Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 4Tos/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010097 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4616010097.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta v trestnej veci proti v trestnej veci proti obžalovanému U. H., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného U. H., proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 2T/30/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10.11.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť obžalovaného U. H. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného U. H. (ďalej len „obžalovaný“) o prepustenie z väzby na slobodu, a podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že na základe doteraz zadovážených dôkazov možno považovať trestné stíhanie obžalovaného pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona za dôvodné. V súčasnom štádiu trestného konania sa dôvody väzby u obžalovaného žiadnym významným spôsobom nezmenili, pretože z doteraz vykonaných dôkazov vyplýva, že skutok bol spáchaný a existuje dôvodné podozrenie, že ho mohol spáchať obžalovaný. Naďalej existuje dôvodná obava, že obžalovaný by v prípade prepustenia z väzby na slobodu, mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, najmä s ohľadom na charakter trestnej činnosti, s poukazom na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť. Dôvodné podozrenie zo spáchania skutku nebolo po vykonanom dokazovaní ani rozptýlené ani spochybnené. Od posledného rozhodnutia o väzbe dňa 05.09.2016 nenastala žiadna skutočnosť a nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil dôvodnosť tohto podozrenia a nenastala ani žiadna zmena v konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným. Pokiaľ ide o materiálnu podmienku odôvodňujúcu u obžalovaného dôvod väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, súd I. stupňa poukázal na ostatné rozhodnutia o väzbe obžalovaného, s tým, že poukázal na predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného a aj na trestnú činnosť, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Prievidza. Pokiaľ ide o dôvody žiadosti o prepustenie z väzby obžalovaného, poukázal na oboznámené správy a konštatoval, že vzhľadom na aktuálny zdravotný stav obžalovaného nie je nutné prerušiť jeho väzbu. Z týchto dôvodov nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že prvostupňový súd nezabezpečil všetky potrebné podklady na rozhodnutie o väzbe. Súd síce zabezpečil správu z ÚVTOS, ktorá však neobsahovala namietané skutočnosti, t.j. neposkytnutie potrebných liekov obžalovanému v období od 30.08.2016 do 02.09.2016, na čo ani samotný ústav nereagoval. Vytkol súdu I. stupňa nezistenie skutkového stavu a upozornil na to, že podľa príbalového letáku lieku, ktorý užíva obžalovaný, táto liečba musí byť poskytovaná bez prerušenia a z uvedeného je zrejmé, že boli porušené jeho základné ľudské práva - práva na život. Ide o tak závažné porušenie jeho práva, ktoré nie je možné napraviť. Poukázal na predložené dôkazy, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nekontaktoval poškodeného, ale naopak. Poukázal na porušenie Trestného poriadku súdom I. stupňa, keď hlavné pojednávanie dňa 15.06.2016 nebolo zaznamenané na CD nosiči a týmto bolo podľa obhajoby podstatne porušené právo na obhajobu a na spravodlivé súdne konanie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a prepustiť obžalovaného z väzby na slobodu. Krajský súd, pri rozhodovaní o sťažnosti obžalovaného, jeho manželky a dcéry podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa po výsluchu obžalovaného na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku postupoval správne, keď žiadosť o prepustenie z väzby obžalovaného zamietol a neprijal na nahradenie účelu jeho väzby žiadny z navrhovaných inštitútov a to z dôvodov uvedených v dôvodoch napadnutého uznesenia, s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a ktoré je odôvodnené postupom podľa § 176 odsek 2 Trestného poriadku, keď súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol právne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o splnení oboch materiálnych podmienok väzby u obžalovaného a taktiež potrebnými právnymi úvahami podoprel aj svoj právny záver o nemožnosti nahradenia účelu väzby navrhovanými inštitútmi. Krajský súd je taktiež toho názoru, že u obžalovaného boli splnené obe materiálne podmienky väzby a to, že skutkové okolnosti vzatia do väzby a doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky žalovaného zločinu a existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obžalovaný. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na vykonané dôkazy orgánmi činnými v trestnom konaní tak, ako ich popísal prokurátor v podanej obžalobe, a predovšetkým, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní vykonáva dokazovanie, ktoré odôvodňuje aj v danom štádiu trestného konania dôvodnosť tohto podozrenia a predovšetkým sa krajský súd stotožňuje s úvahami súdu prvého stupňa, že dôvodnosť tohto podozrenia na základe takto vykonaného dokazovania nebola rozptýlená. Pokiaľ ide o druhú z materiálnych podmienok väzby obžalovaného, krajský súd opätovne zdôrazňuje tak ako vo svojom predchádzajúcom uznesení, v ktorom sa dôsledne vysporiadal s touto materiálnou podmienkou väzby obžalovaného a to vo svojom uznesení z 18.04.2016, sp. zn. 4Tos/40/2016, kde uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti odôvodňujú v prípade obžalovaného obavu z pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným a to tak násilného ako aj majetkového charakteru. Na tomto závere krajský súd nič nemení, pretože nenastala žiadna taká významná okolnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať, že dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa zmenili. Takouto významnou okolnosťou nie je ani tvrdenie obžalovaného (ktoré krajský súd týmto nespochybňuje), že zo strany ústavu, v ktorom si obžalovaný vykonáva väzbu a príslušného zdravotného oddelenia, nebola tomuto v priebehu niekoľkých dní poskytnutá liečba tým, že mu neboli poskytnuté potrebné lieky. Súd sa pri rozhodovaní o väzbe musí zaoberať splnením oboch materiálnych podmienok väzby, ktoré v danom prípade v prípade obžalovaného boli splnené tak, ako na to krajský súd vyššie poukázal, pričom prípadné ohrozenie zdravia, resp. života obžalovaného výkonom väzby, môže posúdiť výlučne len na základe odborného vyjadrenia príslušného zdravotného zariadenia. Z oboznámenej správy Generálneho riaditeľstva ZVJS z 26.09.2016 vyplýva, že obžalovanému je poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť, môže absolvovať všetky vyšetrenia v podmienkach výkonu väzby. Je zrejmé, že o zdravotnom stave obžalovaného ústav na výkon väzby má vedomosť a tomuto je poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť. Obžalovaným namietané porušenie základného ľudského práva na neposkytnutie potrebnej liečby v dňoch od 30.08.2016 do 02.09.2016 preto nemôže mať vplyv na konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby zo strany súdu I. stupňa a ani na existenciu oboch materiálnych podmienok väzby obžalovaného a takouto skutočnosťou, ktorá by spochybňovala existenciu konkrétnej skutočnosti odôvodňujúcej dôvodnosť obavy z pokračovania v páchaní trestnej činnosti zo strany obžalovaného, nemôže byť ani prípadné porušenie procesných predpisov zo strany súdu I. stupňa spočívajúce v nedodržaní postupu podľa § 61a Trestného poriadku. Takéto prípadné procesné porušenie v konaní o podanej obžalobe a s ním súvisiace porušenie práva na obhajobu, resp. na spravodlivé súdne konanie, je vo vzťahu ku konaniu o žiadosti o prepustenie z väzby obžalovaného a konštatovaní materiálnych podmienok väzby obžalovaného irelevantné. Krajský súd k existencii materiálnych podmienok väzby obžalovaného navyše dodáva, že objekt chránený Trestným zákonom, ktorý mal obžalovaný ohroziť a porušiť, je tak významný, že záujem spoločnosti na jeho väzobnom stíhaní, prevyšuje jeho individuálny záujem na osobnú slobodu a v tejto súvislosti je preto zachovaná aj zásada zdržanlivosti a primeranosti a to aj vzhľadom na mieru závažnosti jeho konania, z ktorého je dôvodne podozrivý. Vzhľadom na mieru závažnosti spáchaného skutku, jeho charakter, väzba obžalovaného nie je neprimeraným opatrením k povahe stíhaného trestného činu a trestu, ktorý zaň možno uložiť. Z vyššie uvedených dôvodov preto nie je možné u obžalovaného dôvod väzby nahradiť žiadnym z inštitútov určených Trestným poriadkom na nahradenie účelu väzby a to aj s poukazom na predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného v súvislosti s hodnotením jeho osoby ako osoby, ktorá sa v minulosti dopustila trestnej činnosti násilného charakteru a ktorá je z takéhoto druhu trestnej činnosti navyše dôvodne podozrivá. So zreteľom na uvedené krajský súd považoval rozhodnutie súdu I. stupňa za vecne správne a zákonné, a preto sťažnosť obžalovaného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.