Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15CoE/288/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307203384 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4307203384.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. K. P. XXXX/X, D., o vymoženie sumy 192,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 8Er/39/2007-63 zo dňa 29.12.2014, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 8Er/39/2007-63 zo dňa 29.12.2014 v časti zamietnutia návrhu oprávneného na prerušenie konania p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Levice č. k. 8Er/39/2007-63 zo dňa 29.12.2014 v časti trov exekúcie v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Ďalej súd prvej inštancie uložil oprávnenému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie v sume 41,30 eura, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 36 ods. 5, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 2, § 109 ods. 1 písm. c), § 251 ods. 4, § 160 ods. 1, § 167 ods. 2 zákona č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"). 3. Súd prvej inštancie uviedol, že jedným z dôvodov na obligatórne prerušenie súdneho konania je situácia, keď vec prejednávací súd rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke. Niet pochybností, že konštrukcia ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP prikazuje súdu prerušiť konanie, avšak túto povinnosť má len v prípade ak rozhodne o tom, že predloží vec Súdnemu dvoru ES na rozhodnutie o predbežnej otázke. Vnútroštátny súd rozhodne o potrebe predložiť vec súdnemu dvoru vtedy, ak v konaní sám z vlastnej činnosti, alebo na návrh účastníka konania "rozpozná" potrebu predložiť predbežnú otázku, pretože v konaní vidí existenciu rozporu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym, ktoré je pre použitie v konaní potrebné, resp. rozhodujúce. Ak však súd posudzujúci potrebu rozhodnutia rozhodnúť, že predloží vec súdnemu dvoru na rozhodnutie o predbežnej otázke nevzhliadne existenciu takejto potreby, teda takúto potrebu nerozpozná, nie je na mieste obligatórne konanie prerušiť. Súd prvej inštancie má pri posudzovaní odôvodnenosti prerušenia konania z navrhovaného dôvodu za to, že v tomto prípade neexistuje dôvod rozpornosti národných právnych predpisov s komunitárnym právom, či ich rozporný výklad, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, keďže nezistil dôvody na to, aby prerušil konanie a požiadal súdny dvor o rozhodnutie o uvedenom práve. 4. Uznesením Okresného súdu Levice č.k. 7Er/39/2007-18 zo dňa 17.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené a oprávnený bol zaviazaný úhradou trov exekúciu v sume 41,30 eura súdnemu exekútorovi. Voči danému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom o ňom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15CoE/337/2012-39 zo dňa 31.1.2013. Týmto uznesením odvolacieho súdu bol výrok, ktorým súd zaviazal úhradou trov exekúcie oprávneného zrušený a vrátený prvostupňovému súdu na opakované rozhodnutie. Oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom súde nedôvodného plnenia, preto táto skutočnosť bola rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách konania. Sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu predchádza z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Toto malo význam pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej sume 41,30 eura (vrátane DPH). 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď inter alia nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uznesenie je vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného v napadnutej časti o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania (výrok I.) nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor doručil dňa 26.03.2007 súdu prvej inštancie Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.03.2007. Súd prvej inštancie poveril dňa 16.04.2007 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Szalayovú. Oprávnený doručil súdu prvej inštancie Návrh na zmenu súdneho exekútora zo dňa 02.09.2010 a žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava. Uznesením č. k. 8Er/39/2007-18 z dňa 17.10.2011 súd prvej inštancie návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol (výrok I.), exekúciu zastavil (výrok II.) a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške 41,30 eura a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (výrok III.). Proti uzneseniu sa oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolal. V odvolaní uviedol, že zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a v danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Následne oprávnený dňa 07.09.2012 doručil súdu prvej inštancie doručil Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odvolací súdu uznesením č. k. 15CoE/337/2012-39 zo dňa 31.01.2013 rozhodol tak, že uznesenie č. k. 8Er/39/2007-18 z dňa 17.10.2011 vo výroku I. a II. potvrdil a v časti výroku o náhrade trov exekučného konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie. 8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie v časti zamietnutia návrhu oprávneného na prerušenie konania je vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 13. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky JE zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. 14. V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci Pohotovosť (C-76/10) ) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho dvora EU umožňuje, aby sa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Na základe uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je preto možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES. 15. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. 16. Na základe uvedeného, odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, súd prvej inštancie preto správne rozhodol a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. 17. Podľa § 374 ods. 4 OSP, v znení účinnom do 30.06.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 18. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP, účinnom do 30.06.2016 zrušuje zo zákona podaním odvolania. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nemožno podať mimoriadne dovolanie. V danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP nie je prípustné (odvolanie je podľa § 58 ods. 5 prípustné len proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a),b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku). 19. V dôsledku podaného odvolania teda v zmysle § 374 ods. 4 OSP došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia a o trovách exekúcie je povinný opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie. 20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia. 21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.