Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200328 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200328.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXXXX/X, R., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Ing. B. O., nar. XX. XX. XXXX, F. XX/XX, U., zastúpený právnym zástupcom: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, viezdoslavovo námestie 25, bratisalva, IČO: 36 833 533o správnej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 proti rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného č. OU- NR-OOP5-2016/006589-3 Vo 12/2016-3 zo dňa 28. 01. 2016 a rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie Okresného radu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/006589-3, Vo 12/2016-3 zo dňa 28. 01. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015 z a s t a v u j e . Žalobkyni, žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu zn. V 5774/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 17. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 14. 07. 2015 (predávajúcim Ing. B. O. a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/14/ Luž/2954 zo dňa 14. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - Ing. B. O. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX orná pôda vo výmere 2.525m2 (vo vlastníctve predávajúceho v podiele 1/1). Konanie sa viedlo pod sp. zn. V 5774/2015. 2. V podaní zo dňa 26. 07. 2015 (doručenom správnemu orgánu prvého stupňa Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dňa 28. 07. 2015) zaslal predávajúci listinu označenú ako „okamžité odstúpenie od kúpnej zmluvy 2015/7/14/Luž/2954 zo dňa 14. 07. 2015“ adresovanú žalobkyni, a to z dôvodu, že bol uvedený do omylu, zmluvu podpísal za nápadne nevýhodných podmienok a kúpna cena je neprimeraná a v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisov. 3. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 08. 2015 rozhodnutie pod č. k. V 5774/2015-13, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorou je otázka odstúpenia od zmluvy. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správny orgán musí obligatórne skúmať, či odstúpenie od zmluvy nie je medzi účastníkmi sporné. Výzvou zo dňa 13. 08. 2015 žiadal predávajúceho, aby v lehote 30 dní zaslal správnemu orgánu odstúpenie od zmluvy, ktoré zaslal druhej zmluvnej strane a zároveň preukázal, že jeho odstúpenie od zmluvy bolo doručené. Zároveň vyzval žalobkyňu - kupujúcu, aby oznámila, či spochybňuje odstúpenie od zmluvy, a ak áno, nech preukáže, že podala žalobu na súd a v prípade, ak tak neurobí v lehote 30 dní od doručenia výzvy, správny orgán bude odstúpenie od zmluvy za platné. 4. Žalobkyňa sa k výzve správneho orgánu vyjadrila v podaní zo dňa 17. 09. 2015 a uviedla, že nedisponuje žiadnym odstúpením od zmluvy a má za to, že nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy. Zároveň oznámila, že z opatrnosti podáva žalobu, ku ktorej bola správnym orgánom vyzvaná. 5. Právny zástupca predávajúceho v podaní zo dňa 24. 09. 2015 žiadal návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť a poukázal na to, že dňa 01. 06. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli sprísnené podmienky nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Poukázal na to, že prevádzaný pozemok je poľnohospodárskym pozemkom, prevodu nepredchádzalo ponukové konanie podľa § 4 a 5 zák. č. 140/2014 Z. z., žalobkyňa nepodala pred uzavretím kúpnej zmluvy žiadosť Okresnému úradu Nitra o overenie podmienok na nadobudnutie vlastníctva k pozemku podľa § 6 ods. 1, 3 zákona č. 140/2014 Z. z. Okresný úrad kupujúcemu nevydal osvedčenie o splnení podmienok na nadobudnutie vlastníctva k pozemku podľa § 6 ods. 4 zák. č. 140/2014 Z. z. Právny zástupca predávajúceho považoval zmluvu za absolútne neplatnú podľa §39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor so zákonom č. 140/2014 Z. z. Na podporu svojej argumentácie poukázal na to, že z rovnakého dôvodu už bol v iných vkladových konaniach vedených na Okresnom úrade Nitra podaný protest prokurátorom Okresnej prokuratúry Nitra, ktorý v prílohe svojho podania i pripojil. 6. Kupujúca - žalobkyňa v podaní zo dňa 24. 09. 2015 doručila správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28. 09. 2015 kópiu žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 22. 09. 2015 opatrenú pečiatkou Okresného súdu Nitra dňa 23. 09. 2015 (podanú osobne). 7. Následne rozhodnutím zo dňa 15. 10. 2015 správny orgán prvého stupňa prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona. 8. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 a uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu, a kupujúca touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania za nedôvodné. 9. Dňa 18. 11. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa. Po prerušení konania kupujúca - žalobkyňa oznámila správnemu orgánu, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúca nemá z akého titulu touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Pretože účastníci konania v určenej lehote nedožili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, konanie zastavil, pretože účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 10. Rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 si podľa pripojenej doručenky žalobkyňa prevzala fyzicky dňa 14. 12. 2015, čomu predchádzal neúspešný pokus o doručenie dňa 30. 11., opakované doručenie dňa 01. 12. a deň uloženia zásielky je uvedený 01. 12. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 22. 12. 2015. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia - oznámenia 11. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/006589-3 Vo 12/2016-3 zo dňa 28. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 22. 12. 2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané oneskorene. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového právneho orgánu č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015 bolo adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňou bolo fyzicky prevzaté dňa 14. 12. 2015. Poukázal na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konania v znení neskorších predpisov s tým, že rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 bolo žalobkyni ako účastníčke konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia právne doručené dňa 04. 12. 2015 fikciou doručenia (prvý pokus o dourčenie zásielky bol vykonaný dňa 30. 11. 2015, druhý pokus o doručenie spolu s uložením zásielky na pošte dňa 01. 12. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - 04. 12. 2015), aj keď si žalobkyňa fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 14. 12. 2015. V oznámení ďalej uviedol, že dňa 22. 12. 2015 (utorok) doručila žalobkyňa osobne Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18.11.2015. Zo všetkých uvedených okolností vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané oneskorene, pretože bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, doručené po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 22. 12. 2015, doručené správnemu orgánu dňa 22. 12. 2015, neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe 12. V podanej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 (ktorá bola na súd osobne podaná v ten istý deň) žalobkyňa žiadala zrušiť oznámenie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006589-3 Vo 12/2016-3 zo dňa 28. 01. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (správneho orgánu prvého stupňa) č. V 5774/2016-28 zo dňa 18. 11. 2015 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň na základe spisovej dokumentácie a vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal dôkazy potrebné k úplnému zisteniu skutkového stavu veci. Postupom žalovaného bola žalobkyni odňatá možnosť brániť sa. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe ktorého dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 jej bolo doručené dňa 04. 12. 2015 fikciou doručenia, i keď si fyzicky zásielku prevzala dňa 14. 12. 2015. Odvolanie osobne podala správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 12. 2015, čo žalovaný považuje za oneskorené podanie. S týmto tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila. Podľa jej názoru mal žalovaný relevantne preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky podmienky zákonom požadované na uplatnenie tzv. inštitútu fikcie doručenia, a to aj z dôvodu, že takéto porušenie môže založiť eventualitu odňatia možnosti konania pred súdom. Podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a.s. jej bola pošta povinná oznámiť ako adresátovi zásielky, ktorý nebol zastihnutý, termín ďalšieho pokusu o doručenie s uvedením dňa a hodiny (tzv. „modrý lístok - výzva“). Po druhom neúspešnom pokuse doručenia jej mal doručovateľ zanechať tzv. žltý lístok s názvom „oznámenie uložení zásielky“, na ktorom je uvedená úložná doba. Žalobkyňa v podanej žalobe čestne prehlásila, že jej nikdy v listovej schránke nebola zanechaná od doručovateľa pošty žiadna výzva s upozornením, že jej v určenom termíne príde opakovane doručiť úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu doručovaná v určený deň a hodinu. O fikcii doručenia sa dozvedela až doručením oznámenia o vybavení podania, a to viac ako 2 mesiace po podaní odvolania. Bola toho názoru, že zákonná fikcia doručenia nikdy nemohla nastať a žalovaný nemal preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre to, aby mohol skonštatovať fikciu dourčenia zásielky, preto nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa podľa žalobkyne pochybil pri doručovaní zásielky a postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie mal zasielať s vyznačením úložnej lehoty 3 dní, a nie ponechať všeobecnú úložnú dobu. Až týmto spôsobom by bola naplnená zákonná povinnosť správneho orgánu spravodlivo a objektívne chrániť záujmy fyzických/právnických osôb v konaní. Svojvoľným a účelovým postupom správneho orgánu prvého stupňa, kedy nevyznačil skrátenú úložnú lehotu, a to napriek tomu, že mu to poštový poriadok výslovne umožňuje predtlačeným spôsobom: „Uložiť ... dní“, jej bola ako účastníčke konania zo strany žalovaného odňatá možnosť konať, a tým účinne chrániť svoje záujmy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala i na ust. § 47 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pričom správny orgán prvého stupňa ju nedostatočne poučil a zaviedol, keď v poučení uviedol, že voči rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa poučiť účastníka konania tak, aby bolo nepochybné a jasné, kedy a za akých podmienok môže platne a účinne podať odvolanie. V poučení však definovanie iného okamihu doručenia rozhodnutia, než jeho osobné prevzatie, absentuje. S absolútnou jasnosťou je v ňom uvedené, že proti rozhodnutiu môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a vzhľadom na dovtedy uplatňovanú prax mala ako účastníčka konania za to, že lehota začne plynúť až okamihom prevzatia rozhodnutia. Žalobkyňa bola toho názoru, že konanie žalovaného voči nej je nutné charakterizovať ako šikanózny výkon práva, je zásahom do jej ústavných práv ako fyzickej osoby, ako občana Slovenskej republiky, za účelom znemožnenia prístupu brániť sa ako účastník konania voči nezákonnému a nesprávnemu postupu. V záverečnej časti žaloby žalobkyňa poukázala na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na tvrdenie žalovaného v oznámení o vybavení podania, ktorý uviedol, že preskúmal odvolanie aj z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak takéto skutočnosti nezistil, čo ale náležite neodôvodnil, a pritom použil voľnú úvahu. Bola toho názoru, že ak za zistených okolností žalovaný konštatoval, že nezistil dôvody pre obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo dovolacieho konania, jeho právny názor je nesprávny. V podanej žalobe sa žalobkyňa odvolávala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp. zn. 6 Sžo/244/2010, 2 Cdo 13/2004, 6 Sžo 254/2010) Najvyššieho súdu ČR (č. k. 5A 127/2002-42) a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL ÚS 14/98 z 22. júna 1999, č. k. II. ÚS 65/2010-49 zo dňa 27. 10. 2010). Navrhla, aby súd oznámenie žalovaného o vybavení podania zo dňa 28. 01. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého písomného prípisu o vybavení oneskorene podaného odvolania žalobcom. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015 o zastavení katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo adresované doporučene do vlastných rúk obom účastníkom konania. Žalobkyňou bolo prevzaté fyzicky dňa 14. 12. 2015. V súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov jej však bolo doručené dňa 04. 12. 2015 fikciou doručenia, aj keď si účastníčka konania fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 14. 12. 2015. Dňa 22. 12. 2015 doručila žalobkyňa osobne Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2005. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané oneskorene, lebo bolo správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, doručené po márnom uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25. 04. 2012 a uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či skutočnosti uvedené na doručenke, ktorá je považovaná za verejnú listinu, sú pravdivé, a už vôbec nie z toho hľadiska, či poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, a teda, či, ako uvádza žalobkyňa, zanechal v listovej schránke žalobkyne výzvu s upozornením, že jej v určenom termíne príde opakovane doručiť úradnú zásielku, resp. že jej úradná zásielka bola uložená na pošte. Uviedol, že preskúmal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a zistil, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 22. 12. 2015 a doručené správnemu orgánu dňa 22. 12. 20115 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa 09. 06. 2016 vydal rozhodnutie pod č. Ok 15/2016-2/Br, OU NR-OOP5-2016/027524-2/Br, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5774/2015-40 zo dňa 10. 05. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného pod spisovou značkou V 5774/2015, v ktorom správny orgán rozhodnutím č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015 zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/14/Luž/2954 zo dňa 14. 07. 2015. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného radu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, pretože odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene a žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (s poukazom na ust. § 250 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016). Ďalej žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni bolo dňa 10. 02. 2016 doručené nie rozhodnutie, ale len písomné oznámenie o vybavení podania pod č. Vo 12/2016-3 OU-NR- OOP5-2016/006589-3 zo dňa 28. 01. 2016 a toto písomné oznámenie o vybavení podania zo dňa 28. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka správneho konania Ing. B. O. a aby žalobcom podanú žalobu zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania 14. Uznesením zo dňa 27. 10. 2016 č. k. 11S/85/2016-29 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to Ing. B. O., ktorého následne, cestou jeho právneho zástupcu vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. 15. Právny zástupca pribratého účastníka konania vo vyjadrení zo dňa 12. 04. 2017 k podanej žalobe uviedol, že ju považuje za účelovú a obštrukčnú. Žalobkyňa v žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodnila, akým spôsobom bude v dôsledku napádaného oznámenia ukrátená na svojich právach. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností, ohľadom nehnuteľnosti - parcela registra C č. XXXX - orná pôda vo výmere 2.525m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území M., zastavené z dôvodu, že v čase podania návrhu na vklad (dňa 17. 07. 2015) existovala právne významná skutočnosť, ktorá mala vplyv na konanie - existencia predkupného práva štátu k uvedenému pozemku. Predkupné právo štátu vzniklo dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, t.j. dňa 08. 07. 2015. K vyjadreniu žalobkyne ohľadom fikcie doručenia rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe síce vyhlásila, že nikdy nemala v schránke zanechanú výzvu pošty o termíne opakovaného doručovania (tzv. modrý lístok), pričom poukázala na interné predpisy Slovenskej pošty, a. s., a teda sa o fikcii doručenia mala dozvedieť až doručením oznámenia uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a je účelové. Ak žalobkyňa tvrdí, že si pravidelne sledovala svoju domovú listovú schránku, skutočnosť, že má zásielku uloženú na pošte musela vedieť z oznámenia o uložení zásielky na pošte (tzv. žltý lístok), ktoré jej doručovateľ uložil v jej domovej listovej schránke dňa 01. 12. 2015, čo však vo svojej žalobe účelovo nespomína. Naopak, sama tvrdí, že odvolanie proti rozhodnutiu podala až dňa 22. 12. 2015, teda po uplynutí 3 týždňov od opakovaného pokusu o doručenie rozhodnutia (01. 12. 2015), z čoho vyplýva, že žalovaný správne vyhodnotil, že k fikcii doručenia došlo dňom 04. 12. 2015 (posledný deň lehoty od uloženia zásielky na pošte). V plnom rozsahu sa stotožnil s vyjadrením žalovaného a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 11. 04. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06. 07. 2017. Uviedol, že žalovaný v správnom konaní nevykonal žiaden dôkaz na preukázanie, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie fikcie doručenia. Nevykonal žiadne šetrenie postupu doručovania zásielky, hoci mu správny poriadok ukladá povinnosť i zistiť skutočný stav veci. Žalobkyňa mala za to, že zákonná fikcia nikdy nemohla nastať a tiež, že žalovaný nemal preukázané splnenie podmienok vyžadovaných správnym poriadkom preto, aby mohol skonštatovať fikciu doručenia zásielky. Žalovaný mal mať preukázané, že pošta realizovala doručovanie úradnej zásielky v zmysle správneho poriadku. Okrem iného, teda mal zistiť, či bol adresát upovedomený „výzvou“, a či výzva obsahovala okrem iného deň a hodinu opakovaného doručenia. Keďže žalovaný nemal preukázanú túto podmienku, nemohlo dôjsť k doručeniu fikciou. Za žiadnych okolností nie je možné sa pri využití fikcie doručenia, ktorej účinky majú nezvratné dopady na práva a právom chránené záujmy osôb stotožniť iba s konštatovaním, že zásielka bola dvakrát doručovaná, a pritom nemať žiadnym spôsobom osvedčené, či pri prvom márnom pokuse boli splnené zákonné podmienky pre následný pokus doručenia, prípadne, či vôbec boli v vykonané oba obligatórne pokusy o doručenie. K námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný uviedol, že táto jeho námietka je nedôvodná, pretože predmetom prieskumu je aj postup správneho orgánu, ktorý sa stal žalobkyni zrejmý až po doručení napadnutého oznámenia. Správne súdnictvo je založené na skúmaní rozhodnutí v ich materiálnom, nielen formálnom ponímaní. V závere skonštatoval, že podaná žaloba je dôvodná. V podaní zo dňa 10. 05. 2017 sa právny zástupca žalobkyne vyjadril k vyjadreniu pribratého účastníka konania zo dňa 12. 04. 2017, pričom ohľadom uplatnenia fikcie doručenia odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 11. 04. 2017. Ďalej uviedol, že podľa komentára k Občianskemu zákonníku rozlišujeme zmluvné predkupné právo a zákonné predkupné právo. Z dôvodu subsidiárnej použiteľnosti ustanovenia § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka budú tieto ustanovenia aplikovateľné i na prípady zákonného predkupného práva. Štát je subjektom verejného práva. Vrchnostensky reguluje správanie sa subjektov, nachádzajúcich sa na jeho území a má mocenský monopol. Zároveň vystupuje aj vo vzťahoch so súkromnoprávnou povahou. V týchto vzťahoch nemá mať vrchnostenské oprávnenia, ale má byť postavený na roveň iných súkromnoprávnych subjektov. Ak vystupuje v súkromnoprávnych vzťahoch, nemôže vnútiť svoju vôľu zmluvnému partnerovi, či mocenskými prostriedkami ukončiť zmluvný vzťah. Spôsob vzniku predkupného práva, t.j. zo zmluvy či na základe zákona nijako nedefinuje obsah predkupného práva. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou rovnosti pred zákonom, a štát musí tiež postupovať zákonným spôsobom. 17. Žalovaný sa v podaní zo dňa 07. 07. 2017 vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 11. 04. 2017 a uviedol, že trvá na vyjadrení k žalobe zo dňa 06. 07. 2016, ktoré žalobkyňa nevyvrátila a neuviedla žiadne nové dôvody ani skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenie žalovaného správneho orgánu. Podrobne sa vyjadril k žalobkyňou napádanej fikcii doručenia, ako i k zákonnému predkupnému právu štátu a dôsledkom jeho obídenia. Opätovne navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 18. Ďalšie vyjadrenie zo dňa 15. 08. 2017 podal právny zástupca žalobkyne, a to k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07. 07. 2017 a poukázal na to, že v danom prípade došlo k náhradnému doručeniu a aj k reálnemu doručeniu. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané. Uprednostňovanie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku (t.j. tej istej doručenky) nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že v tejto súvislosti aktuálne Najvyšší súd Slovenskej republiky reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nález II. ÚS 65/2010-49. V obdobnej veci správny súd (v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/9/2016 dňa 18. 05. 2017) rozhodol, že postup správneho orgánu nebol zákonný a fikcia doručenia nemala byť uplatnená. 19. Žalovaný sa písomne vyjadril v podaní zo dňa 28. 09. 2017 k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 15. 08. 2017 a uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 06. 07. 2016 ako i svojej dupliky zo dňa 07. 07. 2017. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia im boli doručované na vedomie. 20. Právna zástupkyňa žalobkyne pred otvorením pojednávania uviedla, že žalobkyňa berie späť žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5774/2015 - 28 zo dňa 18. 11. 2015. Na pojednávaní sa ďalej vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne a zástupkyňa žalovaného, a to v súlade so svojim písomnými vyjadreniami a stanoviskami. Právny zástupca pribratého účastníka konania sa na pojednávaní nezúčastnil. VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu - oznámeniu je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 11. 10. 2017 toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa sa podanou žalobou taktiež domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t. j. rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru pod č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností), pričom právna zástupkyňa žalobkyne prítomná na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa v tejto časti berie žalobu späť. S poukazom na uvedené potom správny súd konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5774/2015 - 28 zo dňa 18. 11. 2015 zastavil podľa ust. § 99, písm. a/ SSP. 22. Podľa § 22 ods. 1, 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. _______________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 23. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania správneho orgánu) a až do 30. 06. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 24. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. 25. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 99, písm. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak a/ žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 191 ods. 1, písm. c/, ods. 3, písm. a/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 26. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/006589-3 Vo 12/2016-3 zo dňa 28. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 22. 12. 2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie zo dňa 22. 12. 2015 (osobne podané dňa 22. 12. 2015) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. V 5774/2015-23 zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani dôvod na uplatnenie postupu podľa ust. § 60 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda na obnovu konania alebo zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 01. 2016. 27. V prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11.2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/14/Luž/2954 zo dňa 14. 07. 2015) vyplýva, že zásielka s týmto rozhodnutím bola doručovaná žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručovaním, prvýkrát dňa 30. novembra 2015 (neúspešne) na adresu Q. XXXX/X, R.. Z pripojenej doručenky ďalej vyplýva, že pri predtlači na doručenke pod bodom 2. „opakované doručenie“ je uvedený dátum 01. 12. a pri predtlači pod bodom 3. „deň uloženia zásielky“ je uvedený rovnaký dátum 01. 12.. Žalobkyňa si zásielku s rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2015 osobne prevzala dňa 14. 12. 2015, čo potvrdila svojim podpisom a na predmetom rozhodnutí je vyznačený dátum nadobudnutia právoplatnosti dňom 21. 12. 2015. 28. Dňa 22. 12. 2015 podala žalobkyňa osobne na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor odvolanie proti vyššie označenému rozhodnutiu, čo vyplýva z pečiatky správneho orgánu prvého stupňa na predmetnom odvolaní zo dňa 22. 12. 2015. 29. Správny súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom (ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, resp. až do 30. 06. 2017), keď žalobkyni neformálnym podaním zo dňa 28. 01. 2016 oznámil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 jej bolo s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie doručené dňa 04. 12. 2015 fikciou doručenia a odvolanie proti nemu podala oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie. 30. S poukazom na námietku žalovaného v jeho vyjadrení (k podanej žalobe) zo dňa 06. 07. 2016, v ktorom uviedol, že oznámenie zo dňa 28. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu správny súd uvádza, že sa nestotožňuje s týmto názorom. Nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný takto formálne vybavil odvolanie žalobkyne zo dňa 22. 12. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 č. V 5774/2015-28 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností). Žalovaný sa teda podaným odvolaním nemienil zaoberať a vo veci ďalej konať tvrdiac, že bolo podané oneskorene a katastrálne konanie je teda právoplatne skončené. 31. Z postupu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni pri doručovaní zásielky s rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2015 uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia, resp. fikcia doručenia písomnosti. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je. 32. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia zdržiaval. Predpísaný postup s poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 znamená, že: - 1. bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie (v konkrétnom prípade sa tak stalo 30. 11. 2015 ako vyplýva z doručenky) s výzvou o opakované doručovanie v určený deň a hodinu (toto však u ž predloženej doručenky nevyplýva), - 2. bolo vykonané opakované doručovanie s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo (dňa 01. 12. 2015), - 3. zásielka bola uložená s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo (dňa 01. 12. 2015). 33. V súvislosti s uplatnením náhradného doručenia písomnosti podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 07. 2017 však správny súd dáva do pozornosti žalovaného skutočnosť vyplývajúcu z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015, a to, že k reálnemu prevzatiu zásielky s rozhodnutím zo strany žalobkyne došlo dňa 14. 12. 2015, teda v úložnej dobe na prevzatie zásielky. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobkyňou. 34. Správny súd taktiež poukazuje i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v konaní pod sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17. 09. 2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06. 10. 2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 01. 03. 2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30. 03. 2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25. 01. 2017), z ktorej vyplýva uprednostnenie faktického doručenia zásielky pred fiktívnym doručením v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 s akcentom na princíp právnej istoty. Napr. v uznesení zo dňa 30. 03. 2016 pod sp. zn. 3Sžo/101/2015 Najvyšší súd SR okrem iného uviedol, že „k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.“ 35. Ústavný súd SR v tomto svojom náleze konštatoval „využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného § 47 ods. 2 OSP prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku hneď uložil na pošte bez tohto, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho súdu č. IV, s. 699, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právnotechnický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07). 36. I keď Ústavný súd SR sa v citovanom náleze zaoberal ust. § 47 ods. 2 OSP v znení účinnom do 14. 10. 2008, podľa názoru správneho súdu možno tento nález aplikovať i na doručovanie zásielok podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, nakoľko právna úprava náhradného doručovania bola v oboch právnych predpisoch do 14. 10. 2008 takmer identická. Od 15. 10. 2008 bolo ust. § 47 ods. 2 OSP formulované tak, že „ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel“. 37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje i na ust. § 25 ods. 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, ktoré upravuje inštitút náhradného doručenia pri doručovaní právnickým osobám a podnikateľom - fyzickým osobám tak, že „písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, resp. podnikateľ - fyzická osoba sa o tom nedozvie.“ Obdobným spôsobom bola otázka doručovania právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom upravená i v ust. § 48 ods. 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, keď sa zásielka „považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.“ Taktiež je potrebné poukázať i na právnu úpravu ust. § 24 ods. 2 (veta tretia) vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 07. 2017, zavedenú zákonom č. 149/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorá mení fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov - fyzické osoby na novú fikciu, v zmysle ktorej, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. V zmysle tejto novely nastáva zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte. Tieto právne úpravy v súvislosti s uplatnením fikcie doručenia zhodne kladú, resp. kládli dôraz na vrátenie nedoručenej zásielky. 38. V danej veci z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že sa zásielka vrátila správnemu orgánu ako nedoručená, ale žalobkyňa doručované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 reálne prevzala v úložnej dobe dňa 14. 12. 2015. Žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa sa touto skutočnosťou nezaoberali a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotili. Najvyšší súd SR i Ústavný súd SR vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach (bod 34 a 35 tohto rozsudku) zaujali názor, že v prípade, ak si adresát zásielky (v tomto prípade žalobkyňa) túto osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. 39. Žalovaný podľa názoru súdu pochybil, keď uplatniac fikciu náhradného doručenia zásielky (napriek reálnemu doručeniu zásielky v odbernej lehote dňa 14. 12. 2015), posúdil odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 ako oneskorene podané bez tohto, aby sa zaoberal reálnym doručením zásielky žalobkyni. Žalobkyňa mohla byť takýmto postupom žalovaného ukrátená na svojich právach, lebo v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi jej bola odňatá možnosť na prejednanie podaného odvolania. 40. Nakoľko žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 14. 12. 2015 reálne prevzala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015, je potrebné konštatovať, že otázku doručovania rozhodnutia, ktorá je skutkovou otázkou nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky, pričom toto ustanovenie si v predmetnej veci nesprávne vysvetlil. Uvedené zistenie je dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 41. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere a vysporiadať sa so skutočnosťou reálneho - faktického doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobkyni dňa 14. 12. 2015, teda v úložnej dobe a v tejto súvislosti posúdiť otázku včasnosti podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ bolo teda žalobkyni rozhodnutie doručené dňa 14. 12. 2015, lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť dňom 15. 12. 2015 a uplynula dňom 29. 12. 2015. Žalobkyňa v tejto lehote dňa 22. 12. 2015 podala osobne odvolanie zo dňa 22. 12. 2015, čo znamená, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a bude potrebné ďalej postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú odvolacie konanie a pri splnení ďalších zákonom stanoveným podmienok meritórne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne. 42. Obdobným spôsobom ako doručovanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 správny súd posudzoval i otázku doručovania oznámenia žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 a otázku včasnosti podania žaloby. Vychádzal pritom zo zistení vyplývajúcich z pripojenej doručenky k tomuto oznámeniu, z ktorej vyplýva, že žalobou napadnuté oznámenie o vybavení podania zo dňa 28. 01. 2016 bolo žalobkyňou fyzicky prevzaté dňa 10. 02. 2016. Prevzatiu zásielky však predchádzal postup doručovateľa vyznačený na doručenke, podľa ktorého prvý pokus o doručenie oznámenia bol vykonaný dňa 03. 02. 2016, opakované doručenie bolo vykonané dňa 04. 02. 2016 a deň uloženia zásielky je vyznačený dňom 04. 02. 2016. Zásielka však bola fyzicky prevzatá žalobkyňou dňa 10. 02. 2016. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňom 11. 04. 2016 a keď žalobkyňa podala žalobu osobne na príslušný súd dňa 07. 04. 2016, urobila tak v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, teda včas. 43. Správny súd dáva do pozornosti žalovanému, že vzhľadom na výmeru prevádzanej nehnuteľnosti je potrebné sa zaoberať i tým, či sa na prevádzaný pozemok (parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 2.525 m2) vzťahuje alebo nevzťahuje (a prečo) režim zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku v znení neskorších predpisov a v kladnom prípade, či bol tento zákon dodržaný. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 18. 11. 2015 uvedenou skutočnosťou nezaoberal. 44. K námietke žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016, že nie je úplne zrejmé, kto by mal byť žalovaným (nakoľko na prvej strane žaloby je uvedený Okresný úrad Nitra, pričom s poukazom na ust. § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak), správny súd poukazuje práve na ust. § 2 ods. 1, 3, 5 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania žaloby, podľa ktorých okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy. Štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak. Okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Na základe citovaných ustanovení zákona o organizácii miestnej štátnej správy je zrejmé, že Okresný úrad Nitra, ktorý označila žalobkyňa za žalovaného, má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pričom oznámenie o vybavení podnetu zo dňa 28. 01. 2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností a rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, teda organizačné útvary - odbory vykonávajúce štátnu správu na príslušnom úseku štátnej správy, organizačne podliehajúce Okresnému úradu Nitra. Pokiaľ teda žalobkyňa označila za žalovaného Okresný úrad Nitra, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia (oznámenie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) boli vydané odbormi spadajúcimi pod tento orgán štátnej správy, bol žalovaný označený správne. 45. K ďalšej námietke žalovaného správny súd uvádza, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala i preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru) pod č. V 5774/2015-28 zo dňa 18. 11. 2015. Výrok žalobného návrhu teda obsahoval aj návrh na zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (ktoré predchádzalo žalobou napadnutému rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného zo dňa 28. 01. 2016), a preto správny súd s poukazom na ust. § 191 ods. 3 SSP musel rozhodnúť i o tejto časti žaloby. Na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 však neboli splnené zákonom stanovené podmienky a v tejto časti bola žaloba podaná predčasne, nakoľko lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala ani plynúť. Rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 zatiaľ nenadobudlo ani právoplatnosť. Právna zástupkyňa žalobkyne pred otvorením pojednávania dňa 11. 10. 2017 uviedla, že žalobkyňa berie žalobu v časti o preskúmanie tohto rozhodnutia späť a z toho dôvodu súd v tejto časti, t. j. časti o preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 zastavil. 46. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP. 47. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1, § 170 písm. b/, § 171 ods. 1 SSP s použitím ust. § 25 SSP a ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala zrušiť rozhodnutie (oznámenie) žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 a v tejto časti bola úspešná, nakoľko súd na základe podanej žaloby zrušil toto rozhodnutie (oznámenie) žalovaného a žalobkyňa by mala nárok na náhradu trov konania. Zároveň ale žalobkyňa žiadala preskúmať a zrušiť i neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015, ktoré nemôže byť predmetnom súdneho prieskumu v správnom súdnictve (bod 45. rozsudku) a v tejto časti právna zástupkyňa žalobkyne prítomná na pojednávaní zobrala žalobu späť s tým, že sa jedná o využitie dispozičného práva žalobkyne. Správny súd je toho názoru, že sa jedná o bezdôvodné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015, resp. o späťvzatie v snahe predísť odmietnutiu žaloby v tejto časti (t. j. v časti preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) podľa ust. 98 ods. 1, písm. c/ SSP ako predčasne podanej, nakoľko lehota na podanie žaloby proti tomuto neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala ani plynúť. Bezdôvodné späťvzatie žaloby (i keď len v časti) sa považuje za procesné zavinenie zastavenia konania, v dôsledku ktorého ostatným účastníkom konania vzniká nárok na náhradu trov konania (§ 171 ods. 1 SSP), čo znamená, že v tejto časti má žalovaný úspech a teda mal by nárok i na náhradu trov konania. Pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného bol teda rovnaký, keď v časti žaloby bola úspešná žalobkyňa (súd zrušil rozhodnutie - oznámenie žalovaného) a v časti žaloby bol úspešný žalovaný (súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre bezdôvodné späťvzatie žaloby v tejto časti), čo v končenom dôsledku znamená, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemali v konaní prevažujúci úspech, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Pre pomer úspechu žalovaného, rovnako ako pri čiastočnom úspechu žalobkyne, platí primerane ustanovenie § 255 ods. 2 CSP (§ 25 veta prvá SSP). Náhradu trov konania súd nepriznal ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi súdneho konania Ing. B. O., a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 27. 10. 2016 č. k. 11S/85/2016-29 pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 15. 03. 2017 zaslanú právnemu zástupcovi pribratého účastníka konania spolu so žalobou a vyjadrením žalovaného s tým, že pribratý účastník konania sa môže vyjadriť k zasielanému vyjadreniu s poučením, že na ďalšie prípadné vyjadrenie správny súd nemusí prihliadať (ust. § 106 ods. 2 SSP). 48. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.