Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201007 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4012201007.4 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: E.. L. Q., bytom J. XX, U., proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno, so sídlom Petöfiho 7, Komárno, 2/ Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Súd žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 08.08.2008, postúpenej na tunajší súd dňa 15.11.2012 domáhala preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.04.2007, č. 332-950-GC-04/2007. 2. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.01.2018 žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu. 3. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 4. Žalobca ako účastník konania v postavení dominus litis má výlučné oprávnenie disponovať žalobou. Súhlas žalovaného ani ďalších účastníkov konania zákon nevyžaduje. Ten, kto podal žalobu, ňou teda po začatí konania aj výlučne disponuje, a to až do momentu vydania rozhodnutia vo veci samej, t. j. vyhlásenia rozsudku alebo vydania uznesenia vo veci samej (§ 133 ods. 1 SSP). Keďže konanie pred správnym súdom je jednoinštančné (§ 29 SSP), neprichádza do úvahy späťvzatie žaloby v lehote na podanie kasačnej sťažnosti, keďže doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 SSP). 5. Žalobca môže vziať žalobu späť sčasti alebo úplne. Účinky späťvzatia žaloby nenastávajú ex lege, ale až rozhodnutím správneho súdu. Správny súd z dôvodu procesnej ekonómie rozhodne o čiastočnom späťvzatí žaloby samostatným výrokom v rozhodnutí vo veci samej. Ak je vzatá žaloba späť celkom, správny súd konanie zastaví uznesením [§ 99 písm. a) SSP]. Týmto uznesením sa konanie končí, a preto v ňom správny súd musí rozhodnúť aj o trovách konania. Bezdôvodné späťvzatie žaloby sa považuje za procesné zavinenie zastavenia konania, v dôsledku ktorého ostatným účastníkom konania vzniká nárok na náhradu trov konania (§ 171 ods. 1 SSP). 6. S poukazom na tieto skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie v predmetnej veci zastaviť, keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť. 7. Súd prvej inštancie takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 8. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 171 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania, aj napriek tomu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko žalovaným žiadne trovy konania nevznikli. Súd síce v zmysle ustanovenia § 171 ods. 1 SSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 171 ods. 2 SSP súd, aj keď už v čase rozhodovania súdu bolo zrejmé, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, preto súd z dôvodov procesnej ekonómie rozhodol, že žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.