Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200322 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200322.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: P. U., nar. XX. XX. XXXX, K. XXXX/X, V., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ Y. U., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX, O., zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 proti rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/005676-4 UPo 23/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 a rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/005676-4 UPo 23/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd o d m i e t a žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015. Žalobkyni, žalovanému, Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu zn. V 5577/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 10. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 09. 07. 2015 (podaný Y. U. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/9/Draž/540-1/540-2/541/542 zo dňa 09. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - Y. U. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y. a zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra E KN č. XXX/X - orná pôda vo výmere 57 m 2, č. 540/2 - orná pôda vo výmere 461 m2, č. 541 - orná pôda vo výmere 1.104 m2 a č. 542 - trvalé trávne porasty vo výmere 723 m2 (všetko v spoluvlastníctve predávajúcej v podiele 1/8). Konanie sa viedlo pod sp. zn. V 5577/2015. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V 5577/2013-8 zo dňa 04. 08. 2015, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností do vyriešenia predbežnej otázky, a to do ukončenia konania evidovaného pod č. Z 5567/14. 2. Dňa 26. 08. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) rozhodnutie pod č. V 5577/15-11, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označeným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 31. 07. 2015. 3. Zo spisu zn. UP 40/2015 správny súd zistil, že Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd 240/15/4403-2 zo dňa 16. 10. 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Prokuratúra v proteste uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktoré bolo doplnené uznesením vlády č. 413 zo dňa 21. 07. 2015, pričom stavba má byť umiestnená i v katastrálnom území G.. Zároveň citovala ust. § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka a ust. § 32 ods. 1 a § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. 4. V proteste prokuratúra ďalej uviedla, že predkupné právo štátu je upravené v zákone č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR spisovej značky č. 20811/2015-1000-37428 zo dňa 05. 08. 2015 o zápis predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa 21. 07. 2015 na základe vyššie označených uznesení vlády, bola Okresnému úradu Nitra doručená dňa 06. 08. 2015 a bola zaevidovaná pod číslom Z 5403/2015. Týkala sa aj parciel registra E KN č. 540/1, 540/2, 541 a 542 v katastrálnom území Y., ktoré boli predmetom týmto protestom prokurátora napádaného rozhodnutia. V čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva mal správny orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnosť, ktorá tvorila predmet katastrálneho konania existovalo zákonné predkupné právo, a preto mal podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť. Konanie malo byť podľa ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona. Prokuratúra bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa porušil ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, keď presne a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy. Na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 26. 08. 2015 neboli splnené zákonné podmienky, pretože správny orgán nezistil existenciu zákonného predkupného práva štátu a neprihliadol na túto právne významnú skutočnosť. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP 40/2015 a tento administratívny spis žalovaný súdu taktiež predložil. 5. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 40/2015-7 dňa 02. 11. 2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 16. 10. 2015 a rozhodnutie pod č. V 5577/2015 zo dňa 26. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. 6. Proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 07. 12. 2015, ktoré v ten istý deň podala na poštovú prepravu a dňa 08. 12. 2015 bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia - oznámenia 7. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/005676-4 UPo 23/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 8.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 bolo podané oneskorene. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového právneho orgánu č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 bolo adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňou bolo fyzicky prevzaté dňa 25. 11. 2015. Poukázal na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konania v znení neskorších predpisov s tým, že rozhodnutie zo dňa 02. 11. 2015 bolo žalobkyni ako účastníčke konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia právne doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia (prvý pokus o dourčenie zásielky bol vykonaný dňa 10. 11. 2015, druhý pokus o doručenie spolu s uložením zásielky na pošte dňa 11. 11. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - 16. 11. 2015), aj keď si žalobkyňa rozhodnutie fyzicky prevzala dňa 25. 11. 2015. V oznámení ďalej uviedol, že dňa 07. 12. 2015 (pondelok) odovzdala žalobkyňa na poštovú prepravu na doručenie žalovanému odvolanie proti rozhodnutiu č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015. Zo všetkých uvedených okolností vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 bolo podané oneskorene, pretože bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 07. 12. 2015 zaslané na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015 a doručené správnemu orgánu dňa 08. 12. 2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe 8. V podanej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 (ktorá bola súdu doručená v ten istý deň) žalobkyňa žiadala zrušiť oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/005676-4 UPo 23/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (správneho orgánu prvého stupňa) č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň na základe spisovej dokumentácie a vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal dôkazy potrebné k úplnému zisteniu skutkového stavu veci. Postupom žalovaného bola žalobkyni odňatá možnosť brániť sa. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe ktorého dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie zo dňa 02. 11. 2015 jej bolo doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia, i keď si fyzicky zásielku prevzala dňa 25. 11. 2015. Odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015, čo žalovaný považuje za oneskorené podanie. S týmto tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila. Podľa jej názoru mal žalovaný relevantne preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky podmienky zákonom požadované na uplatnenie tzv. inštitútu fikcie doručenia, a to aj z dôvodu, že takéto porušenie môže založiť eventualitu odňatia možnosti konania pred súdom. Podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a.s. jej bola pošta povinná oznámiť ako adresátovi zásielky, ktorý nebol zastihnutý, termín ďalšieho pokusu o doručenie s uvedením dňa a hodiny (tzv. „modrý lístok - výzva“). Po druhom neúspešnom pokuse doručenia jej mal doručovateľ zanechať tzv. „žltý lístok“ s názvom „oznámenie uložení zásielky“, na ktorom je uvedená úložná doba. Žalobkyňa v podanej žalobe čestne vyhlásila, že jej nikdy v listovej schránke nebola zanechaná od doručovateľa pošty žiadna výzva s upozornením, že jej v určenom termíne príde opakovane doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu doručovaná v určený deň a hodinu. O fikcii doručenia sa dozvedela až doručením oznámenia o vybavení podania, a to viac ako 2 mesiace po podaní odvolania. Bola toho názoru, že zákonná fikcia doručenia nikdy nemohla nastať a žalovaný nemal preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre to, aby mohol skonštatovať fikciu dourčenia zásielky, preto nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa podľa žalobkyne pochybil pri doručovaní zásielky a postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie mal zasielať s vyznačením úložnej lehoty 3 dní, a nie ponechať všeobecnú úložnú dobu. Až týmto spôsobom by bola naplnená zákonná povinnosť správneho orgánu spravodlivo a objektívne chrániť záujmy fyzických/právnických osôb v konaní. Svojvoľným a účelovým postupom správneho orgánu prvého stupňa, kedy nevyznačil skrátenú úložnú lehotu, a to napriek tomu, že mu to poštový poriadok výslovne umožňuje predtlačeným spôsobom: „Uložiť ... dní“, jej bola ako účastníčke konania zo strany žalovaného odňatá možnosť konať, a tým účinne chrániť svoje záujmy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala i na ust. § 47 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pričom správny orgán prvého stupňa ju nedostatočne poučil a zaviedol, keď v poučení uviedol, že voči rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa poučiť účastníka konania tak, aby bolo nepochybné a jasné, kedy a za akých podmienok môže platne a účinne podať odvolanie. V poučení však definovanie iného okamihu doručenia rozhodnutia, než jeho osobné prevzatie, absentuje. S absolútnou jasnosťou je v ňom uvedené, že proti rozhodnutiu môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a vzhľadom na dovtedy uplatňovanú prax mala ako účastníčka konania za to, že lehota začne plynúť až okamihom prevzatia rozhodnutia. Žalobkyňa bola toho názoru, že konanie žalovaného voči nej je nutné charakterizovať ako šikanózny výkon práva, je zásahom do jej ústavných práv ako fyzickej osoby, ako občana Slovenskej republiky, za účelom znemožnenia prístupu brániť sa ako účastník konania voči nezákonnému a nesprávnemu postupu. V záverečnej časti žaloby žalobkyňa poukázala na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na tvrdenie žalovaného v oznámení o vybavení podania, ktorý uviedol, že preskúmal „oneskorene“ podané odvolanie aj z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak takéto skutočnosti nezistil. Bola toho názoru, že ak za zistených okolností žalovaný konštatoval, že nezistil dôvody pre obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo dovolacieho konania, jeho právny názor je nesprávny. V podanej žalobe sa žalobkyňa odvolávala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp. zn. 6 Sžo/244/2010, 2 Cdo 13/2004, 6 Sžo 254/2010) Najvyššieho súdu ČR (č. k. 5 127/2002-42) a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL ÚS 14/98 z 22. júna 1999, č. k. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27. 10. 2010). Navrhla, aby súd oznámenie žalovaného o vybavení podania zo dňa 22. 01. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého písomného prípisu o vybavení oneskorene podaného odvolania žalobcom. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 o vyhovení protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra pod sp. zn. Pd 240/15/4403-2 zo dňa 16. 10. 2015 a zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 08. 2015 č. V 5577/2015 bolo adresované doporučene do vlastných rúk obom účastníkom konania. Žalobkyňou bolo prevzaté fyzicky dňa 25. 11. 2015. V súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov jej však bolo doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia, aj keď si účastníčka konania fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 25. 11. 2015. Dňa 07. 12. 2015 žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu na doručenie správnemu orgánu prvého stupňa odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 bolo podané oneskorene, lebo bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25. 04. 2012 a uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či skutočnosti uvedené na doručenke, ktorá je považovaná za verejnú listinu, sú pravdivé, a už vôbec nie z toho hľadiska, či poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk. Uviedol, že preskúmal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015 v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a zistil, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 07. 12. 2015 a doručeného správnemu orgánu dňa 08. 12. 2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa 08. 06. 2016 vydal rozhodnutie pod č. Ok 18/2016-3/Br, OU-NR-OOP5-2016/027530-3/Br, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. UP 40/2015-25 zo dňa 06. 05. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného pod spisovou značkou UP 40/2015, v ktorom správny orgán rozhodnutím č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 vyhovel protestu prokurátorky pod sp. zn. Pd 240/15/4403-2 a zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5577/2015 zo dňa 26. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, pretože odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene a žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (s poukazom na ust. § 250 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016). Z podanej žaloby taktiež nie je úplne zrejmé, kto by mal byť žalovaným správnym orgánom, nakoľko na prvej strane žaloby je uvedený Okresný úrad Nitra, pričom s poukazom na ust. § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak. Ďalej žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni bolo dňa 10. 02. 2016 doručené nie rozhodnutie, ale len písomné oznámenie o vybavení podania pod č. UPo 23/2016-4, OU-NR- OOP5-2016/005676-4 zo dňa 22. 01. 2016 a toto písomné oznámenie o vybavení podania zo dňa 22. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka správneho konania Y. U. a aby žalobkyňou podanú žalobu zamietol. V. Vstup prokurátora do konania a jeho vyjadrenie 10. Krajská prokuratúra Nitra v podaní pod č. Kc 91/16/4400-2 zo dňa 24. 06. 2016, doručenom Krajskému súdu v Nitre dňa 27. 06. 2016 oznámila, že s poukazom na ust. § 35 ods. 2, písm. i/ OSP, vstupuje do začatého konania prokurátor. Podaním zo dňa 19. 07. 2016 prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podal vyjadrenie, ktoré sa týkalo účastníkov konania, fikcie doručenia a rozhodnutia o proteste prokurátora. K účastníkom konania prokurátor uviedol, že žalovaný je v žalobe nesprávne označený a z jeho označenia nie je zrejmé, či žalobca žaluje odbor opravných prostriedkov alebo katastrálny odbor, alebo oba tieto odbory súčasne. Navrhol, aby súd uznesením pribral do konania účastníka administratívneho konania o proteste prokurátora Y. U.. K fikcii doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 prokurátor uviedol, že v administratívnom spise je založené potvrdenie o doručení (doručenka) tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že dňa 10. 11. 2015 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 11. 11. 2015 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (11. 11. 2015) uložil na pošte a dňa 25. 11. 2015 si žalobkyňa prevzala zásielku osobne. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu až dňa 07. 12. 2015, bolo podané oneskorene. Žalobkyňa si nevyzdvihla zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty bol 16. 11. 2015 (tretí deň od uloženia pripadol na sobotu) a tento sa považuje za deň doručenia. Keďže pätnásťdňová lehota na podanie odvolanie začala žalobkyni plynúť dňom 17. 11. 2015, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 01. 12. 2015, ktorý pripadol na utorok a uvedený deň nebol sviatok. Odvolanie žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015, po uplynutí stanovenej lehoty podľa ust. § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda oneskorene. Prokurátor bol toho názoru, že žalovaný správne aplikoval na daný prípad fikciu doručenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že doručenka má povahu verejnej listiny a preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. Platí pre ňu vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobkyňa nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázala. Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia tzv. náhradným doručením, dôkazné bremeno preukázať, že sa adresát v mieste bydliska v čase doručovania nezdržiaval, zaťažuje adresáta (v tomto prípade žalobkyňu), a nie odosielateľa (správny orgán). Čestné prehlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nedržiaval v čase doručovania, nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Žalobkyňa pritom ani netvrdí, že sa v mieste doručovania v rozhodujúcom čase nezdržiavala. Iba čestne vyhlásila, že nikdy jej v listovej schránke nebola zanechaná od doručovateľa výzva s upozornením, že jej v určenom čase príde opakovane doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu doručovaná. Toto tvrdenie sa javí ako nanajvýš účelové a zavádzajúce, veď na základe čoho by si fyzicky vyzdvihla zásielku dňa 25. 11. 2015 na pošte? V ďalšej časti svojho vyjadrenia (k rozhodnutiu o proteste prokurátora) prokurátor uviedol, že žalobkyňa sa domáha i zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora. Označené rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 16. 11. 2015 a nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 07. 04. 2016. Z označených skutočností vyplýva, že žaloba bola v tejto časti podaná oneskorene, pričom ak žalobkyňa napáda poučenie rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že toto je zákonné a v súlade s ust. § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Prokurátor navrhol, aby súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa preskúmania oznámenia o vybavení podania zo dňa 22. 01. 2016, pretože je nedôvodná a podľa ust. § 98 ods. 1, písm. d/ Správneho súdneho poriadku odmietol žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015, pretože bola podaná oneskorene. VI. Ďalší priebeh súdneho konania 11. Uznesením zo dňa 30. 11. 2016 č. k. 11S/80/2016-39 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to Y. U., ktorú následne (prostredníctvom jej právneho zástupcu) vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. 12. Právny zástupca pribratej účastníčky konania podal vyjadrenie zo dňa 25. 04. 2017, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za účelovú a obštrukčnú. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. V 5577/2015-21 zo dňa 17. 02. 2016 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ohľadne parciel č. 540/1, 540/2, 541 a č. 542 zastavené z dôvodu, že v čase podania návrhu na vklad (10. 07. 2015) existovala právne významná skutočnosť, ktorá by mala vplyv na konanie, a to existencia predkupného práva štátu k uvedeným pozemkom. Predkupné právo vzniklo dňa 08. 07. 2015. V čase jeho rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa už existovalo predkupné právo štátu a správny orgán bol povinný na túto skutočnosť prihliadať. Ohľadom fikcie doručenia právny zástupca pribratej účastníčky konania poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vo svojej žalobe síce vyhlásila, že nikdy nemala v schránke zanechanú výzvu pošty o termíne opakovaného doručovania (tzv. „modrý lístok“), pričom poukázala na interné predpisy Slovenskej pošty, a. s., a teda sa o fikcii doručenia mala dozvedieť doručením oznámenia. Mal za to, že toto tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde a je účelové. Ak žalobkyňa tvrdí, že si pravidelne sledovala svoju domovú listovú schránku, skutočnosť, že má zásielku uloženú na pošte musela vedieť z oznámenia o uložení zásielky na pošte (tzv. „žltý lístok“), ktorý jej doručovateľ zásielky uložil v jej domovej listovej schránke dňa 11. 11. 2015, čo však vo svojej žalobe účelovo nespomína. Právny zástupca pribratej účastníčky konania uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného ako i Krajskej prokuratúry Nitra a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 13. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 13. 07. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06. 07. 2016 a k vyjadreniu prokurátora zo dňa 19. 07. 2016 uviedol, že z „oznámenia“ žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal preskúmaním obsahu doručenky, či v danom prípade boli vykonané oba pokusy o doručenie a toho, či boli tieto pokusy neúspešné. V „oznámení“ sa obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení bez subsumovania konkrétnych skutkových okolností pod relevantné právne normy. Žalovaný v správnom konaní nevykonal žiaden dôkaz na preukázanie, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia. Nevykonal žiadne šetrenie postupu doručovania zásielky, hoci mu správny poriadok ukladá povinnosť zistiť skutočný stav veci. Žalobkyňa mala za to, že zákonná fikcia nikdy nemohla nastať a tiež, že žalovaný nemal preukázané splnenie podmienok vyžadovaných správnym poriadkom pre to, aby mohol skonštatovať fikciu doručenia zásielky. Žalovaný mal mať preukázané, či pošta realizovala doručenie úradnej zásielky v zmysle správneho poriadku. Keďže žalovaný nemal preukázanú túto podmienku, nemohlo dôjsť k doručeniu fikciou. Za žiadnych okolností nie je možné sa pri využití fikcie doručenia, ktorej účinky majú nezvratné dopady na práva a právom chránené záujmy osôb, stotožniť iba s konštatovaním, že zásielka bola dvakrát doručovaná, a pritom nemať žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse boli splnené zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne, či vôbec boli vykonané oba obligatórne pokusy doručenia. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádzal, preukazuje súčasne aj reálne doručenie, správny orgán by už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia nemal skúmať. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané (čo v danom prípade nie je). Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 65/2010-49, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak si adresát zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Podotkol, že judikatúra vo veci uplatnenia fikcie doručenia nebola jednotná. Z posledných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je možné konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže z odôvodnenia týchto rozhodnutí vyplýva prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym s akcentom na princíp právnej istoty. Postup správneho orgánu nebol zákonný a fikcia doručenia nemala byť uplatnená, v dôsledku čoho je potom žaloba podaná dôvodne. 14. Žalovaný sa v podaní zo dňa 20. 09. 2017 vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 13. 07. 2017 a uviedol, že trvá na vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016 k podanej žalobe. Podal obsiahle vyjadrenie k fikcii doručenia, ktorá podľa jeho názoru bola uplatnená dôvodne, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (s tým, že až v jeho najnovších rozsudkoch vydaných po vydaní oznámenia žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 bol prezentovaný názor, že osobné prevzatie zásielky má prednosť pred fikciou doručenia), na legislatívnu zmenu v ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ku ktorej došlo od 01. 07. 2017, ako i na dôvodovú správu k zákonu č. 149/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. K zákonnému predkupnému právu štátu žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mal podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadať na skutočnosť, že k predmetnej nehnuteľnosti vzniklo pred rozhodnutím o povolení vkladu predkupné právo štátu. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie svoju zákonnú povinnosť ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo je nedovoleným právnym úkonom. Neobstojí argumentácia, že by predkupné právo štátu ostalo zachované a povinným by bol nový nadobúdateľ, nakoľko následkom takéhoto výkladu by bolo obídenie účelu zákona, ktorým bolo urýchlenie výkupu predmetných nehnuteľností, ktorých sa týka významná investícia v prospech štátu. Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok relatívnu neplatnosť, je následkom porušenia tejto zákonom stanovenej povinnosti absolútna neplatnosť. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa, ale ani žalovanému na ďalšie konanie. Aktuálnym výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť MH Invest, s.r.o. žalobkyňa, ani Y. U. už nie sú vlastníčkami týchto nehnuteľností. Súčasný vlastník predmetných nehnuteľností nie je účastníkom tohto konania a rozhodnutie pre neho nie je právne záväzné. Žalovaný namietal nevykonateľnosť ďalšieho konania a rozhodnutia o pôvodnom odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 z dôvodu, že došlo k podstatnej zmene skutkového a právneho stavu a v danom prípade nie sú dané okolnosti na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú. 15. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia im boli doručované na vedomie. 16. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobkyne, žalovaného, Krajskú prokuratúru Nitra a právneho zástupcu pribratého účastníka konania. Na pojednávaní sa vyjadril právny zástupca žalobkyne, zástupca žalovaného, i zástupca Krajskej prokuratúry Nitra v súlade so svojim písomnými stanoviskami. Právny zástupca pribratého účastníka konania sa pojednávania nezúčastnil. VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu - oznámeniu je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 13. 12. 2017 toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa sa podanou žalobou taktiež domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t.j. rozhodnutia pod č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 16. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 26. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil), pričom v tejto časti bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa ust. 98 ods. 1, písm. c/ SSP ako predčasne podanú, pričom lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. 18. Podľa § 22 ods. 1, 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. _______________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 19. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania správneho orgánu) a až do 30. 06. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 20. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. 21. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa § 98 ods. 1, písm. c/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak c/ bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a/ ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b/ rozhoduje podľa § 192. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 22. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/005676-4, UPo 23/2016-4 zo dňa 22. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 8.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie zo dňa 07. 12. 2015 (podané na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani dôvod na uplatnenie postupu podľa ust. § 60 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda na obnovu konania alebo zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 22. 01. 2016. 23. V prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra pod č. Pd 240/15/4403-2 zo dňa 16. 10. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. V 5577/15 zo dňa 26. 08. 2015 a toto rozhodnutie zrušil) vyplýva, že zásielka s týmto rozhodnutím bola doručovaná žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručovaním prvýkrát dňa 10. novembra 2015 (neúspešne) na adresu K. XXXX/X, V.. Z pripojenej doručenky ďalej vyplýva, že pri predtlači na doručenke pod bodom 2. „opakované doručenie“ a pri predtlači pod bodom 3. „deň uloženia zásielky“ je naprieč jedna dátumová pečiatka s dátumom 11. novembra 2015. Žalobkyňa si zásielku s rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 osobne prevzala dňa 25. 11. 2015, čo potvrdila svojim podpisom a na predmetom rozhodnutí je vyznačený dátum nadobudnutia právoplatnosti dňom 01. 12. 2015. 24. Dňa 07. 12. 2015 podala žalobkyňa na poštovú prepravu odvolanie proti vyššie označenému rozhodnutiu, čo vyplýva z poštovej pečiatky na obálke pripojenej k odvolaniu zo dňa 07. 12. 2015. 25. Správny súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom (ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, resp. až do 30. 06. 2017), keď žalobkyni neformálnym podaním zo dňa 22. 01. 2016 oznámil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 jej bolo s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie doručené dňa 16. 11. 2015 fikciou doručenia a odvolanie proti nemu podala oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie. 26. S poukazom na námietku žalovaného v jeho vyjadrení (k podanej žalobe) zo dňa 06. 07. 2016, v ktorom uviedol, že oznámenie zo dňa 22. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, správny súd uvádza, že sa nestotožňuje s týmto názorom, pretože oznámenie zo dňa 22. 01. 2016 môže byť predmetom súdneho prieskumu, i keď nemá formu rozhodnutia. Nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že oznámenie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný takto formálne vybavil odvolanie žalobkyne zo dňa 07. 12. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 40/2015-7 (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra pod č. Pd 240/15/4403-2 zo dňa 16. 10. 2015 proti rozhodnutiu č. V 5577/15 zo dňa 26. 08. 2015 a toto rozhodnutie zrušil). Žalovaný sa teda podaným odvolaním nemienil zaoberať a vo veci ďalej konať tvrdiac, že bolo podané oneskorene a katastrálne konanie je teda právoplatne skončené. 27. Z postupu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni pri doručovaní zásielky s rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia, resp. fikcia doručenia písomnosti. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je. 28. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je však zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia zdržiaval. Predpísaný postup s poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 znamená, že: - bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie (v konkrétnom prípade sa tak stalo 10. 11. 2015 ako vyplýva z doručenky) s výzvou o opakované doručovanie v určený deň a hodinu (toto však u ž predloženej doručenky nevyplýva), - bolo vykonané opakované doručovanie s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo, - zásielka bola uložená s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo. Z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 vyplýva a správny súd zistil, že nie je osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania a osobitne dátum uloženia zásielky, ale je tu jedna dátumová pečiatka s dátumom 11. novembra 2015. S poukazom na uvedené je potom správny súd toho názoru, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia tohto rozhodnutia dňom 16. 11. 2015, ako to uvádza žalovaný vo svojom žalobou napadnutom oznámení zo dňa 22. 01. 2016. 29. V súvislosti s uplatnením náhradného doručenia písomnosti podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 však správny súd dáva do pozornosti žalovaného skutočnosť vyplývajúcu z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015, a to, že k reálnemu prevzatiu zásielky s rozhodnutím zo strany žalobkyne došlo dňa 25. 11. 2015, teda v úložnej dobe na prevzatie zásielky. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému fyzickému prevzatiu zásielky žalobkyňou. 30. Správny súd taktiež poukazuje i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v konaní pod sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17. 09. 2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06. 10. 2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 01. 03. 2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30. 03. 2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25. 01. 2017, 3Asan/2/2016 zo dňa 22. 02. 2017, 3Sžo/245/2015 zo dňa 25. 04. 2017), z ktorej vyplýva uprednostnenie faktického doručenia zásielky pred fiktívnym doručením v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 s akcentom na princíp právnej istoty. Napr. v uznesení zo dňa 30. 03. 2016 pod sp. zn. 3Sžo/101/2015 Najvyšší súd SR okrem iného uviedol, že „k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.“ 31. Ústavný súd SR v tomto svojom náleze konštatoval „využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného § 47 ods. 2 OSP prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku hneď uložil na pošte bez tohto, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho súdu č. IV, s. 699, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právnotechnický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07). 32. I keď Ústavný súd SR sa v citovanom náleze zaoberal ust. § 47 ods. 2 OSP v znení účinnom do 14. 10. 2008, podľa názoru správneho súdu možno tento nález aplikovať i na doručovanie zásielok podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, nakoľko právna úprava náhradného doručovania bola v oboch právnych predpisoch do 14. 10. 2008 takmer identická. Od 15. 10. 2008 bolo ust. § 47 ods. 2 OSP formulované tak, že „ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel“. 33. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje i na ust. § 25 ods. 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, ktoré upravuje inštitút náhradného doručenia pri doručovaní právnickým osobám a podnikateľom - fyzickým osobám tak, že „písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, resp. podnikateľ - fyzická osoba sa o tom nedozvie.“ Obdobným spôsobom bola otázka doručovania právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom upravená i v ust. § 48 ods. 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, keď sa zásielka „považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.“ Taktiež je potrebné poukázať i na právnu úpravu ust. § 24 ods. 2 (veta tretia) vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 07. 2017, zavedenú zákonom č. 149/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Táto nová právna úprava mení fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov - fyzické osoby na novú fikciu, v zmysle ktorej, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. V zmysle tejto novely nastáva zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte. Tieto právne úpravy v súvislosti s uplatnením fikcie doručenia zhodne kladú, resp. kládli dôraz na vrátenie nedoručenej zásielky. 34. V danej veci z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že sa zásielka vrátila správnemu orgánu ako nedoručená, ale žalobkyňa doručované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 reálne prevzala v úložnej dobe dňa 25. 11. 2015. Žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa sa touto skutočnosťou nezaoberali a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotili. Najvyšší súd SR i Ústavný súd SR vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach (bod 30 a 31 tohto rozsudku) zaujali názor, že v prípade, ak si adresát zásielky (v tomto prípade žalobkyňa) túto osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. 35. Žalovaný podľa názoru súdu pochybil, keď uplatniac fikciu náhradného doručenia zásielky (napriek reálnemu doručeniu zásielky v odbernej lehote dňa 25. 11. 2015), posúdil odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 ako oneskorene podané bez tohto, aby sa zaoberal reálnym doručením zásielky žalobkyni. Žalobkyňa mohla byť takýmto postupom žalovaného ukrátená na svojich právach, lebo v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi jej bola odňatá možnosť na prejednanie podaného odvolania. 36. Nakoľko žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 25. 11. 2015 reálne prevzala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015, pričom z doručenky pripojenej k tomuto rozhodnutiu vyplýva, že neboli ani splnené podmienky fikcie doručenia (nebol osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania zásielky a osobitne dátum jej uloženia) je potrebné konštatovať, že otázku doručovania rozhodnutia, ktorá je skutkovou otázkou, nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky, pričom toto ustanovenie si v predmetnej veci nesprávne vysvetlil. Uvedené zistenie je dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 37. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala i preskúmania zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru) pod č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015. Na preskúmanie tohto rozhodnutia však neboli splnené zákonom stanovené podmienky a v tejto časti bola žaloba podaná predčasne, nakoľko lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. Rozhodnutie zo dňa 02. 11. 2015 zatiaľ nenadobudlo ani právoplatnosť. Predčasnosť podanej žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je negatívnou procesnou podmienkou a v tejto časti bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa ust. § 98 ods. 1, písm. c/ SSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Správny súd v predmetnej veci zrušil len druhostupňové rozhodnutie (oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností) a vecou samou, teda rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5577/15 zo dňa 26. 08. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a jeho dôvodmi sa v tomto súdnom konaní nezaoberal, keďže najskôr musí byť rozhodnuté o včas podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 38. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere a vysporiadať sa so skutočnosťou reálneho - faktického doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobkyni dňa 25. 11. 2015, teda v úložnej dobe a v tejto súvislosti posúdiť otázku včasnosti podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ bolo teda žalobkyni rozhodnutie doručené dňa 25. 11. 2015, lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť dňom 26. 11. 2015 a uplynula dňom 10. 12. 2015. Žalobkyňa v tejto lehote dňa 07. 12. 2015 (podľa pripojenej poštovej obálky s dátumovou pečiatkou pošty) podala na poštovú prepravu odvolanie zo dňa 07. 12. 2015, čo znamená, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a bude potrebné ďalej postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú odvolacie konanie a pri splnení ďalších zákonom stanoveným podmienok meritórne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne. 39. K námietke Krajskej prokuratúry Nitra, že žalovaný je v žalobe zo dňa 07. 04. 2016 nesprávne označený a nie je zrejmé, či žalobkyňa žaluje odbor opravných prostriedkov, alebo katastrálny odbor, alebo oba súčasne, súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1, 3, 5 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania žaloby, podľa ktorých okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy. Štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak. Okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Na základe citovaných ustanovení zákona o miestnej štátnej správe je zrejmé, že Okresný úrad Nitra, ktorý označila žalobkyňa za žalovaného, má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pričom oznámenie o vybavení podania zo dňa 22. 01. 2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov a rozhodnutie zo dňa 02. 11. 2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, teda organizačné útvary - odbory vykonávajúce štátnu správu na príslušnom úseku štátnej správy, organizačne podliehajúce Okresnému úradu Nitra. Pokiaľ teda žalobkyňa označila za žalovaného Okresný úrad Nitra, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania v súdnom konaní a žalobou napadnuté rozhodnutia (oznámenie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) boli vydané odbormi spadajúcimi pod tento orgán štátnej správy, bol žalovaný označený správne. K ďalšej námietke prokuratúry ohľadne oneskoreného podania žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 správny súd uvádza, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala i preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru) pod č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015. Výrok žalobného návrhu teda obsahoval aj návrh na zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (ktoré predchádzalo žalobou napadnutému rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného zo dňa 22. 01. 2016), a preto správny súd s poukazom na ust. § 191 ods. 3 SSP musel rozhodnúť i o tejto časti žaloby. Na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 však neboli splnené zákonom stanovené podmienky a v tejto časti bola žaloba podaná predčasne a je neprípustná, nakoľko lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala ani plynúť. Rozhodnutie zo dňa 02. 11. 2015 zatiaľ nenadobudlo ani právoplatnosť. Predčasnosť podanej žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je negatívnou procesnou podmienkou a v tejto časti bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa ust. § 98 ods. 1, písm. c/ SSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/9/2016 zo dňa 20. 04. 2017 a na vyslovený názor, že bolo potrebné rozhodnúť i o tej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015. 40. Obdobným spôsobom ako doručovanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 správny súd posudzoval i otázku doručovania oznámenia žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 a otázku včasnosti podania žaloby. Vychádzal zo zistení vyplývajúcich z pripojenej doručenky k tomuto oznámeniu, z ktorej vyplýva, že žalobou napadnuté oznámenie o vybavení podania zo dňa 22. 01. 2016 bolo žalobkyňou fyzicky prevzaté dňa 10. 02. 2016. Prevzatiu zásielky však predchádzal postup doručovateľa vyznačený na doručenke, podľa ktorého prvý pokus o doručenie oznámenia bol vykonaný dňa 29. 01. 2016, opakované doručenie bolo vykonané dňa 01. 02. 2016 a deň uloženia zásielky je vyznačený dňom 01. 02. 2016. Zásielka však bola fyzicky prevzatá žalobkyňou dňa 10. 02. 2016. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňom 10. 04. 2016 a keď žalobkyňa podala žalobu na osobne v podateľni krajského súdu dňa 07. 04. 2016, urobila tak v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, teda včas. 41. K námietkam účastníkov konania obsiahnutým v písomných vyjadreniach podávaných v priebehu súdneho konania (ohľadne predkupného práva štátu, platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu) správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní sa týmito námietkami nemohol zaoberať a zaujať k nim právny názor, nakoľko relevantným predmetom správnej žaloby v predmetnej veci bolo oznámenie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 o tom, že odolanie podané žalobkyňou proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané oneskorene z dôvodu uplatnenia fikcie doručenia. 42. Zástupca Krajskej prokuratúry Nitra vzniesol na pojednávaní dňa 13. 12. 2017 podnet na zváženie pribratia aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti do konania, ktorý podľa jeho názoru môže byť dotknutý na svojich právach rozhodnutím v tomto konaní. Správny súd sa týmto podnetom zaoberal a dospel k záveru, že v tomto súdnom konaní nie je potrebné a dôvodné pribrať do konania súčasného vlastníka nehnuteľnosti, pretože zrušením rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 22. 01. 2016 (ktorým žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 bolo podané oneskorene), nemôžu byť dotknuté práva súčasného vlastníka nehnuteľnosti (ktorý nebol ani účastníkom správneho konania vedeného pod sp. zn. UP 40/2015 a ani účastníkom odvolacieho konania). Okruh účastníkov konania si bude správny orgán riešiť v ďalšom konaní, v ktorom bude rozhodovať o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015. 43. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP. 44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP s použitím ust. § 25 SSP a ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobkyňa ako i žalovaný mali v predmetnej veci len čiastočný úspech (súd zrušil rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 22. 01. 2016, čo sa považuje za úspech žalobkyne a neúspech žalovaného, ale zároveň odmietol žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 40/2015-7 zo dňa 02. 11. 2015, čo sa považuje za neúspech žalobkyne a úspech žalovaného). Pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného bol teda rovnaký, keď v časti žaloby bola úspešná žalobkyňa (súd zrušil rozhodnutie žalovaného) a v časti žaloby bol úspešný žalovaný (súd odmietol žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), čo v konečnom dôsledku znamená, že ani žalobkyňa, ani žalovaný nemali v konaní prevažujúci úspech, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania súd nepriznal ani Krajskej prokuratúre Nitra ako ďalšiemu účastníkovi súdneho konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania Daniele Maronovej, a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 30. 11. 2016 č. k. 11S/80/2016-39 pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 18. 04. 2017 zaslanú právnemu zástupcovi pribratého účastníka konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). 45. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.