2008063 zo dňa 31.10.2008 uzavrel s navrhovateľom zmluvu, predmetom ktorej bolo zhotovenie jednovrstvových vápenno-cementových omietok o výmere 1500 m2 na stavbe navrhovateľa - Polyfunkčný objekt /Administratívna budova/ na Osvetovej ulici v Bratislave. Odporca vyhotovil navrhovateľovi omietky na uvedenej stavbe, za čo mu navrhovateľ zaplatil dohodnutú cenu diela na základe faktúry odporcu č. 09/08 zo dňa 26.12.2008 v sume 7.240,49 eur /218.127,-- Sk/ a faktúry č. 01/09 zo dňa 29.01.2009 v sume 15.581,97 eur /469.422,43 Sk/. Dielo vykazovalo vady spočívajúce v značnom praskaní omietok. Navrhovateľ reklamoval existenciu vád diela u odporcu listami zo dňa 17.04.2009 a 04.05.2009. V liste zo dňa 04.05.2009 upozornil odporcu na to, že ak nepristúpi k odstráneniu reklamovaných vád do 12.05.2009, navrhovateľ pristúpi k odstráneniu vád treťou osobou. Odporca na reklamáciu vád nereagoval, preto navrhovateľ pristúpil k odstráneniu vád treťou osobou. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 2.072,98 eur za opravu omietok P. P., zo sumy 300,71 eur suma 242,82 Eur za dodaný materiál na opravu, sumy 156,32 Eur za odvoz odpadu a 1,39 Eur poplatok obci za odpad. Navrhovateľ vystavil faktúru č. 2009006 na sumu 2.774,22 Eur, ktorú odporca v lehote splatnosti neuhradil. Navrhovateľ uviedol, že si objednal u odporcu realizáciu vnútorných omietok administratívnej budovy. Práce boli objednané dňa 31.10.2008 a mali byť dokončené v 47. týždni roku 2008 na konci novembra 2008. Odporca termín nestihol, preto v prácach pokračoval v januári 2009 a po dokončení prác bola odporcovi vyplatená cena diela. Koncom marca 2009 sa objavili poruchy - vady na omietkach, ktoré sa prejavovali vypraskaním a omietka opadávala od steny, omietky neboli správne realizované, nechytili na podklad a začali opadávať, preto vady reklamoval písomne. Odporca na pojednávaní uviedol, že dielo malo byť vykonané do konca novembra 2008 a bolo vykonané v januári 2009. Dielo nebolo vykonané včas z dôvodu nedostatočnej pripravenosti stavby, poveternostných podmienok, neboli urobené izolácie balkónov a technologický postup zakazuje omietať pri takomto postupe. Riešil túto vec telefonicky, viedol stavebný denník, ktorý sa stratil. Museli vysušovať zatečené omietky a museli omietať omietky viackrát, jednalo sa o vnútorné omietky. Jednalo sa o trojpodlažnú polyfunkčnú stavbu, schodisko bolo otvorené, na schodisko pršalo a okná na schodišti chýbali. Počas realizácie stavby odporca zabezpečil vlastné kúrenie na propán-butánové fľaše. Okrem diela vykonávali aj opravné práce. Na reklamácie nereagoval, lebo mu navrhovateľ nechcel zaplatiť za nadspotrebu vrstvy materiálu za viacnásobné omietanie stien, túto mu uhradil len čiastočne. Okresný súd Topoľčany vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.02.2010 sp. zn. 8Cb/116/2009 tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumu 2.774,22 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 166,-- Eur. Voči rozsudku podal odvolanie odporca a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.05.2010 sp. zn. 26Cob/68/2010 zrušil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Cb/116/2009 zo dňa 16.02.2010 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že považuje skutkový stav súdom prvého stupňa za nedostatočne zistený, pretože z odôvodnenia prvého stupňa nie sú vôbec zrejmé úvahy súdu, ktorými sa riadil pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov, a ktoré ho potom uviedli k ustáleniu skutkového stavu popísaného v odôvodnení rozsudku. Okresný súd Topoľčany vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.03.2011 sp. zn. 8Cb/116/2009 tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumu 2.774,22 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.06.2009 do zaplatenia. Voči rozsudku podal odvolanie odporca a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.06.2011 sp. zn. 26Cob/77/2011 zrušil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Cb/116/20009 zo dňa 28.03.2011 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní skúmať, aká bola príčina vzniku prasklín a vydúvania omietok, prípadne iných vád a kto za tieto vady zodpovedá, t. j. či vznikli a existovali v čase pred alebo po prechode nebezpečenstva škody na zhotovenej veci, resp. či po tomto čase boli spôsobené porušením povinnosti zhotoviteľa. Okresný súd Topoľčany vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.02.2013 sp. zn. 8Cb/116/2009 tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumu 1.941,95 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.06.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Voči rozsudku podal odvolanie odporca a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 20.02.2014 sp. zn. 26Cob/33/2013 v časti výroku, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené a v časti výroku o trovách konania zrušil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/116/2009 zo dňa 18.02.2013 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že vo vzťahu k ustanoveniu § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že nároky z vád sa nedotýkajú nároku na náhradu škody ani nároku na zmluvnú pokutu. Uvedené pravidlo je však korigované v ods. 2 citovaného ustanovenia, ktoré vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže objednávateľ dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, napríklad z titulu práva na náhradu škody. Uvedené vo vzťahu k náhrade škody znamená, že ujma spôsobená objednávateľovi vadným plnením zhotoviteľa môže byť vysporiadaná z titulu náhrady škody iba v rozsahu, v ktorom by nemohla byť vysporiadaná niektorého z nárokov z vád vyplývajúcich z § 436 alebo 437 Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tomto smere zdôraznil, že v prípade, ak vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom a rovnako aj v prípade, ak vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy o dielo iba nepodstatným spôsobom, mohol navrhovateľ ako objednávateľ diela dosiahnuť ukojenie napríklad uplatnením nároku na odstránenie vád diela a jeho opravou zo strany odporcu ako zhotoviteľa v zmysle § 436 ods. 1 alebo v zmysle § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to aj prípadne podaním príslušnej súdnej žaloby. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa tento nezhromaždil dostatok skutkových zistení pre ustálenie toho, či vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka a zároveň ani neskúmal čím navrhovateľovi ako objednávateľovi diela vznikli nároky z vád ako pri porušení zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 Obchodného zákonníka) alebo ako pri porušení zmluvy iba nepodstatným spôsobom (§ 437 Obchodného zákonníka). Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov P. M., U. M., H. O., F. L., P. P., U. I. a P. Poništa, listinnými dôkazy, znaleckým posudkom Ing. Kršiaka, doplnkom znaleckého posudku, a zistil tento skutkový stav: Z objednávky č. 2008063 zo dňa 31.10.2008 vyplýva, že navrhovateľ si objednal u odporcu omietky a osadenie rohových líšt, pre sieťkovanie materiálovo rozdielnych konštrukcií, napenetrovanie ŽB prvkov, ochrana okien fóliami za cenu 9,29 eur/m2 omietky a osadenie rohových líšt v cene 1,99 eur za bm s termínom plnenia 47 týždeň. Písomnou objednávkou č. 2008063 zo dňa 31.10.2008 objednal navrhovateľ u odporcu dielo spočívajúce vo vyhotovení omietok v približnej výmere 1500 m2 v cene omietok 9,29 eur/m2 a osadenia rohových líšt na hranaté stĺpy 1,99 Sk/ m2. Faktúrou č. 09/08 zo dňa 26.12.2008 v sume 7.240,49 Eur a faktúrou č. 01/09 zo dňa 28.01.2009 v sume 15.581,97 eur vyfakturoval odporca vykonané dielo. Dňa 17.4.2009 navrhovateľ zaslal odporcovi list označený ako "Reklamácia", v ktorom uviedol, že reklamuje vady vykonaných prác - omietkach na stavbe Polyfunkčný objekt Osvetová Ul. Bratislava a žiadal v čo najkratšom čase o kontaktovanie a dohodnutie stretnutia na stavbe dňa 21.04.2009. Dňa 04.05.2009 navrhovateľ zaslal odporcovi list označený ako "Reklamácia 2", v ktorom uviedol, že opätovne reklamuje dopraskané omietky na stavbe Polyfunkčný objekt Osvetová Ul. Bratislava. Ďalej je uvedené: "V prípade, že nezačnete opravy omietok do 12.05.2009, budeme nútení na vaše náklady opraviť omietky inou dodávateľskou firmou. Náklady s tým spojené spolu s penalizáciou za omeškanie odovzdania celej stavby (čo spôsobí realizácia nových omietok) Vám budú prefakturované v plnej výške." Z predloženého stavebného denníka navrhovateľom vyplýva, že odporca navrhovateľa neupozornil v stavebnom denníku na to, že by neboli vytvorené podmienky na riadne vykonanie diela. Faktúrou č. 2009006 si uplatnil navrhovateľ u odporcu zaplatenie 2.774,22 eur za opravu omietok na stavbe Administratívna budova osvetová Ul. Bratislava, faktúra pozostáva z položiek: práca 2.072,98 eur, materiál 300,71 eur, materiál 242,82 eur, odvoz odpadu 156,32 eur a poplatok obci za odvoz odpadu 1,39 eur. K faktúre na čl. 1317 pripojil navrhovateľ faktúry od dodávateľov, a to fa č. 2009/0565 od L. U. - B., F. IČO: XXXXXXXX v sume 247,83 eur za odvoz odpadu 08.06.2009, fa č. 9/2009 od P. P., N. Q. IČO: XXXXXXXX v sume 2.073,-- Eur, za práce - opravy omietok na stavbe Osvetová ul. Bratislava, Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Róberta Kršiaka č. 123/2012 vyplynulo, že vznik prasklín a vydúvania omietok má príčinnú súvislosť s nedodržaním technologického predpisu pri ich realizácii hlavne tým, že pre ich realizáciu nebolo vytvorené optimálne prostredie na stavbe hlavne nedodržaním predpísanej vnútornej teploty ako aj nepripravenosť stavby akou je hlavne hydroizolácia pochôdznej trasy na 4 nadzemnom podlaží a neukončenie montáže výplní otvorov v obvodovom plášti a strešného nadsvetlíka v schodišťovom priestore. Tieto vady vznikli a existovali počas realizácie vnútorných omietok t. j. pred prechodom nebezpečenstva škody, ale aj po prechode nebezpečenstva škody na zhotovenej veci tým, že počas realizácie omietok nebol dodržaný technologický predpis odporcom a navrhovateľ nevytvoril optimálne podmienky pre realizáciu vnútorných omietok a ani po ich vyhotovení tým, že nezabezpečil vhodnú vnútornú teplotu pre vyzretie omietok po ich realizácii. Zodpovednosť za vady nesie hlavne odporca, tým, že vykonal vadné dielo i napriek nepripravenosti a nevhodného prostredia stavby, ale aj navrhovateľ tým, že nevytvoril vhodné vnútorné prostredie ako aj pripravenosť stavby počas a po realizácii diela. Odporca porušil technologický predpis, čo je hlavná príčina vadného diela, ktoré sa muselo opraviť. Na základe prevedeného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si u odporcu objednávkou č. 2008063 zo dňa 31.10.2008 objednal vyhotovenie jednovrstvových vápenco-cementových omietok v približnej výmere 1500 m2 v cene 9,29 eur/m2 a osadenie rohových líšt na hranaté stĺpy v cene 1,99 eur/m2 v termíne 47 týždňa. Odporca predložil po vykonaní diela fa č. 09/08 zo dňa 26.12.2008 a fa č. 01/09 zo dňa 29.01.2009 na zaplatenie ceny diela. Uhradenie ceny diela, jej výšku, ako i odovzdanie diela účastníci nerozporovali. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 17.04.2009 list nazvaný reklamácia, v ktorej reklamoval vady na vykonaných prácach - omietkach, a následne vyzval odporcu na osobné stretnutie. Z uvedeného listu nazvaného reklamácia však nemožno vyvodiť (jeho obsah tomu nijako nenaznačuje), že či navrhovateľ odstúpil od zmluvy, uplatnil zľavu z ceny diela, resp. odstránenie vád diela a akých. Navrhovateľ sa v prípade vytknutia vád musí sám rozhodnúť, či od zmluvy odstúpi alebo bude požadovať odstránenie vád diela, alebo primeranú zľavu z ceny diela. Svoje rozhodnutie v tomto smere musí oznámiť zhotoviteľovi diela spolu s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Následným listom zo dňa 04.05.2009 označeným ako reklamácia 2, reklamoval navrhovateľ u odporcu dopraskané omietky s tým, že upozornil odporcu, ak nezačne opravy do 12.05.2009, bude nútený na jeho náklady opraviť omietky s inou dodávateľskou firmou a náklady vyfakturuje odporcovi. Z obsahu tohto listu vyplynulo, že vzhľadom na vzniknuté vady diela si odporca zvolil možnosť uplatnenia vykonania opravy vád diela odporcom v lehote stanovenej na začatie opráv od 12.05.2009. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ následne, keďže odporca nezačal vykonávať opravu omietok, od 12.05.2009 dal vykonať opravu omietok inému dodávateľovi, pričom predložil faktúry ako i výpisy z účtu o zaplatení sumy 2.774,22 eur, ktorá predstavovala celkové náklady na opravu vád diela. Návrhom zo dňa 26.08.2009 si navrhovateľ uplatnil od odporcu náhradu škody v sume 2.774,22 eur s tým, že vykonaním opravy odporcom vykonaného diela iným dodávateľom vznikla navrhovateľovi škoda, za ktorú vystavil odporcovi fa č. 2009006 zo dňa 29.05.2009. Po doručení uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.05.2010 sp. zn. 26Cob/68/2010, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16.02.2010 sp. zn. 8Cb/116/2009, odporca vyjadrením doručeným súdu dňa 27.09.2010 uviedol, že si uplatňuje od odporcu sumu 2.774,22 eur z titulu zľavy z ceny diela z dôvodu, nakoľko dielo vykonané odporcom malo vady, listami zo dňa 17.04.2009 a 04.05.2009 reklamoval vady diela s tým, že v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) resp. 437 ods. 1 Obchodného zákonníka požadoval odstránenie vád bezplatnou opravou diela, na uskutočnenie opráv v liste zo dňa 04.05.2009 určil primeranú dodatočnú lehotu s tým, že požadoval, aby odporca začal s opravou do 12.05.2009. Ustanovenia § 436 a § 437 Obch. zák. upravujú dôsledky porušenia zmlúv podľa toho, či išlo o podstatné resp. nepodstatné porušenie zmluvy v nadväznosti na ust. § 345 a § 346 Obch. zák. Pri podstatnom porušení zmluvy, ktorým je omeškanie je zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že to strane, ktorá je v omeškaní oznámi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela, taktiež pri nepodstatnom porušení zmluvy v dôsledku omeškania jednej zo strán, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Pri podstatnom porušení zmluvy, môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť ihneď bez poskytnutia dodatočnej lehoty za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným spôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, aký mal byť dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu zmluvy. Ak oprávnená strana právo od zmluvy včas odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy odstúpiť, ale môže využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy. Avšak aj v prípade, ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po jej márnom uplynutí môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy. Pri nepodstatnom porušení zmluvy je odstúpenie oprávneného od zmluvy, dôsledkom jej porušenia. Podmienkou v takomto prípade je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie porušenej povinnosti a následne nesplnenie povinnosti ani v dodatočnej lehote a po splnení týchto podmienok vzniká právo oprávnenému na odstúpenie od zmluvy. V predmetnej veci nebolo preukázané, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil, taktiež nebolo preukázané, že by poskytol odporcovi dodatočnú primeranú lehotu na vykonanie odstránenia vád diela resp. i primeranú lehotu. Podmienkou uplatnenia nároku z vadného plnenia je to, že objednávateľ musí vady zhotoviteľovi oznámiť a zvoliť si nárok z vadného plnenia. V predmetnej veci bol zhotoviteľ upozornený na vady, ktoré pozostávali z dopraskaných omietok. Z listu z 04.05.2009 vyplýva, že vzhľadom na reklamáciu navrhovateľ upozornil odporcu, že v prípade, že nezačne opravy omietok do 12.05.2009, dá ich opraviť inej dodávateľskej firme. Uvedené dielo malo vady, ktoré boli odstrániteľné, navrhovateľ žiadal ich odstránenie listom zo dňa 04.05.2009, avšak odporcovi neposkytol primeranú lehotu na ich odstránenie v určitom rozsahu v zmysle ustanovenia § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, iba stanovil deň, do ktorého mal začať vykonávať odporca opravu diela. Dá sa teda predpokladať, že právom voľby nároku z reklamácie navrhovateľom, bolo prvotne odstránenie vád a až následne (vyjadrením zo dňa 27.09.2010 podaným už v priebehu súdneho konania) si žalobca uplatnil zľavu z ceny, čím pôvodnú voľbu nároku zmenil. V tomto smere platí, že po voľbe nároku ho objednávateľ môže zmeniť len so súhlasom zhotoviteľa. V tejto veci odporca ako zhotoviteľ neakceptoval zľavu z ceny diela. Súd ustálil, že navrhovateľ ako objednávateľ nesporne uplatnený nárok zmenil, pretože požadoval odstraňovanie vád a až následne v priebehu súdneho konania si uplatnil nárok ako zľavu z ceny, pričom pôvodne podával žalobu ako nárok na náhradu škody. (Je nesporné, že pri podstatnom porušení zmluvy nemožno dodatočne uplatnený nárok z vád dodávky meniť.) V danom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by vzhľadom na charakter vady (praskanie omietok) navrhovateľ nebol mohol dosiahnuť uspokojenie ním tvrdenej ujmy uplatnením zodpovedajúceho nároku z vád diela. V prípade, ak by vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom a rovnako aj v prípade ak by vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy o dielo iba nepodstatným spôsobom, mohol navrhovateľ dosiahnuť uspokojenie uplatnením nároku na odstránenie vád diela jeho opravou zo strany odporcu v zmysle § 436 ods. 1 alebo v zmysle § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka (ktoré si i uplatnil), a to aj prípadne podaním príslušnej súdnej žaloby, ktorou by sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi vady odstrániť opravou. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemohol dosiahnuť rovnaké uspokojenie uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, čiže ani z titulu zľavy z ceny diela resp. náhrady škody. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ u odporcu uplatnil právo na primeranú zľavu z ceny diela resp. že platne odstúpil od zmluvy o dielo s odporcom, pred podaním návrhu. Vzhľadom na uvedené, súd návrh na zaplatenie sumy 1.941,95 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, pričom odvolacím petitom sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Navrhovateľ ako odvolací dôvod uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.). Predovšetkým súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. ust. § 437 ods. 3 a 5 Obchodného zákonníka. Taktiež na základe zisteného skutkového stavu nezaujal jednoznačné stanovisko, či podľa súdu prvého stupňa išlo o porušenie zmluvy podstatným spôsobom alebo nepodstatným spôsobom podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo požadoval v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd. Súd prvého stupňa tu úplne nesprávne interpretoval právne závery a pokyny vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 20.02.2014. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil právny záver, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil nárok navrhovateľa ako nárok na náhradu škody, a teda že neaplikoval ust. § 440 ods. 2 Obch. zák.. Odvolací súd tu teda vyslovil názor (s ktorým plne súhlasíme), že uspokojenie ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa § 436 a 437 Obch. zákonníka, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, a teda ani z titulu náhrady škody pričom tento názor treba aplikovať aj v našom prípade. Je právne úplne nesprávny názor súdu prvého stupňa, že ak raz objednávateľ uplatní ako nárok z vád diela právo na odstránenie vád, tak tento nárok už môže zmeniť vždy iba so súhlasom zhotoviteľa. Obchodný zákonník tak pri porušení zmluvy podstatným spôsobom (a to v § 436 ods. 2), ako aj pri porušení zmluvy nepodstatným spôsobom (a to v § 437 ods. 3 a 5), v zásade rovnako stanovuje, že objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z ceny diela v prípade, ak zhotoviteľ neodstráni vady diela v primeranej dodatočnej lehote alebo ak zhotoviteľ oznámi objednávateľovi pred jej uplynutím, že vady neodstráni. Obchodný zákonník teda sám výslovne umožňuje zmeniť objednávateľovi za stanovených podmienok už uplatnený nárok na odstránenie vád diela na uplatnenie primeranej zľavy z ceny, pričom nepotrebuje na to súhlas zhotoviteľa, ako to nesprávne tvrdí súd prvého stupňa. Úplne nesprávny je aj záver súdu prvého stupňa, že dôvodom zamietnutia žaloby je nepreukázanie uplatnenia zľavy z ceny navrhovateľom pred podaním návrhu. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal pôvodný návrh z titulu náhrady škody, ale svoj nárok prekvalifikoval na nárok na primeranú zľavu z ceny diela v podaní datovanom dňa 24.09.2010. Medzi účastníkmi nebolo sporné to, že navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na odstránenie vád diela a odporca ho od začiatku odmietal splniť, pretože tvrdil, že vôbec za vady nezodpovedá. Z ust. § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že objednávateľ nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný na tento účel poskytnúť zhotoviteľovi, uplatniť iné nároky z vád diela, ibaže zhotoviteľ oznámi objednávateľovi, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote. Z výpovedí konateľa odporcu jednoznačne vyplýva, že po reklamácii odmietol odstrániť vady diela z dôvodu, že odporca za tieto vady nezodpovedá. Odporca počas celého konania nikdy nespochybnil, že mu nebola poskytnutá dodatočná primeraná lehota na odstránenie vád diela, pretože od začiatku popieral svoju zodpovednosť a vady z tohto dôvodu odmietal odstrániť. Vzhľadom na to, že odporca po reklamáciách a uplatnení nároku na odstránenie vád diela odmietol svoju zodpovednosť za vady resp. odmietol vady odstrániť, bol navrhovateľ v súlade s § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka oprávnený uplatniť iné nároky z vád diela, teda aj nárok na primeranú zľavu z ceny diela, čo aj urobil. Súd prvého stupňa nesprávne vyložil ust. § 437 ods. 3 a 5 Obchodného zákonníka (obdobne ust. § 436 ods. 2, posledná veta Obchodného zákonníka). V prípade ak objednávateľ dodatočnú lehotu neposkytne vôbec alebo poskytne neprimeranú dodatočnú lehotu, tak objednávateľovi vznikne možnosť uplatniť zľavu z ceny alebo odstúpiť od zmluvy až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá mala byť poskytnutá. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na primeranú zľavu z ceny vadne vykonaného diela, a to zľavu vo výške 1.941,95 eura, ktorý si uplatnil v rámci tohto súdneho konania vo vyjadrení datovanom dňa 24.09.2010 v súlade s § 41 ods. 3 O. s. p. a § 564 v spojení s § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, keď vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP za splnenia zákonných podmienok pre takýto postup. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu spisu a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 220 OSP zmeniť, a návrhu navrhovateľa vyhovieť. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že sa cíti byť viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, a preto dokazovanie nebolo potrebné zopakovať. Odvolací súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil, avšak vzhľadom na skutočnosť, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia právneho predpisu, ktoré už použité v konaní opakovane boli, nevznikla odvolaciemu súdu povinnosť vyzvať účastníkov, aby sa k možnému použitiu týchto predpisov vyjadrili. Skutkový stav tak ako ho zistil súd prvého stupňa je nesporný aj podľa názoru odvolacieho súdu, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že dielo vykonané odporcom malo vady, čo vyplýva jednak zo svedeckých výpovedí, ale hlavne zo záverov znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec Ing. Kršiak, ktorý ako hlavnú príčinu praskania a vydúvania omietok, ktoré realizoval odporca, označil nedodržanie technologického postupu zo strany odporcu s tým, že aj navrhovateľ nevytvoril optimálne podmienky pre realizáciu vnútorných omietok. V tomto kontexte je potrebné poukázať na ust. § 537 ods. 3 a 551 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých zhotoviteľ postupuje pri vykonávaní diela samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich, resp. zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela. Bolo teda na zodpovednosti zhotoviteľa, ak zistil, že podklady na ktorých má realizovať vnútorné omietky sú nevhodné, aby objednávateľa na túto skutočnosť upozornil, a zbavil sa tak prípadnej zodpovednosti za vady diela ak by objednávateľ na vykonaní diela trval. Odporca síce tvrdil, že navrhovateľa telefonicky na nevhodnosť povrchov upozorňoval, avšak toto tvrdenie v konaní nepreukázal. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade je zodpovednosť za vady vykonaného diela na zhotoviteľovi. V konaní nebolo taktiež sporné, že po vykonaní a prevzatí diela navrhovateľ vady diela reklamoval dňa 17.04.2009 a listom zo dňa 04.05.2009, ktorým sa domáhal, aby odporca vady diela odstránil opravením omietok. Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 27.09.2010 navrhovateľ prekvalifikoval v návrhu uplatnený nárok na primeranú zľavu z ceny vadne vykonaného diela a že odporca vady diela odmietal odstrániť. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že neboli preukázané oba kvalifikačné predpoklady po preukázaní ktorých by súd mohol konštatovať, že zo strany odporcu ide o porušenie zmluvy podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka), pri pochybnostiach sa preto predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné (§ 345 ods. 2 veta druhá Obch. zákonníka). Pri konštatovaní, že v danom prípade došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom, nastupuje režim uplatnenia nárokov z vadného plnenia podľa § 437 a nasl. Obch. zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ si ako prvý nárok z titulu vadného plnenia uplatnil nárok na odstránenie vád diela (list zo dňa 04.05.2009). Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ odporcovi poskytol aj primeranú lehotu na ich odstránenie, keď vyzval odporcu aby so započatím odstraňovania vád začal najneskôr dňa 12.05.2009, pričom koniec lehoty neurčil, nemožno preto konštatovať, že lehota určená navrhovateľom bola neprimeraná a krátka. Aj napriek splneniu tejto povinnosti (§ 437 ods. 3 Obch. zákonníka) však bolo zrejmé, že odporca vady diela neuznával, a preto ich aj odmietol odstraňovať. Je teda zrejmé, že na zmenu nároku z vadného plnenia, ktorým bolo odstránenie vád diela na nárok na zľavu z ceny diela po splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 437 ods. 3 a 5 Obch. zákonníka navrhovateľ už súhlas odporcu na zmenu nároku nepotreboval. Navrhovateľ si takýto nárok uplatnil podaním zo dňa 24.09.2010. Navrhovateľ si z titulu zľavy z ceny diela uplatňoval zľavu vo výške 2.774,22 eura. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/116/2009 - 303 zo dňa 18.02.2013 súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 1.941,95 eura s 9 % úrokom z omeškania od 06.06.2009 do zaplatenia a v zostávajúcej časti návrh zamietol. Keďže voči zamietajúcej časti sa navrhovateľ neodvolal, zostal predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu č. k. 26Cob/33/2013 - 331 zo dňa 20.02.2014 už len návrh na zaplatenie sumy 1.941,95 eura. Navrhovateľom uplatnená zľava vo výške 2.774,22 eura zodpovedá zľave zistenej podľa ust. § 439 ods. 1 Obch. zák., keďže zľava má zodpovedať rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami. Navrhovateľ preukázal, že na odstraňovanie vád, a teda na vykonanie diela bez vád vynaložil sumu 2.774,22 eura. Keďže však predmetom konania bol iba nárok na zľavu vo výške 1.941,95 eura, odvolací súd navrhovateľovi právo na zaplatenie tejto sumy priznal, nakoľko aj znalec Ing. Kršiak primeranosť takejto zľavy vo svojom dodatku č. 1 k znaleckému posudku zo dňa 11.02.2015, potvrdil. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 220 OSP. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/116/2009 - 367 zo dňa 31.03.2015 priznal súd znalcovi Ing. Róbertovi Kršiakovi znalečné vo výške 117,22 eura, za vypracovanie dodatku č. 1 k znaleckému posudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že znalec si za vypracovanie tohto dodatku vyúčtoval znalečné vo výške 187,28 eura (172,64 eura z titulu odmeny znalca a 14,64 eura z titulu paušálnej náhrady výdavkov). Ďalej súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že z vyúčtovania znalečného vyplýva, že hodinová odmena bola uplatnená za preštudovanie spisu v rozsahu 2-och hodín; spracovanie dokumentácie v rozsahu 3- och hodín; vyhotovenie dodatku k znaleckému posudku v rozsahu 8-ich hodín. Súd posúdil uplatnený časový rozsah výkonu znaleckej činnosti, a to či bola hodinová odmena uplatnená len za čas skutočne vynaložený na znalecký činnosť. V tomto prípade má súd za to, že rozumný časový fond výkonu znaleckej činnosti nemôže byť až tak rozsiahly, ako si to uplatnil znalec vo svojom vyúčtovaní, a je dôvodné mu priznať hodinovú odmenu za uplatnené úkony v nasledujúcom rozsahu - preštudovanie spisu (nie prvotné) 2 hodiny; spracovanie dokumentácie 3 hodiny; vyhotovenie dodatku k znaleckému posudku 3 hodiny, čo je spolu 8 hodín znaleckej činnosti. Pokiaľ ide o vypracovanie dodatku k znaleckému posudku, súd je toho názoru, že za účelný na túto činnosť možno posúdiť čas v rozsahu 3 hodín. Súd vychádzal pritom z rozsahu položených otázok znalcovi, ako i z obsahu dodatku k znaleckému posudku, pričom znalec na prvú otázku uviedol, je otázka je právneho charakteru, a preto na túto otázku neodpovedá a vyjadril sa iba ku druhej otázke. Napokon súd pri posudzovaní účelnosti časového rozsahu znaleckej činnosti vychádzal aj z toho, že znalec vykonával znaleckú činnosť - dodatok k znaleckému posudku č. 123/2012, a mal preto možnosť vychádzať z prvého znaleckého posudku. S poukazom na uvedené súd čas účelne vynaložený na vykonanie úkonov uplatnený znalcom v rozsahu 13 hodín znížil na 8 hodín, čo predstavuje odmenu vo výške 106,24 eur (8 hodín po 13,28 eur, § 3 ods. 1 vyhlášky). Popri odmene je znalec oprávnený požadovať aj náhradu hotových výdavkov, za ktoré sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, napr. paušálne ustanovené náhrady (§ 3 ods. 6 zákona o znalcoch). Znalec si uplatnil paušálnu náhradu za štyri vyhotovenia znaleckého úkonu vo výške 10,64 eur, avšak súd mu priznal iba za tri, nakoľko na základe pokynu súdu bolo určené, aby znalec dodatok k znaleckému posudku vypracoval v troch vyhotoveniach. Za každý rovnopis patrí znalcovi náhrada vo výške 2,66 eur, čo za tri vyhotovenia predstavuje 7,98 eur. Nakoľko súd určil znalcovi, aby vypracoval dodatok k znaleckému posudku v troch vyhotoveniach, pričom znalec ho vypracoval v štyroch, súd mu priznal i paušálnu náhradu za čiernobiele vyhotovenie listu A4 v počte listom 30 á 0,10 eur t. j. spolu 3,-- eurá (za tri vyhotovenia dodatku k znaleckému posudku). Uznesenie napadol včas podaným odvolaním znalec Ing. Róbert Kršiak, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd mu prizná znalečné v ním uplatnenej výške, nakoľko súd krátil znalečné v rozpore s ust. § 3 ods. 5 bodu b) zák. č. 382/2004 Z. z.. Odvolateľ ďalej uviedol, že pre zodpovedanie otázky bolo nevyhnutné vykonať podrobný položkovitý rozpočet s prepočtom na faktúry subdodávateľov, čo je dosť prácne a obtiažne. Nemožno porovnávať rozsah písomnej časti znaleckého posudku s prácnosťou a obtiažnosťou pri spracovaní dokumentácie, ktorej následným výsledkom je iba zhrnutie záverov v písomnej časti znaleckého posudku. Podľa znalca súdu malo byť taktiež známe, že v zmysle ust. § 17 ods. 9 zák. č. 382/2004 Z. z. je povinnosťou znalca jeden rovnopis znaleckého posudku archivovať po dobu 10 rokov, čiže jeho výdavkom sú štyri kusy znaleckého posudku a nie tri ako to uznal súd. Paušálna náhrada patrí za každé písomné vyhotovenie znaleckého posudku, t. j. aj za to, ktoré archivuje znalec. Odvolací súd po prejednaní odvolania v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že toto je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 220 OSP zmenil tak, že znalcovi priznal znalečné v ním uplatnenej výške. Súd vo svojom rozhodnutí ako oporu pre svoj postup citoval ust. § 3 ods. 5 písm. b) zák. č. 382/2004 Z. z., avšak toto ustanovenie vo svojich záveroch na danú vec neaplikoval. V konečnom dôsledku to ani nebolo možné, nakoľko dôvody vymedzené v cit. ust. súd znalcovi nevytkol, t. j. súd ani netvrdil, že znalec vykonal úkon nekvalitne, oneskorene alebo neúčelne. Práve naopak, znalec v snahe minimalizovať náklady na vypracovanie posudku neodpovedal na zjavne nelegitímnu otázku č. 1 predloženú súdom znalcovi, ktorý by tak zodpovedal na právne otázky, čo prislúcha výlučne súdu. Nesprávny bol aj záver súdu, ktorý mal žiadať len tri vyhotovenia znaleckého posudku, keď súd nezohľadnil znenie § 17 ods. 9 zák. č. 382/2004 Z. z.. Keďže úvahy súdu, na základe ktorých pristúpil ku kráteniu znalcom vyúčtovanej odmeny sú založené len na hypotetických a ničím nepodložených tvrdeniach, odvolací súd nevzhliadol existenciu zákonných dôvodov, na základe ktorých by mohol odobriť postup súdu prvého stupňa (bez ďalšieho dokazovania), a preto napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Keďže o trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP, rozhodne následne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.