Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613209751 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4613209751.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ERFOLG s.r.o., Hlavná 686/114, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36608441, zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, so sídlom Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67, 956 07 Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, za účasti intervenienta Generali Poisťovňa a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 28.849,08 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. 4Cb/32/2013-229, zo dňa 8. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/32/2013-229 zo dňa 8. novembra 2016 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 28.849,08 eura s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.849,08 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.975,83 eura od 14.09.2016 do zaplatenia zo sumy 2.524,51 eura od 14.09.2016 do zaplatenia zo sumy 3.019,49 eura od 14.09.2016 do zaplatenia zo sumy 7.329,27 eura od 4. dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť doplatiť súdny poplatok v sume 598,- eur a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe objednávky žalobcu č. 1207232 zo dňa 26.10.2012, ktorou žalobca u žalovaného objednal prepravu tovaru z T. do F. a tento vzťah s poukazom na čl. 1 ods. 1 CMR je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Podľa tohto dohovoru sa potom posudzuje aj zodpovednosť dopravcu za spôsobenú škodu, pričom v tomto prípade došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru, ktorým boli banány a to v dôsledku nízkej teploty na návese použitom žalovaným a následkom poškodenia tovaru došlo k jeho úplnej likvidácii. Taktiež je nesporné, že žalobca pri zadávaní objednávky žalovanému výslovne uviedol, aký druh vozidla musí byť použitý na vykonanú prepravu tovaru s tým, že malo ísť o vozidlo "M." XX,X a prepravovaný tovar si vyžadoval konštantnú teplotu +14C. Napriek tomu, že žalovaný bol s týmito podmienkami prepravy oboznámený, tak žalobcovi vopred neoznámil, že nedisponuje požadovaným druhom vozidla, a teda nie je schopný zabezpečiť prepravu tovaru za dohodnutých podmienok. V tomto smere neobstojí obrana žalovaného, podľa ktorej žalobcovi vopred oznámil, že nemá vozidlo "M.", pretože žalovaný žiadnym spôsobom uvedenú skutočnosť nepreukázal, i keď tvrdil, že žalobcu s tým oboznámil vopred mailom aj faxom, avšak z jeho strany bola doložená iba fotokópia faxu zo dňa 31.10.2012 odoslaného o 9.57 hod., teda v čase, keď už tovar bol dodaný príjemcovi a tento ho odmietol prevziať kvôli jeho poškodeniu. V rámci svojej obrany žalovaný predložil iba fotokópiu uvedeného faxu, a teda ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobcu ešte pred nakládkou tovaru upovedomil o tom, že nemá požadovaný druh vozidla a okrem toho, keď žalovaný vedel, aký druh vozidla sa na prepravu vyžaduje, tak nemal so žalobcom uzavrieť zmluvu o preprave tovaru. Zodpovednosť žalovaného za poškodenie a prakticky úplné zničenie tovaru je teda daná, pretože k poškodeniu tovaru došlo od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Konanie žalovaného je preto možné považovať za rovnocenné s úmyslom, nakoľko tento z objednávky mal vedomosť, aký druh vozidla musí použiť a aké prepravné podmienky musí zabezpečiť a napriek tomu, že požadovaným vozidlom nedisponoval, tak uvedenú skutočnosť objednávateľovi prepravy neoznámil vopred a prepravu vykonal vozidlom, ktoré vzhľadom na druh tovaru nebolo vhodné. Zo strany žalovaného ide o takú hrubú nedbanlivosť, ktorá je prakticky rovnocenná s úmyslom a podľa toho sa potom aj posudzuje možnosť žalovaného odvolávať sa na tie ustanovenia CMR, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu a taktiež ustanovenia o premlčaní nárokov z prepravy. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, tak z predchádzajúcich rozhodnutí Krajinského súdu E. a dokladov predložených žalobcom je nesporné, že akú škodu aj spolu s ďalšími nákladmi musel žalobca uhradiť, pričom sa jednalo spolu o sumu 28.849,08 eura. Táto pozostávala nielen zo samotnej škody za prepravovaný tovar, ale aj z nákladov na zistenie škody, likvidáciu poškodeného tovaru a taktiež z nákladov na samotné súdne konania a z nákladov na vyhotovenie prekladov dokladov z jazyka nemeckého do jazyka slovenského. Podľa ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka sa za škodu považuje aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany, a teda aj v tomto prípade je za škodu potrebné považovať nielen skutočnú škodu na tovare, ale aj ďalšie náklady, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, a teda aj náklady na súdne konania, ktoré boli vedené voči žalobcovi v dôsledku jeho zodpovednosti za náhradu škody. V tomto smere neobstojí námietka žalovaného, že uvedené náklady mohli byť nižšie, pokiaľ by žalobca svojmu objednávateľovi prepravy dobrovoľne uhradil jeho nároky z titulu náhrady škody, pretože práve v súdnom konaní na Krajinskom súde E. došlo k čiastočnému zníženiu náhrady škody o 20 % a okrem toho ani zo strany žalovaného nedošlo k dobrovoľnému plneniu z titulu náhrady škody, ktoré by potom mohol žalobca využiť na mimosúdne vyriešenie náhrady škody svojmu objednávateľovi a teda žalobcovi v tomto smere nie je možné vyčítať, že bol účastníkom iných súdnych konaní a plnenie z titulu náhrady škody nevykonal mimosúdne, keď samotný žalovaný tiež nepristúpil k mimosúdnemu riešeniu. 3. Žalovaný samotné vyčíslenie náhrady škody nerozporoval, pretože bolo dokladované nielen súdnym rozhodnutím, ale aj bankovými dokladmi, podľa ktorých žalobca z titulu náhrady škody zaplatil celkovo sumu 28.849,08 eura. K premlčaniu nároku žalobcu na náhradu škody nedošlo s poukazom na čl. 32 CMR, podľa ktorého v tomto prípade je premlčacia doba trojročná, keďže zavinenie žalovaného je možné považovať za rovnocenné s úmyslom, pričom k vydaniu zásielky došlo dňa 31.10.2012 a odvtedy začala plynúť premlčacia doba, do ktorej sa deň 31.10.2012 nepočíta a táto premlčacia doba by uplynula dňom 17.11.2015 (podľa čl. 32 ods. 2 CMR sa pri písomnej reklamácii zastavuje plynutie premlčacej lehoty nie je možné prihliadnuť na námietku žalovaného, podľa ktorej nemôže byť náhrada škody vyššia ako hodnota celej zásielky, pretože si žalobca uplatňuje náhradu škody pokiaľ ide o samotnú zásielku len do hodnoty tejto zásielky a zvyšok jeho nároku predstavujú náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného, a ktoré musel reálne vynaložiť. 4. O priznaní úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. zák. a o náhrade trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že je zrejmé, že k znehodnoteniu prepravovaného tovaru došlo, avšak v súvislosti s tým s poukazom na citované ustanovenie CMR nie je podľa názoru žalovaného nárok žalobcu na náhradu škody dôvodný v ním uplatnenej výške 28.849,08 eura, ale maximálne vo výške hodnoty zásielky, teda vo výške 17.119,53 eura. Tu treba poukázať na to, že po odpočítaní spoluzavinenia majiteľa tovaru (20 %) bola hodnota ustálená na 15.975,83 eura. Všetky ďalšie žalobcom uplatnené položky - ako náklady na zneškodnenie tovaru, na znalecký posudok, súdny trovy a poplatky v konaniach pred nemeckými súdmi a ďalšie idú nad rámec maximálnej výšky náhrady škody, ktorú je možné v zmysle CMR poškodenému priznať. Žalovaný vzhľadom na uvedené nepovažuje žalobcom uplatnený nárok nad hodnotu zásielky za dôvodný a to aj s poukazom na citované ustanovenie čl. 23 ods. 4 veta za bodkočiarkou - v zmysle ktorého sa iné škody neuhrádzajú. 6. Okresný súd túto podstatnú argumentáciu žalobcu v odvolaním napadnutom rozsudku nechal bez povšimnutia a nezaujal k nej žiadne stanovisko. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený, nakoľko v tejto argumentácii žalovaného ide o argument podstatný a dôležitý pre rozhodnutie vo veci samej, s ktorým sa mal súd prvého stupňa vysporiadať. 7. Ak žalobca pochybenie žalovaného pri preprave tovaru považoval za nesporné, nebol daný žiaden dôvod na to, aby žalobca neuznal nárok uplatnený voči nemu z toho istého titulu spoločnosťou P.. Žalobca sám mohol zabrániť tomu, aby v konaní vznikli ďalšie náklady (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, preklady) vo výške, o ktorú rozšíril svoju pôvodnú žalobu. 8. Nakládku i vykládku tovaru realizovala spoločnosť, ktorá bola majiteľom tovaru - pri nakládke tovaru pritom nevzniesla absolútne žiadne námietky k druhu vozidla. Istú mieru zavinenia (20 %) videl v tomto konaní aj Krajinský súd v E.. Žalovaný však zastáva názor, že tunajší konajúci súd nie je viazaný takto určenou mierou spoluzavinenia a v tomto smere sa mal sám zaoberať určením miery spoluzavinenia vo vzťahu k žalobcovi. 9. Na nárok z prepravy v danom prípade sa vzťahuje jednoročná premlčacia lehota, pretože zo strany žalovaného nebol daný ani preukázaný úmysel vo vzťahu k tvrdenému zavineniu. Pokiaľ okresný súd zastával názor, že je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu lehotu, mal to v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetliť a konkretizovať, na základe akých skutočností považoval zavinenie žalovaného za úmyselné. 10. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že Okresný súd v Topoľčanoch náležitým spôsobom a v dostatočnom rozsahu vykonal vo veci dokazovanie, riadne a úplne zistil skutkový stav vo veci a následne zákonným spôsobom rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, preto odvolanie žalovaného nie je na mieste, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, ktoré boli uplatnené v konaní, preto samotné odvolanie vo veci neprináša žiadne nové dôkazy a právne argumenty, ktoré by spochybnili právne závery súdu. 11. Žalovaný pri zabezpečení prepravy tovaru závažným - hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a podmienky dojednanej prepravy, ktorého porušenie je rovnocenné s úmyselným konaním podľa Dohovoru č. 11/1975. Žalovaný nerešpektoval objednávku, na ktorej bolo uvedené, že ako dopravca má zabezpečiť nákladné motorové vozidlo M. na prepravu banánov so zaručenou teplotou 14 stupňov, avšak žalovaný to ignoroval a na nakládku sa dostavilo motorové vozidlo s plachtou, a tak došlo k zničeniu celej zásielky a vznikli ďalšie škody, ktoré žalobca bol povinný zaplatiť. Každá škoda bola osobitne dokladovaná a žalobca predložil rozhodnutia súdu, ktorý konal vo veci. Zaviazal žalobcu k náhrade škody, ktorú škodu aj uhradil v splátkach vo výške 28.849,08 eura. 12. Ak by žalovaný na základe výzvy žalobcu a po vyhotovení faktúry na úhradu škody zaplatil žalobcovi spôsobenú škodu, nevznikli by ďalšie náklady, nakoľko žalobca by mohol zaplatiť voči nemu uplatnenú škodu na Krajinskom súde v E.. Je potrebné poukázať aj na to, že trovy právneho zastúpenia na danom súde nebolo možné obísť, nakoľko v týchto sporoch je povinné zastupovanie advokátom, preto žalobca výšku vzniknutých trov nemohol iným spôsobom znížiť. 13. Vznesená námietka premlčania uplatneného nároku nie je na mieste a nie je v súlade so zákonom, preto súd nepochybil, keď neprihliadal na túto vznesenú námietku, lebo nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Dôvody, ktoré uvádza súd ohľadne tejto argumentácie žalovaného sú logické, sú v súlade so zákonom, preto súd v napadnutom rozsudku sa vysporiadal aj s touto námietkou žalovaného a svoj právny názor logicky riadne odôvodnil. 14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 219 ods. 3 CSP. 15. Rozsudok bol vyhlásený dňa 06.06.2017. 16. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vo veci vecne správne rozhodol, pričom odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti dôvodov odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo nepochybne preukázané uzavretie zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania podliehajúcej Dohovoru CMR, zák. č. 11/1975 Zb. dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list (čl. 4 CMR) pričom tento bod č. XXXXXXX bol v konaní predložený a je súčasťou spisu. Žalobca podľa objednávky č. 1207232 zo dňa 26.10.2012 zaslal žalovanému požiadavku na vykonanie prepravy tovaru so špecifikáciou miesta a dátumu nakládky a vykládky ako aj špecifikáciou požiadavky na druh použitého vozidla. Jednalo sa o vozidlo M. XX,X. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný predmetný typ vozidla pri preprave nepoužil a pri vykládke tovaru dňa 30.10.2012 bolo zistené celkové poškodenie prepravovaného tovaru. 18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 17 ods. 1 CMR podľa ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky k preprave až do okamihu jej vydania ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Podľa čl. 17 ods. 3 CMR dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa zodpovednosti ani vád vozidla použitého k preprave ani zavinenia osoby povinnej na jeho vozidlo alebo jeho zástupcov alebo pracovníkov. S poukazom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že dopravca je povinný pristaviť k nakládke vozidlo, ktoré zodpovedá dohode s odosielateľom (viď rozsudok OGH Viedeň zo dňa 13.02.2003-8 Ob 148/02). Pokiaľ teda odosielateľ požaduje na prepravu zásielky špeciálne zariadenie, musí prepravca na prepravu takéto zariadenie použiť. Pokiaľ tomu tak nie je, jedná sa v danom prípade o vozidlo nespôsobilé k preprave dohodnutého nákladu. Pokiaľ teda dopravca vykoná prepravu, resp. nakládku na takéto vozidlo, zodpovedá za vzniknutú škodu. Medzinárodné súdne prípady teda jednoznačne označujú dopravcu za osobu zodpovednú za nespôsobilé vozidlo tam, kde napríklad vozidlo nie je schopné udržať konštantnú teplotu počas prepravy v celom prepravnom priestore. 19. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že čl. 25 ods. 1, 2 CMR dopĺňa čl. 23 ods. 4 CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá za náhradu škody okrem hodnoty prepravovanej zásielky aj v rozsahu dovozného cla a iných nákladov vzniknutých v súvislosti s prepravou zásielky pri jej úplnej strate v plnej výške. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 28.849,08 eura s príslušenstvom teda pozostáva jednak z časti hodnoty prepravovanej zásielky ako aj ďalších nákladov v súvislosti so súdnym konaním, pričom tieto nepochybne možno považovať za súvisiace s prepravou zásielky. 20. Dohovor CMR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by definovalo úmysel alebo úmyslu rovnocenné zavinenie. V tomto prípade je obsah takéhoto konania ponechaný na právnom poriadku štátu, v ktorom sa vec prejednáva. Za úmysel možno teda považovať také konanie, ktorého dôsledok bol priamo zamýšľaný alebo ak si konajúca osoba musela byť vedomá, že takýto dôsledok spôsobiť môže. V prípade vedomej nedbanlivosti škodca vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Pri nevedomej nedbanlivosti škodca nevedel, že svojím konaním škodu spôsobiť môže, avšak podľa okolností to mal a mohol predvídať. Pokiaľ teda došlo zo strany dopravcu ku škode zavinením rovnocenným úmyslu možno konštatovať, že došlo ku skutočnému úmyslu spôsobiť škodu, a teda vedomému konaniu zakladajúcemu zodpovednosť dopravcu za škodu na prepravovanej zásielke. V tejto súvislosti teda došlo k naplneniu čl. 29 ods. 1 CMR, čo spôsobuje výnimku v rozsahu zodpovednosti dopravcu stanovenú čl. 23 dohovoru CMR. 21. Podľa čl. 32 ods. 1 CMR odvolací súd taktiež s poukazom na vyššie uvedené považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne v časti, ktorou konštatoval nutnosť aplikácie trojročnej premlčacej lehoty na zistený skutkový stav, keďže v konaní bola aplikácia tohto článku právne relevantne preukázaná a v napadnutom rozhodnutí odôvodnená. 22. Odvolací súd teda považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené a vecne správne, preto rozhodol o jeho potvrdení podľa ust. § 287 ods. 1, 2 CSP. 23. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 24. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v ust. § 420 až 422 CSP pripúšťa, a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom, to neplatí ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.